Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12T-79-2015.pdf
PDF · 100.54 KB
Case nature
Area
Subarea
12T/79/2015
Uznesenie
Okresný súd vo Vranove nad Topľou samosudkyňou JUDr. Andreou Havírovou, v trestnej veci proti obž. J. X. pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona na hlavnom pojednávaní dňa 21. januára 2016 vo Vranove nad Topľou takto
rozhodol:
Podľa § 280 ods. 2 Trestného poriadku trestnú vec proti obžalovanému J. X., nar. XX.XX.XXXX vo M. N. C., trvale bytom W. XXX, okr. Vranov nad Topľou, nezamestnaného, pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, ktorý mal spáchať tak, že :
dňa 06.12.2014, v čase okolo 16.00 hod., po tom, čo došiel domov a prišiel k svojej manželke B. X., nar. XX.XX.XXXX, ktorá v tom čase upratovala kotolňu v rodinnom dome, tejto vulgárne nadával „ ty pičo, ty kurvo skurvená W., Boha ci,“ následne túto trikrát udrel päsťou ruky do ľavej časti tváre v oblasti ucha, v dôsledku čoho poškodená B. X. spadla na zem, kde na zemi ju obžalovaný päsťami bil po vrchnej časti hlavy, preto si poškodená hlavu zakrývala rukami a obžalovaný ju tiež udrel aj po ľavej ruke a taktiež do poškodenej dvakrát kopol do ľavej nohy v oblasti stehna a následne obžalovaný poškodenej povedal, že „ ak by vedel, že mu nič neurobia, ide po pušku a zastrelí ju “ a tiež jej povedal, že „ on si s ňou ruky špiniť nebude, že on si niekoho najme a znesie ju z tohto sveta“ , pričom týmito svojimi vyhrážkami obžalovaný vzbudil u poškodenej B. X. obavu o jej zdravie a život a tiež jej svojim konaním spôsobil zranenia a to hematóm na dorze ľavej ruky v oblasti hlavíc 3-4 a na vonkajšej strane stehna v strednej tretine hematóm o priemere 3 cm,
p o s t u p u j e Okresnému úradu vo Vranove nad Topľou, pretože nejde o trestný čin, ale tento skutok by mal Okresný úrad vo Vranove nad Topľou prejednať ako priestupok, o ktorom je tento orgán príslušný rozhodnúť.
odôvodnenie:
Prokurátorka Okresnej prokuratúry vo Vranove nad Topľou podala na J. X. obžalobu pre skutok, ktorý po právnej stránke kvalifikovala ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zákona.
Na hlavnom pojednávaní bolo vykonané dokazovanie výsluchom obžalovaného J. X., poškodenej B. X., prečítaním svedeckých výpovedí svedkýň M. X. a B. X. z prípravného konania, oboznámením znaleckého posudku z odboru psychológie na poškodenú X., prečítaním listinných dôkazov, na základe čoho zistil nasledovné.
Obžalovaný J. X. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že dňa 06.12.2014 sa vrátil domov z poľovačky a neskôr navštívil pohostinstvo, kde požil alkohol. Keď sa opätovne vrátil domov v čase okolo 15.30 hod. či 15.40 hod. uvidel, že dole v ich rodinnom dome, v kotolni sa svieti. Predtým zistil, že ich bankový účet spolu s manželkou je v debete, pričom zdôraznil, že z ich domácnosti aj mizli peniaze, keď sa osamostatnili a zároveň mal pritom vedomosť, že na rodinný dom jeho svokry sa viedla exekúcia, keďže pravdepodobne jeho svokra si zobrala rôzne pôžičky. Keď teda zišiel dole za manželkou do kotolne, tak mu na jeho výzvy ohľadne exekúcie rodinného domu svokry neodpovedala. Neskôr mu poškodená odpovedala, že to je bratov dom a že sa do toho nemá starať. On sa jej však opakovane pýtal, či sa voči jej matke vedie exekúcia. Keďže poškodená X. mu stále neodpovedala, tak sa nazlostil a vulgárne ju oslovil zvýšeným hlasom s tým, aby mu niečo povedala. Poškodená sa na to zľakla, natočila sa do steny a spadla pred kotol. Mal taký pocit, že poškodená sa zosypala a vyzeralo to, ako keby odpadla. Keď sa ho na zemi poškodená opýtala, či môže niečo povedať, tak sa zrazu otvorili dvere a vošli policajti. Až neskôr sa dozvedel, že políciu zavolala dcéra M. a na otázku policajtov, čo sa stalo, im on ako aj jeho manželka odpovedali, že nič a že ide o klasickú manželskú hádku. Slovné hádky mali predtým s manželkou kvôli financiám, avšak predtým nikdy nedošlo k fyzickému napadnutiu. Videl pritom, že z ich domu miznú peniaze a poškodená X. mu to nevedela vysvetliť. Uviedol, že v inkriminovaný deň voči poškodenej určite použil oplzlé slová uvedené v skutkovej vete obžaloby ale poprel, že by sa jej vyhrážal fyzickou likvidáciou. Poškodenej len navrhol, aby sa rozviedli, ale to bolo ešte predtým a to takým spôsobom, že keď majú takto spolu žiť, tak nech sa radšej rozídu. Poprel, že by poškodenú fyzicky napádal tak ako tvrdila v prípravnom konaní deväť či dvanásť rokov. Domnieval sa, že jeho dcéra M. zavolala policajtov, keďže svokra nabádala deti, aby volali políciu a vyslovil pochybnosť, že by to jeho deti mali od jeho manželky. Zdôraznil, že v uvedený deň manželke nepovedal, že ju zabije.
Poškodená B. X. uviedla pri svojom výsluchu pred súdom, že v uvedený deň sa niečo pred 16.00 hod. vrátil obžalovaný domov z poľovačky a to akurát v čase, keď upratovala v kotolni. Keď za ňou prišiel do kotolne obžalovaný, tak sa začal s ňou hádať. Povedal jej, že na poľovačke sa dopočul veci ohľadne dražby rodinného domu v W., ktorý patrí jej bratovi. Obžalovaný sa jej opýtal, prečo mu nepovedala, že tento rodinný dom je predmetom dražby, pričom aj jej brat W. A. sa vyjadril, že dražba rodinného domu sa netýka obžalovaného. Obžalovaný sa nazlostil, že miznú z domu peniaze kvôli dražbe tohto rodinného domu, na čo mu odpovedala, že to nemá ničím podložené a že nech sa do toho nestará. Obžalovaný na to začal na ňu nadávať, osočovať ju, pričom použil vulgárne výrazy, že je ,,kurva, W. kurva, hlupaňa“ a iné bežné nadávky ako pri iných manželských hádkach. Keďže obžalovaný takto na ňu vrieskal, zľakla sa a na tom neporiadku, ktorý bol v kotolni, spadla. Pred kotlom v kotolni je totiž plech, na ktorý dopadajú žeravé uhlíky a tento je vysunutý nahor. Ona sa na tomto plechu pošmykla a spadla na ľavú stranu tela, na ruku a na ľavý bok. Poukázala na to, že ma citlivú pokožku a hneď sa jej urobia modriny. Keď spadla na zem, tak jej obžalovaný dal ,,výchovné facky“. Chcela ešte niečo povedať, ale odrazu sa otvorili dvere a prišli policajti. Až neskôr sa dozvedela, že políciu zavolala dcéra M.. Uviedla, že obžalovaný ju vtedy udrel otvorenou dlaňou po ľavom líci asi dvakrát. V súvislosti so svojim vyjadrením pred ošetrujúcim lekárom, že obžalovaný ju zbil päsťami a kopal ju do stehna a do ľavej ruky sa vyjadrila, že bola vtedy nervózna, pričom tohto lekára navštívila po svojom výsluchu na polícii. Uviedla ďalej, že v minulosti mala s obžalovaným nezhody kvôli peniazom, kvôli jej matke a tiež napríklad vtedy, keď obžalovaný prišiel domov neskôr. Vyjadrila sa, že predtým na ňu nikdy obžalovaný fyzicky nezaútočil. V súvislosti s viacerými svojimi rozpornými vyjadreniami v prípravnom konaní oproti jej výpovedi na hlavnom pojednávaní sa táto poškodená vyjadrila, že bola vynervovaná a že išlo o prudkú výpoveď, keďže chcela dosiahnuť, aby si obžalovaný myslel, že aj ona má nejaké slovo v domácnosti. Pri inkriminovanom skutku nepociťovala strach, pričom zdôraznila, že pokiaľ by mala obavu z osoby obžalovaného, tak by s obžalovaným nežila a ani by s ním nebývala. Ďalšie svoje rozporné vyjadrenie pri jej výpovedi v prípravnom konaní oproti jej výpovedi na hlavnom pojednávaní poškodená vysvetlila tak, že obžalovaný jej v uvedený deň dal len facky, že sa pošmykla na neporiadku, spadla na zem a rukami si zakrývala vrchnú časť hlavy, pričom obžalovaný ju udrel otvorenou dlaňou a to v smere od zozadu dopredu, avšak obžalovaný ju neudieral päsťami a ani ju nekopal, len na ňu kričal. Poprela, že by jej obžalovaný vtedy povedal, že si niekoho nájde a znesie ju z tohto sveta a takisto, že by jej obžalovaný povedal, že jej niečo urobí. V súvislosti s útokom obžalovaného na ňu nožom v lete v roku 2014 sa vyjadrila, že sa to stalo pri grilovačke, keď sa obžalovanému vyšmykol nôž pri krájaní ugrilovaného mäsa a to smerom na miesto, kde sedela ona a jej kmotra. Uviedla, že obžalovaný jej predtým vulgárne nenadával a že takéto výrazy na jej adresu použil až dňa 06.12.2014. Zdôraznila, že obžalovaného sa nebojí a tohto chcela len postrašiť, aby neprichádzal domov v podnapitom stave. Vyjadrila sa, že od obžalovaného nikdy neodišla a že nepociťovala obavu z ublíženia na jej zdraví obžalovaným.
V prípravnom konaní obe dcéry obžalovaného a poškodenej a to M. X. a B. X. využili svoje právo a vo veci odmietli vypovedať.
Podľa znaleckého posudku PhDr. A. z odboru psychológie na poškodenú X., táto je osobou sociálne a emocionálne menej zrelou, povahovo nevýbojnou, čulou, aktívnou, neurolabilnejšou a predstavuje extravertný typ. Vo vzťahu k manželovi je poškodená nerozhodná, pasívnejšie sa podriaďuje, neodporuje si a menej si verí. V aktuálnom klinickom obraze poškodenej táto znalkyňa zistila známky depresívno
- úzkostného prežívania, ktoré môže byť dôsledkom celkovej ekonomickej situácie v rodine, tiež problémami v manželskom spolužití, ale aj pocitom neistoty a existenčného ohrozenia. U poškodenej znalkyňa pritom nezistila prítomnosť známok posttraumatickej stresovej poruchy. Poškodená pritom pri samotnom psychologickom vyšetrení poprela, aby zranenia, ku ktorým došlo dňa 06.12.2014, jej spôsobil manžel, obžalovaný a poprela, že by jej vulgárne nadával či vyhrážal sa jej fyzickou likvidáciou. Rozpor v obsahu svojich výpovedí z prípravného konania a psychologického vyšetrenia nevedela pritom poškodená spoľahlivo vysvetliť a uchyľovala sa k účelovým tvrdeniam. Uvedené vyjadrenia tým znižujú podľa názoru tejto znalkyne špecifickú vierohodnosť poškodenej B. X., majú tendenciu zahmlievať, zľahčovať prežité skutočnosti, ospravedlňovať konanie obžalovaného X.. Motívom môže byť obrana obžalovaného, ale aj tlak okolia, kalkulácia a strach pre možné dôsledky na jej osobu. Znalkyňa takisto opísala vo všeobecnosti prejavy fyzického ako aj psychického týrania. Skonštatovala, že u poškodenej X. nie sú prítomné známky syndrómu psychicky, fyzicky, sexuálne, ekonomicky a sociálne týranej osoby a nie sú u nej prítomné ani symptómy posttraumatickej stresovej poruchy. Výpovede poškodenej z prípravného konania a pri psychologickom vyšetrení sa obsahovo rôznia, vzájomne vylučujú, čo z odborného hľadiska uvedená znalkyňa vyhodnotila ako možný úmysel poškodenej vypovedať k veci úmyselne menlivo, tendenčne, nepravdivo a účelovo, popierať svoje ťažkosti. Motívom sa pritom javí obrana možného páchateľa - zľahčovanie a ospravedlňovanie jeho konania, ale aj tlak okolia, v ktorom poškodená žije. Poškodená vzájomné problémy s obžalovaným vníma ako bežné, pričom ich manželstvo označila ako „ normálne “.
Obžalovaný sa privolanej hliadke PZ odmietol podrobiť dychovej skúške, čo vyplýva z úradného záznamu tohto policajného orgánu. Podľa lekárskej správy poškodená X. dňa 06.12.2014 utrpela minimálne edém, hematóm na ľavej ruke ako aj hematóm na vonkajšej strane stehna v strednej tretine.
V prípravnom konaní boli zabezpečené aj evidenčná karta obžalovaného ako vodiča či správa z miesta trvalého bydliska obžalovaného, obce W., v ktorej je obžalovaný hodnotený veľmi pozitívne, pričom okrem aktivít v Poľovníckom združení a Urbárskej spoločnosti sa aj aktívne podieľa na živote obce W. a zároveň sa riadne stará o svoju rodinu ako aj o imobilnú matku.
V zmysle ust. § 10 ods. 1 písm. b) Tr. zákona prečinom je úmyselný trestný čin, za ktorý zákon v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby neprevyšujúcou päť rokov.
Podľa § 10 ods. 2 Tr. zákona nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná.
Vychádzajúc z uvedeného mal súd za to, že skutok tak ako je uvedený v obžalobnom návrhu nie je prečinom, keďže vzhľadom na dokazovanie vykonané v prípravnom konaní a predovšetkým na hlavnom pojednávaní je síce nepochybné, že došlo k istému protiprávnemu konaniu zo strany obžalovaného, ale takéto jeho konanie nenaplňovalo skutkovú podstatu ani žalovaného trestného činu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 Tr. zákona a ani iného trestného činu upraveného v Trestnom zákone.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že dňa 06.12.2014 po príchode obžalovaného X. domov z poľovačky ako aj z pohostinstva, pričom obžalovaný pripustil, že bol pod vplyvom alkoholických nápojov, došlo medzi ním a jeho manželkou nachádzajúcou sa v kotolni ich rodinného domu k vzájomnej hádke. Obžalovaný pritom vypovedal, že poškodenej B. X. opakovane vyčítal, že mu neoznámila, že rodinný dom jej matky je predmetom exekučného konania, pričom jeho manželka, poškodená X. mu zdôraznila, že uvedený rodinný dom je už vo vlastníctve jej brata a teda obžalovaný sa touto skutočnosťou nemá vôbec zaoberať. Obžalovaný zároveň poukázal na skutočnosť, že finančná situácia ich rodiny nebola priaznivá, pričom z výpisu z ich bankového účtu aj zistil, že sa nachádzajú v debete a teda sa domnieval, že poškodená X. poskytla nejaké peňažné prostriedky svojej matke za účelom úhrady rôznych pôžičiek. Keďže poškodená mu najprv uviedla, že sa otázkou exekučného konania vedeného na rodinný dom pôvodne vo vlastníctve jej matky a neskôr jej brata nemá zaoberať, pričom na jeho opätovnú otázku, či sa teda naozaj voči jej matke vedie exekučné konanie, mu poškodená neodpovedala, tak sa obžalovaný nazlostil a zvýšeným hlasom jej vulgárne vynadal. Poškodená sa v dôsledku takéhoto jeho správania zľakla, pošmykla sa a spadla pred kotol umiestnený v kotolni. Vzápätí na to do tejto miestnosti ich rodinného domu vstúpili príslušníci polície, ktorých podľa neskoršieho zistenia mala privolať ich spoločná dcéra M.. Poškodená B. X. takisto potvrdila, že obžalovaný sa jej po príchode z poľovačky v kotolni opýtal, či rodinný dom jej matky je predmetom exekučného konania, o čom sa podľa jej vyjadrenia mal dozvedieť od kamarátov na tejto poľovačke, pričom už pred uvedeným incidentom sa jej brat W. A. vyjadril, že ide o jeho rodinný doma a teda, aby sa touto otázkou obžalovaný vôbec nezaoberal. Poškodená vyjadrila presvedčenie, že obžalovaný bol kamarátmi na poľovačke navedený voči jej osobe a že sa zároveň domnieval, že majú nedostatok finančných prostriedkov kvôli dražbe rodinného domu pôvodne vo vlastníctve jej matky. Poškodená na to odpovedala obžalovanému, že sa nemá zaujímať o tieto veci a že svoje tvrdenie o nedostatku peňažných prostriedkov v ich domácnosti z dôvodu poskytovania peňazí jej matke so zámerom zvrátiť dražbu rodinného domu nemá nijakým spôsobom dokázané. Takéto jej vyjadrenie podľa názoru poškodenej nahnevalo obžalovaného X., ktorý jej z tohto dôvodu začal nadávať, osočovať ju a takisto aj použil vulgárne výrazy uvedené v skutkovej vete obžaloby, pričom zdôraznila, že predtým sa obžalovaný na jej adresu takto vulgárne nevyjadroval. Keďže poškodená sa v dôsledku takéhoto správania sa obžalovaného zľakla, pošmykla sa na plechu nachádzajúcom sa pred kotlom umiestneným v ich kotolni, v dôsledku čoho spadla na ľavú stranu tela, na ruku ako aj na ľavý bok. Po takomto dopade na zem ju obžalovaný ešte asi dvakrát udrel otvorenou dlaňou po ľavom líci, pričom takéto facky samotná poškodená označila za „ výchovné „ a zároveň poprela, že by ju obžalovaný na zemi aj kopal a takisto, že by ju udieral päsťami ako pôvodne vypovedala v prípravnom konaní. Poškodená pritom opakovane na hlavnom pojednávaní zdôrazňovala, že obžalovaný X. sa jej nijakým spôsobom nevyhrážal zabitím a tiež to, že v dôsledku takéhoto správania sa obžalovaného v uvedený deň a ani neskôr nepociťovala obavu o svoj život či zdravie. Poškodená pri neskoršom výsluchu na hlavnom pojednávaní ďalej vypovedala, že po uvedenom incidente neopustila spoločnú domácnosť s obžalovaným a že od uvedenej doby žijú naďalej spolu a to aj intímnym životom. Poškodená pritom pôvodnú svoju výpoveď v prípravnom konaní v deň spáchania skutku výrazne odlišnú od jej výpovede na hlavnom pojednávaní vysvetlila tým, že na policajnom orgáne bola vypočúvaná prvýkrát, že bola v strese, pričom neskôr v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní uviedla, že takouto svojou pôvodnou výpoveďou chcela dosiahnuť, aby v ich spoločnej domácnosti mala s obžalovaným rovnaké postavenie pokiaľ ide o rozhodovanie týkajúce sa ich rodiny, keďže predtým musela obžalovaného dôraznejšie presviedčať, aby akceptoval aj jej návrhy či názory. Poškodená pritom ďalej poprela svoje tvrdenie z prípravného konania, kedy uviedla, že obžalovaný mal na ňu niekedy v lete roku 2014 zaútočiť aj nožom, čo vysvetlila na hlavnom pojednávaní tak, že obžalovanému sa pri grilovaní mäsa v ich rodinnom dome, na ktorom boli prítomní aj kmotrovci, a to konkrétne pri krájaní mäsa pošmykol nôž a tento nôž smeroval k miestu, na ktorom sedela ona ako aj kmotra. Poškodená takisto uviedla, že z dôvodu nezhôd s manželom, obžalovaným X. do ich domácnosti doposiaľ neboli privolaní príslušníci polície.
Z vyššie uvedeného tak vyplýva, že poškodená B. X. výrazným spôsobom pozmenila svoju výpoveď v prípravnom konaní zo dňa 06.12.2014, kedy vypovedala, že obžalovaný ju trikrát udrel päsťou do tváre, v dôsledku čoho spadla na zem, pričom obžalovaný jej vtedy vulgárne vynadal a začal do nej kopať. Obžalovaný jej pritom mal takisto povedať, že „ pokiaľ by vedel, že mu nič neurobia, tak ide po pušku a zastrelí ju '' ako aj uviesť, že „ on si s ňou ruky špiniť nebude, že si niekoho najme a ju znesie zo sveta ''. Poškodená pri tejto svojej svedeckej výpovedi aj vyjadrila obavu zo zabitia svojim manželom, obžalovaným X. dôvodiac aj tým, že obžalovaný je poľovníkom a má v držbe niekoľko zbraní. Pri neskoršej svojej výpovedi v prípravnom konaní však už poškodená uviedla totožne ako na hlavnom pojednávaní, že obžalovaný jej dal dve “ výchovné facky“ , a že sa pošmykla na plechu umiestnenom v kotolni. Poškodená ďalej tvrdila, že prípadne nejaké vyhrážanie sa obžalovaného voči jej osobe mohla prepočuť. Vo veci vypočuté svedkyne, dcéry obžalovaného a poškodenej, vo veci pritom odmietli vypovedať. Zo znaleckého posudku z odboru psychológie na poškodenú mal pritom súd za preukázané, že poškodená trpí príznakmi depresívno - úzkostného prežívania, ktoré však môžu byť dôsledkom celkovej nepriaznivej finančnej situácie v ich rodine, pričom táto poškodená netrpí aj symptómami posttraumatickej stresovej poruchy. Príslušná znalkyňa takisto zdôraznila, že poškodená je celkovo nevýbojná a vo vzťahu k manželovi je submisívna, neistá, nerozhodná a pasívnejšie sa podriadi. Znalkyňa zmenu výpovede poškodenej v prípravnom konaní a neskôr pri psychologickom vyšetrení vysvetlila prípadnou snahou poškodenej pomôcť obžalovanému, pričom motívom takéhoto jej konania môže byť podľa názoru znalkyne priamo či nepriamo tlak okolia, strach z rozpadu rodiny ako aj strach a pocit existenčného ohrozenia. Skutočnosť, že poškodená X. utrpela pri predmetnom incidente dňa 06.12.2014 isté poranenia preukazuje lekárska správa z prvotného ošetrenia poškodenej, z ktorej mal súd za preukázané, že poškodenej bol spôsobený edém v oblasti tváre ako aj hematóm na ľavej ruke a na vonkajšej strane stehna, ktoré si však nevyžiadali žiadne liečenie poškodenej, ale postačovalo len uvedené prvotné ošetrenie.
Na základe zisteného skutkového stavu, tak ako bolo ustálené na hlavnom pojednávaní, mal tak súd za jednoznačne preukázané len tú skutočnosť, že medzi obžalovaným X. a jeho manželkou, poškodenou X. v inkriminovaný deň došlo k vzájomnej hádke týkajúcej sa finančného hospodárenia v ich domácnosti, pri ktorej obžalovaný vo vzťahu k poškodenej aj použil vulgárne výrazy. Je zrejmé, že obžalovaný pri tomto incidente aj istým spôsobom fyzicky napadol poškodenú X., ktorá pôvodne uviedla, že ju obžalovaný udieral päsťami ako aj to, že ju kopal ležiacu na zemi, avšak v neskoršom štádiu už táto poškodená vypovedala, že ju obžalovaný len asi dvakrát udrel otvorenou dlaňou po tvári, pričom zo zabezpečenej lekárskej správy je zrejmé, že poškodená utrpela edém v oblasti tváre ako aj hematóm na ľavej ruke ako aj vonkajšej strane stehna, avšak iné vážnejšie zranenia u nej nenastali. Poškodená pritom neskôr ako v prípravnom konaní tak aj na hlavnom pojednávaní v zhode s tvrdením obžalovaného X. ďalej takisto uvádzala, že obžalovaný sa jej nijakým spôsobom nevyhrážal smrťou v akejkoľvek podobe a že by v dôsledku vyššie opísaného konania obžalovaného nadobudla akúkoľvek obavu o svoj život či zdravie. Na naplnenie zákonných znakov skutkovej podstaty žalovaného trestného činu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 Trestného zákona sa pritom vyžaduje, aby sa páchateľ poškodenej osobe, hoci neprítomnej na mieste samotnom, vyhrážal smrťou, ťažkou ujmou na zdraví či inou ťažkou ujmou závažnejším spôsobom v dôsledku čoho by uvedená osoba pociťovala výraznú obavu z uskutočnenia týchto vyhrážok. Poškodená X. pritom opakovane zdôraznila na hlavnom pojednávaní, že obžalovaný sa jej nijakým spôsobom nevyhrážal a že pôvodne o vyhrážkach obžalovaného adresované na jej adresu vypovedala v prípravnom konaní so zámerom dosiahnuť rešpektovanie jej názorov týkajúcich sa rodinných záležitostí obžalovaným X.. Skutočnosť, že poškodená aj v čase rozhodovania súdu už nepociťovala obavu z osoby obžalovaného preukazuje aj samotné vyjadrenie poškodenej na hlavnom pojednávaní, pochopiteľne v zhode s tvrdením obhajoby, že táto napriek možnosti presťahovať sa do darom získaného rodinného domu či do obydlia svojej matky, naďalej obýva spoločnú domácnosť so svojim manželom, obžalovaným X. a podľa jej vyjadrenia naďalej žijú aj intímnym spôsobom života. Skutočnosť, že by sa obžalovaný v uvedený deň nejakým spôsobom vyhrážal poškodenej zabitím či inou vyhrážkou tak ako to predpokladá ust. § 360 Trestného zákona nemal súd pritom nijakým ďalším dôkazom za preukázanú, keďže aj obe dcéry obžalovaného a poškodenej vo veci odmietli vypovedať a ani iná ďalšia osoba nebola prítomná tohto incidentu medzi obžalovaným a poškodenou. Je nepochybné, že svedkyňa M. X. privolala hliadku polície, avšak nemožno vyvrátiť ani tvrdenie obžalovaného ako aj poškodenej, že túto mohla zavolať ich dcéra z dôvodu veľkého kriku a nie fyzického napadnutia či vyhrážania sa poškodenej obžalovaným X.. Je potrebné pritom zdôrazniť, že nie každé vyhrážanie sa inej osobe napĺňa skutkovú podstatu trestného činu nebezpečného vyhrážania tak ako to predpokladá ust. § 360 Trestného zákona, ale za takéto konanie možno považovať len závažné vyhrážky, v dôsledku ktorých obete tohto trestného činu pociťujú skutočnú obavu z uskutočnenia vyhrážok páchateľom. Zároveň vzhľadom na utrpené poranenia poškodenej, ktoré si však nevyžiadali žiadne liečenie, ale len jednorázové ošetrenie, nebolo možné konanie obžalovaného posúdiť ani ako žiadny iný trestný čin upravený v Trestnom zákone.
Hodnotiac všetky okolnosti daného prípadu tak bolo možné dospieť k záveru, že dňa 06.12.2014 nastal nejaký incident medzi obžalovaným a poškodenou, pri ktorom došlo zo strany obžalovaného aj k vulgárnym nadávkam ako aj istému fyzickému napadnutiu poškodenej, avšak na základe vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní nebolo možné zároveň ustáliť, že by sa obžalovaný aj nejakým spôsobom vyžadovaným v ust. § 360 ods. 1 Trestného zákona poškodenej X. vyhrážal a teda inkriminované konanie obžalovaného nenaplnilo skutkovú podstatu prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona tak ako bolo konanie obžalovaného právne kvalifikované v podanej obžalobe. Uvedené konanie obžalovaného však možno posúdiť ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, keďže obžalovaný svojim konaním úmyselne narušil občianske spolunažívanie drobným ublížením na zdraví poškodenej.
Podľa § 280 ods. 2 Tr. poriadku súd postúpi vec inému orgánu, ak zistí, že nejde o trestný čin, ale žalovaný skutok by mal iný orgán prejednať ako priestupok, služobné previnenie alebo disciplinárne previnenie, o ktorých je tento orgán príslušný rozhodovať.
Z uvedeného dôvodu a v zmysle citovaných zákonných ustanovení rozhodol súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia, pretože žalovaný skutok nie je trestným činom, ale iný orgán by ho mal prejednať ako priestupok. Takýmto orgánom je vzhľadom na miesto spáchania skutku Okresný úrad vo Vranove nad Topľou.
Keďže poškodená B. X. si nárok na náhradu škody neuplatnila, súd o jej nároku ani nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu môže podať prokurátor sťažnosť do 3 (troch) dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Vranov nad Topľou Krajskému súdu Prešov. Sťažnosť má odkladný účinok.