Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (9)Rozsudok_4T-93-2015.pdf
PDF · 84.54 KB
Case nature
Area
Subarea
4T/93/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves samosudcom JUDr. Jánom Lapšanským na hlavnom pojednávaní dňa 20.1. 2016 v trestnej veci obžalovaného G. T. takto
rozhodol:
obžalovaný
G. T., L.. XX.X.XXXX E. T., P. J. T., A.. K. XXX/X, P.. Č.. E. Ú. L. E. P. M. D. E. T. - Š.,
j e v i n n ý
z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona,
p r e t o ž e
dňa 31. októbra 2014 v ranných hodinách, v T., po predchádzajúcej ústnej dohode a prísľube vybavenia zamestnania pre C. J. S. C. D. na farme v O., prevzal pred rodinným domom s adresou A.. K. Č.. XXX/X hotovosť v sume 400.- eur z rúk C. J. za vybavenie zamestnania, pričom už v čase prevzatia finančnej hotovosti bol prinajmenšom uzrozumený s tým, že žiadne zamestnanie im nevybaví a peniaze v odovzdanej výške nevráti, čím takto poškodenému C. J., L.. X.X.XXXX, J. E. B., A.. Ž.Á. Č.. XXX/XX spôsobil škodu vo výške 400.- eur,
t e d a
na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu.
Z a t o s a
o d s u d z u j e
Podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, 4 Trestného zákona a § 37 písm. m) Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 8 (osem) mesiacov nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona na výkon trestu odňatia slobody sa zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku je povinný zaplatiť poškodenému C. J.T., L.. X.X.XXXX E. G., J. E. B., A.. Ž. Č.. XXX/XX náhradu škody vo výške 400.- eur.
odôvodnenie:
Obžalovaný G. T. na hlavnom pojednávaní dňa 10.11.2015 vyhlásil, že je nevinný. V prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní uviedol, že od C. J. dňa 31.10.2014 prevzal iba 100.- eur ako zálohu na pohonné hmoty, na krytie nákladov spojených s cestou do O.. Účelom cesty do O. bolo získanie informácie od jeho bývalého zamestnávateľa o možnosti zamestnania C. J. S. C. D. na farme, na ktorej aj on v minulosti pracoval. Dohodli si aj termín odchodu, ktorý nemohol dodržať pre osobné problémy. Ďalší termín odchodu už neorganizoval, pretože sa mu poškodení začali vyhrážať a požadovať vrátenie peňazí v sume 500.- eur. Stretli sa neskôr na čerpacej stanici v T., kde im ponúkol vrátenie poskytnutých 100.- eur, ktoré odmietli prevziať s tým, že ešte počkajú. Po ďalších hrozbách, ktoré mu poslali mobilným telefónom, prestal mať záujem o cestu do O.. Poprel, že by od C. J.T. prevzal 400.- eur ako odmenu za sprostredkovanie zamestnania, pretože im nesľúbil vybaviť konkrétnu prácu.
Svedok C. D. uviedol, že s obžalovaným sa zoznámil počas výkonu trestu odňatia slobody. Bol to obžalovaný, ktorý ho telefonicky oslovil a spýtal sa ho, či nemá záujem o prácu v O., na farme pri koňoch. Spomenul aj platové podmienky, ktoré sa mu javili ako výhodné a preto o prácu prejavil záujem. Obžalovaný počas telefonického rozhovoru mu spomenul, že má na stretnutí predložiť rodný list, občiansky preukaz a kartu poistenca. O tejto ponuke sa zmienil aj svojmu priateľovi C. J., ktorý tiež prejavil záujem o prácu v O., hoci v tom čase bol zamestnaný. S obžalovaným sa stretli v reštaurácii vo E. B., na ktoré stretnutie obžalovaný prišiel so svojím bratom a malým dievčaťom, kým oni prišli na stretnutie aj s I. D., J. C. D.. Počas tohto stretnutia im obžalovaný vysvetlil, čo je pracovnou náplňou na farme a aké sú podmienky ubytovania. Zároveň ich požiadal o vyplatenie 200.- eur na každého, čo mala byť odmena za vybavenie pracovného povolenia v O.. Obžalovaný počas tohto stretnutia určil aj termín odchodu. Keďže peniaze u seba nemali, dohodli sa, že mu 400.- eur prinesú na druhý deň do T.. Na druhý deň aj skutočne do T. vycestovali s C. J. a obžalovanému pred jeho rodinným domom C. J. odovzdal 400.- eur. Cestovať sa malo osobným motorovým vozidlom obžalovaného, ktorý však po nich v dohodnutý termín neprišiel. Telefonovali mu, ale vyhovoril sa na pokazené vozidlo. Aj v ďalších dňoch mu telefonovali, prípadne posielali sms správy, ale obžalovaný si vždy našiel dôvod, pre ktorý do O. vycestovať nemohli. Keďže prestal s nimi komunikovať, rozhodli sa ho navštíviť v T.. Stretli sa na čerpacej stanici v T. a poskytol im rôzne vysvetlenie o dôvodoch neuskutočnenej cesty do O.. Bol ochotný aj peniaze vrátiť, ale potom určil nový termín odchodu a preto netrvali na vrátení peňazí. Verili obžalovanému, že skutočne im prácu vybaví. Obžalovaný však opäť v dohodnutý termín neprišiel a počas telefonických rozhovorov znovu sa vyhováral. Z týchto dôvodov sa rozhodli vec oznámiť polícií, pretože konanie obžalovaného považovali za podvod.
Svedok C. J. zhodne vypovedal ako svedok C. D.. Rovnako popísal priebeh stretnutia a výsledok tohto stretnutia ako svedok C. D.. Aj on potvrdil, že obžalovaný za vybavenie konkrétnej práce žiadal od každého z nich odmenu vo výške 200.- eur. Po tomto stretnutí odišiel do práce, v ktorej dohodol so svojím zamestnávateľom skončenie pracovného pomeru. Od zamestnávateľa si vyžiadal mzdu a ten mu ju vyplatil vo výške 350.- eur. Ráno pred cestou do T. v bankomate z účtu svojej sestry vybral 100.- eur a takto vybavený odcestoval s C. D. K. T.. Pred rodinným domom obžalovanému osobne odovzdal 400.- eur a dohodli si termín odchodu na deň 4.11.2014. Odchod sa však neuskutočnil a ďalší priebeh udalosti svedok popísal rovnako ako svedok C. D.. Obžalovaný mu peniaze nevrátil a prácu v O. nezabezpečil.
Svedok I. D. potvrdil, že bol so svojím bratom C. D. a C. J. v reštaurácii vo E. B., kde sa stretli s obžalovaným. Predmetnom tohto stretnutia bol rozhovor o vybavenie práce pre C. J. a C. D. E. O., na farme s koňmi. Obžalovaný im konkrétne hovoril o práci, ktorú budú vykonávať, o dokladoch, ktoré je potrebné mu predložiť a zároveň požiadal o odmenu 200.- eur za osobu, za vybavenie práce. Keďže brat C. D. S. C. J.T. u seba peniaze nemali, dohodli sa, že obžalovanému peniaze prinesú do T.. V T. s nimi nebol, ale od brata sa neskôr dozvedel, že peniaze mu odovzdali a obžalovaný ich oklamal tým, že im prácu nezabezpečil.
Svedok C. T. uviedol, že na požiadanie svojho brata obžalovaného G. T. ho odviezol do E. B.. Účelom cesty malo byť jednanie o pôžičke, ktorú mal bratovi poskytnúť jeho známy. Pred reštauráciou sa brat stretol s neznámymi mužmi a chvíľu sa rozprávali. Potom sa presunuli sa do reštaurácie, kde sa presunul aj on s dcérou a keďže táto bola neposedná, venoval sa jej a nesledoval priebeh rozhovoru. Počas cesty späť mu brat uviedol, že žiadne peniaze mu neboli poskytnuté a že neznámi muži majú prísť za ním do T.. Na druhý deň ráno prišli k ich domu dvaja neznámi muži z E. B. a rozprávali sa s bratom. Obsah ich rozhovoru nepočul, ale asi po 10 minútach prišiel do vnútra domu brat a v ruke mal 150.- eur. Brat mu z týchto peňazí požičal 50.- eur a 100.- eur mu ostalo. Na hlavnom pojednávaní už uviedol, že videl, že niekto z neznámych mužov dal pri vchodovej bráne jeho bratovi 100 eurovú bankovku. Svedok bol upozornený na rozpory vo svojich výpovediach a bol požiadaný, aby tieto rozpory odstránil. Svedok uviedol, že aj pred vyšetrovateľom uviedol, že odovzdanie peňazí osobne videl a že neznámy muž odovzdal iba 100,- eur. Nevedel vysvetliť z akých dôvodov došlo k inej formulácií jeho výpovede vyšetrovateľom. K tomuto procesnému úkonu je potrebné uviesť, že výsluchu tohto svedka sa zúčastnil aj obhajca obžalovaného, ktorý nenamietal zápis o výpovedi tohto svedka.
Z listín zabezpečených v trestnom konaní vyplýva, že C. J. bol zamestnaný od 5.3.2014 v spoločnosti K., D..O..M.. E. E. B. a pracovný pomer skončil dňom 31.10.2014. Dohodu o skončení pracovného pomeru uzavrel dňa 30.10.2014. Z výdavkového pokladničného dokladu tejto obchodnej spoločnosti zo dňa 31.10.2014 vyplýva, že uvedeného dňa bola C. J. vyplatená suma 350.- eur ako mzda za mesiac september 2014 (č. l. 44). Z potvrdenia o zrealizovaní transakcie debetnou kartou zo dňa 31.10.2014 vyplýva, že z účtu C. O., švagra C. J. bola vybratá suma 100.- eur.
Z takto vykonaného dokazovania, súd hodnotiac vykonané jednotlivo a v súvislostiach dospel k záveru, že bolo dostatočným spôsobom preukázané, že obžalovaný G. T. svojim konaním naplnil znaky prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona. Nebolo spochybnené, že to bol práve obžalovaný, ktorý kontaktoval jedného z poškodených, a to C. D., za účelom sprostredkovanie práce v zahraničí. Už počas prvého telefonického kontaktu mu poskytol také atraktívne informácie o platových pomeroch, o ktoré sa C. D. podelil s C. J.. Obaja poškodení týmto informáciám uverili a na stretnutie v reštaurácii vo E. B. už predložili doklady, ktoré mali poslúžiť k vybaveniu zamestnania. Súd uveril poškodeným, že dôvodom ich stretnutia s obžalovaným nebolo dojednať iba informatívnu cestu do zahraničia, ale stretnutie bolo zamerané výlučne na sprostredkovanie konkrétneho zamestnania obžalovaným. Tomuto záveru svedčia aj predložené listiny, pri tomto stretnutí, ale aj ďalšie kroky, najmä poškodeného C. J.. Ten toho istého dňa, t. j. 30.10.2014 dojednal so svojím zamestnávateľom skončenie pracovného pomeru dňom 31.10.2014 a vyžiadal si aj mzdu za predchádzajúce obdobie. Ako je už vyššie uvedené, C. J., hoci mal k dispozícii spomínaných 350.- eur, dňa 31.10.2014 vybral ďalších 100.- eur z účtu svojich príbuzných. Z týchto dôvodov súd neuveril obžalovanému, že pri následnom stretnutí dňa 31.10.2014 pred jeho rodinným domom mu C. J. odovzdal iba 100.- eur. Aj z výpovede svedka C. T. vyplýva, že obžalovaný po stretnutí s poškodenými disponoval väčšou sumou ako 100.- eur. Na hlavnom pojednávaní podľa názoru súdu tento svedok zmenil svoju výpoveď iba preto, aby zbavil obžalovaného trestnej zodpovednosti. Súd však tejto zmenenej výpovedi svedka C. T. neuveril.
Ďalej bez akýchkoľvek pochybnosti bolo preukázané, že obžalovaný G. T. zamestnanie poškodeným v zahraničí nevybavil a klasicky v štýle podvodníka nevycestovanie do zahraničia zdôvodňoval vymyslenými dôvodmi. V skutočnosti však žiadnu možnosť sprostredkovať zamestnanie nemal, ani sa o to nepokúšal a uvedením do omylu získal na úkor poškodených majetkový prospech v sume 400.- eur.
Obžalovaný G. T. doposiaľ bol trikrát súdne trestaný, vždy pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Trestného zákona. Trestným rozkazom M. D. D. L. E. X. K.S. XX.X.XXXX D.. X.. XT XX/XXXX bol odsúdený pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona a bol mu uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 14 mesiacov. Z výkonu trestu bol podmienečne prepustený dňa 10.7.2013 a bola určená skúšobná doba v trvaní 2 rokov. V skúšobnej dobe sa neosvedčil a bol mu nariadený zvyšok trestu odňatia slobody v trvaní 5 mesiacov a 23 dní. Naposledy bol odsúdený trestným rozkazom M. D. D. L. E. X. K.Ň. XX.X.XXXX D.. X.. XT XX/XXXX pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona. Bol mu uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 1 roka. Trestný rozkaz bol obžalovanému doručený dňa 3.4.2014 a právoplatnosť, po späťvzatí odporu nadobudol dňa 26.11.2014.
V trestnej veci neprichádza do úvahy uloženie súhrnného trestu, pretože účinky spojené s vyhlásením rozsudku nastavajú doručením trestného rozkazu. Preto nie je rozhodujúce kedy bol trestný rozkaz vydaný a už vôbec nie je rozhodujúce kedy nadobudol právoplatnosť.
Poľahčujúca okolnosť u obžalovaného nebola zistená. Priťažujúcou okolnosťou podľa § 37 písm. m/ Trestného zákona bolo to, že už bol odsúdený.
Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd prihliadol, najmä na spôsob spáchania činu a spôsobený následok, na úmyselné konanie obžalovaného, na ziskuchtivosť ako motív, ktorým bol úmysel obohatiť sa na úkor cudzieho majetku, na pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, na osobu obžalovaného, na jeho pomery a možnosť jeho nápravy a na to, že sa dopustil trestného činu v skúšobnej dobe z podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody.
Súd uložil obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody, pretože výkon trestu odňatia slobody nie je možné podmienečne odložiť z dôvodov, že sa odsudzuje páchateľ za úmyselný trestný čin spáchaný práve počas plynutia skúšobnej doby z podmienečného prepustenia. Prevažuje pomer priťažujúcich okolnosti nad poľahčujúcimi okolnosťami, a preto dolná hranica trestnej sadzby bola zvýšená o tretinu rozdielu medzi hornou hranicou trestnej sadzby a dolnou hranicou trestnej sadzby. Dolná hranica zvýšenej trestnej sadzby bola stanovená na 8 mesiacov. Súd má za to, že trest odňatia slobody na takto stanovenej dolnej hranici trestnej sadzby postačí na nápravu obžalovaného.
Obžalovaný nebol doposiaľ vo výkone trestu pre úmyselný trestný čin. V súlade s ustanovením § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona na výkon trestu odňatia slobody bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Z poškodených si uplatnil nárok na náhradu škody C. J. v sume 400,- eur. Súd nemal pochybnosti o titule a výške uplatneného nároku a preto obžalovaného zaviazal nahradiť spôsobenú škodu v uplatnenej výške.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 ( pätnástich ) dní od jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach v troch vyhotoveniach. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.