Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/1271/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a sudcov JUDr. Gabriely Janákovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v právnej veci navrhovateľa: M. J. D., a.s. so sídlom E. 5, J., IČO: 31 318 916 proti odporcovi: I. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., N. XXXX/XX, o zaplatenie 1.058,80 eur istiny a prísl., na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 08. júla 2015 č. k. -30, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol návrh o zaplatenie 1.058,80 eur istiny a prísl.. Odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil konštatovaním, že účastníci uzavreli dňa 21.01.2004 zmluvu o bežnom účte, predmetom ktorej bolo zriadenie účtu bankou pre odporcu. Zmluvou zo dňa 29.06.2007 bolo medzi účastníkmi dohodnuté poskytnutie povoleného prečerpania k účtu po splnení podmienok uvedených v obchodných podmienkach banky pre poskytovanie splátkových a kontokorentných úverov a povolených prečerpaní fyzickým osobám, nepodnikateľom s účinnosťou od 29.06.2007. Bolo povolené prečerpanie k účtu vo výške 39.000,- Sk, čo sa poskytovalo vždy na obdobie jedného roka s tým, že platnosť sa predlžovala o jeden rok. Oznámením zo dňa 14.04.2010 oznámil navrhovateľ odporcovi zrušenie povoleného debetu z dôvodu nedodržania podmienok a upozornením zo dňa 28.07.2010 mu oznámil pokles zostatku pod povinný minimálny zostatok. Následne listom zo dňa 02.09.2010 zmluvu vypovedal s výškou zostatku 1.019,81 eur a 16.11.2010 mu oznámil zrušenie účtu. V závere konštatoval, že podriadil zmluvu v časti dohodnutého povoleného prečerpania peňažných prostriedkov v aplikácii § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka s tým, že aj keď svojím charakterom ide o zmluvu o úvere zároveň ide o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú treba aplikovať aj ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách v Občianskom zákonníku, čo je rozdiel medzi aplikáciou Obchodného zákonníka o zmluve o úvere, ktorá je uzavretá ako absolútny obchod medzi dvoma podnikateľmi a zmluvou o úvere, uzavretou medzi bankou a spotrebiteľom, kde nevyhnutne pristupuje aj aplikácia spotrebiteľských noriem. Citoval aj rozsudok Krajského súdu v Prešove, ktorý bol predmetom skúmania Ústavného súdu SR vo veci z 19.06.2013. Tam bol vyvodený záver, že právna úprava premlčania v Občianskom zákonníku je pre spotrebiteľa výhodnejšia, pretože stanovuje kratšiu premlčaciu lehotu oproti právnej úprave obsiahnutej v Obchodnom zákonníku. Niet žiadneho dôvodu, aby na predmetnú právnu vec spotrebiteľskej povahy nemala dopadať právna ochrana vyplývajúca z § 54 Občianskeho zákonníka, lebo spotrebiteľské zmluvy vzhľadom na vzťah medzi podnikateľom a nepodnikateľom a so zreteľom na nepodnikateľský účel zmluvy sú typické občianskoprávne vzťahy. Predmetná vec je aj spotrebiteľskou zmluvou, ktorá je regulovaná osobitnou právnou úpravou, ide o vzťah medzi obchodníkom a spotrebiteľom, ktorý prijíma úver na spotrebu a je len v súlade s princípmi

ochrany spotrebiteľa, že v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva je dôvodné aplikovať právnu úpravu o občianskych právach a nie podnikateľské právo. Súd prvého stupňa preto aj v danej veci posudzoval premlčanie práva navrhovateľa podľa Občianskeho zákonníka. Keď navrhovateľ vypovedal zmluvu zo dňa 21.04.2004 s účinnosťou ku 31.10.2010 a odporca mal prečerpané prostriedky v stave 1.102,10 eur nebolo možné vyhovieť návrhu z dôvodu premlčania. Vyslovil názor, že odo dňa nasledujúceho po účinnosti výpovede zmluvy začala navrhovateľovi plynúť premlčacia doba na uplatnenie nároku voči odporcovi vzhľadom na to, že ide o vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, kde je premlčacia doba trojročná v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka, a preto v danom prípade premlčacia doba uplynula 01.11.2013 a návrh na začatie konania bol podaný až 24.03.2015, t. j. po uplynutí premlčacej doby. Mal za to, že premlčacia lehota uplynula aj uplatnením nároku navrhovateľa na rozhodcovskom súde z dôvodov, že tento si nárok neuplatnil riadne, lebo súd posúdil rozhodcovskú doložku v zmluve za neplatnú a tým aj rozhodcovský rozsudok za nulitný a uplatnenie práva z takéhoto rozsudku nemôže vyvolávať účinky podľa § 112 Občianskeho zákonníka.

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote navrhovateľ, ktorý navrhol jeho zrušenie a vrátenie veci okresnému súdu na ďalšie konanie, prípadne zmeniť a návrhu vyhovieť a odporcu zaviazať na náhradu trov konania. Súdu prvého stupňa vyčítal nesprávne právne posúdenie veci, a to najmä v súvislosti s aplikáciou ust. § 112 Občianskeho zákonníka. Zdôraznil, že si svoj nárok na zaplatenie pohľadávky, ktorá je predmetom konania uplatnil žalobou dňa 06.12.2011 na stálom rozhodcovskom súde Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave, pričom rozhodcovský súd rozhodol rozsudkom zo dňa 11.03.2012 a žalobe vyhovel. Následne navrhovateľ podal návrh na vykonanie exekúcie, pričom žiadosť súdnej exekútorky o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola zamietnutá uznesením Okresného súdu v Prievidzi, pričom toto rozhodnutie bolo potvrdené aj odvolacím súdom a tak následne bolo exekučné konanie zastavené uznesením zo dňa 16.01.2014. Zotrval tak na stanovisku, že svoje právo na zaplatenie predmetnej pohľadávky si žalobca uplatnil včas žalobou zo dňa 06.12.2011 na rozhodcovskom súde a následne podal aj návrh na vykonanie exekúcie, pričom k zastaveniu exekučného konania došlo len z dôvodu, že súd považoval rozhodcovskú doložku v zmluve za neplatnú, avšak tento dôvod nemôže mať vplyv na znenie § 112 Občianskeho zákonníka, lebo podaním žaloby na rozhodcovský súd a následne podaním návrhu na vykonanie exekúcie premlčacia doba neplynula. Ďalej poukázal na to, že predmetný vzťah sa má riadiť ustanoveniami Obchodného zákonníka, a preto mala plynúť aj štvorročná premlčacia lehota podľa Obchodného zákonníka. Napokon poukázal na to, že žalovaný realizoval dňa 29.02.2012 splátku vo výške 43,30 eur, a preto má žalobca za to, že žalovaný uznal svoj záväzok v zmysle § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého, ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšky dlhu, ak možno usudzovať, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.

Vyjadrenie k odvolaniu nebolo podané.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že rozsudok okresného súdu je potrebné potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pretože je vo výroku vecne správny. Rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým sa končí konanie vo veci samej možno v zmysle ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odôvodniť len okolnosťami uvedenými pod písm. a/ až f/ cit. zákonného ustanovenia. Navrhovateľ vo svojom odvolaní neoznačuje výslovne ani jeden z tam uvedených dôvodov na odvolanie, avšak z jeho obsahu je zrejmé, že súdu prvého stupňa vyčíta nesprávne právne posúdenie veci, čo je dôvodom na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p..

Podľa súdnej praxe sa za nesprávne právne posúdenie považuje nesprávna aplikácia a výklad právnej normy na zistený skutkový stav, alebo použitie právnej normy, ktorú na skutkový stav vôbec nemožno použiť.

Preskúmaním zistil odvolací súd, že súd prvého stupňa zamietol návrh na začatie konania z dôvodu premlčania, keď na danú vec aplikoval ust. § 100 a § 101 Občianskeho zákonníka, podľa ktorých sa právo premlčí, ak sa nevykonalo v dobe stanovenej týmto zákonom, pričom pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Správne konštatoval, že premlčacia doba na uplatnenie nároku v danej veci uplynula 01.11.2013, keďže zmluva zo dňa 21.01.2004 č. 7408375/5200 bola vypovedaná s účinnosťou ku dňu 31.10.2010.

Ustanovenie § 112 Občianskeho zákonníka, ktorého aplikácie sa v odvolaní domáha na danú vec aj navrhovateľ upravuje zastavenie (spočívanie) premlčacej doby po dobu konania, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatnil právo na súde, alebo na inom príslušnom orgáne a v začatom konaní riadne pokračuje. Predpokladom spočívania premlčacej doby však je, aby oprávnený riadne pokračoval v začatom konaní. Podľa súdnej praxe účastník v konaní riadne pokračuje vtedy, ak svojimi procesnými úkonmi nebráni riadnemu priebehu konania, takže toto konanie môže skončiť vydaním rozhodnutia vo veci samej.

Navrhovateľ v danej veci žiada aplikovať citované zákonné ustanovenie s poukazom na to, že v premlčacej dobe, t. j. 06.12.2011 podal žalobu stálemu rozhodcovskému Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave, ktorý vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 11.03.2012 sp. zn. II/2011-8519 a následne podal návrh na vykonanie exekúcie.

V zásade neplynie premlčacia doba od uplatnenia nároku aj na takom orgáne, akým je rozhodcovský súd, avšak v prejednávanej veci vyplynulo z uznesenia Okresného súdu Prievidza sp. zn. (na ktoré poukazuje samotný navrhovateľ v konaní), že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola právoplatne zamietnutá a následne exekučné konanie zastavené z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej doložky. Súd tam konštatoval, že rozhodcovskú doložku považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku v dôsledku čoho rozhodcovský súd svoju právomoc odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy. Naplnil tak cieľ čl. IV ods. 1 Smernice rady 93/13/EHS - postarať sa o to, aby spotrebiteľov nekalé podmienky v záujme vyššej kvality života bežných ľudí nezaväzovali. Považoval tam význam rozhodcovskej doložky za osobitý, pretože v krízových situáciách a pri vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy.

Navrhovateľ teda v rámci premlčacej doby uplatnil svoj nárok u iného orgánu než súd, avšak na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, v dôsledku čoho nebola založená právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať. Dôvodom pre zastavenie, resp. spočívanie premlčacej lehoty v zmysle ust. § 112 Občianskeho zákonníka preto môže byť len konanie na takom orgáne, ktorý má vo veci aj právomoc konať, čo v danom prípade nebolo naplnené. Súd v exekučnom konaní konštatoval, že rozhodcovská doložka prijatá v rozhodcovskej zmluve je neprijateľná, pretože núti spotrebiteľa, aby sa podrobil rozhodcovskému konaniu a znemožňuje tak voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Neprijateľná rozhodcovská doložka ako každá neprijateľná zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky preto odporuje dobrým mravom a rozhodcovský súd odvodzoval svoju právomoc od neprijateľnej rozhodcovskej doložky. Zároveň tam poukázal na to, že cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Rozhodcovská zmluva sa zvyčajne vyjadruje len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými podmienkami v štandardnej zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je však význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v prípade vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch. Keď rozhodcovská doložka obsiahnutá v spotrebiteľskej zmluve nie je individuálne dojednaná, jedná sa o vyplnené tlačivo, vopred pripravené oprávneným, bez možnosti jej zmeny, či úpravy, vypláva potom z nerovnovážneho vzťahu. Treba konštatovať, že rozhodcovskú doložku v rozhodcovskej zmluve si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým jej ustanoveniam. Nakoľko rozhodcovská doložka nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu a zároveň sa neprijateľná rozhodcovská položka prieči dobrým mravom, výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začal rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu.

Keď teda navrhovateľ uplatnil svoj nárok na rozhodcovskom súde na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, neuplatnil svoj nárok na príslušnom orgáne, v dôsledku čoho ani nemohla počas konania na

tomto orgáne a následnom exekučnom konaní, ktoré bolo aj z uvedeného dôvodu zastavené, spočívať premlčacia doba.

Za opodstatnenú nebolo možné považovať ani odvolaciu námietku navrhovateľa, ktorý sa domáhal aplikácie Obchodného zákonníka na daný vzťah, a to najmä pokiaľ ide o dĺžku premlčacej lehoty s tým, že v danom prípade mala platiť štvorročná premlčacia lehota a keďže navrhovateľ si uplatnil svoje právo na súde žalobou podanou 24.03.2015 uplatnil svoje právo včas, teda do uplynutia premlčacej lehoty (ktorá mala uplynúť 31.03.2015).

Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku v tejto súvislosti cituje uznesenie Ústavného súdu SR -10, kde bol vyslovený názor, že v rámci kolízie dvoch noriem na ten istý inštitút sa má použiť občianskoprávna úprava a ak nejde o úver medzi dvoma nepodnikateľmi alebo podnikateľmi, alebo ak by nešlo o spotrebiteľskú zmluvu. Aj v danom prípade išlo o formulárovú zmluvu, ktorej predformulované zmluvné podmienky spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť. Aj tam nastala situácia, že keď dodávateľ predformuluje v zmluve klauzuly, ktoré sú v rozpore s ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, resp. ich nedá do súladu s jeho znením, a preto sa dostáva do rozporu so zákonom a takéto klauzuly sú neplatné. O takýto rozpor ide aj vtedy, ak by sa postavenie spotrebiteľa so spotrebiteľskej zmluvy použitím inštitútu práva podľa Obchodného zákonníka s odkazom na § 261 ods. 3 Obchodného zákonníka zhoršilo napriek tomu, že Občiansky zákonník upravuje pre spotrebiteľa rovnaký inštitút priaznivejšie.

Z rovnakého dôvodu nebolo možné na danú vec aplikovať ani ust. § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka, čoho sa dovoláva navrhovateľ v závere svojho odvolania.

Navrhovateľ tak súdu prvého stupňa neopodstatnene vyčíta nesprávne právne posúdenie veci v dôsledku čoho nebol akceptovaný dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. a rozsudok okresného súdu bol odvolacím súdom potvrdený.

V odvolacom konaní bol tak úspešný odporca, ktorý by mal v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov odvolacieho konania, avšak v súvislosti s odvolacím konaním mu trovy nevznikli, a preto mu neboli priznané.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .