Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/345/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a sudcov Mgr. Fedora Benku a Mgr. Renáty Gavalcovej v právnej veci navrhovateľa: P. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX, proti odporkyni: K. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX, zastúpená: JUDr. Romanom Cibulkom, advokátom, Hlavná 13, Trnava, o rozvod manželstva, o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 10. februára 2015, č.k. -21, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Účastníkom sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním rozviedol manželstvo účastníkov P. B., r.č. XXXXXX/XXXX, a K. B., rod. Y., r.č. XXXXXX/XXX, uzavreté dňa 26.11.1977 pred MNV Voderady, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu MNV Voderady vo zväzku III., ročník 1977, strana 100, por.č.29. O náhrade trov konania rozhodol tak, že účastníci nemajú na ich náhradu právo (§ 144 O.s.p.). Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že navrhovateľ sa domáhal rozvodu manželstva s odporkyňou z dôvodu, že manželstvo neplní svoju funkciu, keď účastníci v dôsledku predchádzajúcich rozporov nežijú manželským životom. Navrhovateľ v návrhu skonštatoval, že manželstvo bolo od počiatku konfliktné, nakoľko manželka je rozdvojená osobnosť, táto diagnóza jej bola aj určená, je liečená na psychiatrii. Dochádzalo u nej k zmene nálad, častým veľkým konfliktom, bývala agresívna. Po dobu dvoch rokov nežijú manželským životom, jedného syna vyštvala z domu, druhý si stavia dom, deti ich nenavštevujú, chodia za ním do práce. Počas manželstva mala odporkyňa niekoľko pokusov o samovraždu. Neverný jej bol iba raz, nie opakovane. Odporkyňa s návrhom nesúhlasila. Podľa nej manželstvo bolo dobré. Keď bola tehotná chodil navrhovateľ k starým priateľkám, mal s nimi určite pomer. Opakovane ju podvádzal. Opakovane ju fyzicky napadol, vždy mu odpustila. Pod nátlakom podpísala zmluvu, ktorou synovi dali pozemok na stavbu domu a dom majú založený a navrhovateľ ho chce dať exekútorovi. Od roku 1993 sa lieči na psychiatrii, bolo to potom, ako bol manžel s milenkou v Rajeckých Tepliciach a priznal sa jej, že s milenkou chce mať dieťa. Užíva lieky, nikdy ich nezapíjala alkoholom. Intímne sa s manželom nestýkajú asi rok a pol, ale napriek tomu chce zotrvať v manželstve, k manželovi má stále citový vzťah. Dva krát sa pokúsila o samovraždu potom, ako ju manžel podviedol. Trpí úzkostno-depresívnym syndrómom. Nie je ochotná sa liečiť, toto nepotrebuje. Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa § 18, § 23 Zákona o rodine a po vykonanom dokazovaní výsluchom účastníkov, oboznámením vyjadrenia MUDr. I. B., psychiatra, a výsluchmi svedkov E. a P. B., synov účastníkov, dospel k záveru, že manželstvo účastníkov neplní svoj účel, keď účastníci nežijú v dôsledku predchádzajúcich rozporov a nezhôd riadnym manželským životom po dobu dvoch rokov. Vzhľadom na postoj navrhovateľa, ktorý odmieta naďalej žiť s odporkyňou nie je predpoklad vytvorenia zdravého rodinného prostredia a riadneho spolužitia účastníkov. Navrhovateľ

prípadné obnovenie spolužitia podmieňuje liečbou odporkyne, ktorá túto odmieta. Odporkyňa nepopiera konflikty v manželstve, udáva síce iné dôvody konfliktov, avšak priznáva agresívne výstupy, vulgárne nadávky, konfliktné vzťahy so synmi. Svedkovia potvrdili, že odporkyňa neužíva pravidelne lieky, býva vulgárna a agresívna nielen voči navrhovateľovi ale aj ostatným členom rodiny. Aj z vyjadrenia MUDr. B. vyplýva agresivita a impulzívna osobnosť odporkyne, ktorá dlhodobo pretrváva. Pokiaľ odporkyňa tvrdí, že jej útoky sú len reakciou na správanie navrhovateľa alebo iných osôb, toto tvrdenie samo o sebe nemá vplyv na rozhodnutie súdu. Je nesporné, že konflikty v rodine a predovšetkým v manželstve účastníkov sú časté a nejedná sa o bežné konflikty. Daný stav nemožno považovať za manželstvo, ktoré plní svoj účel, nepochybne sú vzťahy účastníkov dlhodobo vážne narušené. Psychické ochorenie nemožno dávať odporkyni za vinu, avšak súd má za to, že primeranou liečbou a odbornou pomocou je možné dosiahnuť zlepšenie stavu aspoň do tej miery, aby spolužitie bolo únosné. Sama odporkyňa priznala samovražedné sklony, aj táto skutočnosť nasvedčuje ochoreniu odporkyne, ktorá sa napriek tomu odmieta podrobiť dostatočnej a komplexnej liečbe, keď občasná návšteva psychiatra zrejme nie je postačujúca. V konaní nebolo sporné a bolo preukázané ako výpoveďou účastníkov i svedkov, že vzťahy manželov sú hlboko a trvale rozvrátené. Manželstvo dlhodobo neplní svoj účel, je konfliktné a pokiaľ odporkyňa tvrdí, že je to dôsledkom ostatných členov rodiny, má súd za to, že nie je ani v jej záujme v tomto manželstve a konfliktom prostredí zotrvávať. Nemožno niektorého z manželov nútiť, aby zotrval v manželskom zväzku, pričom ani v priebehu konania odporkyňa nevyvinula relevantnú snahu o zlepšenie vzťahov. Z manželstva už nepochádzajú maloleté deti, preto nie je dôvod na zachovanie tohto formálneho zväzku, naviac proti vôli navrhovateľa. Príčinu rozvratu manželstva súd videl v povahových a názorových nezhodách účastníkov a zdravotnom stave odporkyne.

Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa v zákonom určenej lehote podala odvolanie odporkyňa. Uviedla, že rozvod manželstva by bol pre ňu o to bolestnejší a traumatizujúcejší, že trpí psychickou poruchou, na vzniku ktorej má podstatný podiel jej manžel, pričom považuje za nespravodlivé a v rozpore s dobrými mravmi, aby ju v takejto životnej situácii manžel opustil. Je presvedčená, že manželstvo nie je tak hlboko a trvale rozvrátené ako to popisuje navrhovateľ a synovia. V záujme záchrany manželstva je ochotná podstúpiť i ústavné liečenie, ktorým liečením manžel podmieňuje obnovenie manželského spolužitia. Vzhľadom k tomu navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a návrh na rozvod zamietol alebo aby vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporkyne uviedol, že od vyhlásenia rozsudku uplynul viac ako jeden mesiac a konanie odporkyne skutočne nenasvedčuje tomu, že by podnikla konkrétne kroky, ktoré by nasvedčovali, že svoje rozhodnutie podstúpiť ústavnú liečbu myslí úprimne. Odporkyňa v odvolaní obviňuje všetkých členov rodiny zo stavu, v akom sa manželstvo nachádza, tvrdí, že je nespravodlivé a v rozpore s dobrými mravmi, aby ju v takejto situácii opustil. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že je síce pravdou, že za svoj zdravotný stav odporkyňa nemôže, avšak celkom jednoznačne môže za to, že odmieta liečbu. Odporkyňa nezvláda svoje agresívne chovanie, tento stav je dlhodobý a nie je spravodlivé a v súlade s dobrými mravmi, aby iné blízke osoby toto jej chovanie dlhodobo znášali a tolerovali. Navrhol preto rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník konania proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný, preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p. postupom podľa ustanovenia § 214 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie odporkyne nie je dôvodné, nakoľko rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp.zn. je rozvod manželstva účastníkov konania.

Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým bolo manželstvo účastníkov konania rozvedené.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní potrebnom na vyhlásenie rozsudku dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.

Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie odvolateľkou tvrdených skutočností, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel súd prvého stupňa k správnym skutkovým zisteniam a pretože zdieľa jeho právny záver, s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. ako odvolací súd odkazuje na odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvostupňového súdu odchýliť, preto nemôže dať za pravdu odvolateľke, ktorá v odvolaní neuviedla žiadne nové, relevantné skutočnosti s ktorými by sa súd nebol vysporiadal a ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku.

Odvolací súd vzhľadom na obsah odvolania, kde odporkyňa tvrdila, že je ochotná podstúpiť aj ústavnú liečbu za účelom zachovania manželského spolužitia, vo veci vytýčil odvolacie pojednávanie za účelom zistenia aktuálneho stavu v manželstve účastníkov, teda stavu po vyhlásení rozsudku súdu prvého stupňa. Odporkyňa doložila do spisu správu z psychiatrického oddelenia Fakultnej nemocnice Trnava, z ktorej vyplynulo, že na tomto oddelení bola hospitalizovaná od 10.04.2015 do 21.04.2015. Z prepúšťacej správy vyplynulo, že u navrhovateľky bola zistená adaptačná porucha s anxiózne depresívnym obrazom, zmiešaná úzkostne depresívna porucha a zmiešaná porucha osobnosti (závislé, emočne instabilné rysy). Podľa anamnézy sa jedná u odporkyne o dlhodobé psychické v minulosti aj fyzické násilie zo strany manžela, aktuálne aj syna. Navrhované doliečenie v špecializovanom zariadení odporkyňa odmieta, možnosti liečby na psychiatrickom oddelení sú vyčerpané, v stabilizovanom stave bola odporkyňa prepustená do ambulantnej starostlivosti s poučením o potrebe užívania predpísanej medikácie. Odporkyňa uviedla, že okrem uvedenej hospitalizácie na psychiatrickom oddelení inú liečbu nepodstúpila. S navrhovateľom stále bývajú v jednej domácnosti, avšak spoločne nehospodária, intímne sa nestýkajú. Navrhovateľ jednoznačne sa vyjadril, že od vyhlásenia rozsudku sa z jeho pohľadu nič nezmenilo, akurát odporkyňa ustúpila od vulgárností. Dlhodobo sa nerozprávajú. Má za to, že liečba odporkyne je stále nedostatočná, po dobu dvoch rokov nežijú riadnym manželským životom, tento nehodlá obnoviť, trvá na rozvode manželstva. Odporkyňa opakovane vyjadrila nesúhlas s rozvodom, dodala, že nemala žiadne psychické problémy, na psychiatrii sa lieči od doby, kedy mal navrhovateľ frajerku a oznámil jej, že si s ňou chce spraviť dieťa. Od roku 2014, odkedy došlo k prevodu pozemku bez jej súhlasu, navrhovateľ spolu so synom jej robili neprekonateľné prekážky, nadávali jej, najmä syn a manžel voči nemu nezakročil. Manželstvo bolo spočiatku dobré, chodievali na výlety, do kúpeľov, takže nemyslí si, že by bolo až také rozvrátené. Potvrdila však, že s manželom sa naďalej nerozprávajú, nehospodária spolu, intímne sa nestýkajú. Ambulantne stále navštevuje psychiatrickú ambulanciu.

Odvolací súd po takto doplnenom dokazovaní dospel k záveru, že od rozhodnutia súdu prvého stupňa vo veci sa na skutkových okolnostiach daného prípadu nič podstatné nezmenilo. Situácia v rodine bola opísaná zhodne oboma účastníkmi konania a to, že po dobu dvoch rokov spolu nehospodária, nerozprávajú sa, intímne sa nestýkajú, čo svedčí o tom, že manželstvo si neplní žiadnu zo svojich zákonných funkcií, navrhovateľ nie je ochotný manželské spolužitie obnoviť a preto odvolací súd napriek tomu, že odporkyňa s rozvodom manželstva nesúhlasí, dospel k záveru, že sú splnené podmienky pre rozvod manželstva a rozsudok súdu prvého stupňa z dôvodu jeho vecnej správnosti podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 224 ods. 1 O.s.p. za použitia ustanovenia § 144 O.s.p. tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal.

Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.