Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17CoP/88/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a sudkýň Mgr. Zuzany Holúbkovej a JUDr. Gabriely Janákovej vo veci starostlivosti súdu o mal. D. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenú opatrovníkom Q. práce, sociálnych vecí a rodiny v A., dieťa rodičov: H. N., bytom U. pod S., P. O. XXX/XX a U. G., bytom H. XXX, o zvýšenie výživného, na odvolanie otca mal. dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 17. júla 2015, č.k. -122, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na mal. D., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 29,87 eur mesačne na sumu 220 eur mesačne s účinnosťou od 01.06.2013, ktoré výživné určil otcovi platiť k rukám matky dieťaťa mesačne vopred, najneskôr do 25. dňa predchádzajúceho kalendárneho mesiaca. Zameškané výživné na mal. D. za obdobie od 01.06.2013 do 17.07.2015 vo výške 4943,38 eur povolil otcovi zaplatiť v mesačných splátkach po 91,54 eur, pričom prvá splátka je splatná do 25. dňa v mesiaci nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku a ďalšie splátky spolu s bežným výživným až do úplného vyrovnania dlhu, pričom neuhradením, čo aj jednej splátky sa stáva zročným celý dlh. Týmto súd zmenil rozsudok Okresného súdu Prievidza zo dňa 28.06.2000, č.k. -13 vo výroku o výživnom. Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil s poukazom na ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine a výsledkami vykonaného dokazovania, keď mal preukázané, že od doby, kedy bolo výživné upravované naposledy sa pomery maloletej a jej otca výrazne zmenili. Od určenia výživného do podania návrhu matky na jej zvýšenie uplynulo až 14 rokov. Zmena pomerov maloletej teda vyplýva z jej fyzického vývoja a s tým súvisiacim prirodzeným zvyšovaním rozsahu jej oprávnených potrieb a postupom v rámci školskej dochádzky. Zmena pomerov na strane otca súvisí s tým, že oproti trom vyživovacím povinnostiam, ktoré mal v čase určenia výživného má v súčasnosti vyživovaciu povinnosť už len k mal. D.. Zároveň otec dosahuje zo zamestnania výrazne vyšší príjem, ako mal v čase určenia výživného v roku 2000. Mal. D. mala v čase určenia výživného 5 mesiacov. V školskom roku 2014/2015 navštevovala 9. ročník základnej školy, od septembra 2015 nastúpi na stredoškolské štúdium na odbor hotelová akadémia v Prievidzi. Matka maloletej v čase určenia výživného bola na materskej dovolenke a poberala materský príspevok vo výške 2.740,- Sk (90,95 eur) mesačne. V súčasnosti dosahuje priemerný mesačný zárobok 734,31 eur. Spolu s maloletou býva v nájomnom obecnom byte, kde platí nájomné 108,12 eur mesačne a platby za úhrady spojené s užívaním bytu v sume 70 eur mesačne, inkaso v sume asi 140 eur mesačne. Otec maloletej v čase poslednej úpravy dosahoval priemerný zárobok 331,94 eur ( 10.000,-Sk). Okrem mal. D. mal ešte dve ďalšie vyživovacie povinnosti spolu v sume 1800 Sk. Otec je zamestnaný ako vodič medzinárodnej kamiónovej dopravy, pričom v posledných rokoch niekoľkokrát zamestnávateľa zmenil. V období od januára do marca 2013 bola jeho priemerná čistá mzda 524,66 eur a priemerná výška cestovných náhrad 985,83 eur. V období od apríla 2013 do apríla 2014 bol jeho priemerný

zárobok vo výške 333,43 eur mesačne a priemerná výška cestovných náhrad v sume 1053,79 eur. Od mája 2014 do marca 2015 dosahoval priemerný zárobok v sume 452,82 eur a priemernú výšku cestovných náhrad 1131,36 eur. Od marca 2015 je otec zamestnaný v spoločnosti J. SK, s.r.o., kde jeho priemerná výška čistej mzdy je 651,99 eur mesačne a priemerná výška cestovných náhrad 900 eur mesačne. Otec býva v rodinnom dome s priateľkou, ktorá poberá invalidný dôchodok vo výške 110 eur mesačne, s jej dcérou a priateľom dcéry. Spláca úver v banke mesačne vo výške 144,84 eur, zálohové platby za elektrinu 350 eur, hypotéku vo výške 327,56 eur mesačne, platba za internet a telefón asi 130 eur mesačne, životná poistku 28,74 eur mesačne, poistka v prípade úmrtia 10,30 eur, ďalej poistenie právnej ochrany v sume 180 eur mesačne kvôli zamestnávateľovi a má výdavky na lieky v súvislosti s vysokým krvným tlakom asi 15 eur mesačne. Na cestovné do zamestnania vynaloží asi 100 eur mesačne. Súd pri určení výživného zohľadnil oprávnené potreby maloletej, ktoré sa prejavujú predovšetkým v oprávnených výdavkoch, ktoré sú na ne vynakladané a výšku príjmov otca. Zároveň bolo potrebné prihliadnuť na skutočnosť, že osobnú starostlivosť o maloletú vykonáva výlučne matka, otec prejavil záujem o stretávanie sa s maloletou až na jeseň roka 2014. Pokiaľ ide o námietku otca, ktorý žiadal, aby súd do príjmu nezahrnul cestovné náhrady, súd uviedol, že je pravdou, že tieto sú osobitným druhom plnenia a podľa zákona č. 283/2002 Z.z. nie sú mzdou v zmysle § 118 Zákonníka práce. Súd akceptoval tvrdenia otca, že cestovné náhrady slúžia na úhradu výdavkov vynakladaných v súvislosti s výkonom práce v cudzine. Otec maloletej v konaní taktiež tvrdil, že výška jeho mzdy mu neumožňuje platiť vyššie výživné ako 50 eur. Z dokazovania vyplynulo, že jeho priemerná čistá mzda je v sume 651,99 eur mesačne, pričom u predchádzajúceho zamestnávateľa to bolo 425,82 eur mesačne. Výška výdavkov, ktoré otec mesačne vynakladá je však výrazne vyššia než je jeho čistá mesačná mzda a preto je nepochybné, že cestovné náhrady nevyužíva len na úhradu nákladov súvisiacich s výkonom práce v cudzine, ale aj na úhradu svojich ostatných, teda súkromných výdavkov. Preto, pokiaľ otec môže cestovnými náhradami uhrádzať iné svoje výdavky, napr. zálohové platby za elektrinu, či platbu 130 eur za telefón a internet, môže časť z nich použiť aj na výživu pre maloletú, pričom výživné má pred týmito ostatnými výdavkami prednosť. Súd zdôraznil, že otec maloletej hradí výrazne najväčší podiel nákladov domácnosti, kde spolu s ním bývajú ďalšie 3 dospelé osoby. Otec teda v podstate živí dospelých členov domácnosti, ktorí ani nie sú jeho príbuznými, na úkor výživného pre maloletú. Pokiaľ ide o zvýšenie výživného spätne súd uviedol, že skutočnosť, že matka podala návrh na zvýšenie výživného až keď sa dostala do finančných ťažkostí, nemôže byť dôvodom hodným osobitného zreteľa postačujúcim na to, aby bolo možné priznať výživné spätne za obdobie prechádzajúce podaniu návrhu. Dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré je možné zvýšiť výživné aj spätne za obdobie pred podaním návrhu, súd však videl v okolnostiach na strane otca maloletej. Doteraz určená výška výživného nepochybne už niekoľko rokov vôbec nezodpovedala oprávneným potrebám maloletej. Otec dobrovoľne neplatil vyššie výživné, ktoré by bolo primerané jej oprávneným potrebám ani potom, čo jeho synovia dospeli a teda mu dve vyživovacie povinnosti odpadli. Otec výživné dobrovoľne nezvýšil ani keď narástol jeho príjem zo zamestnania. Maloletej neprispieval ani iným spôsobom a o maloletú sa až do roku 2014 vôbec nezaujímal. Na základe týchto skutočností súd za odôvodnené považoval zvýšiť výživné od 01.06.2013, teda približne rok pred podaním návrhu. Tento dôvod hodný osobitného zreteľa nebol daný v takej miere, ktorá by odôvodňovala zvýšiť výživné až za obdobie 3 rokov pred podaním návrhu ako to požadovala matka. Súd bez podania návrhu spravidla nemôže poznať pomery maloletého a jeho rodičov a nemôže preto vedieť, či konkrétny rodič napr. medzičasom neplatí vyššie výživné dobrovoľne, prípadne na základe dohody a rodičia tak nemajú dôvod riešiť svoju situáciu prostredníctvom súdu. Súd začne sám konanie o zvýšenie výživného na mal. dieťa najmä vtedy, ak zistí, že určené výživné už nezodpovedá ani výške zákonom stanoveného minimálneho výživného. V ostatných prípadoch sa iniciatíva vyžaduje najmä zo strany oprávneného rodiča. Súd po zohľadnení všetkých skutočností považoval za primerané zvýšiť výživné na maloletú zo strany otca na sumu 220 eur mesačne s účinnosťou od 01.06.2013, keď mal za preukázané, že pomery maloletej a príjem otca za toto obdobie boli približne konštantné. Zameškané výživné za obdobie od 01.06.2013 do vyhlásenia rozsudku dňa 17.07.2015 súd vyčíslil v sume 4943,38 eur a umožnil ho otcovi splácať v mesačných splátkach po 91,54 eur, splatných spolu s bežným výživným.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie otec mal. dieťaťa, domáhajúc sa jeho zmeny tak, že výživné mu bude zvýšené na maximálnu sumu 110 eur mesačne. Uviedol, že z jeho príjmu si nemôže dovoliť platiť výživné v sume 220 eur mesačne ako rozhodol okresný súd. Pri tak vysoko zvýšenom výživnom sa dostane do finančných a existenčných problémov.

K podanému odvolaniu otca maloletej sa písomne vyjadril opatrovník, ktorý žiadal rozsudok prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na to, že pôvodne bolo výživné určené v roku 2000, keď maloletá bola batoľa. Od tohto obdobia sa nepochybne zvýšili výdavky na zabezpečenie potrieb maloletej, a to školské potreby, potrebné učebnice, pomôcky, podstatne sa zvýšili bežné každodenné potreby maloletej, ako oblečenie, obuv, drogéria, strava. Matka má zvýšené výdavky aj z dôvodu zdravotných problémov maloletej, ktorá je v sledovaní alergológa, pravidelne užíva lieky, nosí strojček na zuby. Otec okrem výživného na potreby mal. D. neprispieva. Výživné teda nebolo upravené viac ako 15 rokov, pričom za túto dobu sa potreby maloletej podstatne zvýšili.

K podanému odvolaniu otca sa písomne vyjadrila aj matka maloletej, ktorá poukázala na všetky výdavky, ktoré u maloletej podstatne narástli a na prioritu potrieb maloletej, ktorá má prednosť pred ostatnými výdavkami. Poukázala aj na ďalšie konanie, ktoré sa vedie na Okresnom súde v Prievidzi a na skutočnosti v ňom uvádzané, pričom bola toho názoru, že tieto konania sa majú riešiť spolu ako celok. Je toho názoru, že konanie sa rieši príliš dlho a otec to ešte naťahuje podaním odvolania. Žiadala, aby vo veci konalo aj ministerstvo spravodlivosti a prezident republiky, aby vo veci zvýšenia výživného bolo toto priznané v skutočne adekvátnej sume, zodpovedajúcej potrebám maloletej aj za obdobie spätne, odkedy jej bola situácia spôsobená. Otec platil výživné dlhodobo iba vo výške 29 eur a obohacoval sa na úkor maloletej od útleho detstva, kedy pracoval v zahraničí. Žiadala, aby jej boli odpustené všetky dlhy, ktoré vznikli hlavne tým, že nemala dostatok peňazí na výživu maloletej.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť ako vecne správny.

Uspokojovanie základných potrieb dieťaťa, ale aj iných potrieb nevyhnutných pre jeho telesný a duševný rozvoj si vyžaduje náklady, ktoré má predovšetkým pokryť výživné od rodičov. Výživné má byť také, aby z neho mohli byť uhrádzané potreby dieťaťa súvisiace s jeho zdravotným stavom, výchovou, záujmami a vzdelávaním. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Miera uspokojovania potrieb dieťaťa je limitovaná schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi jeho rodičov.

Základnými kritériami na určenie rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom sú predovšetkým schopnosti, možnosti a majetkové pomery obidvoch rodičov (§ 62 ods. 2 veta prvá Zákona o rodine) s prihliadnutím na odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine). Povinnosť vyživovať dieťa patrí medzi základné povinnosti rodičov. Pri určení jej rozsahu sa teda vychádza zo schopností, možností a majetkových pomerov každého rodiča a prihliada sa aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má pritom prednosť pred inými výdavkami rodiča a súd neberie do úvahy pri skúmaní možností a schopností, ako aj majetkových pomerov povinného rodiča výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodnutia. Zmenou pomerov sa rozumie výrazná zmena tých okolností, či už na strane oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom.

Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa v danej veci riadne zistil skutkový stav vo veci a pri rozhodovaní o návrhu na zvýšenie výživného postupoval dôsledne podľa ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, pričom aj odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolací súd považuje za dostatočné.

Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca na mal. D. došlo k podstatnej zmene pomerov. Výživné bolo naposledy upravené v roku 2000, keď maloletá mala pol roka. Od tej doby ubehlo teda viac ako 15 rokov, pričom otec maloletej za toto obdobie na maloletú platil iba 29,87 eur (900 Sk) mesačne.

Mal. D. v školskom roku 2014/2015 navštevovala 9. ročník základnej školy. Od septembra 2015 navštevuje Strednú školu obchodu a služieb, odbor hotelová akadémia v Prievidzi. Nepochybne u nej došlo k nárastu potrieb nielen zvýšením veku, ale predovšetkým návštevou 2. stupňa základnej školy

a následne aj strednej školy. Zvýšili sa jej výdavky v súvislosti s mimoškolskými aktivitami, základnou umeleckou školou, kultúrnym a športovým vyžitím, ale aj v súvislosti so starostlivosťou o zdravie, keď trpí alergiou, pravidelne užíva z tohto dôvodu lieky a rovnako má zvýšené výdavky aj v súvislosti s návštevou čeľustného ortopéda, keďže nosí strojček.

Aj u matky maloletej došlo k zmene pomerov, keď v čase posledného rozhodovania o výživnom bola matka s maloletou na materskej dovolenke a poberala materský príspevok vo výške 90,95 eur (2.740,- Sk) mesačne. V súčasnosti matka dosahuje priemerný mesačný zárobok 734,31 eur. Spolu s maloletou býva v nájomnom byte, za ktorý platí nájomné 108,12 eur a uhrádza platby spojené s užívaním bytu.

Pomery otca mal. D. od posledného rozhodovania o výživnom sa taktiež podstatne zmenili. V čase posledného rozhodovania o výživnom otec dosahoval priemerný zárobok 331,94 eur (10.000,- Sk). V tej dobe mal aj 2 ďalšie vyživovacie povinnosti spolu v sume 1800 Sk, pričom tieto vyživovacie povinnosti mu už dávnejšie zanikli. V súčasnosti otec dosahuje priemerný zárobok 651,99 eur a priemerná výška cestovných náhrad, ktoré poberá je asi 900 eur mesačne. Otec za posledné roky naďalej vykonáva prácu kamionistu, pričom za posledné roky vystriedal niekoľkých zamestnávateľov. V období od apríla 2013 do apríla 2014 bol zamestnaný v spoločnosti Z. J.R., s.r.o.. Za obdobie od apríla do konca roku 2013 dosahoval priemerný zárobok 337,82 eur a priemernú výšku cestovných náhrad 1052,18 eur. Za obdobie od januára do apríla 2014 bola priemerná výška jeho čistej mzdy 329,04 eur a priemerná výška jeho cestovných náhrad 1055,41 eur. V období od mája 2014 do marca 2015 bol zamestnaný v spoločnosti W..I..U.. Z., s.r.o. a za toto obdobie priemerná výška jeho čistej mesačnej mzdy bola 452,82 eur a priemerná výška cestovných náhrad 1131,36 eur. Otec býva v rodinnom dome, ktorý mu vlastnícky patrí s priateľkou, ktorá poberá invalidný dôchodok 110 eur mesačne. V spoločnej domácnosti s nimi býva aj dcéra priateľky so svojim priateľom. Otec viac menej platí všetky náklady súvisiace s bývaním, spláca úver v banke vo výške 144,84 eur, hypotéku v sume 327,56 eur mesačne, internet a telefón asi 130 eur, životnú poistku 28,74 eur, poistku v prípade úmrtia 10,30 eur, poistenie právnej ochrany v súvislosti so zamestnaním v sume 180 eur ročne. Má zvýšené výdavky so zdravotnou starostlivosťou, keďže má vysoký krvný tlak, na lieky vynaloží 15 eur mesačne. Náklady s cestovným do zamestnania má vo výške asi 100 eur mesačne a za mobilný telefón nemeckého operátora platí asi 15 eur mesačne.

Vzhľadom na výraznú zmenu pomerov maloletej, ale aj u otca maloletej, po zvážení všetkých skutočností s tým súvisiacich, akceptujúc predovšetkým potreby mal. D., ktorá v súčasnosti už navštevuje strednú školu, považoval aj odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na mal. na sumu 220 eur od 01.06.2013 za vecne správne, keď aj odvolací súd túto výšku zvýšeného výživného považoval za zodpovedajúcu pomerom otca. V predmetnej veci súd prvého stupňa správne do celkového príjmu otca zahrnul aj cestovné náhrady, ktoré sú mu od zamestnávateľa vyplácané. Týmito je nepochybne celkovo zvýšená životná úroveň otca mal. Aj odvolací súd je toho názoru, s poukazom na otcom maloletej preukazované výdavky, že tieto nepochybne hradí aj z poberaných cestovných náhrad, predovšetkým výdavky na stravovanie, na ktoré sú aj určené. Odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že pokiaľ v spoločnej domácnosti s otcom maloletej žijú 3 ďalšie plnoleté osoby, aj tieto majú povinnosť sa podieľať na nákladoch súvisiacich s bývaním a tieto nemôžu byť iba na ťarchu otca maloletej a tým v podstate na úkor výživného, ktoré má otec povinnosť na maloletú platiť. Rovnako pokiaľ otec poukazoval aj na ďalšie svoje výdavky súvisiace s úverom, hypotékou, poistkami, odvolací súd poukazuje na ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine, podľa ktorého výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Povinný rodič, ktorý má platiť výživné si musí byť preto vedomý svojej zákonnej vyživovacej povinnosti a nemôže na seba brať finančné ťarchy, ktoré ho neprimerane zaťažujú a v žiadnom prípade nimi nemožno odôvodňovať platenie výživného v nižšej sume, ako by to celkové pomery povinného rodiča odôvodňovali.

Súd prvého stupňa teda správne zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na sumu 220 eur mesačne a rovnako správne výživné zvýšil od 01.06.2013, teda spätne za obdobie jedného roka od podania návrhu, keď zvýšenie výživného spätne za toto obdobie zodpovedá danej situácii. V konaní bolo dostatočne preukázané a je vierohodné, že minimálne takáto suma je spotrebovaná pre uspokojovanie potrieb dieťaťa vo veku 16 rokov. Odvolací súd zároveň nezistil žiaden nedostatok na strane okresného súdu v časti, v ktorej rozhodol o nedoplatku na zročnom výživnom, keď vzhľadom aj na výšku nedoplatku správne otcovi umožnil tento splácať v mesačných splátkach po 91,54 eur spolu s bežným výživným.

Z týchto dôvodov krajský súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .