Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Er-1182-2002.pdf
PDF · 73.9 KB
Case nature
Area
Subarea
5Er/1182/2002
Uznesenie
Okresný súd Dunajská Streda v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., IČO: 35 776 005, so sídlom Cintorínska ul. 21, 814 99 Bratislava, proti povinnému: COPY PRINT GM spol. s r.o., IČO: 36 219 584, so sídlom Hlavná 23, 929 01 Dunajská Streda, vedenej u súdneho exekútora: Mgr. Katarína Szabóová, Exekútorský úrad so sídlom nám. Á. Vámbéryho 5249/13B, Dunajská Streda, pod spisovou značkou EX 339/2002, o vymoženie 2 491,87 EUR s príslušenstvom, o návrhu na zastavenie exekúcie takto
rozhodol:
Súd exekúciu vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú.
Súd exekúciu zastavuje.
Súdnej exekútorke Mgr. Kataríne Szabóovej súd náhradu trov exekučného konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Na tunajšom súde je vedené konanie v ktorom dňa 18.03.2002 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh pôvodného oprávneného na vykonanie exekúcie na vymoženie 2 491,87 EUR (75 070,- Sk) s príslušenstvom a trov exekúcie, v ktorom oprávnený žiadal uspokojenie svojej pohľadávky priznanej mu na základe exekučného titulu - Platobný výmer č. 1054/2001/1, zo dňa 28.09.2001 vydaný Všeobecnou zdravotnou poisťovňou-pobočkou Dunajská Streda. Exekučný titul nadobudol právoplatnosť dňa 13.11.2001 a vykonateľnosť dňom 22.11.2001. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená dňa 20.03.2002.
Na základe návrhu oprávneného, žiadosti súdneho exekútora a exekučného titulu tunajší súd vydal dňa 05.04.2002 súdnemu exekútorovi poverenie na vymoženie predmetnej pohľadávky v prospech oprávneného.
Uznesením zo dňa 24.11.2009 súd rozhodol o zmene účastníka konania na strane oprávneného a do konania tak vstúpila spoločnosť Slovenská konsolidačná, a.s., IČO: 35 776 005, so sídlom Cintorínska ul. 21, 814 99 Bratislava.
Dňa 23.03.2015 súdna exekútorka podala súdu návrh na zastavenie exekúcie v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. g) EP, nakoľko povinný bol dňa 06.04.2013 ex offo vymazaný z Obchodného registra. V zmysle ust. § 68 ods. 3 písm. d) Obch. zákonníka sa spoločnosť zrušila. Súčasne si súdna exekútorka uplatnila náhradu trov exekúcie v sume 58,22 EUR.
Podľa § 19 O.s.p. spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Podľa § 18 ods. 1 Občianskeho zákonníka spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby.
Podľa § 20a ods. 2 Občianskeho zákonníka právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo v inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú inak.
Podľa § 107 ods. 4 O.s.p. ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje v konaní s jej právnym nástupcom, a ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.
Podľa § 57 ods.1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa § 57 ods.4 Exekučného poriadku exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti, alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie, alebo čiastočné zastavenie exekúcie.
Podľa § 58 ods. 4 Exekučného poriadku proti rozhodnutiam podľa § 57 ods. 1 písm. a), b), f) až h) a k) je prípustné odvolanie.
Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku (v účinnom znení) proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.
Podľa ustanovenia § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
V predmetnom exekučnom konaní bola účastníkom konania na strane povinného právnická osoba. Súd má za preukázané, že povinná osoba dňa 06.04.2013 zanikla výmazom z Obchodného registra a zanikla bez právneho nástupcu, preto súd s poukazom na ustanovenie § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil.
Pri rozhodovaní o tom ktorého z účastníkov zaviazať na náhradu trov exekúcie súd prihliadal na to, že podľa § 20a ods. 2 Občianskeho zákonníka spôsobilosť povinného - ako právnickej osoby mať práva a povinnosti, zanikla výmazom z Obchodného registra, vymáhaná povinnosť neprešla a ani neprejde na nového účastníka na strane povinného. Súd preto nemohol zaviazať povinnú osobu (resp. právneho nástupcu povinnej osoby) na náhradu trov exekúcie.
Exekučný poriadok pripúšťa výnimky zo zásady, že trovy exekúcie uhrádza povinný (§ 197 ods. 1). Trovy exekúcie, ktoré má súdnemu exekútorovi uhradiť oprávnený, určuje vždy exekučný súd. Oprávnený je zaviazaný na úhradu trov exekúcie podľa princípu zavinenia a princípu voľnej úvahy súdu. Výnimkou je ustanovenie § 203 ods. 2, kedy musí oprávnený uhradiť trovy exekúcie aj keď zastavenie nezavinil a nemohol ho predvídať.
Súd vedený hore uvedenými úvahami dospel k názoru, že ak ustanovenie § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ako podmienku uloženia povinnosti na náhradu trov exekúcie oprávnenému predpokladá zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie, a teda je na mieste preskúmať toto rozhodujúce kritérium aj v tomto konaní. Takýmto zavinením je potrebné zásadne rozumieť také vedomé konanie, či opomenutie oprávneného, s ktorým je zastavenie exekúcie v príčinnej súvislosti. Pri zavinení oprávneného navyše zo znenia citovanej právnej úpravy vyplýva, že musí ísť o výlučné zavinenie oprávneného, teda nemôže ísť ani o také konanie či opomenutie, ktoré by bolo len jednou z viacerých príčin vedúcich k zastaveniu exekúcie. O procesné zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie pôjde vtedy, keď mu bude možné vytýkať, že nedbal na náležitú opatrnosť a uvážlivosť a návrh na začatie exekúcie podal, hoci mal k dispozícii poznatky, z ktorých sa dal takýto výsledok predvídať. Aj pri preukázanom zavinení oprávneného má potom súd možnosť rozhodnúť spôsobom uvedeným v citovanom ustanovení a túto možnosť nie je možné stotožňovať s povinnosťou tak urobiť. V predmetnej exekučnej veci oprávnený ani pri vynaložení maximálneho úsilia nemohol zabrániť zániku
- výmazu povinnej osoby a teda zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie tak nemožno vyvodiť. Súd zohľadnil aj ekonomické hľadisko, kedy zaviazaním oprávneného k náhrade trov exekučného konania, by dôsledky bezvýslednosti exekúcie znášal oprávnený dva krát - prvý krát nevymožením jeho priznaného práva z Exekučného titulu a druhý krát uložením povinnosti na náhradu trov zastavenej
exekúcie, čím by sa paradoxne oprávnený dostal do horšej pozície, ako keby k exekučnému vymáhaniu vôbec nepristúpil (svedčí o tom aj nález Ústavného súdu zo dňa 17.decembra 2004 sp. Zn. II ÚS 31/4). Súd svoj názor súčasne opiera aj o rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.02. 2012, sp.zn. 6M Cod/9/2012, avšak prikláňa sa k odlišnému stanovisku ktorý v ňom prezentuje JUDr. Rudolf Čirč. Exekúcia je vedená k dnešnému dňu už 14 rokov, súdna exekútorka nevymohola od povinného do jeho výmazu počas 11-tich rokov žiadnu čiastku. Dôvody prečo nebola pohľadávka ani čiastočne vymožená súdny exekútorka neuviedla, ale ak po začatí exekúcie súdny exekútorka zistila, že povinný nevlastní majetok z ktorého by sa mohla uspokojiť pohľadávka oprávneného, v zmysle Exekučného poriadku mala dispozíciu k podaniu návrhu na zastavenie exekúcie pre túto skutočnosť. V takom prípade zákonodarca priznáva možnosť (nie povinnosť), aby súd na náhradu trov zaviazal oprávneného. V konečnom teda súd rozhodol o nepriznaní náhrady trov exekúcie, avšak nie z dôvodu, že by súdna exekútorka nemala nárok na ich náhradu, ale z dôvodu, že na ich náhradu nie je koho zaviazať.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti výrokom o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a zastavení exekúcie je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd (§ 204 ods. 1 O.s.p.). Podanému odvolaniu môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, pričom jeho rozhodnutie sa bude považovať za rozhodnutie súdu prvého stupňa. Ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu (§ 374 ods. 3 O.s.p.).
Proti výroku o trovách exekúcie nie je možné podať odvolanie (§ 202 ods. 2 O.s.p.). Podľa § 374 ods. 4 O.s.p. proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).