Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/138/2022

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Jany Kotrčovej, v spore žalobcov: 1/ Q. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX, 2/ P. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX, obaja právne zastúpení: ŠTELLMACHOVÁ & PARTNERS s.r.o., so sídlom M. Pišúta 936/16, Liptovský Mikuláš, IČO: 36 861 251, proti žalovanému: Q. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. O. XXXX/XX, N., právne zastúpený: MUDr. Michal Vlkolinský, advokát, so sídlom A. X. XX/XX, N., o nahradenie prejavu vôle, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. -112 zo dňa 26. mája 2022, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. p o t v r d z u j e .

II. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. z o s t á v a n e d o t k n u t ý.

III. Žalobcom v rade 1/ a 2/ p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu v celom rozsahu a žalovanému ako úspešnej strane nepriznal nárok na náhradu trov konania. Vo vzťahu k zamietnutiu žaloby poukázal na to, že žalobcovia tvrdili aj aj preukázali, že v návrhu „kúpnej“ zmluvy boli zahrnuté všetky tri nehnuteľnosti tak, ako sa strany sporu dohodli v článku I. bod 4 dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, ktorá je zmluvou o budúcej zmluve. Naproti tomu žalovaný uvedené tvrdenie nepopral, naviac ani hodnoverným spôsobom nevysvetlil dôvod svojho konania, ktoré spočívalo v tom, že v samotnej finálnej „kúpnej“ zmluve sporná nehnuteľnosť nefigurovala. Z vykonaného dokazovania však nevyplynulo, že by žalobcovia uzatvárali hlavnú zmluvu v tiesni, pod tlakom, resp. že by žalovaný chcel využiť ich omyl. Naopak z výpovede žalobkyne bolo zistené, že po podaní návrhu na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam Okresný úrad Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor mal dva krát prerušiť konanie, čím sa predĺžilo vkladové konanie a tým aj čas, počas ktorého mali žalobcovia možnosť zistiť, že obsah „kúpnej“ zmluvy, ktorú podpísali sa nezhoduje s vôľou strán sporu vyjadrenou v zmluve o budúcej zmluve. Takáto nepozornosť jednej zo zmluvných strán nemôže byť sama o sebe považovaná za výkon práva proti dobrým mravom druhou zmluvou stranou. Na druhej strane konanie žalovaného, ktorý v rozpore so svojou vôľou vyjadrenou v článku I. bod 4 dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, nepreviedol všetky tam uvedené nehnuteľnosti na žalobcov zakladá dôvody hodné osobitného zreteľa a v zmysle (ďalej aj „“) nepriznal žalovanému ako úspešnej strane nárok na náhradu trov konania. Bol to práve žalovaný, ktorý oslovil žalobcov s návrhom na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ktorým nadobudol ucelený pozemok a nakoľko nadobudol viac ako predstavoval jeho podiel, prejavil vôľu previesť na žalobcov iné nehnuteľnosti, čím by každý z podielovým spoluvlastníkov dostal to, čo mu z vlastníctva prináleží. Žalovaný sám zabezpečil prípravu návrhov hlavnej zmluvy ako aj samotnej hlavnej zmluvy, pričom bez akéhokoľvek logického vysvetlenia odmietol napraviť nedôslednosť v hlavnej zmluve

spočívajúcej v neprevedení sporného pozemku. Za takéhoto skutkového stavu by bolo nespravodlivým priznať mu náhradu trov konania.

2. V zákonom stanovenej lehote proti výroku o nároku na náhradu trov konania podal odvolanie žalovaný. Poukázal na to, že nové znenie , oproti pôvodnej úprave (a ) poskytuje väčší priestor pre voľnú úvahu súdu a súd je povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania prihliadnuť. Preto súd prvej inštancie mal pri rozhodovaní o trovách konania prihliadať najmä na to, ktoré okolnosti viedli k samotnému začatiu súdneho konania na oboch stranách, pričom s určitosťou možno konštatovať, že zavinenie začatia súdneho konania nebolo spôsobené iba pričinením žalovanej strany. Je toho názoru, že v danom prípade sa nejedná o dôvody hodné osobitného zreteľa, nejedná sa o výnimočný prípad spočívajúci v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach spočívajúcich v správaní a konaní žalovanej strany, ktorá svojím správaním nedala žalobcom dôvod na podanie žaloby. Bol to práve žalovaný, ktorý oslovil žalobcov s návrhom na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, s čím žalobcovia súhlasili, aktívne do utvárania jeho obsahu vstupovali, s dohodou súhlasili, boli im známe všetky dojednania obsiahnuté v tejto zmluve a nič nenamietali pri jej príprave, ani pri doručení rozhodnutia o povolení vkladu. Až odstupom niekoľkých rokov si predmetnú parcelu svojvoľne oplotili a začali kosiť s tvrdením, že žalovaný mal previesť vlastníctvo aj k tejto parcele, čo súd vyhodnotil tak, že je spravodlivé brániť oprávnenému vlastníkovi v užívaní predmetnej parcely, ale nie je spravodlivé priznať mu náhradu trov konania. Nakoľko bol úspešný v konaní, vzniklo mu právo na náhradu trov konania a ich nepriznanie by bolo v rozpore s dobrými mravmi. Navrhuje napadnuté rozhodnutie v časti trov konania zmeniť tak, že mu bude voči žalobcom priznaný nárok na náhradu trov konania. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania.

3. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu uviedli, že jediný dôvod, pre ktorý boli nútení podať žalobu, bol ten, že žalovaný nedodržal dohodu o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva a dlhé roky ich zavádzal v tom, že im sporný pozemok prevedie do ich vlastníctva v zmysle ich dohody, čo sa nestalo. Nikdy by dohodu nepodpísali, keby vedeli, že sporný pozemok nikdy nezískajú tak, ako to bolo uvedené v dohode. Žalovaný zneužil ich dôveru a pri prepisoch pozemkov ich uviedol do omylu a až odstupom času zistili, že sporný pozemok nebol prepísaný, následne ich žalovaný ubezpečoval, že pozemok prepíše, avšak ich iba zavádzal. Počas konania nevedel poskytnúť žiadne vysvetlenie o tom, že sa sporný pozemok nikdy na žalobcov neprepísal. Aj samotnú dohodu o zrušení podielového spoluvlastníctva pripravil žalovaný, ktorý spôsobil, že do dohody sa neuviedla doba, dokedy jeho žalovaný povinný previesť do vlastníctva žalobcov sporný pozemok, a teda zavinením žalovaného nezískali sporný pozemok. Majú za to, že súd prvej inštancie otázku trov konania vyhodnotil správne.

4. Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd ( ) po zistení, že odvolanie podala včas sporová strana proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné odvolanie (, , a ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) preskúmal napadnuté rozhodnutie v intenciách a a rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o nároku na náhradu trov konania ako vecne správne podľa potvrdil.

5. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní danej veci sa zaoberal len námietkami žalovaného uvedenými v odvolaní v súvislosti aplikácie a nepriznanie mu nároku na náhradu trov konania ako úspešnej strane.

6. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia ako aj konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým záverom a prejednávanú vec vecne správne posúdil pokiaľ sa jedná o aplikáciu . Nakoľko odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku vo vzťahu k výroku o nároku na náhradu trov konania zodpovedá kritériám uvedeným v ust. , odvolací súd konštatuje správnosť týchto dôvodov, v plnom rozsahu sa s ním stotožňuje a v podstatných bodoch naň odkazuje. Na zdôraznenie správnosti odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie poukazuje iba na niektoré ďalšie skutočnosti ( ).

7. Ustanovenie nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania (zásada úspechu vyplývajúca z ),

obzvlášť v situácii, keď sa jedná o sporové konanie. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. Ustanovenie preto nemožno vykladať tak, že možno kedykoľvek bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať náhradu trov úspešnej strane sporu. Vždy musí ísť o celkom výnimočný prípad. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je potrebné prihliadať v prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom strán sporu a je nutné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale je nutné zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia na majetkové pomery z náhrady trov oprávnenej strany sporu. Významnými z hľadiska aplikácie sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde, postoj strán sporu v priebehu konania a pod. Nepriznanie náhrady trov konania musí zároveň zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči niektorej strane sporu a aby neodporovalo dobrým mravom.

8. V preskúmavanej vec súd prvej inštancie videl dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré úspešnému žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania v okolnostiach, ktoré viedli žalobcov k podaniu žaloby na súd. Správne vyhodnotil, že žalobcovia uplatnili svoj nárok na súde práve pre správanie sa žalovaného, ktorý inicioval dohodu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, pričom v článku I. bod 4 tejto dohody sa žalovaný zaviazal previesť na žalobcov aj sporný pozemok (KN-C parc.č. 1850/2 o výmere 78 m2), vo vzťahu ku ktorému sa domáhali nahradenia prejavu vôle žalovaného uzatvoriť s nimi darovaciu zmluvu. K uvedenému sa žalovaný zaviazal z dôvodu, že dohodou o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva získal ucelený pozemok, ktorý predstavoval viac, ako pôvodne bol jeho spoluvlastnícky podiel. Dohoda o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva v článku I. bod 4 svojím obsahom bola zmluvou o budúcej zmluve, ktorú pripravoval žalovaný, avšak v predmetnej zmluve nebola dohodnutá doba, do ktorej bude uzatvorená hlavná zmluva, čo spôsobilo neplatnosť zmluvy o budúcej zmluve, a z toho dôvodu nemohli byť žalobe vyhovené. Žalovaný rovnako následne pripravoval aj hlavnú zmluvu a žiadnym logickým spôsobom nevysvetlil, prečo odmietol napraviť nedôslednosť v hlavnej zmluve, a to neprevedením všetkých pozemkov, ktoré boli predmetom dohody o zrušení a vyporiadaní podielového vlastníctva.

9. Pokiaľ žalovaný v odvolaní tvrdil, že súd prvej inštancie vyhodnotil, že je spravodlivé brániť oprávnenému vlastníkovi v užívaní predmetnej parcely, ale nie je spravodlivé priznať mu náhradu trov konania, tak z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia taká skutočnosť nevyplýva, súd prvej inštancie taký záver neuviedol. Iba konštatoval, že daného skutkového stavu, by bolo nespravodlivým priznať žalovanému náhradu trov konania.

10. K tvrdeniu žalovaného v odvolaní, že žalobcovia sa odstupom niekoľkých rokov svojvoľne sporný pozemok oplotili, začali ho kosiť a v tejto súvislosti mal súd prvej inštancie vyhodnotiť, že je spravodlivé brániť oprávnenému vlastníkovi v užívaní predmetnej parcely, odvolací súd považuje za nutné poukázať na to, že predmetom konania nebolo užívanie spornej parcely a napokon ako už bolo konštatované v predchádzajúcom bode odôvodnenia, súd prvej inštancie takýto záver ani nevyslovil.

11. Vychádzajúc z vyššie konštatovaného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správne podľa potvrdil.

12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa , aplikujúc , keď žalobcovia v rade 1/ a 2/ mali v odvolacom konaní plný úspech, bol im priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100%.

13. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( )

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. ( )

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). ( a )

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a )

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( a )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za nekoná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( )