Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_31S-135-2021.pdf
PDF · 134.87 KB
Case nature
Area
Subarea
31S/135/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vargovej a členov senátu JUDr. Zuzany Krivdovej (sudca spravodajca) a JUDr. Martiny Mochnáčovej, v právnej veci žalobcu: G A L I M E X s. r. o., so sídlom Sučianska č. 5470/49, 036 08 Martin - Priekopa, IČO: 31 559 093, právne zast.: AK JUDr. Repáň a partneri, s. r. o., so sídlom M. R. Štefánika č. 25, 036 01 Martin, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru v Žiline, so sídlom Námestie požiarnikov č. 1, 010 01 Žilina, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. p.: KRHZ-ZA-OPP-2021/000039-020 zo dňa 20.04.2021, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Žalobcovi a žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Prvostupňový orgán verejnej správy Okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru v Martine rozhodnutím č. j. ORHZ-MT-2021/000003 zo dňa 22.1.2021 uložil právnickej osobe GALIMEX s.r.o. (t. j. žalobcovi) podľa ust. § 59 ods. 2 písm. b) zákona č. 314/2001 Z.z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov pokutu v sume 800,-Eur „za porušenie povinností, ktoré jej vyplývajú z ustanovenia § 4 písm. b) zákona NR SR č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov, § 9 ods. 1 písm. a) vyhl. MV SR č. 121/2002 Z. z. o požiarnej prevencii v znení neskorších predpisov a § 30 ods. 10 vyhlášky MV SR č. 96/2004 Z. z., ktorou sa ustanovujú zásady protipožiarnej bezpečnosti pri manipulácii a skladovaní horľavých kvapalín, ťažkých vykurovacích olejov, rastlinných a živočíšnych tukov a olejov v znení neskorších predpisov, ktorého sa právnická osoba dopustila tým, že dňa 25. júna 2020 nezabezpečila dôsledné a trvalé dodržiavanie osobitných predpisov na pracovisku EKO - rozoberanie starých vozidiel, ktoré je určené ako pracovisko s miestami so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru, a to tak, že na odstraňovanie rozliatych horľavých kvapalín nebol použitý vhodný nehorľavý absorbčný materiál.“ s tým, že uloženú pokutu je žalobca, povinný zaplatiť do 15 dní po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia na účet Ministerstva vnútra. Po chronologickom zhodnotení priebehu administratívneho konania v predmetnej veci v odôvodnení rozhodnutia poukázal správny orgán prvého stupňa na to, že vyššie uvedené nedostatky zistené tematickou protipožiarnou kontrolou uviedol v Zápisnici z kontroly č. p. ORHZ-MT1-327-001/2020, ktorá bola prerokovaná s oprávnenými zástupcami kontrolovaného subjektu dňa 11.8.2020. Pri prerokovaní zápisnice z kontroly proti skutkovým zisteniam okresného riaditeľstva oprávnený zástupca kontrolovanému subjektu vo vyjadrení štatutárneho orgánu kontrolovaného subjektu k zápisnici z tematickej protipožiarnej kontroly uviedol: „Nesúhlasím so záverom, nakoľko za plnenie povinností v oblasti požiarnej ochrany zodpovedala spoločnosť GALIMEX EKO a. s.“, následne zápisnicu podpísal.
Na základe zisteného skutočného stavu počas kontroly okresné riaditeľstvo rozhodlo o začatí správneho konania a elektronicky zaslalo kontrolovanému subjektu list č. j.: ORHZ-MT2-2020/000436 zo dňa 12.8.2020, ktorý bol kontrolovanému subjektu doručený dňa 18.8.2020. V liste mu okresné riaditeľstvo oznámilo začatie správneho konania vo veci uloženia pokuty s možnosťou podania vyjadrenia sa v stanovenej lehote k začatiu správneho konania, a tiež k podkladu rozhodnutia, ktorým je zápisnica z vyššie uvedenej protipožiarnej kontroly. Kontrolovaný subjekt možnosť vyjadrenia sa k začatiu správneho konania a k podkladu rozhodnutia, ktorým je zápisnica z tematickej protipožiarnej kontroly, využil dňa 21.8.2020. Predmetná písomnosť bola na okresnom riaditeľstve zaevidovaná pod číslom záznamu 0000819/2020, spis č. ORHZ-MT2-2020/000436 zo dňa 21.8.2020. Kontrolovaný subjekt sa v úvode vyjadrenia účastníka konania k oznámeniu o začatí správneho konania odvoláva na § 2 Obchodného zákonníka, ktorý definuje podnikanie z pohľadu právnickej osoby alebo fyzickej osoby - podnikateľa, ktorá musí mať vlastnícke alebo užívacie právo k nehnuteľnosti, v ktorej podniká. Okresné riaditeľstvo počas tematickej kontroly v dňoch 01., 15. a 29.7.2020 preverovalo stav zabezpečovania ochrany pred požiarmi v čase vzniku požiaru a dokumentáciu súvisiacu s vykonávaním činností pred vznikom požiaru. Z predchádzajúcich protipožiarnych kontrol, ktoré vykonalo okresné riaditeľstvo, 20.2.2020 bola vykonaná následná kontrola na predchádzajúcu komplexnú protipožiarnu kontrolu. Účelom tejto kontroly bolo preveriť splnenie opatrení z tejto komplexnej protipožiarnej kontroly. Okresné riaditeľstvo zistilo splnenie uložených opatrení na odstránenie nedostatkov z komplexnej kontroly, preto konštatovalo splnenie opatrení vo všetkých bodoch a nové nedostatky zistené neboli. Predmetom kontroly nebolo preverovanie vzťahu v zabezpečovaní ochrany pred požiarmi v iných subjektoch, aj keď v nájomnom vzťahu. Nemôže súhlasiť s názorom - tvrdením kontrolovaného subjektu, že ak počas vykonávania následnej protipožiarnej kontroly bolo zistené odstránenie nedostatkov z predchádzajúcej kontroly a nové nedostatky zistené neboli, že tento stav sa už v nasledujúcom období nezmení. Kontrolovaný subjekt nájomnou zmluvou 1.11.2009 prenajal objekty, technológie a pracovníkov na výkon činnosti v prospech subjektu GALIMEX EKO a. s., Sučianska 49, 036 01 Martin - Priekopa, IČO: 36 795 640, ktorá vykonáva činnosť spracovania starých vozidiel. V nájomnej zmluve je okrem iného uvedené, že „Nájomca sa zaväzuje dodržiavať bezpečnostné a protipožiarne predpisy“. Okresné riaditeľstvo dospelo k záveru, že výrokom v nájomnej zmluve uzatvorenej dňa 01.11.2009 medzi žalobcom ako prenajímateľom a spoločnosťou GALIMEX EKO a. s. ako nájomcom kontrolovaný subjekt nepreniesol zodpovednosť zabezpečovania úloh ochrany pred požiarmi na nájomcu - GALIMEX EKO a. s., ako sa uvádza v § 6 zákona č. 314/2001 Z.z. Aj keď je uzatvorená nájomná zmluva, zodpovednosť za zabezpečovanie ochrany pred požiarmi v prenajatých priestoroch a u prenajatých zamestnancov nesie kontrolovaný subjekt, vlastník nehnuteľností, pretože podľa názoru okresného riaditeľstva kontrolovaný subjekt na nájomcu zodpovednosť za plnenie povinností na úseku ochrany pred požiarmi nepreniesol. Preto okresné riaditeľstvo nesúhlasí s názorom kontrolovaného subjektu, že za plnenie úloh zodpovedá GALIMEX EKO a. s. a že správne konanie bolo začaté voči nesprávnemu subjektu, ako kontrolovaný subjekt uvádza ďalej vo vyjadrení k začatiu správneho konania. Kontrolovaný subjekt svojím konaním porušil povinnosti stanovené v § 4 písm. b) zákona č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon 314/2001 Z.z.“) a tiež § 9 ods. 1 písm. a) vyhl. Ministerstva vnútra SR č. 121/2002 Z. z. o požiarnej prevencii v znení neskorších predpisov. Tým, že kontrolovaný subjekt v čase vzniku požiaru a pred vznikom požiaru pri odstraňovaní rozliatych horľavých kvapalín nepoužil vhodný nehorľavý absorbčný materiál, o čom svedčí obrazový záznam sprístupnený kontrolovaným subjektom okresnému riaditeľstvu po likvidácii požiaru počas zisťovania príčiny, na ktorom je zaznamenaný stav v dielni, kedy pri rozoberaní vozidla pomocou rozbrusovacieho náradia iskry dopadajúce na podlahu s horľavou kvapalinou odstraňovanou nevhodným absorbčným materiálom, spôsobili vznik požiaru, naplnil skutkovú podstatu pre uloženie pokuty podľa § 59 ods. 2 písm. b) zákona č. 314/2001 Z.z.. Na základe riadne zisteného skutkového stavu veci rozhodlo okresné riaditeľstvo tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia. Nesplnenie povinností ustanovených v § 4 písm. b) zákona č. 314/2001 Z.z. sa považuje za závažné porušenie povinností, za ktoré môže orgán štátneho požiarneho dozoru uložiť podľa § 59 ods. 2 písm. b) zákona č. 314/2001 Z.z. pokutu až do výšky 16 596 Eur. Okresné riaditeľstvo vzalo do úvahy závažnosť a čas protiprávneho konania, na základe čoho pristúpilo k uloženiu pokuty. Porušenie uvedených predpisov považuje okresné riaditeľstvo za závažné z dôvodu následného vzniku požiaru, pri ktorom okrem spôsobeniu škody na majetku boli zranené aj dve osoby. Pri stanovení výšky sankcie sa okresné riaditeľstvo rozhodlo uložiť pokutu v spodnej hranici zákonnej sadzby a má za to, že pokuta uložená v tejto výške je pokutou primeranou a výchovnou.
2. O odvolaní žalobcu voči vyššie citovanému rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa rozhodol žalovaný rozhodnutím č.: KRHZ-ZA-OPP-2021/000039-020 zo dňa 20.4.2021 tak, že odvolanie žalobcu
zamietol a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil stotožňujúc sa so skutkovými a právnymi závermi správneho orgánu prvého stupňa. Sumarizujúc doterajší priebeh správneho konania poukázal na to, že odvolávajúci namieta vedenie konania s nesprávnym subjektom, majúc za to, že ako vlastník nehnuteľnosti a ako prenajímateľ dostatočne a v zodpovedajúcom rozsahu preniesol povinnosti na nájomcu (GALIMEX EKO a.s.). Odvolávajúci sa ďalej uviedol, že príčinou požiaru bolo svojvoľné nedodržanie postupu stanoveného v zmysle prevádzkového poriadku spoločnosti GALIMEX EKO a.s. zo strany jej pracovníka. Na preukázanie týchto tvrdení predložil účastník konania Dohodu o vine a treste (sp. zn. IPv 250/20/5506-) zo dňa 17.2.2021, podľa ktorej obvinený Y. priznal, že 25.6.2020 v prevádzke montážno-likvidačnej dielni, nachádzajúcej sa v objekte autoservisu GALIMEX, s.r.o., nepoužil na čistenie znečistenej podlahy na to určený čistiaci prostriedok, ale v rozpore s predpismi o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a nadväzujúcimi prevádzkovými predpismi, o ktorých bol riadne preškolený 21.6.2018, použil na čistenie horľavú kvapalinu - benzín, ktorý v množstve cca 30 litrov vylial na podlahu v čase, keď sa v dielni vykonávali práce spojené s rozoberaním a likvidáciou vozidiel, pričom vtom čase začal druhý zamestnanec, nemajúc vedomosť o tom aký prostriedok bol vyliaty na podlahu, ručnou brúskou brúsiť časť automobilu a následkom iskier uvoľnených z kotúča brúsky došlo k vzniku požiaru. Podľa názoru odvolávajúceho sa takýto vedomý skrat zamestnanca nájomcu nemôže potom viesť správny orgán ku konštatovaniu, že účastník konania nezabezpečil plnenie opatrení na ochranu pred požiarmi na miestach so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru. S poukazom na § 4 písm. b) zákona č. 314/2001 Z.z., § 9 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 121/2002 Z.z. a a § 30 ods. 10 vyhlášky Ministerstva vnútra SR č. 96/2004 Z.z., ktorou sa ustanovujú zásady protipožiarnej bezpečnosti pri manipulácii a skladovaní horľavých kvapalín, ťažkých vykurovacích olejov a rastlinných a živočíšnych tukov a olejov (ďalej len „vyhláška č. 96/2004 Z.z.“) žalovaný uviedol, že podľa Odborného posudku č. j.; ORHZ-MT2-321/2020 zo dňa 26.7.2020 príčinou vzniku požiaru bola situácia, keď, pri rozoberaní starých vozidiel odletovali iskry z rozbrusovačky na podlahu, kde bola vyliata neznáma kvapalina na báze alkoholu, liehu alebo benzínu a následne došlé k vznieteniu a požiaru, čo bolo aj následne potvrdené výpoveďou pracovníka, ktorý sa priznal, že na podlahu vylial cca 30 1 benzínu. Z uvedeného je zrejmé, že k porušeniu zákona o ochrane pred požiarmi a ďalších vykonávacích predpisov došlo prevádzkovou činnosťou právnickej osoby, resp. pri činnosti právnickej osoby konaním alebo opomenutím osôb, ktoré právnická osoba k tejto činnosti použila. S tvrdením účastníka konania, že takýto „vedomý skrat zamestnanca nájomcu nemôže potom viesť správny orgán ku konštatovaniu, že účastník konania nezabezpečil plnenie opatrení na ochranu pred požiarmi na miestach so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru“ však odvolací orgán nesúhlasí a uvádza, že u právnických osôb sa zodpovednosť za správne delikty zakladá zásadne bez ohľadu na zavinenie (objektívna zodpovednosť pre správny delikt). Táto zásada platí aj v prípade zákona o ochrane pred požiarmi ako aj zákona o správnom konaní, ktoré nevyžadujú pri preukázaní, či došlo k správnemu deliktu, dokazovať zavinenie. Podstatné je iba to, či k porušeniu zákona objektívne došlo, alebo nie. Tomu, že sa v takomto prípade nielenže nedokazuje zavinenie, ale ani sa nerozlišuje medzi zavinením úmyselným alebo nedbanlivostným, svedčí aj skutočnosť, že ani jeden z citovaných zákonov neobsahuje tzv. liberačné dôvody, ktoré by umožnili zbaviť sa zodpovednosti za správny delikt. To znamená, že napriek tomu, že protiprávneho konania sa dopustí fyzická osoba, sa celkové konanie pripisuje právnickej osobe, a teda celkovú zodpovednosť za protiprávne konanie je možné vyvodiť voči právnickej osobe ako celku. V nájomnej zmluve uzavretej medzi účastníkom konania ako prenajímateľom a spoločnosťou GALIMEX EKO a.s. ako nájomcom je uvedené, že nájomca sa zaväzuje dodržiavať bezpečnostné a protipožiarne predpisy, ako aj predpisy o manipulácii s plynom. Odvolací orgán opätovne uvádza, že sa vo veci určenia subjektu, ktorý nesie zodpovednosť za porušenie predpisov na úseku ochrany, stotožňuje s názorom prvostupňového orgánu, nakoľko zo znenia nájomnej zmluvy sa nedá vysloviť záver, že by sa prenajímateľ s nájomcom dohodli na tom, že nájomca na seba preberá zodpovednosť za plnenie úloh požiarnej ochrany. Nájomca má povinnosť dodržiavať protipožiarne predpisy resp. akékoľvek iné platné predpisy bez ohľadu nato, či sa k tomu v nájomnej zmluve zaviazal. Odvolací orgán preskúmal postup prvostupňového orgánu a dospel k záveru, že nezistil také nedostatky, pre ktoré by bolo možné považovať prvostupňové rozhodnutie za nezákonné resp. nesprávne. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací orgán nezistil dôvody, pre ktoré by bolo treba zmeniť alebo zrušiť rozhodnutie prvostupňového orgánu.
3. V zákonnej lehote podal voči rozhodnutiu žalovaného žalobu žalobca navrhujúci zrušenie rozhodnutia žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie dôvodiac, že vydané rozhodnutie trpí vážnou vadou, ktorá ho robí nezákonným. Podľa jeho názoru správny orgán procesne pochybil, viedol správne konanie s nesprávnym subjektom, to sa odzrkadlilo aj na
konečnom rozhodnutí, kedy uložil pokutu nesprávnemu subjektu. Tento nesprávne ustálený právny záver má pôvod v nesprávnom právnom hodnotení veci, v nedostatočne zistenom skutkovom stave veci, čo i napriek jeho upozorneniam v priebehu správneho konania a uvádzaným stanoviskám v protokoloch spisovaných zo strany OR HAZZ v Martine neviedlo ku konaniu so správnym procesným subjektom. Daný nedostatok je tak závažný, že vydaným rozhodnutím je dotknutý na svojich právach, lebo žiadneho porušenia sa nedopustil. Preto voči nemu nemôže byť vedené správne konanie a nemôže platiť pokutu ustálenú žalovaným vo svojom rozhodnutí ako odvolaciemu orgánu. Ďalším dôvod pre podanie správnej žaloby je nedostatočne odôvodnené rozhodnutie, ktoré je nepreskúmateľné, čím dochádza k zásahu do práva na spravodlivý súdny proces na ťarchu žalobcu. Žalobca, obchodná spoločnosť GALIMEX, s. r. o., IČO: 31 559 093 je vlastník nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. úz. K., zapísaná na LV č. XXXX, ktorú na základe Zmluvy o nájme nebytových priestorov a pracovnej sily zo dňa 1.11.2009 (ďalej len „zmluva“) uzavretej s tretím subjektom spoločnosťou GALIMEX EKO, a. s., so sídlom Sučianska 49, 036 08 Martin, IČO: 36 795 640, zapísaná v OR OS Žilina, odd.: Sa, vložka č.: 10599/L na predmet podnikania, ktorý je pre tento subjekt špecifický. V tejto súvislosti s predmetom podnikania žalobca úpravou zmluvy vymedzil aj v zmysle obsahového znenia Zmluvy o nájme nebytových priestorov dodržiavanie bezpečnostných a protipožiarnych predpisov, ako i predpisov o manipulácii s plynom, a to tak, že je povinnosťou nájomcu dodržiavať bezpečnostné a protipožiarne predpisy. Zo správneho spisu je nepochybné, že k požiaru došlo vo firme GALIMEX EKO, a.s., že je to dielňa, v ktorej prebieha proces likvidovania starých vozidiel tohto subjektu, čo je rozhodujúca činnosť tohto podnikateľského subjektu. Pri zohľadnení obsahu nájomnej zmluvy, v znení ktorej bol objekt prenajatý spoločnosti GALIMEX EKO, a. s., nemôže obstáť záver žalovaného, že žalobca porušil povinnosti stanovené právnymi predpismi, a to § 4 ods. 1 písm. b) zákona o ochrane pred požiarmi, § 9 ods. 1 písm. a) vyhlášky o požiarnej prevencii a § 30 ods. 10 vyhlášky MV SR č. 96/2004, a zo z nasledovných dôvodov: Právnickou osobou, ktorá vykonávala činnosť, je spoločnosť GALIMEX EKO, a.s. Táto činnosť vykonávala vo svojich prenajatých priestoroch a technológiách pracovníkmi, ktorých zamestnávala ako užívateľský zamestnávateľ. Užívateľský zamestnávateľ ukladá zamestnancovi v mene zamestnávateľa alebo agentúry dočasného zamestnávania počas dočasného pridelenia pracovné úlohy, organizuje, riadi a kontroluje jeho prácu, dáva mu na tento účel pokyny, utvára priaznivé pracovné podmienky a zaisťuje bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci rovnako ako ostatným zamestnancom, tak je nesporné, že aj zabezpečenie plnenia opatrení spadá do povinností tohto užívateľského zamestnávateľa. Nehovoriac o tom, že aj v podpísanej nájomnej zmluve je vymedzenie, že dodržiavanie predpisov v tejto oblasti bolo dohodnuté na ťarchu nájomcu, teda užívateľského zamestnávateľa. Týmto dojednaním boli ustálené podmienky nájmu, medzi ktoré boli zaradené aj povinnosti v oblasti požiarnych predpisov, preto neobstojí záver žalovaného uvedený na poslednej strane napadnutého rozhodnutia, že „sa nedá vysloviť záver, že by sa prenajímateľ s nájomcom dohodli na tom, že nájomca na seba preberá zodpovednosť za plnenie úloh požiarnej ochrany“. Požiarna ochrana je taktiež oblasťou, ktorá spadá do skupiny požiarnych predpisov, a takýto širší výklad je nutné uskutočniť aj pri hore vymedzenom obsahu povinností nájomcu vymedzenom v zmluve o prenájme nebytových priestorov. Aký iný význam je možné priradiť gramatickému vymedzeniu, že „nájomca sa zaväzuje dodržiavať bezpečnostné a protipožiarne predpisy“. Žalobca tvrdí, že toto vymedzenie je nesporným stanovením povinností nájomcu na tomto úseku požiarnej ochrany, a tým nemohlo dôjsť k tomu, že tento predpis porušil žalobca a nemôže mu byť zákonne udelená pokuta. Je predsa nemysliteľné, že by pracovná agentúra zodpovedala pri dodaní pracovníkov k užívateľskému zamestnávateľovi za podmienky dodržiavania bezpečnostných a protipožiarnych predpisov na pracovisku. I v tomto prípade nemohlo dôjsť k porušeniu povinnosti žalobcu a nemôže byť sankcionovaný za porušenie povinností, ktoré si zmluvné strany v zmluve stanovili. Sám zákonodarca v § 6 ods. 2 zákona o ochrane pred požiarmi ustálil, „ak sa v nájomnej zmluve nedohodne s nájomcom o zabezpečení týchto úloh inak“. Dojednanie v zmluve explicitne hovorí o presune týchto povinností na stranu nájomcu, a to aj v oblasti ochrany pred požiarmi, pretože vymedzenie protipožiarneho predpisu v sebe obsahuje aj vyššie uvedenú vyhlášku č. 121/2002 Z.z.. Iný výklad by bol bezdôvodne zužujúci a odporujúci logickému mysleniu a sledovanému účelu, ktorý obidve zmluvné strany sledovali podpísaním uvedenej zmluvy. Na okolnosti, čo zúčastnené strany mysleli takýmto obsahovým vymedzením, je potrebné vypočuť zástupcov jednotlivých zmluvných strán, za účelom čoho žalobca žiadal, aby bolo vytýčené pojednávanie. „Na odstraňovanie rozliatych horľavých kvapalín možno používať len vhodný nehorľavý absorbčný materiál, pri ktorom ani po jeho nasiaknutí rozliatymi horľavými kvapalinami nepríde k jeho samovznieteniu“. Argumentácia je zhodná ako v predchádzajúcich odsekoch, t. j. žalobca nezodpovedá za danú oblasť a neporušil ani tento predpis. Preto je uložená pokuta nezákonná. Pri všetkých troch špecifikovaných porušeniach sa javí byť rozhodujúce posúdenie uzavretej
zmluvy a presun povinností na nájomcu v inkriminovaných oblastiach. Uvedené vzájomne dohodnuté a odsúhlasené ustanovenie v zmluve o nájme sú dôkazom toho, že toto ujednanie malo za následok prenesenie povinností vlastníka nehnuteľnosti na nájomcu. O dodržiavaní týchto predpisov svedčí aj kontrola, ktorá bola v danom objekte so zvýšeným nebezpečenstvom požiaru uskutočnená, a to zo dňa 14.2.2020, kedy OR HaZZ vo svojom protokole konštatuje „bez závad“. I toto svedčí o tom, že vykonaná kontrola v objekte užívateľského zamestnávateľa, ktorý mal prenajatý od žalobcu, neboli zistené žiadne nedostatky. Toto je dôkazom aj toho, že vedenie preventívnej ochrany pred požiarmi, protipožiarna ochrana bola v danom objekte ani nie celé tri mesiace pred požiarom na požadovanej úrovni. Je preto otázne, prečo žalovaný a jeho prvostupňový orgán venuje takú vytrvalú snahu ukladať pokutu subjektu, ktorý nezodpovedná za porušenia vymedzené v rozhodnutí odvolacieho orgánu. Správny orgán vo svojom napadnutom rozhodnutí obmedzil predtým vymedzené porušenia povinnosti účastníkom konania iba na ustanovenie § 4 písm. b) zákona č. 314/2001 Z. z. a konštatuje, že účastník konania výrokom: „Nájomca sa zaväzuje dodržiavať bezpečnostné a protipožiarne predpisy“ nepreniesol zodpovednosť zabezpečenia týchto úloh s prihliadnutím na ustanovenie § 6 zákona č. 314/2007 Z. z. Druhý odsek tohto ustanovenia pripúšťa zabezpečenie úlohy ochrany pred požiarmi vzájomnou dohodou vlastníka a nájomcu, čo sa v zmluve zo dňa 1.11.2009 stalo. Je teda nepochybné, že v konaní bolo preukázané, že subjekt, ktorý mal prenajatých pracovníkov, prenajaté objekty, prenajaté technológie vykonával činnosť, pri ktorej mal zabezpečené všetky podmienky v danej oblasti protipožiarnej bezpečnosti, mal spracovaný predpis, s ktorým bol jeho pracovník riadne oboznámený, mal riadne absolvované školenia o protipožiarnej bezpečnosti. Nájomca - spoločnosť GALIMEX EKO, a. s. v zmysle zmluvy plne rešpektoval prenesenie povinnosti v oblasti protipožiarnej bezpečnosti v zmysle zmluvy zo dňa 1.11.2009 na jeho osobu, viac ako 10 rokov si plnil v tejto oblasti predpismi stanovené povinnosti, výsledky kontrol v tejto oblasti jednoznačne napovedajú tomu, že dodržiavanie predpisov bolo na požadovanej úrovni, že počas doby nájmu sa nevyskytla takáto udalosť, čo opätovne svedčí o tom, že je nesprávne prijatý záver, že zodpovednosť za plnenie povinnosti na úseku ochrany pred požiarmi nebola zmluvou dostatočne prenesená na nájomcu. Na základe vyššie uvedených skutočností žalobca tvrdí, že bolo zasiahnuté do jeho práv, že závery o porušeniach povinností vymedzených v napadnutých rozhodnutiach sú nezákonné a vydané rozhodnutia je potrebné zrušiť.
4. K správnej žalobe sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 20.9.2021, v ktorom navrhol žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietnuť. Poukázal na to, že predmetom sporu (z pohľadu žalobcu) v danej veci je určenie zodpovedného subjektu za nedodržanie predpisov o ochrane pred požiarmi, ktoré viedli k požiaru dňa 25.6.2020. K nedodržaniu predpisov o ochrane pred požiarmi, za ktoré bola uložená pokuta, došlo v nehnuteľnosti, ktorej vlastníkom je žalobca - teda GALIMEX s.r.o.. Činnosť, pri ktorej došlo k porušeniu predpisov, vykonávali zamestnanci nájomcu nehnuteľnosti - teda GALIMEX EKO a.s. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov „Vlastník (správca) nehnuteľností, ktorý prenajíma nehnuteľnosť, je povinný zabezpečiť úlohy ochrany pred požiarmi podľa ustanovení tohto zákona, ak sa v nájomnej zmluve nedohodne s nájomcom o zabezpečení týchto úloh inak.“ Podľa nájomnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom ako prenajímateľom a spol. GALIMEX EKO a.s. ako nájomcom, sa nájomca zaväzuje dodržiavať bezpečnostné a protipožiarne predpisy, ako i predpisy o manipulácii s plynom. Podľa jeho názoru z uvedeného znenia vyplýva, že nájomca sa zaviazal dodržiavať protipožiarne predpisy. Takúto povinnosť by však mal aj bez predmetného ustanovenia nájomnej zmluvy. Z uvedeného znenia však nevyplýva, že by nájomca na seba preberal zodpovednosť za prenajímateľa za nedodržiavanie alebo porušovanie predpisov na úseku ochrany pred požiarmi, resp. že bude plniť úlohy na úseku ochrany pred požiarmi na vlastnú zodpovednosť. Kontrola, ktorá bola v predmetnom objekte vykonaná 14.2.2020, konštatovala stav v tomto čase a fakt, že k nedodržaniu predpisov došlo dňa 25.6.2020, potvrdil vznik požiaru, čo bolo to konštatované následne vykonanou kontrolou. K tvrdeniu žalobcu, že vypočutím zástupcov zmluvných strán nájomnej zmluvy dôjde k zisteniu, čo mali na mysli v nájomnej zmluve, žalovaný uviedol, že žalobca (prenajímateľ) GALIMEX s.r.o. je jediným akcionárom nájomcu - teda spol. GALIMEX EKO a.s., a teda je logické predpokladať, že výpovede ich zástupcov, ktorí sú zároveň spoločníkmi jednej spoločnosti a štatutármi druhej, budú účelové. Mal zato, že námietky žalobcu sú nedôvodné a účelové.
5. Žalobca svoje právo reagovať na vyjadrenie žalovaného replikou nevyužil.
6. Na pojednávaní konanom 29.9.2022 za prítomnosti právneho zástupcu žalobcu a žalovaného, právny zástupca žalobcu zotrvávajúc na dôvodoch svojej žaloby s odkazom na všetky podania učinené
v tejto veci uviedol, že čo do skutkových okolností je nepochybné, že k požiaru došlo ako i to, kde k tomuto požiaru došlo. Podľa jeho názoru je potrebné rešpektovať všetky predpisy týkajúce sa podnikania a všetky zmluvné vzťahy, ktoré boli medzi subjektom GALIMEX EKO a.s. a GALIMEX s.r.o. uzavreté. Vychádzajúc z ustanovenia § 2 Obchodného zákonníka, definujúcom podnikanie, je nutné vychádzať z toho, že je to sústavná činnosť vykonávaná za účelom zisku, činnosť vykonávaná na vlastnú zodpovednosť s tým, že práve vymedzenie tejto zodpovednosti posudzuje žalovaný ako neprenesenie na subjekt GALIMEX EKO a.s.. Ak je v rozhodnutí uvedené, že žalobca, nezabezpečil dodržiavanie osobitných predpisov na pracovisku GALIMEX EKO a.s., poukazuje na to, že pracovisko GALIMEX EKO a.s. nie je pracoviskom spoločnosti GALIMEX s.r.o.. Spoločnosť GALIMEX EKO a.s. má svoje pracovisko, kde sa vykonáva rozoberanie starých vozidiel, ide o samostatný právny subjekt vykonávajúci podnikateľskú činnosť v prenajatých priestoroch tak, že do tejto činnosti mu spoločnosť GALIMEX s.r.o. žiadnym spôsobom nezasahuje. Základný problém spočíva v tom, že či bolo dodržané ustanovenie § 6 zákona č. 314/2001 Z.z. V predmetnej nájomnej zmluve je dohodnuté, že nájomca sa zaväzuje dodržiavať predpisy o protipožiarnej bezpečnosti a iných predpisov týkajúcich sa bezpečnosti práce a podobne. Argumentácia žalovaného spočíva v tom, že, žalobca nepreniesol svoju zodpovednosť na nájomcu. Vymedzenie pojmu zodpovednosť ako taký ani v Občianskom zákonníku neexistuje a zodpovednosť je len sekundárna záležitosť porušenia právnych predpisov a ak teda došlo k porušeniu právnych predpisov, tak musí byť povedané ktorého. Keby sa pripustila argumentácia žalovaného, tak všetky pracovné agentúry, všetci užívateľskí zamestnávatelia v tomto prípade by boli zbavení zodpovednosti len preto, že akceptujú princíp, ktorý dovoľuje Zákonník práce a ktorý dovoľuje zákon č. 116/1990 Zb. alebo Občiansky zákonník. Konštatovanie, že prenajímateľ nezabezpečil dodržiavanie osobitných predpisov na pracovisku nájomcu, nemôže prenajímateľ žiadnym spôsobom ovplyvniť rešpektujúc § 2 Obchodného zákonníka, nakoľko prenajímateľ nemôže zasahovať do podnikateľskej činnosti niekoho iného. V súvislosti so vzniknutým požiarom došlo k vyvodeniu trestnoprávnej zodpovednosti a došlo k odsúdeniu pracovníka za všeobecné ohrozenie, že hrubým spôsobom porušil predpisy o protipožiarnej bezpečnosti, bezpečnosti práce. Zároveň i inšpektorát bezpečnosti práce vyvodil záver zodpovednosti GALIMEX EKO a.s.. Obsah predmetnej nájomnej zmluvy nemôže byť vykladaný tak zužujúco, ako to učinil žalovaný. Obsah tejto nájomnej zmluvy zodpovedá tomu, že spoločnosť GALIMEX EKO a.s. mala určité oprávnenia a určité povinnosti a v rámci tých povinností bolo dodržiavať aj tieto predpisy na úseku bezpečnosti protipožiarnej ochrany. Ak teda súd zváži všetky tieto okolnosti, tak sa musí vysporiadať s otázkou, či vôbec bolo v možnostiach žalobcu riadiť činnosť používania prostriedkov nájomcom. Z uvedených dôvodov rozhodnutie žalovaného nie je zákonné a nemôže požívať právnu ochranu. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že v celom rozsahu zotrváva na svojich podaniach učinených v tejto veci.
7. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
Podľa § 194 ods. 1, 2 SSP správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
Podľa § 4 ods. 1 písm. b) zákona č. 314/2001 Z.z. v znení účinnom ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia - 20.4.2021 (ďalej len „zákon č. 314/2001 Z.z.“) právnická osoba a fyzická osoba- podnikateľ na účely predchádzania vzniku požiarov je povinná, ak tento zákon neustanovuje inak, zabezpečiť plnenie opatrení na ochranu pred požiarmi na miestach so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru, pri činnostiach spojených so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru alebo v čase zvýšeného nebezpečenstva vzniku požiaru, ako aj opatrenia na zabezpečenie ochrany pred požiarmi pri podujatiach, na ktorých sa zúčastňuje väčší počet osôb; opatrenia, miesta a činnosti so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru, čas so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru a podujatia, na ktorých sa zúčastňuje väčší počet osôb, ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
Podľa § 4 ods. 1 písm. o) zákona č. 314/2001 Z.z. právnická osoba a fyzická osoba-podnikateľ na účely predchádzania vzniku požiarov je povinná, ak tento zákon neustanovuje inak, dodržiavať pri manipulácii s horľavými látkami a horenie podporujúcimi látkami, s technickými prostriedkami obsahujúcimi horľavé
látky alebo horenie podporujúce látky, ako aj pri ich ukladaní a skladovaní požiadavky na protipožiarnu bezpečnosť ustanovené vo všeobecne záväznom právnom predpise, ktorý vydá ministerstvo.
Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 314/2001 Z.z. za plnenie povinností právnickej osoby na úseku ochrany pred požiarmi zodpovedá jej štatutárny orgán. Ak je na čele právnickej osoby kolektívny orgán, ten určí, kto zodpovedá za plnenie úloh na úseku ochrany pred požiarmi. Ak ide o fyzickú osobu-podnikateľa, zodpovedá za ochranu pred požiarmi táto osoba alebo jej zodpovedný zástupca.
Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 314/2001 Z.z. vlastník (správca) nehnuteľností, ktorý prenajíma nehnuteľnosť, je povinný zabezpečiť úlohy ochrany pred požiarmi podľa ustanovení tohto zákona, ak sa v nájomnej zmluve nedohodne s nájomcom o zabezpečení týchto úloh inak.
Podľa § 59 ods. 2 písm. b) zákona č. 314/2001 Z.z. krajské riaditeľstvo alebo okresné riaditeľstvo môže uložiť pokutu do 16 596 eur právnickej osobe alebo fyzickej osobe - podnikateľovi, ktorá poruší povinnosť ustanovenú v tomto zákone tým, že nezabezpečí vykonávanie opatrení podľa tohto zákona a predpisov vydaných na jeho vykonanie na miestach so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru, pri činnostiach spojených so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru, v čase zvýšeného nebezpečenstva vzniku požiaru alebo pri podujatiach, na ktorých sa zúčastňuje väčší počet osôb.
Podľa § 9 ods. 1 písm. a ) vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 121/2002 Z.z. z 26.2.2002 o požiarnej prevencii na miestach so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru vykonáva právnická osoba alebo fyzická osoba - podnikateľ najmä tieto opatrenia: zabezpečuje dôsledné a trvalé dodržiavanie požiadaviek osobitných predpisov 2) najmä v súvislosti s možnými zmenami podmienok na týchto miestach, a pravidelnú kontrolu ich dodržiavania. 2) Napríklad vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 124/2000 Z.z., ktorou sa ustanovujú zásady požiarnej bezpečnosti pri činnostiach s horľavými plynmi a horenie podporujúcimi plynmi, vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 94/2004 Z.z., ktorou sa ustanovujú technické požiadavky na protipožiarnu bezpečnosť pri výstavbe a pri užívaní stavieb v znení vyhlášky č. 307/2007 Z.z., vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 96/2004 Z.z., ktorou sa ustanovujú zásady protipožiarnej bezpečnosti pri manipulácii a skladovaní horľavých kvapalín, ťažkých vykurovacích olejov a rastlinných a živočíšnych tukov a olejov, vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 142/2004 Z.z. o protipožiarnej bezpečnosti pri výstavbe a pri užívaní prevádzkarne a iných priestorov, v ktorých sa vykonáva povrchová úprava výrobkov náterovými látkami, vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 258/2007 Z.z. o požiadavkách na protipožiarnu bezpečnosť pri skladovaní, ukladaní a pri manipulácii s tuhými horľavými látkami.
Podľa § 30 ods. 10 vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 96/2004 Z.z. z 12.2.2004 ktorou sa ustanovujú zásady protipožiarnej bezpečnosti pri manipulácii a skladovaní horľavých kvapalín, ťažkých vykurovacích olejov a rastlinných a živočíšnych tukov a olejov na odstraňovanie rozliatych horľavých kvapalín možno používať len vhodný nehorľavý absorpčný materiál, pri ktorom ani po jeho nasiaknutí rozliatymi horľavými kvapalinami nepríde k jeho samovznieteniu.
8. Po preskúmaní veci v rozsahu danom žalobnými námietkami (nakoľko nezistil dôvody pre postup podľa § 195 SSP) dospel správny súd k záveru, že v posudzovanom prípade sa žalobca dopustil protiprávneho konania definovaného v ustanovení § 59 ods. 2 písm. b) zákona č. 314/2001 Z.z. - t.j. naplnil skutkovú podstatu tam uvedenú. Zákonodarca koncipoval z uvedených ustanovení plynúci druh zodpovednosti ako zodpovednosť objektívnu. Objektívna zodpovednosť je zvláštnym druhom zodpovednosti; jedná sa o zodpovednosť za protiprávny stav (zodpovednosť za výsledok). Preto správny orgán pri posudzovaní uvedeného druhu zodpovednosti neskúma formu zavinenia, ale hodnotí, či protiprávny stav nastal a porušením právneho predpisu došlo k objektívnemu naplneniu zákonom definovanej skutkovej podstaty správneho deliktu. Aplikované ustanovenia nepoznajú ani žiadne liberačné dôvody, ktoré by mohli byť prípadnou príčinou zbavenia tejto objektívnej právnej zodpovednosti u žalobcu.
9. Z administratívneho spisu správny súd zistil, že administratívne konanie prebehlo tak ako je chronologicky opísané v úvode rozsudku (body 1. až 2.tohto rozsudku), pričom námietky žalobcu v rámci administratívneho konania sú identické s námietkami prezentovanými v tomto správnom súdnom konaní. V správnom konaní nebolo sporné, že došlo k naplneniu skutkovej podstaty § 59 ods. 2 písm. b) zákona
č. 314/2001 Z.z., žalobca nenamietal výšku uloženej pokuty a v podstate nenamietal ani samotný fakt, že k uloženiu pokuty došlo. Primárnou a jedinou žalobnou námietkou bolo tvrdenie žalobcu, že žalobca nie je zodpovednostným subjektom, ktorému mala byť pokuta uložená a správne orgány pochybili, keď viedli správne konanie s nesprávnym subjektom - t. j. voči žalobcovi.
10. Túto žalobnú námietku týkajúcu sa určenia subjektu, ktorý nesie zodpovednosť za porušenie predpisov na úseku ochrany pred požiarmi, súd vyhodnotil ako nedôvodnú. V administratívnom konaní nebolo sporné, že k požiaru došlo dňa 25.6.2020 v prevádzke montážno-likvidačnej dielne, nachádzajúcej sa v objekte autoservisu GALIMEX s.r.o., pričom k porušeniu zákona o ochrane pred požiarmi a ďalších vykonávacích predpisov došlo prevádzkovou činnosťou právnickej osoby - spoločnosti GALIMEX EKO a.s., resp. pri činnosti tejto právnickej osoby konaním osôb, ktoré táto právnická osoba k tejto činnosti použila. Taktiež nebolo sporné, že spoločnosť GALIMEX s.r.o. (t.j. žalobca) ako vlastník nehnuteľnosti, kde k požiaru došlo, prenajíma predmetnú nehnuteľnosť spoločnosti GALIMEX EKO a.s. a to na základe Zmluvy o nájme nebytových priestorov a pracovnej sily uzatvorenej dňa 1.11.2009 medzi žalobcom ako prenajímateľom a označenou spoločnosťou ako nájomcom s tým, že zmluva sa uzatvára na dobu neurčitú s platnosťou odo dňa 1.1.2010. Touto nájomnou zmluvou sa nájomca spoločnosť GALIMEX EKO a.s. okrem iného zaviazala „dodržiavať bezpečnostné a protipožiarne predpisy, ako i predpisy o manipulácii s plynom“. Z takto formulovaného znenia nájomnej zmluvy sa ani podľa názoru správneho súdu nedá vysloviť záver, že by sa prenajímateľ s nájomcom dohodli na tom, že nájomca na seba preberá zodpovednosť za plnenie úloh požiarnej ochrany tak ako to má na mysli ustanovenie § 6 ods. 2 zákona č. 314/2001 Z.z., podľa ktorého vlastník (správca) nehnuteľností, ktorý prenajíma nehnuteľnosť, je povinný zabezpečiť úlohy ochrany pred požiarmi podľa ustanovení tohto zákona, ak sa v nájomnej zmluve nedohodne s nájomcom o zabezpečení týchto úloh inak. Predmetné zmluvné dojednanie je obsahovo vágne a v podstate len deklaruje povinnosť, ktorá akejkoľvek osobe (tak právnickej ako i fyzickej) vyplýva priamo z platných právnych predpisov, teda vo svojej podstate nezakladá žiadne „nové“ povinnosti. Berúc do úvahy fakt, že žalobca na tuzemskom trhu pôsobí od roku 1992 a teda mal by mať aj v oblasti zmluvných vzťahov dostatočné skúsenosti z čoho pramení požiadavka venovať väčšiu pozornosť obsahu zmluvných dojednaní, správny súd nepovažoval za potrebné vykonávať dokazovanie za účelom výkladu predmetného zmluvného dojednania podľa vôle zmluvných strán. Takýto postup nepovažoval správny súd za účelný aj vzhľadom na personálnu prepojenosť obidvoch zmluvných strán. Podľa výpisov z Obchodného registra Okresného súdu Žilina oddiel: Sro - vložka číslo: 318/L a oddiel: Sa - vložka číslo: 10599/L je jedným z konateľov žalobcu K. W., ktorý je zároveň predsedom predstavenstva spoločnosti GALIMEX EKO, a.s. Druhý konateľ žalobcu F.. F. W. je predsedom dozornej rady spoločnosti GALIMEX EKO, a.s.. Spoločnosť GALIMEX s.r.o. (žalobca) je zároveň jediným akcionárom spoločnosti GALIMEX EKO, a.s.. Správny súd podotýka, že pokiaľ žalobca mienil preniesť zodpovednosť za plnenie úloh požiarnej ochrany podľa zákona č. 314/2001 Z.z. na iný subjekt - nájomcu, tak to mal v zmluve vyjadriť jednoznačne a určito tak, aby v tomto smere nevznikli žiadne pochybnosti. K argumentácii právneho zástupcu žalobcu týkajúcej sa viacerých druhov zodpovednosti, ktorá so spáchaným správnym deliktom súvisí, a to v oblasti pracovnoprávnej, trestnoprávnej i v oblasti správneho trestania, sprány súd podotýka, že sa jedná o autonómne druhy zodpovednosti, ktoré podliehajú vlastnému osobitnému režimu a nemožno ich nijakým spôsobom stotožňovať ani zamieňať. Predmetom tohto správneho súdneho konania je posúdenie zodpovednosti len a v intenciách správneho trestania v medziach vymedzených Správnym súdnym poriadkom. Z konania, ktoré s predmetným správnym deliktom súvisí, boli vyvodené aj iné druhy právnej zodpovednosti, ktoré boli riešené v režimoch, pod ktoré spadajú (trestnoprávna zodpovednosť, pracovnoprávna zodpovednosť) pričom tieto druhy zodpovednosti a dôsledky z nich vyvodené, nemajú na posúdenie deliktuálnej zodpovednosti v oblasti správneho práva žiaden vplyv.
11. Správny súd uzatvára, že správne orgány v odôvodnení rozhodnutí reagovali tak na skutkové okolnosti prípadu (t.j. skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené a ich právny význam), ako aj na právne posúdenie veci. Uviedli, aké dôkazy boli vykonané, ako ich hodnotili, ako sa vyrovnali s námietkami účastníka vo vzťahu k skutkovým okolnostiam i právnemu posúdeniu veci. V rámci právneho posúdenia veci správne orgány subsumovali zistený skutkový stav pod príslušné ustanovenie hmotnoprávneho predpisu s odkazom na konkrétne ustanovenie, z ktorého správny orgán vo výrokovej časti rozhodnutia vychádzal, pričom neuviedli len citáciu aplikovaných ustanovení, ale aj vyložili obsah právnej normy, aby bol účastníkovi konania zrejmý vzťah medzi skutkovým zistením a právnym posúdením veci správnym orgánom. Správne orgány obidvoch stupňov dodržali princíp legality, ktorý zaväzuje správne orgány, aby dôsledne dodržiavali premisu, že nikto nebude potrestaný inak, ako z dôvodu a spôsobom, ktorý
ustanovuje platný zákon. Správny súd dospel k záveru, že žalovanému ako aj prvostupňovému orgánu verejnej správy nemožno vytknúť nezákonný postup v predmetnom administratívnom konaní, čo vyústilo do vydania rozhodnutí orgánmi verejnej správy v oboch stupňoch v súlade so zákonom.
12. Odôvodnenia rozhodnutí správnych orgánov vytvorili dostatočný základ pre formuláciu tak odvolacích (odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa), ako aj žalobných námietok (odôvodnenie rozhodnutia žalovaného) a dostatočný podklad aby si správny súd na záveroch správneho orgánu vybudoval svoje úvahy o veci. Úvahy správneho orgánu sú racionálne, ucelené, koherentné a v súlade so zásadami logiky. Podľa názoru správneho súdu správny orgán nevybočil z medzí správneho uváženia vo vzťahu k výške pokuty, ani ho nezneužil.
13. Vo vzťahu k samotnej výške pokuty správny súd z hľadiska § 195 písm. e) SSP správny súd podotýka, že uložená pokuta nevybočila z rozsahu správnej úvahy prvostupňového správneho orgánu. Ustanovenie § 59 ods. 2 zákona č. 314/2001 Z.z., ktoré je ustanovením fakultatívnym, umožňuje uložiť pokutu bez limitovania dolnej hranice sankčnej sadzby až do výšky 16 596 Eur. Správnym orgánom uložená pokuta vo výške 800,-Eur je teda pokutou na dolnej hranici. Keďže žalobca nenamietal výšku uloženej pokuty ani nenavrhol jej moderáciu vo svoj prospech, správny súd nemohol aplikovať inštitút sankčnej moderácie zakotvený v ustanovení § 198 ods. 2 SSP.
14. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté vo vzťahu k žalobcovi podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario tak, že žalobcovi, ktorý úspech v konaní nemal, súd náhradu trov konania nepriznal. Rovnako súd nepriznal náhradu trov ani žalovanému v zmysle ust. § 168 SSP a contrario, pretože nevznikli podmienky na jeho aplikáciu - výnimočnosť situácie.
Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439, § 440 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.