Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/114/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a JUDr. Táne Rapčanovej, v právnom spore žalobcu: JUDr. I. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. XXX/X, XXX XX L., G. L. XXX, XXX XX L., proti žalovaným: 1/ C. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. XXX, XXX XX X., 2/ C. Q., rod. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. XXX, XXX XX X., 3/ G. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. XXX, XXX XX X., žalovaní 1/ až 3/ zastúpení splnomocneným zástupcom Advokátska kancelária SLAMKA & Partners, s. r. o., so sídlom Radlinského 1735/29, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 50 120 000, o určenie neúčinnosti právnych úkonov, o odvolaní žalovaných 1/ až 3/ proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. -242 zo dňa 14. mája 2021, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Žalobca má voči žalovaným 1/ až 3/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Námestovo (ďalej „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. -242 zo dňa 14. 05. 2021 určil, že zmluva o prevode nehnuteľností, uzatvorená dňa 05. 02. 2016 medzi predávajúcimi G. Q., rodený Q., nar. XX. XX. XXXX, trvalo bytom E. XXX, X. a manželka C. Q., rod. J., nar. XX. XX. XXXX, trvalo bytom E. XXX, X. a kupujúcou C. Q., rod. Q., nar. XX. XX. XXXX, trvalo bytom E. XXX, X., ktorej predmetom bol prevod nehnuteľností, evidovaných na liste vlastníctva č. XXX pre obec a k.ú. X., a to rodinný dom súpisné číslo XXX, postavený na parcele č. 611, pozemok C KN parcela č. 611 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 106 m2, pozemok C KN parcela č. 612

- zastavané plochy a nádvoria vo výmere 449 m2, na základe ktorej bol povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v prospech kupujúcej Okresným úradom Námestovo rozhodnutím č. V 494/16 zo dňa 21. 3. 2016 je voči žalobcovi právne neúčinná (výrok I.). Zároveň určil, že zmluva o zriadení vecného bremena, uzatvorená dňa 01. 03. 2016 medzi oprávnenými z vecného bremena G. Q., rodený Q., nar. XX. XX. XXXX, trvalo bytom E. XXX, X. a C. Q., rod. J., nar. XX. XX. XXXX, trvalo bytom E. XXX, X. a povinnou z vecného bremena C. Q., rod. Q., nar. XX. XX. XXXX, trvalo bytom E. XXX, X., ktorej predmetom bolo zriadenie vecného bremena, ktoré spočíva v oprávnení oprávnených z vecného bremena doživotne obývať a užívať nehnuteľnosti evidované na liste vlastníctva č. XXX pre obec a k.ú. X., a to rodinný dom súpisné číslo XXX, postavený na parcele č. 611, pozemok C KN parcela č. 611 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 106 m2 a pozemok C KN parcela č. 612 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 449 m2, t. j. právo oprávnených z vecného bremena obývať a užívať celé tieto nehnuteľnosti v plnom rozsahu, bez akýchkoľvek obmedzení a výhrad, na základe ktorej bol povolený vklad vecného bremena do katastra nehnuteľností v prospech oprávnených z vecného bremena rozhodnutím Okresného úradu Námestovo č. V 496/16 zo dňa 23. 3. 2016, je voči žalobcovi právne neúčinná (výrok II.). Žalovaným 1/ až 3/ uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení konštatoval, že žalobou doručenou súdu dňa 01. 03. 2019 sa žalobca domáhal určenia právnej neúčinnosti v žalobe označených zmlúv z dôvodu, že žalovaná 1/ sa stala vlastníčkou na základe kúpnej zmluvy v zmluve označených nehnuteľností. Kúpna zmluva bola uzatvorená medzi žalovanou 1/ ako kupujúcou a žalovanou 2/ a G. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. XXX, X. ako predávajúcimi, zmluvou o zriadení vecného bremena bolo zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného bývania a užívania uvedených nehnuteľností v prospech žalovaných 2/, 3/. Žalovaná 1/ je dcérou predávajúcich, ktorí boli predchádzajúcimi vlastníkmi nehnuteľností evidovaných na LV č. XXX pre obec a k. ú. X. ako výluční bezpodieloví spoluvlastníci. G. Q. je jeho dlžníkom, o čom mali žalovaní ako manželka a deti vedomosť. G. Q. a žalovaná 1/ kúpnu zmluvu uzavreli v úmysle zbaviť sa záväzkov voči nemu aj ďalším veriteľom G. Q.. 3. Citujúc ust. , , , , súd žalobe žalobcu vyhovel. 4. Konštatoval, že medzi stranami nebolo sporné, že dňa 05. 02. 2016 bola uzatvorená zmluva o prevode nehnuteľností medzi predávajúcimi: G. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. XXX, X. a manželka C. Q., rod. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. XXX, X. a kupujúcou: C. Q., rod. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. XXX, X., ktorej predmetom bol prevod nehnuteľností, evidovaných na liste vlastníctva č. XXX pre obec a k. ú. X., na základe ktorej bol povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v prospech kupujúcej Okresným úradom Námestovo rozhodnutím č. V 494/16 zo dňa 21. 3. 2016 a že dňa 01. 03. 2016 bola uzatvorená zmluva o zriadení vecného bremena medzi žalovanými 1/, 3/ ako oprávnenými z vecného bremena a žalovanou 2/ ako povinnou z vecného bremena, ktorej predmetom bolo zriadenie vecného bremena spočívajúceho v oprávnení oprávnených z vecného bremena doživotne obývať a užívať nehnuteľnosti evidované na liste vlastníctva č. XXX pre obec a k. ú. X., na základe ktorej bol povolený vklad vecného bremena do katastra nehnuteľností v prospech oprávnených z vecného bremena. Nebolo tiež sporné, že žalobca má pohľadávky voči G. Q., nar. XX. XX. XXXX, priznané právoplatnými a vykonateľnými platobnými rozkazmi Okresného súdu Námestovo č. k. -5 zo dňa 09. 08. 2011, ktorým bola žalobcovi priznaná suma 2.323,57 eur s úrokom z omeškania 10,5 % ročne od 01. 01. 2009 do zaplatenia a trovy konania vo výške 139,- eur a č. k. -5 zo dňa 27. 04. 2011, ktorým bola žalobcovi priznaná suma 564,29 eur s úrokom z omeškania 8,5 % ročne od 16. 03. 2008 do zaplatenia a trovy konania 33,50 eur. Dlžník veriteľa G. Q., nar. XX. XX. XXXX, bol otcom žalovaných 1/ a 3/ a manželom žalovanej 2/ (G. Q., nar. XX. XX. XXXX zomrel dňa XX. XX. XXXX. 5. Dlžník žalobcu a žalovaní 1/ až 3/ boli blízkymi osobami podľa , u ktorých sa úmysel ukrátiť veriteľa prezumuje, teda žalobca ho nie je povinný preukazovať. Žalovaní 1/ až 3/ na vyvrátenie domnienky existencie ukracujúceho úmyslu dlžníka nenavrhli vykonať žiadny dôkaz, netvrdili ani, že by tento ukracujúci úmysel dlžníka nemohli poznať. Súd neakceptoval obranu žalovaných, že dlžník žalobcu mal iný majetok, z ktorého žalobca môže uspokojiť svoju vymáhateľnú pohľadávku, keď u žiadneho z pozemkov, ktorých vlastníctvo žalovaní v konaní preukazovali, nejde o výlučné vlastníctvo, ale spoluvlastnícky podiel. V drvivej väčšine ide zároveň o pozemky poľnohospodárske alebo lesné (urbárske), ktorých hodnota pripadajúca na spoluvlastnícky podiel dlžníka G. Q., nar. XX. XX. XXXX, je v pomere k výške pohľadávky žalobcu neúmerne nízka. Súd preto prisvedčil žalobcovi, že uzatvorením zmluvy o prevode nehnuteľností došlo k ukráteniu uspokojenia jeho vymáhateľných pohľadávok. 6. Súd v ďalšom konštatoval, že hoci zmluva o zriadení vecného bremena nie je zmluvou o prevode vlastníctva, touto zmluvou žalovaní 1/ až 3/ zaťažili rodinný dom a pozemky vecným bremenom, ktoré spočíva v práve žalovaných 2/ a 3/ bez obmedzení užívať a obývať rodinný dom a pozemky, ktoré sú predmetom zmluvy o prevode nehnuteľností zo dňa 05. 02. 2016. Tento právny úkon objektívne znížil možnosti speňaženia rodinného domu a pozemkov, uvedených v zmluve o zriadení vecného bremena a zmluve o prevode nehnuteľností. Vzhľadom na účel využitia nehnuteľností, ktoré sú predmetom zmluvy o zriadení vecného bremena, súd dospel k záveru, že aj tento právny úkon objektívne ukracuje uspokojenie vymáhateľných pohľadávok žalobcu, preto žalobe vyhovel v celom rozsahu. 7. O trovách konania súd rozhodol podľa (ďalej len „“) a žalobcovi ako úspešnej strane konania priznal voči žalovaným 1/ až 3/ náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

8. Proti tomuto rozsudku podali žalovaní 1/ až 3/ z dôvodu podľa , odvolanie, ktorým sa domáhali jeho zmeny spočívajúcej v zamietnutí žaloby, prípadne jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 9. Žalovaní poukázali na to, že v prípade zmluvy o prevode nehnuteľností, nešlo o právny úkon bezodplatný ale odplatný, kde kúpna cena predmetných nehnuteľností bola použitá na splatenie všetkých pohľadávok G. Q. st., ktoré v tom čase evidoval. Žalovaní v tejto súvislosti opätovne poukázali

na pasivitu žalobcu, ktorý sa nikdy nedomáhal splnenia pohľadávok, na základe čoho ich G. Q. st. považoval za uspokojené, nakoľko po túto dobu viac krát poskytol žalobcovi peňažné plnenie v rôznych výškach v hotovosti, avšak bez písomného potvrdenia. 10. Žalovaní zdôraznili, že súd sa nezaoberal výškou pohľadávok G. Q. st. voči jeho veriteľom, ktoré boli uspokojené na základe predmetnej zmluvy o prevode nehnuteľností. Pokiaľ by výška pohľadávok G. Q. st., ktoré boli za neho uspokojené na základe predmetnej zmluvy o prevode nehnuteľností, dosahovala výšku trhovej hodnoty predmetných nehnuteľností, takýto úkon by vo vzťahu k žalobcovi nemohol byť odporovateľný. 11. Uviedli, že G. Q. st. v dobrej viere uspokojiť všetkých svojich veriteľov uzavrel predmetnú zmluvu o prevode nehnuteľností, predmetom ktorej bol záväzok nadobúdateľov uspokojiť všetkých známych veriteľov, teda nielen oni aj pri vynaložení náležitej starostlivosti nemohli rozpoznať úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ale ani samotný dlžník nemohol u seba takýto úmysel rozpoznať, keďže pohľadávky voči žalobcovi považoval za uspokojené. Ak dlžník v čase robenia právneho úkonu konal dobromyseľne, bez úmyslu ukrátiť veriteľa (žalobcu), tento úmysel neexistoval, a teda ani oni nemali možnosť tento úmysel rozpoznať. 12. G. Q. st. im uviedol, že v rámci predmetnej zmluvy o prevode nehnuteľností uviedol všetkých jemu známych dlžníkov, čo si overili aj lustráciou príslušných listov vlastníctva. Z týchto vyplynulo, že dlžník hovorí pravdu, nakoľko žiadni iní dlžníci nemali na predmetných nehnuteľnostiach záložné či iné zabezpečovacie právo. Nemali teda možnosť, ako sa dozvedieť o pohľadávkach žalobcu. 13. Podľa žalovaných výška pohľadávok, ktoré boli nimi namiesto dlžníka uspokojené na základe predmetnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti, zodpovedala hodnote prevádzaných nehnuteľností, na základe čoho nemožno hovoriť o odporovateľnom právnom úkone. S uvedeným sa však súd vo svojom odôvodnení nezaoberal, hoci táto otázka vyplývala z predložených dôkazov, išlo o otázku zásadného právneho významu a samotný žalobca túto otázku rozporoval. 14. Uviedli, že v konaní sa pridržiavali toho, že hodnota záväzkov dlžníka, ktoré uspokojili namiesto dlžníka, zodpovedala hodnote prevádzaných nehnuteľností a pokiaľ žalobca toto tvrdenie rozporoval, mal navrhnúť vo veci nariadiť znalecké dokazovanie, ktorým by preukázal opak. 15. Podľa žalovaných, pokiaľ bol žalobca pasívny a oni v dobrej viere na základe predmetnej zmluvy o prevode nehnuteľností uspokojovali všetkých dlžníkových známych veriteľov, je potrebné priznať ochranu dobromyseľnému nadobúdateľovi, v tomto prípade im, a to aj na úkor nezodpovedného veriteľa, pretože aj pri vynaložení akejkoľvek starostlivosti ho nemohli uspokojiť, pretože si svoje plnenie nepýtal.

16. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť. 17. Podľa žalobcu z odvolania žalovaných 1/ až 3/ nie je možné zistiť k akým konkrétnym nesprávnym skutkovým zisteniam dospel súd prvej inštancie. Nie je teda naplnený odvolací dôvod podľa Rovnako nie je možné zistiť z akého konkrétneho nesprávneho právneho posúdenia veci vychádza rozsudok súdu prvej inštancie, a teda nie je naplnený ani odvolací dôvod podľa 18. V ďalšom žalobca namietal, že by bol v konaní pasívny. Uviedol, že žalovaní 1/ až 3/ vedeli o jeho pohľadávkach voči dlžníkovi G. Q., st., keďže ide o osoby jemu blízke, ktoré s dlžníkom v čase uzavretia zmlúv žili v spoločnej domácnosti. O svojich pohľadávkach opakovane osobne rokoval s dlžníkom G. Q. a aj s jeho manželkou, dlžníkovi zaslal viacero písomných výziev na zaplatenie dlžných súm, ale neúspešne. 19. Žalovaní 1/ až 3/ boli v konaní pasívni, pretože sa bezdôvodne a bez ospravedlnenia nedostavili na žiadne pojednávanie v tejto veci, a to i napriek tomu, že opakovane navrhoval ich výsluch ako strán konania podľa Bolo povinnosťou žalovaných 1/ až 3/, aby si v priebehu konania pred súdom prvej inštancie splnili svoje dôkazné bremeno, napriek tomu na výzvu súdu opakovane uviedli (prostredníctvom advokáta), že nenavrhujú žiadne dôkazy. 20. Žalovaní 1/ až 3/ pred súdom prvej inštancie nič konkrétne neuvádzali, a až v podanom odvolaní prvýkrát uviedli, že dlžník G. Q. mu mal viackrát poskytnúť peňažné plnenie v rôznych výškach v hotovosti a pohľadávky voči nemu považoval preto za uspokojené. Do dňa podania odvolania proti napadnutému rozsudku žalovaní 1/ až 3/ toto netvrdili, hoci platí koncentračná zásada a na preukázanie týchto tvrdení nepredložili a ani nenavrhli žiadny dôkaz. Žalobca poprel uvedené tvrdenie žalovaných s tým, že mu dlžník G. Q. neposkytol žiadne peňažné prostriedky na úhradu jeho dvoch pohľadávok priznaných právoplatnými a vykonateľnými platobnými rozkazmi. 21. Uzavretím zmlúv, ktorých neúčinnosti sa domáha, preukázateľne došlo k zmenšeniu majetku dlžníka G. Q. st. o sumu viac ako 150.000,- eur. Spôsobené zmenšenie majetku dlžníka G. Q. st. má za následok,

že nemôže dosiahnuť uspokojenie svojich pohľadávok z majetku dlžníka. Uvedené zmluvy dlžník G. Q. st. urobil v úmysle ukrátiť ho ako svojho veriteľa, keď všeobecná /trhová/ hodnota nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, k. ú. X. je vyššia ako 150.000,- eur. 22. Keďže žalovaní 1/ až 3/ sú osoby blízke /dcéra, manželka a syn/, tak uvedený úmysel sa predpokladá. Preto boli žalovaní povinní preukázať, že tento úmysel nemohli poznať ani pri náležitej starostlivosti. Žalovaní boli v konaní pasívny, počas prvoinštančného konania toto netvrdili, nepreukázali a ani nenavrhli žiadne dôkazy na preukázanie a túto svoju pasivitu sa snažia napraviť v odvolacom konaní. 23. Žalobca namietal aj tvrdenie žalovaných, že kúpna cena nehnuteľností bola použitá na splatenie všetkých pohľadávok G. Q. st., ktoré v tom čase evidoval. Dlžník G. Q. musel v tom čase „evidovať“ záväzky voči jeho osobe a aj záväzky voči ďalším veriteľom, ktoré preukázateľne existovali, o čom svedčia aj predložené listy vlastníctva, k. ú. X.. Porovnaním výpisov z listov vlastníctva predložených žalovanými 1/ až 3/ a súčasných výpisov z listov vlastníctva je nesporné, že na spoluvlastnícke podiely dlžníka G. Q. boli medzičasom zapísané ďalšie exekúcie, a to na základe exekučných titulov najneskôr z roku 2014 a 2015, pretože v rokoch 2014 - 2015 začali ďalšie exekučné konania voči dlžníkovi G. Q.. Dlžník G. Q. teda neuspokojil pohľadávky tých veriteľov, „ktoré od neho veritelia aktívne vymáhali“ v exekučnom konaní, hoci to žalovaní tvrdia vo svojom odvolaní. 24. Žalobca poukázal na to, že jeho pohľadávky sú najstaršími záväzkami dlžníka G. Q. a napriek tomu ich on a žalovaní ani čiastočne neuspokojili. Uspokojovanie veriteľov podľa ich aktivity predstavuje zvýhodňovanie veriteľa a napĺňa znaky skutkovej podstaty trestného činu zvýhodňovania veriteľa podľa . Z výpisov z listov vlastníctva k. ú. X. je zrejmé, že žalovaná 1/ uspokojila iba tie pohľadávky, ktoré boli zapísané na liste vlastníctva č. XXX, k. ú. X. v čase uzavretia žalovaných zmlúv a ktoré bránili odvkladovaniu uvedených zmlúv v katastri nehnuteľností. Žalovaná 1/ neuspokojila iné pohľadávky veriteľov dlžníka G. Q. st., ktoré boli zapísané na iných listoch vlastníctva v k. ú. X. v čase uzavretia žalovaných zmlúv. 25. Žalobca ďalej uviedol, že všeobecná hodnota nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, k. ú. X., je vyššia ako suma 150.000,- eur, t. j. nepomerne viac ako je kúpna cena v sume 61.000,- eur uvedená v článku II.1 zmluvy o prevode nehnuteľností zo dňa 05. 02. 2016. Žalovaní žiadnym spôsobom nepreukázali, že všeobecná cena uvedených nehnuteľností predstavovala v čase uzavretia žalovaných zmlúv sumu 61.000,- eur, nenavrhli žiaden dôkaz na preukázanie tejto skutočnosti. Podľa žalobcu znalecké dokazovanie na všeobecnú hodnotu týchto nehnuteľností nemal navrhnúť on, ale žalovaní, pretože oni mali dôkazné bremeno ohľadom sporných skutočností v tomto civilnom sporovom konaní. Naviac poukázal na to, že údaje uvedené v článku II.1 zmluvy o prevode nehnuteľností zo dňa 05. 02. 2016 nie sú v súlade s údajmi uvedenými v článkoch II.2, II.3 a II.4 tejto zmluvy, pretože súčet týchto súm je suma 61.590,81 eur, hoci dohodnutá kúpna cena bola iba 61.000,- eur. Z kúpnej ceny 61.000,- eur mal dlžník G. Q. a žalovaná 2/ získať iba sumu 15.000,- eur, pričom žalovaní v priebehu konania nepredložili žiadny listinný dôkaz o tom, že táto suma bola žalovanou 1/ skutočne vyplatená, ani žiadny dôkaz o tom, na aký konkrétny účel bola táto suma použitá. Podľa jeho informácií od dlžníka G. Q. boli na úhradu jeho exekúcii podľa článku II.2 zmluvy o prevode nehnuteľností zo dňa 05. 02. 2016 použité jeho vlastné finančné prostriedky získané z jeho podnikateľskej činnosti. Žalovaní nepreukázali, že skutočne vyplatili sumu 40.000,- eur na úhradu dlhov a exekúcií predávajúceho G. Q. podľa článku II.2 žalovanej zmluvy o prevode nehnuteľností. 26. V závere žalobca uviedol, že ak by boli žalovaní námietky, ktoré uvádzajú v odvolaní, vzniesli počas konania pred súdom prvej inštancie, bol by som sa k nim konkrétne vyjadril a preukázal ich nepravdivosť.

27. Žalovaní 1/ až 3/ na vyjadrenie žalobcu nereagovali.

28. Dňa 29. 09. 2022 bolo odvolaciemu súdu doručené doplňujúce stanovisko žalobcu, na ktoré však odvolací súd neprihliadal, keďže toto bolo podané po lehote ustanovenej , z ktorého dôvodu uvedené podanie ani nedoručoval žalovaným.

29. Krajský súd ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou stranou konania (, ), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom ( ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario ) preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (, ) a vyhodnotiac odvolanie žalovaných ako nedôvodné rozsudok súdu prvej inštancie podľa potvrdil.

30. Odvolací súd pre zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, v nadväznosti na odvolacie námietky žalovaných uvádza, že účelom inštitútu odporovateľnosti je zabrániť nepoctivým úkonom dlžníka, ktorými zmenšuje svoj majetok (veci, práva, pohľadávky) na úkor veriteľa. Podstatou odporovateľnosti je neúčinnosť právneho úkonu voči určitej osobe, ktorá znamená, že veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z predmetu odporovaného právneho úkonu tak, akoby k tomuto úkonu vôbec nedošlo. Z ust. v znení neskorších predpisov vyplýva, že odporovateľným je taký právny úkon dlžníka, ktorý urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, pričom bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno v tomto smere nesie veriteľ (žalobca). Preukázanie úmyslu dlžníka ukrátiť veriteľa nie je podmienkou odporovateľnosti v prípade, ak dlžník realizoval právny úkon s osobami jemu blízkymi ( a ) alebo v prospech týchto osôb. V takomto prípade sa existencia ukracujúceho úmyslu dlžníka predpokladá ex lege a skutočný úmysel dlžníka pre procesný úspech žalujúceho veriteľa nie je podstatný. Rozhodujúcou skutočnosťou je ukrátenie veriteľa, teda objektívny stav, ktorý svoje právne následky neodvodzuje od subjektívneho motívu (ukracujúceho úmyslu) dlžníka. V takomto prípade zákon u blízkych osôb dlžníka konštruuje vyvrátiteľnú domnienku, že úmysel dlžníka ukrátiť jeho veriteľa poznali; je preto na týchto osobách (ak chcú účinne zabrániť podanej odporovacej žalobe), aby v konaní preukázali, že úmysel dlžníka v čase uskutočnenia ukracujúceho právneho úkonu nemohli poznať ani pri vynaložení náležitej starostlivosti. K účinnému vyvráteniu tejto zákonnej domnienky (v záujme vlastného procesného úspechu) je preto nevyhnutné jednak tvrdenie žalovanej blízkej osoby dlžníka, že dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať, ale najmä preukázanie (splnenie dôkaznej povinnosti) konkrétnych úkonov vynaloženia náležitej starostlivosti. Za týmto účelom musí žalovaná blízka osoba hodnoverným spôsobom v konaní preukázať, že v súvislosti s odporovaným právnym úkonom vynaložila takú relevantnú činnosť, aby ukracujúci úmysel z výsledkov tejto činnosti rozpoznala, alebo sa o ňom aspoň mohla dozvedieť.

31. V prejednávanom spore sú žalovaní 1/ a 3/ deťmi dlžníka a žalovaná 2/ bola v čase uskutočnenie odporovaných právnych úkonov jeho manželkou, preto kúpna zmluva zo dňa 05. 02. 2016 uzatvorená medzi dlžníkom a žalovanou 2/ ako predávajúcimi a žalovanou 1/ ako kupujúcou predstavuje právny úkon, ku ktorému došlo medzi dlžníkom a osobou jemu blízkou. Z uvedeného dôvodu sa, ako vyplýva z vyššie uvedeného, úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa ako aj vedomosť žalovaných o tomto úmysle prezumuje, preto sa žalovaní mohli odporovacej žalobe ubrániť len keby tvrdili a preukázali, že úmysel dlžníka ukrátiť odporovaným právnym úkonom veriteľa nemohli pri vvynaložení náležitej starostlivosti poznať.

32. Žalovaní v priebehu konania uviedli, že úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa nemohli poznať, pretože dlžník tento úmysel nemal, a to aj s poukazom na ďalší majetok dlžníka umožňujúci uspokojenie veriteľa. Pokiaľ ide o úmysel dlžníka, ako už bolo vyššie konštatované, v prípade právneho úkonu uskutočneného medzi dlžníkom a osobou blízkou sa takýto úmysel predpokladá a skutočný úmysel dlžníka pre procesný úspech žalujúceho veriteľa nie je podstatný. S obranou žalovaných, že dlžník mal aj ďalší majetok umožňujúci uspokojenie veriteľa, čo preukazovali predložením listov vlastníctva, sa súd prvej inštancie vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia (bod 5. odôvodnenia), ktoré závery žalovaní v odvolaní nenamietali.

33. Podľa tvrdenia žalovaných v odvolaní, k ukráteniu žalobcu nemohlo dôjsť aj z dôvodu, že za nehnuteľnosti, ktoré dlžník žalobcu previedol žalovanou kúpnou zmluvou, dostal protiplnenie vo výške pohľadávok, ktoré boli nimi uspokojené namiesto dlžníka. Výška pohľadávok podľa nich zodpovedala hodnote prevádzaných nehnuteľností, na základe čoho nemožno hovoriť o odporovateľnom právnom úkone, s čím sa súd v odôvodnení napadnutého rozsudku nezaoberal. Odvolací súd v súvislosti s uvedeným konštatuje, že toto tvrdenie žalovaní prvýkrát produkovali až v rámci podaného odvolania. V priebehu konania, pokiaľ ide o hodnotu nehnuteľností, ktoré boli predmetom odporovanej kúpnej zmluvy, žalovaní prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní dňa 21. 09. 2020 len podali vyjadrenie k žalobcom namietanej výške kúpnej ceny s poukazom na ním predložené dôkazy s tým, že ani z obsahu inzerátu, ktorý predložil žalobca, nemožno určiť, aká je skutočná trhová hodnota rodinného domu. Odvolací súd napriek tomu k námietke žalovaných uvádza, že ak by aj časť kúpnej ceny pokrývala existujúce záväzky dlžníka, neznamená to, že ide o obvyklú cenu nehnuteľností, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy a že uvedeným úkonom nedošlo k ukráteniu veriteľa. V prejednávanom spore zároveň žalovaní, napriek námietkam žalobcu, nepreukázali, že reálne išlo o ekvivalentný právny úkon a že došlo k plneniu kúpnej ceny. Žalobca v konaní namietal úhradu dlhov dlžníka žalovanými v zmysle

kúpnej zmluvy, rovnako namietal vyplatenie časti kúpnej ceny dlžníkovi, ktoré skutočnosti žalovaní v priebehu konania nerozporovali, nenavrhli vykonať žiaden dôkaz, ktorým by preukázali úhradu záväzkov dlžníka v zmysle kúpnej zmluvy (tu odvolací súd dodáva, že žalovaní síce v odvolaní tvrdili, že došlo k uspokojeniu všetkých veriteľov, ktorých dlžník evidoval, avšak už nekonkretizovali aké záväzky, voči akým veriteľom a v akej výške boli z ich strany uspokojené), a teda že by preukázali, že reálne došlo k úhrade kúpnej ceny formou úhrady záväzkov dlžníka. Odvolací súd v tejto súvislosti zároveň poukazuje na list vlastníctva č. XXX, kat. úz. X., na ktorom sú zapísané nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom odporovanej kúpnej zmluvy (predložená žalobcom spolu so žalobou), z ktorého vyplýva, že minimálne k úhrade jedného dlhu dlžníka nedošlo (v súvislosti s exekúciou vedenou u súdneho exekútora Mgr. Pavla Mika sp. zn. EX 42/15), keďže tieto sú naďalej zaťažené exekučným záložným právom, pričom ako vyplýva z pripojených katastrálnych spisov, týmto záložným právom (ale aj ďalšími) boli zaťažené i v čase realizácie odporovaného právneho úkonu. Z vyjadrenie uvedeného súdneho exekútora zároveň vyplýva, že k úhrade vymáhanej pohľadávky ku dňu podania správy v celom rozsahu nedošlo. Poznámka o zriadení exekučného záložného práva vo vzťahu k uvedenej exekúcii pritom vyplýva aj z listov vlastníctva predložených žalovanými, ktorými preukazovali existenciu ďalšieho majetku dlžníka, čo rovnako nenasvedčuje tomu, že pri realizácii odporovaného právneho úkonu nemohli poznať úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa v spojení s ich tvrdením, že došlo k úhrade „všetkých“ evidovaných záväzkov dlžníka.

34. Vychádzajúc z uvedených skutočností a záverov odvolací súd, v nadväznosti na odvolacie dôvody žalovaných, ktorými bol viazaný (v tejto súvislosti odvolací súd poukazuje zároveň na zodpovednosť odvolateľov za vymedzenie odvolacích dôvodov, predovšetkým vo vzťahu k určeniu neúčinnosti zmluvy o zriadení vecného bremena), napadnutý rozsudok okresného súdu, vrátane výroku o trovách konania, ktorý nebol osobitne napadnutý odvolaním žalovaných a pri ktorom okresný súd správne aplikoval ust. , podľa ako vecne správny potvrdil.

35. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa , , Úspešnou stranou odvolacieho konania bol žalobca, a to v celom rozsahu, preto mu súd priznal voči žalovaným 1/ až 3/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania následne rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia ( ).

36. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( )

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. ( )

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). (, )

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a )

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. ( )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( )