Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11P/75/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti X. J. C., L.. XX.X.XXXX S. B. J. C., L.. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpení kolíznym opatrovníkom - Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, detí rodičov: matka W.. X. D. - C., L.. XX.X.XXXX, J. I. X, T., zast. JUDr. Marta Šuvadová, advokátka Advokátskej kancelárie so sídlom Floriánska 16, Košice a otec I. B. C., L.. X.XX.XXXX, J. XXX XX J., W., XXXX D. Y. S., B. XXXX, A., zast. AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o. so sídlom Kmeťova 26, Košice o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom takto

rozhodol:

Mal. X. J. C., L.. XX.X.XXXX S. B. J. C., L.. XX.X.XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať majetok.

Otec je povinný prispievať na výživu mal. X. J. C., L.. XX.X.XXXX sumou 350 Eur mesačne a B. J. C., L.. XX.X.XXXX sumou 250 Eur mesačne od 15.5.2015 do budúcna vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

Dlžné výživné na mal. X. J. C., L.. XX.X.XXXX za obdobie od 15.5.2015 do 31.1.2016 vo výške 2.530,80 Eur je otec povinný zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

D l ž n é výživné na mal. B. J. C., L.. XX.X.XXXX za obdobie od 15.5.2015 do 31.1.2016 vo výške 1.679,60 Eur je otec p o v i n n ý zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

Otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletými deťmi na území Slovenskej republiky bez obmedzenia za prítomnosti matky.

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

O trovách štátu súd rozhodne po právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Matka návrhom doručeným súdu dňa 15.5.2015 žiadala, aby zveril maloleté deti do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal prispievať na výživu mal. B. J. C., L.. XX.X.XXXX sumou 250 Eur mesačne a na mal. X. J. C., L.. XX.X.XXXX sumou 350 Eur mesačne. Úpravu styku otca s maloletými deťmi na územie SR by bol bez obmedzenia za prítomnosti matky.

Otec s návrhom matky nesúhlasil a žiadal zveriť maloleté deti do jeho osobnej starostlivosti, pričom trvalé bydlisko otca by bolo trvalým bydliskom maloletých detí. Žiadala, aby bola matka zaviazaná prispievať na výživu maloletých detí minimálnym výživným od 15.5.2015 do budúcna. Styk v Spojených štátoch amerických matky s deťmi by bol neobmedzený.

Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov v rodine maloletých detí písomných podaním doručeným súdu dňa 14.10.2015 navrhol zveriť maloleté deti do osobnej starostlivosti matky, ktorá od prerušenia spolužitia s otcom detí zabezpečuje starostlivosť o maloleté deti riadne a zodpovedne. Maloleté deti majú v domácnosti matky vytvorené vhodné podmienky ako aj podmienky pre ich zdravý, fyzický, psychický a sociálny vývoj. Pomery na strane matky boli prešetrené. Na strane otca prešetrené byť nemohli vzhľadom k jeho bydlisku. K otázke výživného navrhol po preskúmaní reálnych majetkových a finančných možností otca určiť výživné na základe odôvodnených potrieb maloletých detí. Kolízny opatrovník zastával názor, že v danom prípade styk medzi otcom a deťmi nie je potrebné upraviť aj vzhľadom na vzdialenosť pobytu a ochoty rodičov sa v záujme detí dohodnúť. Matka otcovi nebránila v stretávaní sa s maloletými deťmi a sama iniciovala kontakt otca s deťmi prostredníctvom informačných technológií. Matka s maloletými deťmi prišla na územie SR v čase keď boli tieto malé a väzby si vytvárali na území Slovenska.

Z výpovede matky súd zistil, že manželstvo uzavreli dňa 27.7.2009 v Q. po 5-ročnej predmanželskej známosti. Z manželstva pochádzajú dve maloleté deti a to X. J. C., L.. XX.X.XXXX S. B. J. C., L.. XX.X.XXXX.

Vzťah účastníkov konania bol spočiatku harmonický a to až do roku 2009 kedy otec prišiel o prácu. Podarilo sa mu znovu zamestnať ale v kolektíve slobodných ľudí, ktorá skutočnosť mala výrazný vplyv na osobnostné zmeny otca. Tento v snahe, aby zapadol, začal chodiť po nočných kluboch, baroch a našiel si aj nové hobby - behanie.

Svojej záľube sa začal venovať veľmi intenzívne, začal sa zúčastňovať rôznych pretekov. Tréningy boli nielen časovo náročné ale znamenali aj veľký zásah do rodinného rozpočtu, kedy napr. len jeden pár kvalitných bežeckých topánok stál približne 100 dolárov a otec detí ich kúpil v priebehu dvoch rokov cca 20 kusov. Jeden registračný poplatok bol v rozpätí 30 - 150 dolárov a otec ich odbehol priemerne 15 za rok. K tomu bolo treba prirátať členstvo v posilňovni, v športovom klube a pod.. Behaním si otec privodil vážne zdravotné problémy a zranenia nielen, že ohrozovali otcovo zdravie ale ohrozovali i možnosť pracovať a tým sa postarať o rodinu.

Napriek matkiným opakovaným prosbám a lekárskym doporučeniam, aby otec so svojimi aktivitami prestal, v nich pokračoval.

V dôsledku opísaných skutočností musela matka hneď po troch mesiacoch po narodení prvého dieťaťa nastúpiť do práce, pretože nemali na základné životné potreby.

Matka nemala a nemá s otcom rovnaký názor na hospodárenie kedy otec na nákup rôzneho spotrebného tovaru využil všetky úverové karty až po maximálny limit. Na usporiadanie týchto splátok bral otec bez vedomia matky úvery a následne ďalšie úvery na vyrovnanie už vzatých veľmi nevýhodných úverov. Aj pred kúpou bytu si otec požičal 10.000 dolárov od švagrinej o čom matku neinformoval.

Otec nielenže neriešil finančnú situáciu ale väčšinu voľného času venoval sebe a svojim koníčkom. Matka si s otcom nerozumela ani čo sa týka výchovy maloletých detí a tvrdil, že je potrebné deti fyzicky trestať.

Aj keď otec mal nadštandardný príjem, nezodpovedným míňaním peňazí na vlastné aktivity, začali byť účastníci konania odkázaní na sociálnu pomoc v zime. Boli situácie keď rodine ostalo 20 dolárov týždenne na prežitie s dvoma malými deťmi. Všetci boli odkázaní na sociálnu zdravotnú starostlivosť a stravné poukážky. Matka bola dokonca nútená byť bez zdravotnej starostlivosti, čo malo dopad na zhoršenie jej zdravotného stavu. Výsledkom všetkých týchto finančných aktivít bolo, že otec bol nútený bankrot, rodina prišla o strechu nad hlavou - byt.

Situácia bola neúnosná a tak po vzájomnej dohode rodičov prišla matka v roku 2014 spolu s maloletými deťmi so súhlasom otca na územie SR ku svojim rodičom.

S otcom maloletých detí sa dohodla, že tento sa pokúsi stabilizovať ich finančnú situáciu v USA, vytvorí stabilné materiálne podmienky pre výchovu a starostlivosť o maloleté deti a až po zabezpečení uvedeného sa matka s maloletými deťmi má vrátiť do USA.Potom čo otec maloletých detí na Vianoce v roku 2014 oznámil matke, že bude lepšie ak s deťmi ešte ostane na Slovensku, vypršala jej platnosť zelenej karty.

Ako náhle nastala táto skutočnosť, začal otec maloletých detí žiadať matku, aby deti vycestovali do USA za ním. Súčasný stav je taký, že keďže matka nemá štátne občianstvo USA, môže síce s deťmi do USA vycestovať ale ona iba ako turistka a v USA môže matka zotrvať po dobu maximálne tri mesiace. Podmienkou na vycestovanie ako turista je preukázanie pevných vzťahov a záväzkov na Slovensku. Matka momentálne nevlastní žiadnu nehnuteľnosť a jej manžel a deti súd americkými občanmi - na základe týchto faktov je dôvodný predpoklad, že matka po prílete do USA nebude imigračným pracovníkom vpustená na území USA a bude deportovaná na Slovensko.

V tejto súvislosti uvádza, že vyše viac ako rok a pol trvajúceho pobytu na Slovensku, ktorý mal slúžiť na urovnanie manželských a finančných problémov, otec „riešil finančnú situáciu účastníkov konania tak, že cestoval po USA letecky alebo autom, býval v hoteloch, navštevoval futbalové zápasy a behal rôzne maratóny a to matka ani o všetkých jeho aktivitách nevie. Tie o ktorých matka vie objavila náhodne cez fotografie na facebooku. Väčšinu svojich fotografií však otec vymazala. V lete 2014 bol otec na dvojtýždňovej dovolenke v Mexiku, kde s rodinou cestoval po krajine. Otec sľuboval deťom, že príde v lete 2014 na Slovensko ale neprišiel. Od 24.12.2014 do 9.1.2015 bol na území SR na dvojtýždňovej návšteve, kedy sa preberala spoločná budúcnosť a otec tvrdil, že matku s návratom do USA nebude tlačiť, preberalo sa i to ako budú v budúcnosti deti cestovať do USA aj do Mexika k rodine.

Po návrate do USA oznámil otec matke, že chce kúpiť mobilný dom karavan. Matka z dôvodu, že tento dom nespĺňa požiadavky bezpečnosti, žiadala otca ústne aj emailom, aby tento dom nekupoval. Otec ho však zakúpil.

Matka uviedla, že v apríli 2015 prostredníctvom komunikácie cez SKYPE hovoril otec synovi, že ho povozí na jeho novom aute, pričom vyšlo najavo, že už v októbri 2014 kúpil športové auto Pontiac Firebird. Toto auto je nevhodné pre rodinu, podľa otca stálo 34.000 dolárov a mobilný dom, ktorý kúpil na bývanie pre deti stál 10.000 dolárov. Matka má za to, že na otcovom hospodárení sa nič nezmenilo, zabezpečenie existenčných potrieb vlastných detí nasleduje až po zabezpečení otcových koníčkov a matka si ani nevie predstaviť ako by bolo o obe deti postarané v prípade, že by boli odkázané len na starostlivosť zo strany otca.

Matka už nechce žiť v permanentnej neistote, byť stále odkázaná na sociálne dávky v USA, podradné školy, škôlky a nevie zabezpečiť deťom program, či zdravotnú starostlivosť akú potrebujú. Matka má za to, že je v najlepšom záujme detí, aby zostali s ňou na území Slovenska, kde majú vytvorené neporovnateľne lepšie podmienky pre výchovu a starostlivosť ako v USA.

Matka uviedla, že maloleté deti sú chorľavé. Vzhľadom k tomu matka navštevuje všeobecného lekára imunoalergológa. Mal. X. má nábeh na astmu, 2x prekonala zápal pľúc ešte v USA, následne bronchitídy, opakované laringitídy, podráždená suchá pokožka. Mal. B. má oslabenú imunitu, trpí na opakované angíny.

Vyššie uvedené má dopady na výdavky a možnosti v spojení s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, kedy na SR je bezplatná lekárska starostlivosť, minimálne doplatky za lieky v porovnaní s USA.

Na území SR má matka k dispozícii byt vo Vysokých Tatrách v osobnom vlastníctve, kedy časté a opakované návštevy Vysokých Tatier zlepšujú zdravotný stav detí.

V ďalšom uviedla, že pobyt v Q. úplne odstránil ekzém, pričom matka plánuje opakovať každý rok, pričom v USA by si uvedené dovoliť nemohla. Matka bola ku koncu pobytu v USA vzhľadom na finančnú situáciu nútená byť bez zdravotnej starostlivosti.

V čase podania návrhu matka pracovala ako asistentka na recepcii s príjmom vo výške 220 Eur, detské prídavky 45 Eur, spolu príjem 265 Eur mesačne. Výdavky matky sú nasledovné: nájomné a energie 450 Eur mesačne, pričom tento výdavok pokrýval aj otec. Pokiaľ matka mala plný pracovný úväzok aspoň čiastočne tento náklad pokrývala. Motorové vozidlo, benzín 150 Eur mesačne, strava 200 Eur mesačne, telefón 40 Eur mesačne, školné a stravné v materskej škole, poplatky do fondu 84 Eur mesačne, angličtina 32 Eur na 5 mesiacov; 6,40 Eur mesačne za jedno dieťa, plavecký kurz 30 Eur; 2,50 Eur mesačne, tanečný krúžok 30 Eur za 5 mesiacov 6 Eur mesačne, tenis X. 50 Eur mesačne za kurz, futbal, plánový prelev na 40 Eur mesačne, lieky, zdravotná starostlivosť 25 Eur mesačne, lyžovanie, výstroj, inštruktory, vleky 1.000 Eur na sezónu 83 Eur mesačne, korčuľovanie 150 Eur na sezónu 12,50 Eur mesačne, ortopedické topánky 240 Eur ročne, 20 Eur mesačne, kúpalisko 100 Eur na sezónu, kone, farma a výlety, ošatenie 80 Eur mesačne, spolu výdavky bez ubytovania 790 Eur, všetky výdavky spolu 1.240 Eur.

Odhadované príjmy otca : čistý príjem 4.800 dolárov mesačne, výdavky otca : prenájom plochy pre trailer 750 dolárov mesačne, energie 250 dolárov mesačne, splátky auta 500 dolárov mesačne, poistenie dvoch áut a motorky 220 dolárov mesačne, telefón 100 dolárov mesačne, zdravotné poistenie 100 dolárov mesačne, strava 20 x 30, t.j. 600 dolárov mesačne, spolu mesačné náklady otca 2.520 dolárov.

Matka súčasne uviedla, že musela splatiť exekúciu za otca vo výške 6.800 Eur. V ďalšom uviedla, že mobilný dom, ktorý otec kúpil bude na pozemku, ktorý otec nevlastní, pričom sú vysoké mesačné poplatky. Pokiaľ tieto za pozemok nebudú zaplatené, mobilný dom bude odtiahnutý. Unimobunka je v okrajovej časti mesta. Matka v ďalšom uviedla, že po narodení mal. X. musela nastúpiť do práce, pričom jej pomáhala teta, ktorá však bola nezodpovedná. Dieťa malo modriny, pričom to trvalo asi rok. Teta nerozprávala po anglicky, tak s ňou nevedela komunikovať. Po narodení druhého dieťaťa ostala s nimi doma, starala sa a zabezpečovala starostlivosť. Celý ten čas bola s deťmi iba sama. Snažili sa staršej dcére zabezpečiť škôlku, čo však bolo veľmi finančne náročné. Škôlka stojí 250 dolárov na týždeň. Z uvedeného dôvodu si mohli škôlku dovoliť iba na pol dňa. Matka zabezpečuje deťom aj výučbu cudzích jazykov a to anglického jazyka, aby vedeli s otcom komunikovať.

Otec vo svojej výpovedi uviedol, že o maloleté deti prejavoval záujem, bol s nimi v kontakte prostredníctvom skypu, zabezpečil im aj darčeky. V každom manželstve sa stane, že dôjde k nejakým nedorozumeniam avšak agresiu z jeho strany popiera. Ohľadne trestov dcéry uviedol, že tento bol v rámci zásahu v oblasti disciplíny, čo robí každý rodič pre svoje dieťa. Nákup mobilného domu považuje za jeden z najlepších pre rodinu, pozná ľudí, ktorí žijú v danom okolí a nepočul o žiadnych tornádach. Pokiaľ ide o pozemok, platí poplatky za to, aby dom mohol byť zaparkovaný. Maloleté deti mu chýbajú. Otec uviedol, že je zamestnaný, ide o stabilné zamestnanie, nemá žiadne dlhy, jediným dlhom je motorové vozidlo, ktoré má príjem otca, je 75.000 dolárov ročne, prípadne viac. Čo sa týka starostlivosti o maloleté deti uviedol, že všetko má vybavené aj dennú starostlivosť, má tetu, ktorá je ochotná mu pomôcť ako aj širšia rodina. S deťmi trávil veľa času na rôznych miestach, cestovali v oblasti okolo Chicaga, boli v Mexiku. Ohľadne cestovania na územie SR uviedol, že nie je jednoduché si zobrať toľko dní dovolenky a takisto aj finančné prostriedky, ktoré potrebuje našetriť, aby dokázal pricestovať. V minulom roku bol pozrieť svoju rodinu v Mexiku. Deťom uviedol, že ich príde navštíviť.

Z pripojeného sobášneho listu zapísaného v knihe manželstiev matričného úradu MVSR v osobitnej matrike Bratislava, bolo zistené, že dňa 27.7.2009 uzavreli rodičia maloletých detí I. B. C. S. W.. X. D. manželstvo.

Z pripojeného rodného listu zapísaného v knihe narodení MVSR v osobitnej matrike Bratislava, narodenie maloletého B. J. C. K. XX.X.XXXX a dňa XX.X.XXXX C.. X. J. C., rodičia : otec zapísaný I. B. C. O.. C., L.. X.XX.XXXX a matka W.. X. D.Á. C. O.. D., L.. XX.X.XXXX.

Z pripojeného oznámenie doručeného zamestnávateľom matky G. D. D..O..M.. bolo zistené, že táto mala uzatvorenú dohodu o pracovnej činnosti od 21.11.2014 do 31.12.2014 a od 1.1.2015 do 31.3.2015, od 1.4.2015 bola zamestnaná na polovičný pracovný úväzok. Čistá mzda za mesiac 11/14 bola vo výške 52,39 Eur, za mesiac 12/14 vo výške 70,11 Eur, v mesiacoch 1-3/2015 nemala žiadny príjem, čistý mesačný príjem za obdobie 4/15 vo výške 214,10 Eur vrátane daňového bonusu na dve maloleté deti. Za obdobie 5/15 vo výške 214,29 Eur, za obdobie 6/15 vo výške 109,12 Eur, za obdobie 7/15 vo výške 216,24 Eur, za obdobie 8/15 vo výške 213,41 Eur, za mesiac 9/15 vo výške 250,03 Eur, za mesiac 10/15 vo výške 37,85 Eur.

Z pripojeného oznámenia doručeného zamestnávateľom matky bolo zistené, že jej priemerný mesačný príjem za obdobie 6/14 do 3/15 bol vo výške 307 Eur netto.

Z pripojeného oznámenie doručeného zamestnávateľom matky bolo zistené, že jej priemerný mesačný príjem za obdobie 10/15 do 12/15 bol vo výške 653 Eur netto. Zamestnávateľ súčasne oznámil, že matka nastúpila dňom 1.10.2015.

Podľa ust. § 36 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5 citovaného zákona plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ust. § 65 ods. 1 citovaného zákona ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa ust. § 75 ods. 1,2 citovaného zákona, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa ust. § 76 ods. 1 citovaného zákona, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa ust. § 78 ods. 1 citovaného zákona, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Pri rozhodovaní o právach a povinnostiach rodičov k maloletým deťom súd prihliadol na to, aby sa rešpektovalo právo maloletých detí na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. Súd prihliadol aj na to, u ktorého z rodičov sú lepšie predpoklady pre riadny vývoj, výchovu a celkovú starostlivosť o maloleté deti a po vykonanom dokazovaní dospel k presvedčeniu, že tieto podmienky majú vytvorené u matky. Prihliadol aj na tú skutočnosť, že matka sa podieľa na výchove a výžive maloletých detí od kedy sa vrátila na územie SR. Prihliadol na citové väzby a vývinové potreby a dospel k záveru, že matka bude schopná zabezpečiť aj v budúcnosti stabilné výchovné prostredie pre deti. Z uvedeného dôvodu preto zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať majetok.

Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov uspokojovanie materiálnych potrieb a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa t.j. matka a otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z nich. Pokiaľ tu tiež rodičia spolu žijú a spoločne sa dobrovoľne podieľajú na nákladoch rodiny a zabezpečovanie výživy jej členov, potom súd o určení vyživovacej povinnosti k deťom nemá oprávnenie rozhodovať. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený rodič. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi, môže ju preukázať napr. výška mesačných nákladov rodiča a to súhrnne alebo jednotlivé položky. Vodiacou zásadou na strane povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Pokiaľ je životná úroveň rodičov nízka, nemá ju možnosť zvyšovať, je nevyhnutné obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto životnej úrovni. Rozdiel úrovne oboch rodičov sa premieta do výšky vyživovacej povinnosti toho z nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti. Ak dieťa žije s rodičom, ktorého životná úroveň je porovnateľne nižšia než životná úroveň druhého rodiča, potom možno zaviazať povinného rodiča aj na plnenie všetkých preukázaných oprávnených potrieb dieťaťa, pričom súd bude vychádzať z predpokladu, že druhý rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti a uspokojovanie bytových potrieb dieťaťa. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia.

Základnou podmienkou určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov na dieťa. Musí sa urobiť reálne tak, aby vystihovalo potreby dieťaťa ku dňu vyhlásenia rozsudku. Výška mesačných nákladov na dieťa má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných platieb na dieťa tak, aby bola jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojovanie jeho potrieb. Medzi tieto základné patrí: bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školských povinností, preprava, poplatky, prípadne primerané náklady na mobilný telefón. Iba základné bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac. Pri stanovení konkrétnej výšky priemerných mesačných nákladov na dieťa a to určenie jeho miery, ktorou sa na stanovených mesačných nákladoch bude podieľať každý z rodičov. Na strane každého povinného sú v tomto prípade jeho zárobky, sú jeho zárobkové schopnosti a možnosti, majetkové pomery, životná úroveň, počet iných vyživovacích povinností, plnenie vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa, domácnosť, plnenie vyživovacej povinnosti aj vecnými plneniami nad rámec určenými súdnym rozhodnutím. Miera vyživovacej povinnosti rodičov k tomu istému dieťaťu nemusí byť rovnaká. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je zákonnou povinnosťou rodičov. Plnenie vyživovacej povinnosti by malo byť spravidla dobrovoľné. Jej úprava súdnym rozhodnutím býva spravidla následkom nezhôd v osobnej sfére dotknutých účastníkov. Všeobecnými kritériami pre určenie výšky výživného na strane oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby, na strane povinného schopnosti, jeho možnosti a majetkové pomery.

Súd podrobným a dôsledným zisťovaním pomerov pri určení vyživovacej povinnosti dospel k záveru, že výživné vo výške 250 Eur mesačne na mal. B. J. C., L.. XX.X.XXXX a vo výške 350 Eur mesačne na mal. X. J. C., L.. XX.X.XXXX je primerané. Pri určovaní výšky výživného vychádzal zo zárobkových možností a schopností oboch rodičov, z odôvodnených potrieb maloletých detí, pričom prihliadol na počet vyživovacích povinností, tak na strane matky ako i na strane otca, na osobnú starostlivosť matky o maloleté deti a dospel k presvedčeniu, že takto upravené výživné je primerané a otec ním môže prispievať na výživu detí bez ohrozenia svojich potrieb a domácnosti. Mal. deti navštevovali predškolské zariadenie, od 1.9.2015 už mal. X. J. C. nastúpila do 1. ročníka základnej školy. Vzhľadom na túto skutočnosť má matka náklady spojené s ich výchovou, výživou, ošatením, záujmovou činnosťou. Ďalej súd zohľadnil, že obaja rodičia sú zamestnaní, pričom príjem matky činí v priemere 650 Eur mesačne a príjem otca predstavuje 75.000 dolárov ročne, prípadne viac. Pri posúdení pomerov účastníkov, vzhľadom na zákonné ustanovenia citované v odôvodnení rozsudku a z nich vyplývajúcich zásad, je primerané reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam otca. Súdom stanovené výživné zohľadňuje len základnú mieru nevyhnutných potrieb maloletých detí ale vychádzajúc z ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého odôvodnené potreby maloletých detí nie sú jediným zákonným kritériom pre určenie výživného, pretože okrem nich je potrebné zohľadniť aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, ktoré podmieňujú mieru uspokojenia, resp. sú vždy limitujúcim kritériom vo vzťahu k uspokojovaniu odôvodnených potrieb dieťaťa. Ďalej súd poukazuje na ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom považuje za ich prvoradú zákonnú povinnosť ako aj na odsek 5 tohto zákonného ustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Súd je toho presvedčenia, že otec mal v rozhodnom období finančné prostriedky na uspokojovanie vlastných potrieb v rozsahu zodpovedajúcom minimálne bežnému štandardu, preto možno od neho spravodlivo žiadať, aby aspoň tento štandard poskytol maloletému dieťaťu formou výživného, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa rodičia, ktorého nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň ako keby spolužitie existovalo. Dieťa má zo zákona právo na výživu, ide o jeho zákonný nárok. Rodičom je uložená povinnosť plniť ich zákonnú povinnosť, pričom základ vyživovacej povinnosti rodičov k mal. deťom je zakotvený v rámci výpočtu zložiek rodičovskej zodpovednosti podľa § 28 ods. 1, písm. a) Zákona o rodine. Každá povinná osoba musí vždy aj keď je to na úkor svojich potrieb zabezpečiť výživu dieťaťa. Schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča a takisto odôvodnené potreby dieťaťa je potrebné u každého rodiča i dieťaťa hodnotiť jednotlivo. Schopnosti a možnosti rodiča má súd zhodnotiť zo všetkých dostupných objektívnych hľadísk a to najmä z hľadiska jeho veku, zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie, možnosti jeho uplatnenia v danom regióne. Pri hodnotení majetkových pomerov rodiča, je potrebné vychádzať nielen z jeho vykazovaného príjmu ale z celkovej hodnoty ním nadobudnutého majetku ako napr. nadobudnuté nehnuteľnosti, hnuteľné veci, ktorého prejavom môže byť aj nákladný spôsob života indikujúci ďalšie nedoložené príjmy. Zásadným je pravidlo podieľania sa dieťaťa na životnej úrovni rodičov. Pri určení výživného súd prihliadol i na to, ktorí z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Uvedené činnosti jedného z rodičov môžu sčasti alebo v plnom rozsahu pokryť jeho zákonnú vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu vrátane vyživovacej povinnosti stanovenej v minimálnom rozsahu. Z povahy výživného a z dôvodu, že vyživovaciu povinnosť je možné plniť rôznou formou (peňažné plnenie, vecné plnenie, osobná starostlivosť a pod.) vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti nie je možné kvantifikovať úplne presnou peňažnou sumou, vždy pôjde o viac či menej približný odhad, pričom úlohou súdu je autoritatívne nastaviť zákonné a čo najviac spravodlivé riešenie.

Súd v súlade s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine dôsledne zohľadnil obidve základné hľadiská pre určenie výživného, ktorými sú odôvodnené potreby oprávneného na jednej strane a schopnosti a možnosti povinného na strane druhej, pretože obidve hľadiská spolu veľmi úzko súvisia a vzájomne sa podmieňujú, a preto ich nemožno vykladať jedno bez druhého, alebo izolovane sa zamerať na jednotlivé skutočnosti tvoriace súčasť iba jedného z týchto kritérií. Vychádzajúc zo zákonného ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine a z neho vyplývajúcich zásad dospel k presvedčeniu, že výživné vo výške 350 Eur mesačne je na mal. X. J. C. a 250 Eur mesačne na mal. B. J. C. je primerané.

Podľa ust. § 160 ods. 1 O. s. p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Otcovi bola určená vyživovacia povinnosť za obdobie od 15.5.2015, pričom ku dňu 31.1.2016 bolo vypočítané dlžné výživné. Dlžné výživné bolo vypočítané nasledovne:

Mal. X. J. C. výživné vo výške 350 Eur mesačne, alikvotná časť za mesiac máj 2015 - 350 Eur : 31 = 11,30 Eur x 16 dní, t.j. 180,80 Eur, obdobie 6/15 do 1/16 - 350 Eur x 8 mesiacov = 2.800 Eur, dlžné výživné spolu 2.980,80 Eur. Od uvedenej sumy súd odpočítal plnenia otca na jedno maloleté dieťa 450 Eur. Dlžné výživné takto predstavuje 2.530,80 Eur.

Mal. B. J. C. výživné vo výške 250 Eur mesačne, alikvotná časť za mesiac máj 2015 = 250 Eur : 31 dní = 8,10 Eur x 16, t.j. 129,60 Eur, za obdobie 6/15 do 1/16 - 8 mesiacov x 250 = 2.000 Eur, dlžné výživné spolu 2.129,60 Eur. Od uvedenej sumy odpočítal plnenia otca v celkovej sume 450 Eur. Tatko dlžné výživné predstavuje 1.679,60 Eur.

Podľa zhodných tvrdení matky a otca, otec zaplatil za uvedené obdobie na výživu maloletých detí spolu 900 Eur. Uvedenú sumu súd rozdelil po 450 Eur na mal. X. J. C. a 450 Eur na mal. B. J. C..

Dlžné výživné súd zaviazal otca zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku, pretože vzhľadom k povahe prejednávanej veci priznaného nároku a osobným pomerom otca nebolo by spravodlivé priznať výhodu splátok, prípadne dlhšiu lehotu splatnosti aj preto, že ide o výnimku zo zásady, že povinnosť uloženú v rozsudku treba splniť do 3 dní. Pri rozhodovaní o spôsobe zaplatenia dlhu na výživnom prihliadol aj na tú skutočnosť, že matka pri uspokojovaní potrieb maloletých detí nebola zvýhodnená splátkami ale musela ich uspokojovať postupne tak ako vznikali a javí sa byť účelné, aby dlžné výživné bolo zaplatené naraz, čo umožňuje lepšie využitie peňažných prostriedkov v prospech maloletých detí.

Podľa ust. § 25 ods. 1,2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Výrok rozsudku týkajúci sa úpravy styku otca s maloletým dieťaťom sa viaže na ust. § 25 ods. 2 Zákona o rodine. Ide zásadne o úpravu styku toho z rodičov, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti. V tomto prípade ide o úpravu styku otca s maloletým dieťaťom.

Úloha oboch rodičov je v živote maloletého dieťaťa nezastupiteľná. Záujmom dieťaťa je nepochybne, aby bolo v starostlivosti toho z rodičov, ktorý uznáva úlohu a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa a je presvedčený, že i ten druhý rodič je dobrým rodičom. Starostlivosť a výchova o maloleté deti predpokladá zabezpečenie nielen materiálnych, ale i nemateriálnych podmienok, ktoré umožňujú rozvíjanie osobnosti maloletých detí. V procese socializácie maloletých detí je v zásade nevyhnutná účasť oboch rodičov. Po rozpade rodiny s maloletými deťmi, nielen etika príbuzenských vzťahov, ale aj zákon zaväzuje deti k povinnosti svojich rodičov ctiť a rešpektovať, kým rodičovská zodpovednosť je prikázaná obom rodičom. Záujem maloletých detí na stretávaní sa s otcom súd vidí v potrebe udržiavaniach vo vzťahu medzi rodičom a maloletými deťmi, v zmysle chápanie ho, ako vzoru a autority, ktorý s rastúcim vekom detí, budú nadobúdať širšie rozmery (nález ÚS ČR vo veci ). Rovnako si je potrebné uvedomiť potrebu spolupôsobenia rodiča - otca na maloleté deti, pretože aj mužský prvok je schopný vhodným spôsobom napomáhať aj v rámci školských prác (uznesenie Ústavného súdu ČR vo veci ). Pôsobenie oboch rodičov na deti je najmä z hľadiska súčasného pubertálneho vývinového štádia detí nanajvýš vhodné. Pri výkone styku rodiča s maloletými deťmi je nevyhnutné vziať na zreteľ zodpovednosť matky, aby v záujme maloletých detí na nich pozitívne vplývala a viedla k pozitívnemu vzťahu k otcovi. Dôležitá úloha otca v živote maloletých detí je nepopierateľná, preto je úlohou matky, vhodne na tieto pôsobiť a zdôrazňovať dôležitosť stretávanie sa s druhým rodičom. Prípravou na styk otca s dieťaťom sa nerozumie len fyzická príprava matky, ktorá má zabezpečiť deťom veci na oblečenie a pod., ale aj určitá psychická pomoc a psychická príprava na stretávanie sa s druhým rodičom. Podľa ust. § 24 ods. 4, Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby i vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia, ako schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi. Súd je toho názoru, že rodičovská vyspelosť, zodpovednosť a empatia vo vzťahu k chápaniu citových potrieb na rovnakej úrovni, zaručuje bezproblémový výkon styku s maloletými deťmi.

Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže rodičia maloletých detí sa nevedeli dohodnúť ohľadne stretávania sa otca s maloletými deťmi v otázke, či stretávanie bude za prítomnosti alebo bez prítomnosti matky, súd určil s prihliadnutím na vek maloletých detí a jazykovú bariéru, aby bolo stretávanie za jej prítomnosti. Právo styku vychádza z Ústavy SR, keď v zmysle článku 41 ods. 4 Ústavy SR, starostlivosť o deti a výchova je právom rodičov. Deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Na základe uvedeného je súd toho názoru, že je v záujme tak otca ako i maloletých detí, aby boli naďalej zachované ich rodinné vzťahy s otcom s prihliadnutím na vek detí ako i vzdialenosť bydliska otca, ktorý je občanom USA. Ohľadne úpravy styku otca s maloletými deťmi sa javí byť účelnejšie pokiaľ otec príde na územie SR, aby úprava styku bola bez obmedzenia, avšak za prítomnosti matky.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 146 ods. 1, písm. a) O.s.p., kedy žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko ide o konanie, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu.

O trovách štátu súd rozhodne po právoplatnosti rozsudku (§ 151 ods. 3 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I v 3 písomných vyhotoveniach. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Odvolanie musí obsahovať tieto náležitosti: musí byť z neho zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a dátované, musí byť z neho zrejmé, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda a v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť predložené s potrebným počtom rovnopisov a prílohami, tak aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví jeho kópie na jeho trovy. Podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.