Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31S/59/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vargovej a členiek senátu JUDr. Martiny Mochnáčovej (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Zuzany Krivdovej, v právnej veci žalobcu: Carmenere s. r. o., so sídlom Hlavné námestie 95/49, 060 01 Kežmarok, IČO: 48 176 761, zastúpený spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Erik Končok, s. r. o., so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, 010 01 Žilina, IČO: 52 789 870, proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, Odbor výstavby a bytovej politiky, Oddelenie štátnej stavebnej správy, so sídlom Vysokoškolákov 8556, 010 08 Žilina, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA-OVBP2-2021/007777-Rep zo dňa 28.01.2021, takto

rozhodol:

I. Rozhodnutie žalovaného č. OU-ZA-OVBP2-2021/007777/Rep zo dňa 28.01.2021 zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

II. Žalobca má voči žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Správny orgán prvého stupňa - mesto Žilina, Stavebný úrad rozhodnutím č. 6911/2020-174578/2020-SÚ-BAB zo dňa 09.10.2020 nepriznal žalobcovi postavenie účastníka konania odkazujúc na ust. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len „“) a a Správneho poriadku v stavebnom konaní pre stavbu: Nadstavba, prístavba a stavebné úpravy čaromarketu KINEKUS_Žilina na pozemku C-KN parcela č. 7027/97, 7028/4, 7028/6, 7028/27, 7028/36 v katastrálnom území F. začaté na základe žiadosti podanej dňa 30.03.2020 spoločnosťou INVEST-K, s. r. o. v zastúpení STAVMOX, s. r. o. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že dňa 30.03.2020 podala spoločnosť INVEST-K, s. r. o. v zastúpení STAVMOX, s. r. o. návrh na vydanie stavebného povolenia na stavbu: Nadstavba, prístavba a stavebné úpravy čaromarketu KINEKUS_Žilina. Podaním žiadosti o vydanie stavebného povolenia na stavbu bolo začaté stavebné konanie. Stavebný úrad oznámil dňa 06.07.2020 začatie stavebného konania všetkým známym účastníkom konania a dotknutým orgánom podľa . Pri určovaní okruhu účastníkov postupoval v zmysle v nadväznosti na a Správneho poriadku. Stavebnému úradu bolo dňa 13.07.2020 doručené podanie označené ako „Žiadosť o informovanie“, ktorú podala spoločnosť Carmenere, s. r. o. a ktorou žiadala o informovanie vo veci vydania územného rozhodnutia a stavebných povolení na rozšírenie služieb predajní KINEKUS spoločnosti INVEST-K, s. r. o. vedených na liste vlastníctva č. XXXX na základe toho, že je vlastníkom susedných pozemkov vedených na liste vlastníctva č. XXXXX. Súčasne žiadala, aby boli všetky procesné úkony stavebného úradu a účastníkov konania doručované písomnou formou do sídla spoločnosti. Žiadateľ svoju žiadosť odôvodnil tým, že je vlastníkom susedných pozemkov vedených na liste vlastníctva č. XXXXX. Stavebný úrad na základe obsahu žiadosti toto podanie posúdil ako žiadosť o priznanie postavenia účastníka konania o povolení stavby, t. j. že touto žiadosťou sa domáha spoločnosť

Carmenere, s. r. o., aj keď nepriamo, účastníctva v stavebnom konaní, ktoré je vedené na stavebnom úrade pre spomínanú stavbu. Aby osoba alebo subjekt bola riadnym účastníkom konania, musí spĺňať podmienky zákona, ktoré jej svojimi ustanoveniami toto zákonné právo priznávajú. Preto správny orgán pri určovaní účastníkov konania je vždy z úradnej povinnosti povinný skúmať, či konkrétna osoba alebo subjekt je nositeľom týchto zákonných práv. Pri posudzovaní okruhu účastníkov konania stavebný úrad vychádza z ust. a z ust. Správneho poriadku. takmer pri každom konaní definuje, ktoré osoby sú procesne legitimované na účasť v konaní. V konaniach podľa je potrebné vždy správne aplikovať tie ustanovenia tohto predpisu, ktoré vymedzujú okruh účastníkov konania pre konkrétny typ správneho konania a v prípadoch, kedy účastníkov konania osobitným spôsobom nevymedzuje, správny orgán uplatní subsidiárne správny poriadok. Osobitné právne predpisy majú v aplikačnom procese prednosť pred všeobecnou úpravou obsiahnutou v správnom poriadku. Z formulácie ust. vyplýva, že ustanovenia Správneho poriadku ako všeobecného predpisu o správnom konaní sa v konaniach podľa uplatňujú subsidiárne. Stavebný úrad vydal na dotknutú stavbu územné rozhodnutie, a to dňa 26.08.2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 26.08.2019. K dokumentácii pre územné rozhodnutie bolo doložené Záväzné stanovisko mesta Žilina, OD zo dňa 14.08.2019, z ktorého vyplýva, že „s predloženým projektom stavby pre vydanie územného rozhodnutia v zmysle citovaného cestného a súhlasíme. Dopravné napojenie areálu zostáva pôvodné, tzn. stykovou križovatkou miestnej komunikácie ulica Bánovská cesta s účelovou vnútroareálovou komunikáciou KINEKUSU a priesečnou križovatkou miestnej komunikácie ulica Kamenná s účelovou vnútroareálovou komunikáciou KINEKUSU a s účelovou komunikáciou novobudovaného Truck centra v časti areálu Slovpanel...“. K stavebnému konaniu bolo predložené Záväzné stanovisko mesta Žilina, Stavebný úrad, Referát špeciálneho stavebného úradu - doprava zo dňa 14.05.2020, z ktorého vyplýva, že „predložený projekt stavby rieši návrh organizácie dopravy - vyznačenie vodorovného a zvislého dopravného značenia na jestvujúcich spevnených plochách v areáli uvedeného objektu čaromarket KINEKUS na Kamennej ulici v Žiline na pozemkoch KN-C parcely č. 7028/4, 7028/6, 7028/27, 7028/36, ktoré sa realizuje ako súčasť rekonštrukcie a rozšírenia existujúcich predajných a skladových priestorov uvedeného objektu. Uvažuje sa s rozšírením hlavného halového obchodného priestoru prízemia do šírky a dobudovanie prvého nadzemného podlažia. K existujúcej budove sa smerom do dvora zrealizuje prístavba v mieste súčasných prístreškov na exteriérový predaj. Celý objekt bude potom nadstavený o jedno podlažie. Napojenie na inžinierske siete bude zrealizované pôvodnými prípojkami. Dopravné napojenie areálu zostáva pôvodné, tzn. vnútroareálovou účelovou komunikáciou na ulici Kamenná. Zásobovanie areálu ostáva pôvodné z Bánovskej cesty...“. Z uvádzaného je zrejmé, že stavba nevyvoláva vytvorenie nových vjazdov, t. j. nového dopravného napojenia a ani zásah do už jestvujúcich vjazdov do areálu, či jestvujúcich priľahlých príjazdových komunikácií. Spoločnosť Carmenere, s. r. o. vlastní pozemok C-KN parcela č. 7023/2 a č. 7023/12 katastrálne územie F., ktorý je na liste vlastníctva vedený ako pozemok pod spôsobom využívania pozemku 22 - pozemok, na ktorom je postavená inžinierska stavba - cestná, miestna a účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, chodník, nekryté parkovisko a ich súčasti. Táto časť jestvujúcej komunikácie je súčasťou komunikácie využívanej ako hlavný dopravný prístup ku všetkým nehnuteľnostiam situovaným na ulici Kamenná v Žiline. Z obsahu Záväzného stanoviska mesta Žilina, Stavebný úrad, Referát špeciálneho stavebného úradu - doprava zo dňa 14.05.2020, ako aj z predloženej projektovej dokumentácie stavby je zrejmé, že nebude žiadnou časťou stavby zasiahnuté do pozemku C-KN parcela č. 7023/2 a 7023/12, katastrálne územie F.. Na základe uvedeného stavebný úrad zistil, že žalobcovi postavenie účastníka konania neprislúcha, keďže predmetnou stavbou nebude zasahované do pozemkov v jeho vlastníctve a jeho vlastnícke alebo iné práva a právom chránené záujmy ako vlastníka susediacich pozemkov nebudú stavebným povolením priamo dotknuté.

2. Žalovaný rozhodnutím č. OU-ZA-OVBP2-2021/007777/Rep zo dňa 28.01.2021 odvolanie žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že okruh účastníkov stavebného konania vymedzuje podrobne v ustanovení . Podľa účastníkom stavebného konania je stavebník, osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté, ďalej ďalšie osoby, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu (zo o posudzovaní vplyvov na životné prostredie), stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba a projektant. Podľa účastníkmi konania nie sú nájomcovia bytov a nebytových priestorov. Žalovaný po preskúmaní predloženého prvostupňového

správneho spisu s ohľadom na uvedené dospel k rovnakému záveru ako stavebný úrad, že žalobca nespĺňa podmienky na účastníctvo v predmetnom stavebnom konaní, ako je vymedzené v ustanoveniach . Ako totiž vyplýva z , osoby, aby boli účastníkmi stavebného konania, musia spĺňa súčasne dve podmienky: 1. existencia vlastníckeho alebo iného práva, v stavebnom konaní ide teda o existenciu vlastníckeho alebo iného práva k pozemku, na ktorom má byť umiestnená stavba ale aj o existenciu vlastníckeho alebo iného práva k susednému pozemku alebo k susednej stavbe [ a ], 2. toto právo môže byť stavebným povolením priamo dotknuté. Žalovaný dospel k záveru, že v danom prípade nie je splnená ani jedna z uvedených podmienok. Žalobca tvrdil, že mu prislúcha v prvom rade postavenie účastníka konania z dôvodu, že je vlastníkom susedných pozemkov (parciel KN-C č. 7023/2, 7023/12 a 7022/17 katastrálne územie Žilina) a že cez tieto pozemky je zriadený vjazd z miestnej komunikácie Kamenná ulica na pozemky stavebníka, ktorý bude využívať stavebník pri užívaní navrhovanej stavby. K tomuto žalovaný uviedol a zdôraznil skutočnosť, na ktorú poukázal stavebný úrad v rozhodnutí a ktorá vyplýva z podkladov, na ktoré tak isto poukázal stavebný úrad vo svojom rozhodnutí, že predmetom stavebného konania (resp. predchádzajúceho územného konania, ktoré je právoplatne ukončené) nie je zriadenie nového vjazdu na susedný pozemok, resp. zriadenie nového pripojenia novej účelovej komunikácie ani uskutočnenie novej účelovej komunikácie (žalovaný poznamenal, že povolenie nových pozemných komunikácií a ich súčastí prípadne ich zmena by bolo predmetom iných konaní vedených špeciálnym stavebným úradom). Predmetom tohto konania je len zmena dokončenej stavby podľa - nadstavba, prístavba a stavebné úpravy existujúcich stavieb na pozemkoch stavebníka. K tvrdeniu žalobcu, že je vlastníkom susedných pozemkov, žalovaný uviedol, že parcely KN-C č. 7023/2, 7023/12 a 7022/17 k. ú. Žilina vo vlastníctve žalobcu nie sú susednými pozemkami podľa definície podľa , pretože nemajú spoločnú hranicu s pozemkami, ktoré sú predmetom tohto stavebného konania. Za susedné pozemky možno podľa aktuálnych údajov katastra považovať pozemky KN-C parcely č. 7023/10, 7028/13, 7028/34, 7028/1, 7028/20, 7027/98, 7027/58, 7027/71, 7027/57, 7027/16, 7023/17, katastrálne územie F.. Osoby, ktoré majú k týmto pozemkom vlastnícke alebo iné právo majú v tomto stavebnom konaní postavenie účastníka konania len v prípade splnenia druhej podmienky, že ich vlastnícke alebo iné právo môže byť stavebným povolením priamo dotknuté. Žalobca k týmto pozemkom nemá vlastnícke alebo iné právo. K tvrdeniu odvolateľa, že jeho vlastnícke právo k pozemkom môže byť rozhodnutím dotknuté, žalovaný uviedol, že tieto pozemky sú pozemky zastavané pozemnou komunikáciou podľa o pozemných komunikáciách (ďalej „“), a to miestnou komunikáciou vo vlastníctve mesta Žilina. Uskutočnením zmeny stavby stavebníka sa charakter týchto pozemkov, t. j. spôsob doterajšieho užívania (skutočný aj evidovaný v katastri nehnuteľností) nezmení. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na ust. , podľa ktorého premávku na pozemných komunikáciách upravujú osobitné predpisy; v ich medziach môže každý užívať pozemné komunikácie obvyklým spôsobom na účely, na ktoré sú určené. Užívateľ sa musí prispôsobiť stavebnému stavu a dopravnotechnickému stavu dotknutej komunikácie; nesmie ju poškodzovať alebo znečisťovať. Aj v danom prípade platí, že pozemnú komunikáciu, ktorá má v danom prípade charakter miestnej komunikácie v intenciách , smie užívať každý, a túto pozemnú komunikáciu aj užíva každý, nielen stavebník v rámci svojej existujúcej prevádzky, ale aj vlastníci a užívatelia iných okolitých nehnuteľností aj vzdialených nehnuteľností, prevádzkovatelia okolitých prevádzok, obyvatelia a návštevníci mesta aj susedných obcí a podobne. Podmienky v súvislosti s jej užívaním, napríklad aj v súvislosti s uskutočňovaním nových stavieb v území alebo ich zmien, určujú orgány štátnej správy pre pozemné komunikácie (cestné správne orgány), miestnu štátnu správu vo veciach miestnych komunikácií a účelových komunikácií vykonávajú obce ako prenesený výkon štátnej správy. Obce vykonávajú aj správu pozemných komunikácií, pokiaľ ide o miestne komunikácie a účelové komunikácie vo vlastníctve obce a takisto aj štátny odborný dozor. Pokiaľ ide o pozemky pod miestnymi komunikáciami, ktoré nie sú majetkovoprávne vysporiadané, a pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že jeho vlastnícke právo k pozemkom pod miestnou komunikáciou nebolo nijako obmedzené zákonom, rozhodnutím správneho orgánu alebo súdu, žalovaný poukázal na o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky. Predmetná pozemná komunikácia je práve takou stavbou vo vlastníctve obce, ktorej sa tento zákon týka. Odkazujúc na ustanovenia a žalovaný zdôraznil, že vlastnícke právo k pozemkom pod miestnou komunikáciou je obmedzené zákonným vecným bremenom. Osoby, ktorých sa toto zákonné bremeno týka, sú povinné strpieť okrem iného aj užívanie miestnej komunikácie v rozsahu podľa . Pokiaľ ide o ďalší

argument žalobcu, že postavenie účastníka konania v stavebnom konaní mu prislúcha aj z dôvodu existencie vlastníckeho práva k susednej stavbe, ktorou je práve spomínaná miestna komunikácia, ku ktorej vlastnícke právo nadobudol žalobca podľa jeho názoru tým, že na nej realizoval nový živicový kryt, tak ani tento argument neobstojí. Vlastníctvo k pozemným komunikáciám totiž vyplýva priamo zo zákona, a to č. o pozemných komunikáciách. Vlastníkom predmetnej miestnej komunikácie je v zmysle mesto Žilina. V prípade, ak mesto Žilina ako príslušný cestný správny orgán a dotknutý orgán v iných konaniach podľa , v danom prípade v konaniach o stavbách žalobcu, svojím záväzným stanoviskom uplatnila požiadavku na ochranu existujúcej miestnej komunikácie v jej vlastníctve a správe, spočívajúcu v povinnosti odvolateľa vykonať úpravu tejto miestnej komunikácie, napríklad s ohľadom na charakter budúcej prevádzky v navrhovaných stavbách a pozemkoch žalobcu, pri ktorých sa predpokladá, že stavebnotechnické vybavenie existujúcej pozemnej komunikácie nebude vyhovovať budúcej premávke - predovšetkým kamiónovej doprave, tak žalobca ako osoba, ktorá takéto úpravy vykonala, sa nestáva automaticky vlastníkom/spoluvlastníkom tejto miestnej komunikácie. Odvolateľovi teda neprislúcha postavenie účastníka konania o stavbe stavebníka na predmetných pozemkoch ani z titulu vlastníka susednej stavby, ako to prezentoval v odvolaní proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu. Ak sa žalobca domnieval, že investície spojené s úpravou existujúcej miestnej komunikácie treba vysporiadať, takéto vysporiadanie nemožno realizovať v rámci správneho konania o povolení stavby stavebníka. Stavebník nie je jediným užívateľom tejto pozemnej komunikácie vzhľadom na jej charakter (miestna komunikácia) a charakter územia, v ktorej sa nachádza. Okrem toho na pozemkoch stavebníka sa uskutočňuje prevádzka s prevahou osobnej dopravy na rozdiel od susedných prevádzok, kde je využívaná aj nákladná doprava a na rozdiel od prevádzky na pozemku žalobcu, na ktorom je uskutočnená čerpacia stanica a parkovisko pre kamióny (vrátane hygienického zázemia pre vodičov), pri prevádzke ktorých sa jednoznačne predpokladá vyššie dopravné zaťaženie, čo pravdepodobne viedlo cestný správny orgán v konaniach o stavbách žalobcu k uloženiu mu povinnosti vykonať v danom mieste úpravu miestnej komunikácie.

3. Proti rozhodnutiu žalovaného podal v zákonnej lehote správnu žalobu žalobca, ktorý sa domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia a súčasne aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a vrátenia veci na ďalšie konanie. Uviedol, že je bez akýchkoľvek pochybností vlastníkom C-KN parciel č. 7022/17, 7023/2 a 7023/12 zapísaných na liste vlastníctva č. XXXXX a inžinierskej stavby - cestného krytu vybudovaného na C-KN parcelách č. 7023/2, E-KN č. 9021/1, E-KN č. 3993, E-KN č. 3992, E-KN č. 3976/201 a C-KN č. 7001/4 s tým, že toto vlastníctvo žalobcu nespochybnili ani správne orgány, a to ani v rozhodnutí mesta ani v rozhodnutí žalovaného. V územnom konaní vedenom na meste F., rozhodnutím sp. zn. 1326/2019-32759/2019-OSP-ŠI, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 26.08.2019, bolo rozhodnuté o umiestnení stavby „Nadstavba, prístavba a stavebné úpravy čaromarketu KINEKUS_Žilina“, ktorej navrhovateľom mala byť spoločnosť INVEST-K, s. r. o. Navrhovaná stavba mala byť umiestnená na parcelách KN-C č. 7028/27, 7028/36, 7028/4, 7028/5 a 7028/6, teda v bezprostrednom susedstve pozemkov vo vlastníctve žalobcu, ako aj cestného krytu, a teda nehnuteľností, ktorých výlučným vlastníkom je žalobca. Dňa 30.03.2020 bol podaný zo strany stavebníka návrh na vydanie stavebného povolenia na zmenu dokončenej navrhovanej stavby. Žalobca dňa 10.07.2020 zaslal mestu Žilina podanie, v ktorom sa domáhal informácie, či bolo na navrhovanú stavbu vydané územné rozhodnutie s tým, že v tomto podaní žalobca explicitne prejavil vôľu byť účastníkom tak územného, ako aj stavebného konania týkajúceho sa predmetnej navrhovanej stavby. Napriek tomu, že navrhovaná stavba je pripojená na dopravnú komunikáciu len prostredníctvom využívania pozemkov a stavby žalobcu, vydalo mesto Žilina dňa 09.10.2020 rozhodnutie, ktorým žalobcovi nepriznalo postavenie účastníka územného a stavebného konania týkajúceho sa navrhovanej stavby. Žalobca primárne nespochybnil možnosť aplikácie ustanovení a o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky, resp. správnymi orgánmi. V danom prípade však platí, že tieto ustanovenia rozhodne nemožno aplikovať na existujúci skutkový stav. Ustanovenia a možno totiž aplikovať iba a výlučne na pozemky, ktoré boli zastavané iba takými stavbami, ktoré už existovali v čase nadobudnutia účinnosti a ktoré prešli do vlastníctva obcí (na základe ) do dňa účinnosti ; v danom prípade však platí, že cestný kryt v čase nadobudnutia účinnosti objektívne neexistoval, a tento vznikol najskôr až v roku 2019, a to jeho vybudovaním zo strany žalobcu. Cestný kryt je bez akýchkoľvek pochybností nehnuteľnou vecou v zmysle pojmového

vymedzenia stavby uvedeného v ustanoveniach , a to bez ohľadu na skutočnosť, či je alebo nie je ako stavba zapísaný v katastri nehnuteľností. Cestný kryt sa nikdy nestal vlastníctvom mesta Žilina, keďže predpokladom vzniku tohto vlastníctva by musela byť predchádzajúca kvalifikácia tejto stavby ako miestnej komunikácie v zmysle ust. , ku ktorej kvalifikácii dochádza v zmysle tohto ustanovenia až zaradením príslušnej stavby do siete miestnych komunikácií; v danej veci však platí, že cestný kryt do dnešného dňa nebol ani len skolaudovaný a tým pádom aj formálne odovzdaný mestu Žilina, v dôsledku čoho nemohla byť táto stavba žiadnym spôsobom ani zaradená do siete miestnych komunikácií, v dôsledku čoho tiež platí, že mesto Žilina do dnešného dňa nedisponuje žiadnym titulom, na podklade ktorého by mohlo mesto Žilina nadobudnúť vlastnícke právo k cestnému krytu. Žalobca si pochopiteľne uvedomuje, že uvedený výklad ustanovenia by sa mohol javiť ako prísne formalistický, domnieval sa však, že vzhľadom na povahu veci a potreby zohľadnenia základného princípu ovládajúceho vymedzenie okruhu účastníkov územného konania vyjadreného v ustanoveniach , podľa ktorého platí, že v územnom konaní o umiestnení stavby, o využívaní územia, o stavebnej uzávere a o ochrannom pásme sú účastníkmi konania aj právnické osoby a fyzické osoby, ktorých vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám, ako aj k susedným pozemkom a stavbám vrátane bytov môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté. teda nepredpokladá fyzickú existenciu takejto dotknutosti, ale použitím slova „môže“ iba jej predpoklad, potencialitu, čo vlastne potvrdzuje aj ustálená judikatúra, v zmysle ktorej platí, že pre posúdenie, či určitá fyzická osoba alebo právnická osoba mala, resp. nemala mať postavenie účastníka stavebného konania, je potrebné skúmať, či uskutočnením stavby podľa podmienok stavebného povolenia existuje možnosť ovplyvnenia vlastníckych alebo iných práv k pozemkom a stavbám, nie je potrebné skúmať reálny faktický zásah do týchto práv. Žalobca je nespochybniteľným vlastníkom označených pozemkov, ako aj cestného krytu s tým, že súčasne platí, že časť týchto pozemkov, konkrétne časť parcely C-KN č. 7023/12 a alokovaná časť cestného krytu sa nachádzajú mimo telesa cestnej komunikácie využívanej verejnosťou vo všeobecnosti. Časť označenej parcely bude slúžiť iba a výlučne pre potreby zákazníkov prevádzok nachádzajúcich sa na pozemkoch, ktorých sa navrhovaná stavba týka, t. j. nie všeobecne pre potreby verejnosti. Túto časť nebude využívať žalobca. Nebyť práve existujúcich stavieb, rekonštrukciou, prístavbami a prestavbami ktorých má navrhovaná stavba vzniknúť, žalobca by túto časť ani len nemusel vybudovať. Stavebník navrhovanej stavby nevyhnutne musí a aj bude rozhodné pozemky, ako aj cestný kryt, a to vrátane ich rozhodnej časti, využívať tak pri výstavbe navrhovanej stavby, ako aj pri jej využívaní, keďže prístup k navrhovanej stavbe je zabezpečený práve cez tieto pozemky a cestný kryt vrátane rozhodnej časti, v súlade s čím platí, že podmienku legality „prístupu a príchodu“ navrhovanej stavbe vyplývajúcu z ust. , podľa ktorých platí, že „kolaudačné rozhodnutie sa nevydá, ak nie je zaistená bezpečnosť a ochrana zdravia ľudí a životného prostredia, ako aj riadne užívanie stavby na určený účel, najmä ak nie je zaistený bezpečný prístup a príchod k stavbám“, bude stavebník navrhovanej stavby plniť práve prostredníctvom pozemkov vo vlastníctve žalobcu a cestného krytu, a to vrátane rozhodnej časti, na ktorej sa cestné teleso prístupovej miestnej komunikácie k navrhovanej stavbe ani len nemuselo nachádzať. Žalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán nesprávne právne posúdili stav, ak samotnú existenciu zákonného vecného bremena, ktoré sa vzťahuje len k cestným stavbám vybudovaným do účinnosti , ktoré rozhodne nemožno rozširovať na stavby, resp. ich časti, ktoré nepatria obciam a ktoré rozhodne nemožno rozširovať na stavby, resp. ich časti, ktoré ani len netvoria nevyhnutnú súčasť verejných komunikácií a slúžia iba a výlučne obmedzenému okruhu fyzických a právnických osôb, interpretoval ako dôvod neexistencie potenciality dotknutosti vlastníckeho práva žalobcu. Žalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán svojim postupom de facto vyvlastnili v prospech mesta Žilina vlastnícke právo žalobcu, a to minimálne vlastníctvo žalobcu k rozhodnej časti pozemkov a cestného krytu, a to všetko bez akejkoľvek opory v platnej právnej úprave opierajúc sa výlučne o nesprávny a extrémne extenzívny a súčasne nenáležitý výklad ustanovenia a a ustanovenia . Zdôraznil, že vlastnícke právo k pozemkom trvá aj napriek existencii vecného bremena bez ohľadu na to, či ide o vecné bremeno zo zákona alebo na základe rozhodnutia či zmluvy. Pre vyhodnotenie faktu potenciálnej dotknutosti právom chráneného záujmu žalobcu ako vlastníka rozhodných pozemkov a cestného krytu je irelevantné prípadné obmedzenie vlastníckeho práva, ktoré môže mať význam iba vo vzťahu k úkonom v konaní, najmä vyhodnoteniu potenciálnych námietok účastníka konania. Realizáciou a následným užívaním navrhovanej stavby nepochybne budú, minimálne však môžu byť dotknuté práva a oprávnené záujmy žalobcu, a to všetko napriek tomu, že pozemky, resp. cestný kryt bezprostredne nesusedia, avšak iba v zmysle úzko špecifického stavebnotechnického vymedzenia pojmu susediace nehnuteľnosti (zdôraznil, že mesto Žilina, ako aj žalovaný trvajú na prísne formalistickom reštriktívnom

výklade pojmu susediace nehnuteľnosti), s pozemkami, na ktorých sa nachádza navrhovaná stavba v zmysle vymedzenia vykonaného mestom Žilina v územnom a stavebnom konaní. Napokon uviedol, že rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, resp. ustálené právne závery nemajú oporu v administratívnom spise, čím sú naplnené žalobné dôvody v zmysle a .

4. Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe navrhol túto zamietnuť. Uviedol, že dôvody žaloby sú obsahovo totožné s dôvodmi odvolania, s ktorými sa žalovaný podrobne vysporiadal v napadnutom rozhodnutí. Na svojich záveroch vyslovených v napadnutom rozhodnutí žalovaný naďalej trvá. Zdôraznil, že okruh účastníkov konania určuje v ust. , pričom žalobca nespĺňa podmienky na účastníctvo v predmetnom stavebnom konaní, ako je vymedzené v tomto ustanovení. Aby bol žalobca účastníkom konania podľa , museli by byť súčasne splnené dve podmienky, a to existencia vlastníckeho alebo iného práva a toto právo môže byť stavebným povolením priamo dotknuté. V danom prípade nie je splnená ani jedna z uvedených podmienok. Pokiaľ žalobca poukazoval na vybudovanie cestného krytu až v roku 2019, k tomu žalovaný poznamenal, že tento je súčasťou cestného telesa, a teda súčasťou pozemnej komunikácie v zmysle . Predmetná pozemná komunikácia má charakter miestnej komunikácie, ktorej vlastníctvo vyplýva zo zákona - . Jej vlastníkom je obec, teda mesto Žilina. Je nepochybné, že táto pozemná komunikácia existovala aj pred nadobudnutím účinnosti Pokiaľ žalobca vykonal úpravu miestnej komunikácie, uvedené neznamená, že by sa stal vlastníkom, resp. spoluvlastníkom tejto miestnej komunikácie. Pokiaľ sa žalobca cíti byť dotknutý vydaním stavebného povolenia, pretože ako tvrdí, investície spojené s úpravou existujúcej miestnej komunikácie treba vysporiadať, tak ani táto skutočnosť nezakladá dôvod na to, aby mu stavebný úrad postavenie účastníka v stavebnom konaní priznal. Vysporiadanie nemožno realizovať v rámci stavebného konania - neuskutočnenie dohody medzi stavebníkom a žalobcom nezakladá zákonný dôvod na zamietnutie žiadosti o stavebné povolenie (miestna komunikácia je určená na verejné užívanie). Stavebník nie je jediným užívateľom tejto pozemnej komunikácie vzhľadom na jej charakter (miestna komunikácia) a charakter územia, v ktorej sa nachádza. Okrem toho na pozemkoch stavebníka sa uskutočňuje prevádzka s prevahou osobnej dopravy na rozdiel od susedných prevádzok, kde je využívaná aj nákladná doprava a na rozdiel od prevádzky na pozemku žalobcu (parcela č. 7022/17 k. ú. F.), na ktorom je uskutočnená čerpacia stanica a parkovisko pre kamióny, pri prevádzke ktorých sa jednoznačne predpokladá vyššie dopravné zaťaženie, čo pravdepodobne viedlo cestný správny orgán v konaniach o stavbách žalobcu k uloženiu mu povinnosti vykonať v danom mieste úpravu miestnej komunikácie. Pokiaľ žalobca poukazoval na parcelu C-KN č. 7023/12, k tomu žalovaný uviedol, že táto nemá spoločnú hranicu s pozemkami, ktoré sú predmetom stavebného konania. Predmetom stavebného konania nie je zriadenie nového vjazdu na susedný pozemok, resp. zriadenie nového pripojenia novej účelovej komunikácie, ani uskutočnenie novej účelovej komunikácie. Predmetom konania je povolenie zmeny dokončenej stavby podľa - nadstavba, prístavba a stavebné úpravy existujúcich stavieb na pozemkoch stavebníka. O jej umiestnení v území bolo v čase vydania rozhodnutia právoplatne rozhodnuté územným rozhodnutím č. 1326/2019-32759/2019-OSP-ŠI zo dňa 26.08.2019.

5. Krajský súd, ako správny súd, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v zmysle a nasl. v medziach žalobných bodov (, ) a dospel k záveru, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť podľa a vec vrátiť žalovanému podľa veta prvá na ďalšie konanie.

6. Podľa správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

7. Podľa správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.

8. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu mal správny súd zistený nasledovný skutkový stav.

9. Podaním zo dňa 10.07.2020 označeným ako „Žiadosť o informovanie“ žalobca požiadal o informovanie vo veci vydania územného rozhodnutia a stavebných povolení na rozšírenie služieb predajne KINEKUS spoločnosti INVEST-K, s. r. o. parcela č. 7028/27, 7028/4, 7028/36, 7028/6 a 7028/5,

vedených na liste vlastníctva č. XXXX na základe toho, že žalobca je vlastníkom susedných pozemkov vedených na liste vlastníctva č. XXXXX. Zároveň žiadal, aby boli všetky procesné úkony stavebného úradu a účastníkov konania doručované písomnou formou do sídla spoločnosti.

10. Zo Záväzného stanoviska k projektu pre vydanie územného rozhodnutia vydaného mestom Žilina, Mestským úradom v Žiline, odborom dopravy, referát dopravy a IS zo dňa 14.08.2019 vo vzťahu k stavbe „Nadstavba, prístavba a stavebné úpravy čaromarketu KINEKUS Žilina“ vyplýva, že dopravné napojenie areálu zostáva pôvodné, tzn. stykovou križovatkou miestnej komunikácie ulica Bánovská cesta s účelovou vnútroareálovou komunikáciou KINEKUSU a priesečnou križovatkou miestnej komunikácie ulica Kamenná s účelovou vnútroareálovou komunikáciou KINEKUSU a s účelovou komunikáciou novobudovaného Truck centra v časti areálu Slovpanel.

11. V zmysle Územného rozhodnutia vydaného mestom Žilina, Stavebný úrad dňa 26.08.2019 bolo rozhodnuté o umiestnení stavby „Nadstavba, prístavba a stavebné úpravy čaromarketu KINEKUS_Žilina“ na pozemku C-KN parcela č. 7027/97, 7028/4, 7028/6, 7028/27 a 7028/36 v katastrálnom území F.. Rozhodnutie bolo vydané v prospech navrhovateľa INVEST-K, s. r. o., ktorého zastupuje STAVMOX, s. r. o. Z výroku tohto rozhodnutia okrem iného vyplýva, že napojenie na pozemné komunikácie ostáva „bezo zmeny, existujúce“.

12. Podaním zo dňa 27.03.2020 sa spoločnosť INVEST-K, s. r. o. domáhala vydania stavebného povolenia podľa vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. vo vzťahu k stavbe „Nadstavba, prístavba a stavebné úpravy čaromarketu KINEKUS Žilina“ s tým, že stavba mala byť umiestnená na parcelách KN-C č. 37027/97, 7028/4, 7028/6, 7028/27, 7028/36, katastrálne územie F..

13. Zo Záväzného stanoviska zo dňa 14.05.2020 k projektu stavby pre vydanie stavebného povolenia vydaného mestom Žilina, Mestský úrad v Žiline ako príslušným cestným správnym orgánom v zmysle vyplýva, že dopravné napojenie areálu zostáva pôvodné, to znamená vnútroareálovou účelovou komunikáciou na ulici Bánovská cesta a vnútroareálovou účelovou komunikáciou na ulici Kamenná. Zásobovanie areálu zostáva pôvodné z Bánovskej cesty.

14. Oznámením zo dňa 24.08.2020 prvostupňový správny orgán začal konanie o nepriznaní postavenia účastníka konania.

15. Z podania žalobcu (označeného ako „Námietky“) učineného v administratívnom konaní dňa 09.09.2020 vyplýva, že z výpisu z katastrálnej mapy je zrejmé, že vjazd a výjazd k budúcej stavbe bude realizovaný cez parcely, ktoré sú vo vlastníctve spoločnosti Carmenere s. r. o. Už len z tejto skutočnosti je nevyhnutné uvažovať s touto spoločnosťou ako s účastníkom územného, ako aj stavebného konania. Z uvedeného vyplýva, že spoločnosť Carmenere s. r. o. by mala byť účastníkom územného a stavebného konania nielen z dôvodu vlastníctva susednej parcely, ale aj z dôvodu, že stavebným povolením sa celkom určite a preukázateľne zasiahne do jej vlastníckych práv. Navyše spoločnosť Carmenere s. r. o. realizovala prekrytie novým živicovým krytom na ulici Kamenná, ktoré doposiaľ nebolo vysporiadané.

16. Stavebné povolenie v prospech spoločnosti INVEST-K, s. r. o. vo vzťahu k stavbe „Nadstavba, prístavba a stavebné úpravy čaromarketu KINEKUS_Žilina“ bolo vydané rozhodnutím zo dňa 09.03.2021, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30.04.2021.

17. V zmysle listu vlastníctva č. XXXXX, k. ú. F. prislúcha vlastnícke právo žalobcovi ku CKN parcelám č. 7022/17, 7022/29, 7022/30, 7022/42, 7022/103, 7022/105, 7022/106, 7022/107, 7022/109, 7022/127, 7023/2 a 7023/12.

18. Podľa účastníkmi stavebného konania sú: a) stavebník, b) osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté, c) ďalšie osoby, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu, d) stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba, e) projektant v časti, ktorá sa týka projektu stavby.

19. Podľa ak sa v tomto zákone používa pojem „susedné pozemky a stavby na nich“, rozumejú sa tým pozemky, ktoré majú spoločnú hranicu s pozemkom, ktorý je predmetom správneho konania podľa tohto zákona a stavby na týchto pozemkoch,

20. Podľa ak sa v tomto zákone používa pojem „susedná stavba“, rozumie sa ňou aj stavba na takom pozemku, ktorý nemá síce spoločnú hranicu s pozemkom, o ktorý v konaní podľa tohto zákona ide, ale jej užívanie môže byť navrhovanou stavbou dotknuté.

21. Podľa na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

22. Primárne považoval krajský súd za potrebné zdôrazniť, že koncepcia správneho súdnictva má svoj ústavnoprávny základ v článku 46 ods. 2 SR, podľa ktorého kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

23. Uvedená formulácia nachádza následne svoje vyjadrenie aj v ustanoveniach a , v zmysle ktorých v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

24. V zmysle uvedených generálnych klauzúl správny súd konštatuje, že porušenie práva môže byť podkladom pre ochranný zásah správneho súdu v tom prípade, ak takéto porušenie našlo svoje vyjadrenie v konkrétnom zásahu do práv a záujmov žalobcu; inak povedané, nie každé porušenie právnej normy zo strany orgánu verejnej správy môže znamenať rozhodnutie súdu v správnom súdnom konaní v prospech žalobcu, pokiaľ zároveň nie je tvrdený a preukázaný konkrétny zásah do jeho práv. Zásah do práv žalobcu je pritom správny súd oprávnený skúmať podľa stavu existujúceho ku dňu právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, ako to vyplýva z (s výnimkami formulovanými v odseku 2 tohto ustanovenia). Na tomto mieste správny súd zdôrazňuje, že úlohou správneho súdu nie je suplovať činnosť správnych orgánov a nie je inštanciou, na ktorú sa môže účastník konania obracať s námietkami, ktoré v správnom konaní neprodukoval.

25. Krajský súd považoval za potrebné zdôrazniť, že obsahom Žiadosti o informovanie zo dňa 10.07.2020 nebolo vymedzenie parciel, od ktorých vlastníctva žalobca odvodzuje svoje právo mať postavenie účastníka stavebného konania (poukázal len na list vlastníctva č. XXXXX, na ktorom je v prospech žalobcu zapísaných 12 parciel). Až v Námietkach zo dňa 09.09.2020 proti Oznámeniu stavebného úradu o začatí konania o nepriznanie postavenia účastníka konania svoje práva odvodzoval od vlastníctva CKN parciel č. 7023/2, 7023/12 a 7022/17, k. ú F., pričom tvrdil, že cez parcely vo vlastníctve žalobcu bude realizovaný vjazd a výjazd k budúcej stavbe. Argumentoval tiež, že na ulici Kamennej realizoval prekrytie novým živicovým krytom, ktoré doposiaľ nebolo vysporiadané. V odvolaní proti prvostupňovému administratívnemu rozhodnutiu žalobca produkoval totožné argumenty.

26. Z hľadiska súdnej praxe a vymedzenia definície pojmu „susedný pozemok“, treba uviesť, že v tejto časti nemožno súhlasiť s názorom vysloveným v napadnutom rozhodnutí i vo vyjadrení žalovaného v tom zmysle, že žalobca nemohol nadobudnúť postavenie účastníka konania, pretože parcely v jeho vlastníctve nemajú spoločnú hranicu s pozemkami, ktoré sú predmetom stavebného konania, v ktorom sa žalobca domáhal svojho účastníctva.

27. Z ustanovenia vyplýva, že účastníkom stavebného konania sú okrem iného osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté, pričom to, čo sa rozumie pod pojmom „susedný pozemok a

stavby na nich“, vymedzuje v ustanovení tak, že sa nimi rozumejú pozemky, ktoré majú spoločnú hranicu s pozemkom, ktorý je predmetom správneho konania podľa tohto zákona a stavby na týchto pozemkoch. Gramatický výklad uvedeného ustanovenia by mohol viesť k záveru, že vlastník pozemku, ktorý sa nachádza napríklad vo veľmi malej vzdialenosti od pozemku, na ktorom sa nachádzajú (alebo budú nachádzať) stavby prejednávané v stavebnom konaní, by sa len v dôsledku existencie úzkeho pozemku polohou zasadeného medzi jeho parcelu a parcelu stavebníka nemohol reálne domôcť svojho postavenia účastníka stavebného konania. V praxi takéto prípady nie sú vylúčené a ako to vyplýva z obsahu spisu, je to aj prípad aktuálneho konania.

28. Správny súd dospel k záveru, že určujúca otázka pre jeho rozhodnutie vo veci je riešiteľná jedine za použitia teleologického výkladu pravidla vyjadreného v ustanovení , a to v kontexte písmena d) tohto ustanovenia, keďže obe tieto pravidlá vychádzajú z nutnosti účasti v administratívnom konaní tej osoby, ktorej postavenie môže byť v dôsledku vydaného stavebného povolenia (či územného rozhodnutia) dotknuté. Za daných okolností potom gramatický výklad pravidla vymedzujúceho pojem „susedný pozemok“ neobstojí, pretože zmysel tejto normy nenachádza svoj materiálny obsah a skôr môže znamenať porušenie elementárnych procesných práv osoby, ktorej sa zásah orgánu verejnej správny bezprostredne týka (články 46 ods. 2, 47 ods. 3 SR).

29. Na základe týchto úvah potom správny súd považoval výklad žalovaného správneho orgánu, ktorý za účastníkov konania považoval len tých vlastníkov susedných pozemkov, ktorí majú spoločnú hranicu s pozemkom stavebníka, za nesprávny. Takýto záver vo svojom dôsledku poškodzuje oprávnené záujmy vlastníkov susedných pozemkov, ktorí síce spoločnú hranicu s pozemkom stavebníka nemajú, ale z hľadiska vzdialenosti hraničných línií s touto hranicou nepriamo súvisia. Definíciou použitou žalovaným dochádza k zredukovaniu ochrany len na vlastníkov hraničiacich pozemkov, pričom prestali byť chránení vlastníci susedných pozemkov, ktorí síce môžu byť dotknutí na svojich právach, ale sú vylúčení z územného, ako aj stavebného konania, a tým i vylúčení z práva umožňujúceho im napadnúť územné/ stavebné rozhodnutie na nezávislom súde po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov v rámci administratívneho konania.

30. Na účely posúdenia statusu žalobcu ako účastníka stavebného konania sa správny súd oboznámil s obsahom katastrálnej mapy dostupnej na stránke www.zbgis.skgeodesy.sk, z ktorej je zjavné, že CKN parcely č. 7023/2, 7023/12 a 7022/17 vo vlastníctve žalobcu sa nachádzajú v blízkosti pozemkov, ktoré sú predmetom stavebného konania vedeného na základe návrhu spoločnosti INVEST-K, s.r.o. Z mapy navyše vyplýva, že CKN parcelu č. 7023/12 vo vlastníctve žalobcu oddeľuje od CKN parcely č. 7028/27 (na ktorej sa nachádzajú nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom stavebného konania) len úzky pás pozemku vo vlastníctve spoločnosti INVEST-K, s.r.o. (konkrétne CKN parcela č. 7023/10). Daný stav preto správny súd vyhodnotil v duchu vyššie formulovaných princípov teleologického výkladu, keďže postavenie žalobcu ako vlastníka susedného pozemku je za týchto okolností celkom zjavné.

31. Správny súd považoval za potrebné akcentovať skutočnosť, že z citovaného ustanovenia vyplýva, že k priznaniu statusu účastníka stavebného konania v zmysle daného ustanovenia je potrebné kumulatívne naplnenie dvoch podmienok, a to existencia vlastníckeho alebo iného práva k pozemkom a stavbám na nich, vrátane susediacich pozemkov a stavieb a súčasne možnosť, že tieto práva budú stavebným povolením priamo dotknuté. Túto otázku vždy posudzuje stavebný úrad podľa okolností konkrétneho prípadu a na základe toho vymedzí okruh účastníkov konania (obdobne Ústavný súd SR -19). Je potrebné zdôrazniť, že k priznaniu statusu účastníka stavebného konania nie je potrebné skúmať (ani urobiť predmetom dokazovania) skutočnosť, či povolením stavby dôjde k reálnemu zásahu do týchto práv. Z citovaného ustanovenia je totiž zrejmé, že k vzniku statusu účastníka konania postačuje potencialita - možnosť ovplyvnenia vlastníckych a iných práv k susednej nehnuteľnosti, nie je teda potrebné skúmať a zaťažovať účastníka konania povinnosťou preukázať aj existenciu reálneho faktického zásahu do týchto práv (obdobne uznesenie NS SR sp. zn. ). Podstatou účastníctva v administratívnom konaní je totiž zabezpečenie možnosti uplatňovať procesné práva, ktorých reálny základ nemôže posudzovať správny súd v konaní týkajúcom sa otázky priznania/nepriznania postavenia účastníka v konaní.

32. Podľa pozemnú komunikáciu tvorí cestné teleso a jej súčasti. Cestné teleso je ohraničené vonkajšími hranami priekop, rigolov, násypov a zárezov svahov, zárubných a

obkladových múrov, pätou oporných múrov a pri miestnych cestách pol metra za zvýšenými obrubami chodníkov alebo zelených pásov.

33. Podľa miestne cesty sú vo vlastníctve obcí. Miestne cesty pre cestnú nemotorovú dopravu sú vo vlastníctve štátu, samosprávneho kraja, obce alebo iných právnických osôb alebo fyzických osôb.

34. V zmysle uvedených ustanovení správny súd uvádza, že nevidel dôvod osobitne skúmať argumenty žalobcu týkajúce sa vybudovania „cestného krytu“, pretože pokiaľ je tento súčasťou miestnej cesty, nemá osobitný vlastnícky režim (, ) a prípadné investície naň vynaložené nie sú pre administratívne konanie relevantné. Z podaní žalobcu prezentovaných v administratívnom konaní nevyplýva bližšia špecifikácia toho, či úprava cesty sa týkala len miestnej cesty alebo aj komunikácie, ktorá takýto charakter nemá.

35. Ako už bolo uvedené, z ustanovenia vyplýva, že pre rozhodnutie správneho súdu je relevantný stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy. Žalobca učinil predmetom správneho súdneho konania aj ďalšie pozemky, ktoré neboli predmetom posudzovania v správnom konaní a žalobca na ne odkázal až v podanej správnej žalobe. Konkrétne poukazoval na cestný kryt vybudovaný na C-KN parcelách č. 7023/2, E-KN č. 9021/1, E-KN č. 3993, E-KN č. 3992, E-KN č. 3976/201 a C-KN č. 7001/4. Išlo o okolnosti, ktoré neboli predmetom správneho konania, a preto argumenty s nimi spojené správny súd posúdil ako neopodstatnené.

36. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté vo vzťahu k žalobcovi podľa a contrario tak, že mu priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

37. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (439, 440 ) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.