Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/55/2024

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Šablu a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Dušana Ďuriana ako členov senátu, v spore žalobcu: A. A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX/XX, E., právne zastúpený LOVÁSZ LEGAL s.r.o., so sídlom Železničiarska 18, Bratislava, IČO: 54 626 048, proti žalovanému: MONTESSORI KOLIBRÍK, Občianske združenie, odborová organizácia a organizácia zamestnávateľov, so sídlom Ulica Martina Rázusa 1719/47, Lučenec, IČO: 50 384 724, právne zastúpený Okenica & Co. s. r. o., so sídlom Pražská 11, Bratislava, IČO: 36 866 512, v konaní o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č. k. – 30 zo dňa 24. júla 2023 ako súdu prvej inštancie, takto

rozhodol:

I. Uznesenie súdu prvej inštancie v I. výroku m e n í tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v časti, ktorou sa žalobca domáha uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa konania, ktoré by malo za následok prijatie a poskytovanie predškolského vzdelávania alebo akýchkoľvek aktivít maloletej F. B. v Detskom centre Montessori Kolibrík, ktorého zriaďovateľom je žalovaný z a m i e t a.

II. Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100% do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

odôvodnenie:

1. Odvolaním napadnutým uznesením súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zdržať sa konania, ktoré by malo za následok prijatie a poskytovanie predškolského vzdelávania alebo akýchkoľvek aktivít maloletej F. B. v Detskom centre Montessori Kolibrík, ktorého zriaďovateľom je žalovaný (I. výrok); (vo zvyšnej časti) návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal uložiť žalovanému povinnosť odstrániť fotografie maloletej F. B., ktoré boli zverejnené na sociálnej sieti Facebook prostredníctvom užívateľského účtu s názvom "A. G., občianske združenie": a/ dňa 06.06.2023 o 13:32 hod., fotografia pod odkazom: H.; b/ dňa 09.05.2023 o 10:59 hod., fotografia pod odkazom: H.; c/ dňa 09.05.2023 o 10:59 hod., fotkografia pod odkazom: H., a to do 3 dní od vykonateľnosti uznesenia a ktorým sa domáhal uložiť žalovanému povinnosť zdržať sa konania, ktoré by malo za následok zverejňovanie fotografií maloletej F. B. na akejkoľvek sociálnej sieti alebo na webovej stránke zariadenia Detské centrum A. G. I. zamietol (II. a III. výrok) a vyslovil, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania (IV. výrok).

2. Súd prvej inštancie mal na základe listín predložených žalobcom osvedčené nasledovné skutočnosti:

3. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava III č. k. -233 zo dňa 29.09.2022 bola schválená rodičovská dohoda ohľadne maloletej F. B., v zmysle ktorej bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky maloletej A. H. J. a otcovi – žalobcovi bolo určené výživné a bol upravený styk

s maloletou. Dňa 16.03.2023 matka maloletej A. H. J. udelila Detskému centru A. G., A. K. XX, F., súhlas so spracovaním osobných údajov maloletej F. B., nar. XX.XX.XXXX, okrem spracovania fotografií na účely dokumentácie a propagácie činnosti občianskeho združenia, ich zverejnenia na oficiálnej webovej stránke občianskeho združenia a na Facebookom profile ako aj na nástenke občianskeho združenia, taktiež okrem publikovania menoslovu detí na webovej stránke a v priestoroch materskej školy. Matka maloletej ako zákonný zástupca žalovanému dňa 16.03.2023 vyplnila aj "Dotazníček dieťaťa". Z emailovej komunikácie matky maloletej A. H. J. adresovanej žalobcovi zo dňa 27.03.2023 vyplynulo, že mu emailom oznámila, že sa s maloletou presťahovali do F., C. C. XX a že maloletá bude chodiť do škôlky G., C. L. A. K. XX, M. F.. Žalobca predložil aj fotografie maloletej, ktoré sa nachádzajú na facebookovej stránke žalovaného. Žalobca pritom nedal súhlas, aby maloletá dcéra bola v zariadení žalovaného, svoj nesúhlas oznámil žalovanému. Z pripojeného spisu Okresného súdu Lučenec vedeného pod sp. zn. vyplýva, že prebieha konanie na zmenu styku žalobcu s maloletou F. B..

4. Vzhľadom na vyššie uvedené a s poukazom na ust. , a a až 3 veta prvá o výchove a vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej aj „“) mal súd prvej inštancie za to, že sú dané dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle , v platnom znení (ďalej aj „“) vzhľadom na nesúhlas žalobcu ako druhého rodiča s umiestnením maloletej dcéry v N. O. A. G.. Vzhľadom na tento nesúhlas mala matka maloletej postupovať v zmysle Zákona o rodine, ak chcela, aby maloletá navštevovala predmetnú materskú školu, zariadenie žalovaného, teda podať návrh na súd na nahradenie súhlasu druhého rodiča – žalobcu, aby maloletá mohla navštevovať zariadenie žalovaného. Podotkol, že v takomto prípade je obvyklým postupom vzdelávacích zariadení v prípade nesúhlasu jedného z rodičov podmienečné prijatie dieťaťa do vzdelávacieho zariadenia, do momentu kým vo veci nerozhodne súd. Riadny výkon rodičovských práv a povinností predpokladá konsenzus rodičov vo veciach súvisiacich s týmto výkonom. V prípade ich nezhody ohľadne podstatnej veci týkajúcej sa mal. dieťaťa rozhodne na návrh jedného z nich súdu. Za takúto nezhodu medzi rodičmi možno nepochybne považovať aj prípad, keď sa rodičia nedohodli o podaní žiadosti na predprimárne vzdelávanie maloletého dieťaťa. Je nepochybné, že žalovaný v tomto smere pochybil a maloletú F. B. prijal do svojho zariadenia na plnenie predprimárneho vzdelávania bez súhlasu žalobcu, t. j. v rozpore so ( a veta prvá, podľa ktorých na podaniach týkajúcich sa výchovy a vzdelávania, o ktorých sa rozhoduje v správnom konaní sa vyžaduje podpis oboch zákonných zástupcov dieťaťa a rozhodnutia, ktoré sa týkajú výchovy a vzdelávania vydané podľa Správneho poriadku sa doručujú obom zákonným zástupcom dieťaťa), nakoľko nebol daný súhlas obidvoch rodičov s umiestnením dieťaťa do tohto zariadenia, a ani nebolo vydané rozhodnutie súdu, ktorý by tento stav konvalidovalo. Preto bolo namieste nariadenie neodkladného opatrenia o uložení povinnosti žalovanému, aby sa zdržal konania, ktoré by malo za následok prijatie a poskytovanie predškolského vzdelávania, alebo akýchkoľvek aktivít maloletej F. B. v N. centre A. G., ktorého zriaďovateľom je žalovaný.

5. Súd prvej inštancie mal za to, že nariadením neodkladného opatrenia uvedeného v I. výroku napadnutého uznesenia možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami sporu, preto neuložil povinnosť žalobcovi podať žalobu vo veci samej v zmysle . Žalovaný po splnení povinnosti uvedenej vo výroku I. by mal rozhodnutie o prijatí maloletej F. B. doručiť aj žalobcovi, ktorý má možnosť podať opravný prostriedok voči jeho rozhodnutiu, resp. dieťa prijať podmienečne a požiadať matku o doručenie rozhodnutia súdu v prípade, ak otec nedá súhlas s prijatím maloletej do zariadenia žalovaného, ktorým by schválil za otca maloletej súhlas s umiestnením maloletej do zariadenia žalovaného v zmysle Zákona o rodine.

6. Vo zvyšnej (vyššie uvedenej) časti týkajúcej sa ochrany osobnosti maloletej F. B. súd prvej inštancie návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol vzhľadom na nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, nakoľko tento nie je osobou, do ktorej osobnostných práv bolo zasiahnuté, je ním maloleté dieťa, ktoré však nie je stranou tohto sporu. S poukazom na ustanovenie a , Zákona o rodine dodal, že žalobca môže v spore o ochranu osobnosti maloletej vystupovať len ako jej zákonný zástupca.

7. O nároku strán sporu na náhradu trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania vo veci samej súd rozhodol podľa a v spojení s s prihliadnutím na to, že každá zo strán sporu mala v spore úspech len čiastočný.

8. Proti I. výroku uznesenia súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Rozhodnutie súdu prvej inštancie označil za nesprávne z dôvodov uvedených v , a , t.j. z dôvodov, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

9. Žalovaný uviedol, že je súkromnoprávnym subjektom – občianskym združením založeným v zmysle o združovaní občanov v platnom znení. Detské centrum A. G. je súkromnoprávna inštitúcia založená žalovaným. Toto detské centrum, ktoré do doručenia napadnutého uznesenia navštevovala aj maloletá F. B., nie je ani školou, ani školským zariadením v zmysle . Detské centrum neposkytuje výchovu a vzdelávanie v zmysle a z tohto dôvodu nie je zaradené do siete škôl a školských zariadení Slovenskej republiky, ktorých zoznam vedie Ministerstvo školstva Slovenskej republiky. O tejto skutočnosti informoval súd prvej inštancie sám žalobca v ods. 18 návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Keďže detské centrum nie je vzdelávacie zariadenie poskytujúce predprimárne vzdelávanie podľa , nie je materská škola, nie je ani povinné postupovať podľa príslušných predpisov o správnom konaní. Preto sa na detské centrum nemôžu vzťahovať ustanovenia , ako ani všeobecné predpisy o správnom konaní. Podľa žalovaného preto napadnuté uznesenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, súd prvej inštancie dospel k nesprávnym právnym ako aj skutkovým zisteniam.

10. Žalovaného kontaktovala matka maloletej so žiadosťou o zaradenie maloletej do detského centra, pričom oboznámila žalovaného so skutočnosťou, že maloletá jej bola rozhodnutím súdu zverená do osobnej starostlivosti. Matka maloletej mu zároveň uviedla, že pobyt maloletej v detskom centre nebude zasahovať do práva otca maloletej na styk s maloletou. Preto žalovaný uzatvoril s matkou maloletej zmluvu (dohodu) v zmysle predpisov súkromného práva, na základe ktorej bola maloletá umiestnená do detského centra. O tejto skutočnosti taktiež informoval súd prvej inštancie sám žalobca v ods. 17 návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Ako dôkaz predložil žalovaný k odvolaniu dohodu o poskytovaní starostlivosti pre školský rok 2022-2023 uzatvorenú podľa .

11. Vychádzajúc z toho, že detské centrum neposkytuje ani len predprimárne vzdelávanie, neposkytuje teda ani prípravu na budúce povolanie, umiestnenie dieťaťa do takéhoto centra preto zákon o rodine v zmysle nepovažuje za podstatnú vec. Žalovaný ďalej poukázal na ustanovenie , v zmysle ktorého sa za sústavnú prípravu na povolanie nepovažuje umiestnenie dieťaťa v materskej škole, teda ani samotný prihlásenie dieťaťa na štandardné predprimárne vzdelávanie nepovažuje za sústavnú prípravu na povolanie. Podľa žalovaného umiestnenie dieťaťa do detského centra možno pripodobniť rozhodnutiu rodiča zveriť dieťa vybranej opatrovateľke, niektorému príbuznému, prípadne inej osobe. Žalovaný mal preto za to, že záver súdu prvej inštancie o potrebe súhlasu oboch rodičov s umiestnením dieťaťa u opatrovateľa je neprijateľný, pretože ad absurdum by bol nesporne potrebný aj súhlas oboch rodičov s tým, aby dieťa navštevovalo svojich starých rodičov alebo iných príbuzných.

12. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobcovi ako otcovi maloletej nikdy nemal v úmysle brániť vo výkone jeho rodičovských práv, ani sa tak nikdy nestalo. Žalobca od žalovaného žiadne informácie nepožadoval, preto nie je pravdivé jeho tvrdenie, že by žiadne informácie nedostával z dôvodu na strane detského centra.

13. Podľa žalovaného žalobca účelovo zavádza súd, keď k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia priložil iba rozsudok Okresného súdu Bratislava III zo dňa 29.09.2022, ktorým bola schválená dohoda rodičov o výkone ich rodičovských práv a povinností a neposkytol súdu prvej inštancie ďalšie súdneho rozhodnutia vydané vo vzťahu k maloletej pred vydaním napadnutého uznesenia. Medzičasom bolo rozhodnuté ešte dvakrát a to priamo Okresným súdom Lučenec. Nie je pravdivé, že by žalovaný zasiahol do rodičovských práv a povinností žalobcu v časti výkonu jeho styku s maloletou zaradením maloletej do detského centra. Rozhodnutím Okresného súdu Lučenec (bližšie neoznačeným sp. zn.

a dátumom vydania – poznámka odvolacieho súdu), ktoré bolo vydané po rozsudku Okresného súdu Bratislava III, bol totiž upravený styk otca s maloletou iba počas víkendov, teda mimo jej dochádzky do detského centra.

14. Žalovaný podotkol, že maloleté dieťa bolo v detskom centre nadmieru spokojné, vždy sa tešilo, keď ráno prišlo, tešilo sa na iné deti, na spoločné hry, prejavovalo enormný záujem na interakcii s ďalšími deťmi, teda umiestnenie v detskom centre vnímalo veľmi pozitívne. Žalovaný sa preto domnieva, že žalobcovi nejde o najlepší záujem jeho dieťaťa. O tom svedčí aj skutočnosť, že žalobca podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia až v priebehu mesiaca júl 2023, pričom o navštevovaní detského centra maloletou vedel už od konca marca 2023, čo vyplýva zo samotného návrhu. Podľa žalovaného aj toto konanie žalobcu ako otca maloletej nie je v jej záujme, pretože má za cieľ znemožniť jej socializáciu a návštevu akéhokoľvek predškolského zariadenia, nakoľko prihlášky na predprimárne vzdelávanie sa v zmysle podávajú výlučne v mesiaci máj každého kalendárneho roku.

15. Žalovanému vzhľadom na vyššie uvedené nie je zrejmé, na základe akých skutočností dospel súd prvej inštancie k záveru, že na žalovaného sa vzťahuje a je povinný postupovať podľa ustanovení všeobecných predpisov o správnom konaní. Súd prvej inštancie iba konštatoval, že sa na žalovaného uplatňujú ustanovenia a má povinnosť postupovať podľa všeobecných predpisov o správnom konaní, pričom informácie žalobcu v návrhu tento záver jednoznačne vyvracajú. Aj keď súd rozhodujúci o nariadení neodkladného opatrenia vychádza iba z tvrdení navrhovateľa neodkladného opatrenia, súd si nemôže osvojiť právne posúdenie tvrdené navrhovateľom, je povinný vec právne posúdiť sám. Súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nevysvetlil, neodôvodnil, prečo je na súkromnoprávny vzťah potrebné aplikovať ustanovenia a správneho poriadku a takáto potreba nie je preukázaná ani žalobcom v jeho návrhu. V tomto smere je podľa názoru žalovaného uznesenie nedostatočne odôvodnené a nepreskúmateľné, čím došlo k porušeniu jeho práva na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia.

16. Žalovaný preto navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmenil a návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia aj vo zvyšnej časti zamietol, nakoľko neboli splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

17. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu potvrdiť a priznať mu trovy odvolacieho konania. Na úvod vyjadrenia bol názoru, že žalovaný v odvolaní nekonkretizoval, v čom vidí odvolací dôvod spočívajúci v inej vade konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, preto tento odvolací dôvod považoval žalobca za irelevantný.

18. Žalobca ďalej uviedol, že nespochybňuje právny status žalovaného ako súkromnoprávneho subjektu, avšak vychádzal zo znenia najmä na účely správneho označenia žalovaného ako nositeľa hmotnoprávnej povinnosti. Napriek statusu žalovaného ako súkromného subjektu nie je podľa žalobcu možné súhlasiť s tým, aby bez akejkoľvek regulácie prijímal maloleté deti výlučne na žiadosť jedného rodiča a bez súhlasu druhého rodiča do svojho zariadenia. Za celkom zjavne absurdné označil porovnanie žalovaného, že ak je potrebný súhlas oboch rodičov na umiestnenie dieťaťa do súkromnoprávneho zariadenia, tak by bol potrebný súhlas aj na odovzdanie dieťaťa starým rodičom.

19. Vzhľadom na to, že zákonný výpočet podstatných vecí uvedených v § 35 zákona o rodine je len demonštratívny, žalobca nesúhlasil s úvahou žalovaného, že by výber materskej školy nebolo možné považovať za podstatnú vec súvisiacu s výkonom rodičovských práv a povinností. Obzvlášť dôležité je podľa neho zvážiť výber predškolského zariadenia v prípade, ak je zariadenie zamerané na konkrétny výchovný program. Okrem toho, že žalobca nesúhlasí s tým, aby maloletá navštevovala zariadenie v Lučenci, je podstatná skutková okolnosť, že ide o zariadenie poskytujúce výchovno-vzdelávací program A., ktorý má ambivalentné posúdenie aj v pedagogických kruhoch. Žalobca preto nesúhlasil s názorom žalovaného, že v prejednávanom prípade výber predškolského zariadenia nie je podstatnou okolnosťou, ako ani s tvrdením žalovaného, že by nebol potrebný súhlas druhého rodiča ani pri výbere štátneho zariadenia. Žalobca ako otec maloletej s programom A. nesúhlasí, domnieva sa že pre jeho dcéru nie je tento program vhodný.

20. Ani zverenie mal. dieťaťa do starostlivosti jedného z rodičov, v tomto prípade matky nepovažoval žalobca za postačujúce pre umiestnenie dieťaťa v zariadení, nakoľko toto zverenie nijako neovplyvňuje výkon rodičovských práv a povinností druhého rodiča, o podstatných veciach ohľadom dieťaťa stále rozhodujú obidvaja rodičia. Preto je podľa názoru žalobcu výber predškolského zariadenia so špeciálnym výchovno-vzdelávacím programom A. podstatnou otázkou výchovy dieťaťa. Vzhľadom na uvedené je podľa názoru žalobcu poskytovateľ výchovno-vzdelávacieho programu povinní zaobstarať si súhlas obidvoch rodičov na prijatie dieťaťa do svojho zariadenia bez ohľadu na to, či je v zriaďovacej pôsobnosti verejného subjektu, alebo súkromnej osoby. Keďže žalovaný si súhlas otca s umiestnením dieťaťa do svojho zariadenia nezadovážil, je rozhodnutie súdu prvej inštancie o nariadení neodkladného opatrenia správne, súd prvej inštancie sa dostatočne vysporiadal s postavením žalovaného a jeho povinnosťami vo vzťahu k rodičom. Žalobca zdôraznil, že v súčasnosti platí neodkladné opatrenie súdu, ktoré konštatovalo, že umiestnenie dieťaťa do škôlky bez súhlasu otca bolo nezákonné a toto rozhodnutie je potrebné rešpektovať minimálne do rozhodnutia krajského súdu, ktorý rozhodne o odvolaní žalovaného.

21. Ďalej sa žalobca vyjadroval k príslušnosti Okresného súdu Lučenec na rozhodovanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletú F. B.. Mal za to, že matka podala v marci 2023 návrh na neodkladné opatrenie na nepríslušný súd, nakoľko v tom čase bol poručníckym súdom maloletej stále Okresný súd Bratislava III. Navyše samotný súd prvej inštancie pri rozhodovaní o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia o tomto konaní vedel, keďže v odôvodnení napadnutého uznesenia sa uvádza: „Z pripojeného spisu Okresného súdu Lučenec spisová značka má súd preukázané, že na tunajšom súde prebieha konanie na zmenu styku žalobcu - navrhovateľa s maloletou F. B..“ Z toho žalobca vyvodil, že nemohol zavádzať súd, ktorý sa s vecou v rámci vlastnej lustrácie spisov vysporiadal. Žalobca mal za to, že nie jeho postup bol účelový, ale postup matky maloletej. Rovnako ako v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia poukázal na chronológiu vývoja prípadu a krokov zo strany matky maloletej, keď spočiatku maloletá navštevovala škôlku v Bratislave zvolenú oboma rodičmi, pričom matka vyvolala zmenu škôlky bez súhlasu otca - žalobcu a žalovaný jej v tomto nezákonnom postupe asistoval.

22. Žalobca na záver svojho vyjadrenia zhrnul, že detské centrum A. G., resp. povinný z neodkladného opatrenia ignoroval zákonné ustanovenia, za daných okolností bola potrebná súdna ingerencia z dôvodu osvedčenia nezákonného stavu spočívajúceho v zaradení maloletého dieťa do výchovno-vzdelávacieho zariadenia nezákonným spôsobom, t. j. bez súhlasu otca (žalobcu).

23. Žalovaný v odvolacej replike trval na podanom odvolaní. Podľa žalovaného žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu neuviedol žiadne také argumenty ani dôkazy, ktoré by vyvracali tvrdenia žalovaného uvedené v odvolaní. Žalovaný opätovne zdôraznil, že detské centrum A. G. je súkromnoprávne inštitúcia, neposkytuje výchovu a vzdelávanie v zmysle , nie je školou, ani školským zariadením v zmysle , nie je zaradené do siete škôl a školských zariadení Slovenskej republiky, nie je materskou školou. Preto sa na detské centrum nemôžu vzťahovať ustanovenia , ako ani všeobecné predpisy o správnom konaní. Na tom nič nemení ani argumentácia žalobcu v jeho vyjadrení. Ani zákon o rodine nepovažuje nepovinné predprimárne vzdelávanie za podstatnú vec, pretože sa nejedná o prípravu na budúce povolanie. Na podporu tejto argumentácie žalovaný poukázal na uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 11.09.2023, ktorým zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia učinený v odvolacom konaní, ktorým požadovala nahradenie súhlasu otca (žalobcu) s umiestnením maloletej tentokrát na predprimárne vzdelávanie v materskej škole so sídlom na ulici B. XX. F., počnúc dňom 02.09.202, konkrétne na bod 15. odôvodnenia predmetného uznesenia: „Podľa o výchove a vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), je pre dieťa, ktoré dosiahlo päť rokov veku do 31. augusta, ktorý predchádza začiatku školského roka, od ktorého bude dieťa plniť povinnú školskú dochádzku v základnej škole, je predprimárne vzdelávanie povinné. V danom prípade s ohľadom na súčasný vek maloletej, ktorá bude mať 4. roky v školskom roku 2023/2024 sa na túto nevzťahuje povinné predprimárne vzdelávanie v zmysle , a teda za danej situácie nie je daná neodkladná potreba úpravy pomerov, keďže navštevovanie materskej školy okrem zákonného predprimárneho vzdelávania, t. j. rok pred nástupom na základnú školu, nie je povinnosťou, ale iba možnosťou, kedy maloleté dieťa môže, ale aj nemusí byť prijaté na predprimárne vzdelávanie do materskej školy. Podľa krajského súdu a vzhľadom na vyššie uvedené, sa výber materskej školy nepovažuje za prípravu na budúce povolanie maloletého dieťaťa. Materské školy sú síce zaradené do sústavy škôl, avšak ich hlavným účelom je podpora osobnostného rozvoja dieťaťa

- v sociálno-emocionálnej, intelektuálnej, morálnej a estetickej oblasti, rozvíjajú schopnosti a zručnosti a predovšetkým vytvárajú predpoklady na ďalšie vzdelávanie, ktoré je spojené už s prípravou na budúce povolanie.“

24. Žalovaný opätovne zdôraznil, že ani nepovažuje prihlásenie dieťaťa na štandardné predprimárne vzdelávanie za sústavnú prípravu na povolanie v zmysle . Žalovaný teda trval na tom, že postupoval v súlade so zákonom, keď prijal maloletú do svojho detského centra na základe súkromnoprávneho aktu, platne uzatvorenej zmluvy (dohody) s matkou maloletej ako jej zákonným zástupcom.

25. Žalovaný ďalej uviedol, že aj keď je pravdivé tvrdenie, že detské centrum poskytuje program A., čo vyplýva už z jeho samotného názvu, považoval za zarážajúce, že táto skutočnosť začala žalobcovi prekážať až po viac ako 3 mesiacoch, odkedy maloletá začala detské centrum navštevovať, pričom žalobca o tejto skutočnosti vedel. Naviac matka maloletého informovala žalovaného, že námietka žalobcu k programu A. je výlučne účelová, pretože aj z vyššie uvedeného uznesenia Krajského súdu v Žiline vyplýva, že žalobca nie je ochotný súhlasiť so žiadnou škôlkou, teda ani so štátnou škôlkou s klasickým výchovno-vzdelávacím programom. Po doručení predmetného rozhodnutia Krajského súdu v Žiline matka maloletej obdržala od žalobcu nesúhlasné stanovisko aj s touto materskou školou, ktorá má štandardný výchovno-vzdelávací program a je riadne zaradená do siete škôl a školských zariadení Slovenskej republiky. Z toho vyplýva, že žalobca bráni maloletej navštevovať akékoľvek zariadenie bez ohľadu na jej najlepší záujem.

26. Žalovaný aj s poukazom na predmetné uznesenia Krajského súdu v Žiline, podľa ktorého sa výber materskej školy nepovažuje za prípravu na budúce povolanie maloletého dieťaťa, považoval napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie za nedôvodne a neudržateľným spôsobom zasahujúce do práv a právom chránených záujmov.

27. Ako prílohu odvolacej repliky žalovaný predložil uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 11.09.2023 bez príslušnej autorizačnej doložky.

28. Žalobca v odvolacej duplike v podstate zopakoval svoju argumentáciu uvedenú už v jeho vyjadrení k odvolaniu žalovaného. Svoju argumentáciu doplnil poukazom na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 28.05.2021 citujúc z neho: „Samotná skutočnosť, že maloletý nie je dieťaťom, na ktoré by sa vzťahovala povinná školská dochádzka do materskej školy v zmysle , nemôže byť prekážkou pre nariadenie neodkladného opatrenia... Rovnako nie je možné stotožniť sa s názorom súdu prvej inštancie, že o otázke návštevy MŠ, ktorá je podstatnou vecou v zmysle Zák. o rodine, je možné rozhodovať len v konaní vo veci samej. Takýto všeobecný reštriktívny výklad bez individuálneho posudzovania konkrétneho záujmu mal. dieťaťa je v rozpore so základnými zásadami, na ktorých sú postavené konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých a je v konečnom dôsledku na ujmu najviac mal. dieťaťu.“ Z uvedeného rozhodnutia vyvodil žalobca záver, že nie je správne posudzovanie voľby predškolského zariadenia ako a priori nepodstatnej otázky. Obzvlášť pri skúmaní špeciálnych predškolských zariadení je potrebné jednotlivé prípady individualizovať a nie zovšeobecňovať, ako k tomu nesprávne pristupuje žalovaný. Žalobca bol názoru, že ak program predškolského zariadenia vybočuje z bežných štandardov ministerstvom schváleného vzdelávacieho programu, vyžaduje preverenie, či je vhodný pre maloleté dieťa vzhľadom na jeho predispozície, záujmy, aktuálny vývoj a pod. Keďže výchovný program A. nie je všeobecne uznávaný typ výchovno- vzdelávacieho programu, žalobca trval na tom, že sa jedná o podstatnú otázku výchovy maloletej, a preto bol na umiestnení maloletej v detskom centre potrebný jeho súhlas. Navyše podľa žalobcu je bez akýchkoľvek pochybností, že vzdelávací program typu A. už v útlom veku vytvára výchovné a pedagogické predispozície na to, aby dieťa pokračovalo v tomto type vzdelávania aj v škole, s čím on nesúhlasí. Nesúhlasil preto s názorom žalovaného, že výber predškolského zariadenia je nepodstatnou otázkou, vecou. Argumentáciu žalovaného o nepodstatnej veci by bolo možné teoreticky prijať jedine vtedy, ak by dieťa nenavštevovalo žiadnu materskú školu, teda nebolo by vôbec potrebné sa otázkou návštevy predškolského zariadenia zaoberať.

29. Podporne pre prípad, že by súd nepovažoval predškolskú dochádzku za podstatnú vec týkajúcu sa rodičovských práv žalobca argumentoval tým, že aj keby tomu tak bolo, akonáhle sa rodičia dohodli

na návšteve škôlky so všeobecným zameraním, resp. bez špeciálneho programu (v tomto prípade škôlky v Bratislave), akákoľvek zmena tejto inštitúcie a najmä výmena „obyčajnej“ škôlky za škôlku so špeciálnym výchovným programom z logiky veci evokuje podstatnú zmenu v živote a príprave na ďalšie vzdelávanie maloletého dieťaťa.

30. Podľa žalobcu nemôže podliehať súdnej ochrane postup matky, ktorá sa jednostranne rozhodla umiestniť dieťa do materskej školy A. bez nejakého zdravotného dôvodu na strane maloletej, resp. bez nejakého rozumného dôvodu, najmä ak sa tak rozhodla bez toho, aby o tomto svojom zámere vopred informovala otca maloletej a napriek jeho nesúhlasu dieťa do škôlky zapísala. V dôsledku postupu matky bol žalobca prakticky zbavený práva sa vôbec vyjadriť nielen k výberu materskej školy v pôsobnosti žalovaného, ale predovšetkým k zmene pôvodne súhlasným vyhlásením rodičov zvoleného predškolského zariadenia.

31. Žalobca trval na tom, že vzhľadom na vyššie uvedené je výber špeciálneho predškolského zariadenia pre mal. dieťa právom oboch rodičov, je na to potrebný súhlas oboch rodičov.

32. Žalobca zhrnul, že vzhľadom na to, že žalovaný bez jeho súhlasu prijal maloletú F. do svojho zriadenia, k zmene predškolského zariadenia došlo bez vedomia otca, otec nesúhlasil a naďalej nesúhlasí so špeciálnym výchovno-vzdelávacím programom A. a súčasný vývoj maloletej neindikuje potrebu špeciálneho vzdelávania, je správne rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým rozhodol o zdržaní sa konania, ktoré by malo za následok prijatie a poskytovanie predškolského vzdelávania alebo akýchkoľvek aktivít maloletej v detskom centre A. G..

33. Ďalšie vyjadrenia žalovaného a žalobcu v odvolacom konaní nepriniesli žiadnu novú pre vec podstatnú argumentáciu.

34. Vzhľadom na (širšie) okolnosti prípadu, kde do popredia vystupuje spor rodičov, ktoré zariadenie má maloletá navštevovať (materskú školu v Bratislave, či súkromné zariadenie, resp. materskú školu v Lučenci), aj keď žalobca neoznačil ako účastníka konania matku maloletej a samotnú maloletú, hoci sa ich vec evidentne dotýka, ale formuloval návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako návrh podaný v civilnej sporovej veci medzi ním a žalovaným, bol Krajský súd v Banskej Bystrici (senát 17Co) názoru, že v skutočnosti nejde o civilnú sporovú vec, civilný spor, ale o civilnú mimosporovú vec – konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloleté dieťa, konkrétne vo veci nezhody rodičov o (podstatnej) veci súvisiacej s výkonom rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu. Preto postúpil vec Krajskému súdu v Žiline ako miestne a funkčne príslušnému na rozhodnutie o odvolaní subjektu označeného žalobcom (otcom maloletej) ako žalovaný. Krajský súd v Žiline sa s názorom Krajského súdu v Banskej Bystrici nestotožnil, preto vyslovil nesúhlas s postúpením veci a predložil spor o (funkčnú) príslušnosť na rozhodnutie spoločne nadriadenému súdu – Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, ktorý uznesením sp. zn. zo dňa 30.04.2024 rozhodol tak, že nesúhlas Krajského súdu v Žiline s postúpením veci Krajským súdom v Banskej Bystrici je dôvodný. Toto rozhodnutie odôvodnil najmä tým, že: „Z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že sa nejedná o konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, upravené v , nakoľko nevychádza z hmotného práva rodinného, upravujúceho vzťahy podľa Zákona o rodine. Žalobca sa sporí vo svojom mene so žalovaným o právo, vyplývajúce z občianskeho hmotného práva. Návrh smeruje voči žalovanému ako inštitúcii, ktorá porušila zákonné povinnosti takým konaním, ktoré by malo za následok prijatie a poskytovanie predškolského vzdelávania alebo akýchkoľvek aktivít maloletej dcéry žalobcu. Maloleté dieťa a ani iná osoba predpokladaná ust. a preto nie sú účastníkmi konania.“

35. Krajský súd v Banskej Bystrici ako funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalovaného podľa po preskúmaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania, nakoľko sa jedná o vec nariadenia neodkladného opatrenia, o ktorej ani súd prvej inštancie nerozhoduje na pojednávaní ( v spojení s ), v rozsahu odvolania podľa , z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa a mimo nich v zmysle v rozsahu vád týkajúcich sa procesných podmienok, ktoré vady nezistil, dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné a je potrebné uznesenie súdu prvej inštancie podľa zmeniť, pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie ani zrušenie z nasledovných dôvodov:

36. Medzi stranami sporu nebolo sporné právne postavenie žalovaného ako súkromnoprávneho subjektu – občianskeho združenia. Detské centrum A. G., ktorého je zriaďovateľom, nie je zaradené do siete škôl a školských zariadení Slovenskej republiky, ktorých zoznam vedie ústredný orgán štátnej správy aktuálne pod názvom Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky (ďalej aj „Ministerstvo školstva Slovenskej republiky“), nemá teda postavenie (súkromnej) materskej školy podľa , čo argumentum a contrario vyplýva aj z nasledovných zákonných ustanovení:

37. Podľa na účely tohto zákona sa rozumie školou alebo školským zariadením výchovno-vzdelávacia inštitúcia zriadená podľa osobitného predpisu (Napríklad o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

38. Podľa školu alebo školské zariadenie možno zriadiť až po jeho zaradení do siete.

39. Podľa § 19 ods. 2 školu alebo školské zariadenie môže zriadiť

a) obec,

b) samosprávny kraj,

c) regionálny úrad,

d) štátom uznaná cirkev alebo náboženská spoločnosť, e) iná právnická osoba alebo fyzická osoba, f) ústredný orgán štátnej správy, ak ide o zriadenie materskej školy.

40. Podľa škola alebo školské zariadenie zriadené zriaďovateľom podľa odseku 2 písm. d) je cirkevná škola alebo cirkevné školské zariadenie a škola alebo školské zariadenie zriadené zriaďovateľom podľa odseku 2 písm. e) je súkromná škola alebo súkromné školské zariadenie.

41. Podľa tento zákon ustanovuje a) princípy, ciele, podmienky, rozsah, obsah, formy a organizáciu výchovy a vzdelávania v školách a v školských zariadeniach, stupne vzdelania, prijímanie na výchovu a vzdelávanie, ukončovanie výchovy a vzdelávania, poskytovanie odbornej výchovno-poradenskej a terapeuticko-výchovnej starostlivosti, b) dĺžku a plnenie povinnej školskej dochádzky, c) vzdelávacie programy na štátnej úrovni a výchovno-vzdelávacie programy na školskej úrovni, d) sústavu škôl a školských zariadení, e) práva a povinnosti škôl a školských zariadení, f) práva a povinnosti detí a žiakov, g) práva a povinnosti rodičov, inej fyzickej osoby než rodiča, ktorá má dieťa zverené do osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu, poručníka alebo opatrovníka (ďalej len "zákonný zástupca"), alebo práva a povinnosti zástupcu zariadenia, v ktorom sa vykonáva ústavná starostlivosť, výchovné opatrenie, neodkladné opatrenie alebo ochranná výchova, výkon väzby alebo výkon trestu odňatia slobody (ďalej len "zástupca zariadenia").

42. Z uvedených ustanovení taktiež vyplýva, že sa vzťahuje len na školy a školské zariadenia zaradené do siete škôl a školských zariadení Slovenskej republiky, ktorých zoznam vedie Ministerstvo školstva Slovenskej republiky. Nevzťahuje sa teda na iné subjekty, teda ani na zariadenie – Detské centrum A. G., ktoré nie je zaradené do siete škôl a školských zariadení, ani na jeho zriaďovateľa

- žalovaného a neupravuje teda jeho práva a povinnosti, ani práva a povinnosti rodičov dieťaťa, ktoré bolo umiestnené v takomto zariadení. Odvolací súd súhlasí so žalovaným, že opačný záver súdu prvej inštancie, že sa na žalovaného vzťahuje a subsidiárne predpisy o správnom konaní je nepreskúmateľný, nakoľko súd prvej inštancie nevysvetlil, z akého dôvodu sa aj na súkromné zariadenie nezaradené do siete škôl a školských zariadení aplikuje. Napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie teda trpí inou vadou, ktorá mohla mať (a aj mala) vplyv na nesprávne rozhodnutie vo veci. Nedostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je totiž v zásade považované za vadu konania, ktorá mohla mať vplyv na nesprávne rozhodnutie vo veci, len vo výnimočných, extrémnych prípadoch, kedy rozhodnutie neobsahuje takmer žiadne odôvodnenie je považované za porušenie práva na spravodlivý

proces (v podrobnostiach odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR uverejnené v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR pod č. R 2/2022).

43. Podľa ak súd, ktorému bol spor postúpený, s postúpením nesúhlasí, bezodkladne predloží súdny spis bez rozhodnutia spoločne nadriadenému súdu na rozhodnutie o príslušnosti; ak ide o spor o miestnu príslušnosť, predloží súdny spis svojmu nadriadenému súdu. Týmto rozhodnutím sú súdy viazané.

44. V zmysle tohto zákonného ustanovenia je Krajský súd v Banskej Bystrici viazaný uznesením NS SR sp. zn. zo dňa 30.04.2024, v zmysle ktorého je táto vec civilným sporom, v ktorom sa zákon o rodine neaplikuje, aplikujú sa predpisy občianskeho hmotného práva, nakoľko žalobca sa sporí vo svojom mene so žalovaným o právo vyplývajúce z občianskeho hmotného práva.

45. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd posudzoval vec len z hľadiska, či nejaký predpis občianskeho hmotného práva ukladá žalovanému povinnosť vyžadovať pre umiestnenie dieťaťa v jeho zariadení súhlas oboch rodičov, pričom dospel k záveru, že zo žiadneho predpisu občianskeho hmotného práva (vrátane ) takáto povinnosť a jej zodpovedajúce právo rodiča (v tomto prípade žalobcu) nevyplýva. Ako už bolo uvedené vyššie, sa na súkromnoprávne zariadenia nezaradené do siete škôl a školských zariadení, zriadené súkromnoprávnou právnickou osobou – žalovaným nevzťahuje, jedná sa o predpis verejného práva, ktorý sa na súkromnoprávne (občianskoprávne) vzťahy neaplikuje.

46. Pokiaľ ide o argumentáciu strán sporu ohľadne toho, či umiestnenie mal. dieťaťa v takomto súkromnom zariadení je podstatnou vecou podľa § 35 zákona o rodine, či sa jedná o prípravu dieťaťa na budúce povolanie a s tým súvisiaci poukaz na judikatúru poručenských súdov, resp. či zmena zariadenia, ktoré dieťa navštevuje, resp. navštevovalo oproti tomu, ktoré navštevovalo predtým, je podstatný zásahom do života mal. dieťaťa a teda či je v jeho záujme, odvolací súd k tomu uvádza, že z týchto hľadísk vec neposudzoval, ani v zmysle právneho názoru nadriadeného NS SR posudzovať nemohol, vzhľadom na to, že nadriadený súd ustálil, že sa v tomto prípade jedná o civilnú sporovú vec, nie vec starostlivosti súdu o maloleté dieťa (civilnú mimosporovú vec), mal. dieťa, ani jeho matka nie sú účastníkmi tohto konania a na túto vec sa preto neaplikuje zákon o rodine. Preto odvolací súd nemohol vec posudzovať z hľadiska vyhodnocovania záujmu mal. dieťaťa, či vyhodnocovať, či sa jedná o podstatnú vec súvisiacu s výkonom rodičovských práv a povinností, nakoľko to sú inštitúty upravené v zákone o rodine, takéto vyhodnocovanie prichádza do úvahy, ak mal. dieťa je účastníkom konania, na to je oprávnený poručenský súd (súd príslušný na konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých), jemu prináleží aplikovať zákon o rodine. Krajský súd v Banskej Bystrici podľa právneho stavu účinného od 01.06.2023 nie je poručenským (odvolacím) súdom.

47. Na rozdiel od súdu prvej inštancie je preto odvolací súd názoru, že nie sú splnené predpoklady pre nariadenie žalobcom požadovaného neodkladného opatrenia ani v časti, ktorou sa domáha uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa konania, ktoré by malo za následok prijatie a poskytovanie predškolského vzdelávania alebo akýchkoľvek aktivít maloletej F. B. v N. O. A. G., ktorého zriaďovateľom je žalovaný, nakoľko žalobca neosvedčil dôvodnosť nároku, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť ochrana v zmysle , neosvedčil porušenie povinnosti žalovaného a jej zodpovedajúceho práva žalobcu vyplývajúcich z predpisov občianskeho hmotného práva. Umiestnením mal. F. B. v zariadení žalovaného totiž nedošlo k porušeniu žiadneho predpisu občianskeho hmotného práva, nakoľko z neho nevyplýva povinnosť žalovaného žiadať súhlas oboch rodičov s umiestnením mal. dieťaťa v jeho zariadení, ani povinnosť o prijatí a umiestnení mal. dieťaťa do toho zariadenia rozhodnúť a rozhodnutie doručiť obom rodičom. Dieťa je do zariadenia umiestnené na základe súkromnoprávnej dohody uzatvorenej medzi žalovaným a jedným z rodičov maloletej – matky ako zákonného zástupcu maloletej. Touto dohodou sa v podstate maloleté dieťa zastúpené zákonným zástupcom – matkou so žalovaným dohodlo na poskytovaní služieb, starostlivosti maloletému dieťaťu v zariadení žalovaného. Nejedná sa o prípad správy majetku maloletej, preto sa na túto vec neaplikuje ust. , ktoré vyžaduje zo strany (poručenského) súdu schválenie právneho úkonu – nakladania s majetkom zastúpeného (v tomto prípade mal. dieťaťa) učineného jeho zákonným zástupcom, aj to len v prípade, ak nejde o bežnú vec nakladania s majetkom. Podľa SR každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá. Pokiaľ zákon nezakazuje poskytovanie starostlivosti o mal. dieťa iným súkromnoprávnym subjektom

mimo tých zaradených do siete škôl a školských zariadení, nemožno a priori konštatovať, že takáto činnosť súkromné zariadenia je zakázaná.

48. Ako už bolo uvedené vyššie, v civilnom sporovom konaní nie je súd oprávnený posudzovať, či došlo k porušeniu zákona o rodine, resp. či umiestnenie mal. dieťaťa v zariadení žalovaného je v jeho (najlepšom) záujme, a teda či bol na umiestnenie mal. dieťaťa do zariadenia žalovaného potrebný súhlas oboch rodičov, resp. nahradenie súhlasu jedného z rodičov rozhodnutím súdu. Rozhodnutie o podstatnej veci súvisiacej s výkonom rodičovských práv a povinností v prípade nezhody rodičov vrátane posúdenia, či sa jedná o podstatnú vec patrí do kompetencie poručenského súdu.

49. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd je na rozdiel od súdu prvej inštancie toho názoru, že nie sú dané predpoklady na vydanie neodkladného opatrenia podľa , v spojení s .

50. Krajský súd rozhodol v zmysle v spojení s 262 ods. 1 per analogiam o nároku na náhradu trov konania (prvoinštančného i odvolacieho), pretože zmenil prvoinštančné rozhodnutie ( ) a keďže konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa týmto rozhodnutím končí (návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nebol podaný v rámci konania vo veci samej). Nakoľko žalovaný mal v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia plný úspech, keďže návrh žalobcu bol v konečnom dôsledku zamietnutý v celom rozsahu, v zmysle odvolací súd uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému trovy (prvoinštančného aj odvolacieho) konania v rozsahu 100%. O výške a prijímateľovi náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti II. výroku tohto rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania v zmysle .

51. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis ( ).

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

Strany sporu majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci ( ). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Ak neboli splnené podmienky podľa , resp. dovolanie má vady podľa napriek riadnemu poučeniu dovolateľa o povinnosti podľa v odvolacom konaní, resp. napriek výzve súdu prvej inštancie adresovanej dovolateľovi na odstránenie vád a jeho poučení o následkoch

neodstránenia vád dovolania, dovolací súd dovolanie odmietne ( v spojení s ).