Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23P-201-2014.pdf
PDF · 142.12 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-23P/201/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci navrhovateľa D.. J. F., Z.. XX.X.XXXX, trvale bývajúceho V. A. Z. R. L. Č.. X, zastúpeného JUDr. Marcelom Jurkom, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom na Dominikánskom námestí č. 11 v Košiciach, proti odporkyni F.. L. F.C., J.. L., Z.. XX.X.XXXX, trvale bývajúcej V. A. Z. R. L. Č.. X, zastúpenej JUDr. Danou Danišovou, advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom na ulici Svätoplukovej č. 15 v Košiciach a v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého L. F., Z.. X.XX.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach, Staničné námestie č. 9, Košice, dieťa rodičov D.. J. F., Z.. XX.X.XXXX, zastúpeného JUDr. Marcelom Jurkom, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom na Dominikánskom námestí č. 11 v Košiciach a F.. L. F., J.. L., Z.. XX.X.XXXX, zastúpenej JUDr. Danou Danišovou, advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom na ulici Svätoplukovej č. 15 v Košiciach, v konaní o rozvode manželstva a o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode takto
rozhodol:
Manželstvo účastníkov D.. J. F., Z.. XX.X.XXXX, a F.. L. F., J. L., Z.. XX.X.XXXX, uzavreté L. X.X.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Q. V. vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XX, rozvádza.
Na čas po rozvode manželstva účastníkov, zveruje maloletého L. F., Z.. X.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti odporkyne, ktorá je oprávnená a povinná sa o maloletého osobne starať, zastupovať ho a spravovať jeho majetok.
Zaväzuje navrhovateľa prispievať na výživu maloletého L. F., Z.. X.XX.XXXX, výživným vo výške po 150 € mesačne od právoplatnosti tohto rozsudku do budúcna, ktoré výživné je navrhovateľ povinný platiť vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred, k rukám odporkyne.
Navrhovateľ je oprávnený sa s maloletým L. stýkať každý párny víkend v sobotu od 10:00 hod. do 18:00 hod. a v nedeľu od 10:00 do 18:00 hod., v čase letných prázdnin každého roka v období od 1.7. do 7.7. denne od 9:00 hod do 19:00 bez prenocovania a každý rok 26.12 od 10:00 hod. do 18:00 hod. s tým, že stretnutia navrhovateľa s maloletým začnú pred bytom odporkyne, ktorá maloletého na stretnutia maloletého s navrhovateľom riadne pripraví, pred svojim bytom maloletého v stanovený čas navrhovateľovi odovzdá a následne navrhovateľ v stanovený čas dieťa pred bytom odporkyne odporkyni riadne odovzdá.
Zaväzuje navrhovateľa zaplatiť na účet tunajšieho súdu z titulu náhrady trov štátu sumu 42,36 € do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Zaväzuje odporkyňu zaplatiť na účet tunajšieho súdu z titulu trov štátu sumu 42,36 € do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti návrhy zamieta.
Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ cestou právneho zástupcu doručil tunajšiemu súdu dňa 23.7.2014 návrh, ktorým žiadal o rozvedenie manželstva účastníkov konania, na čas po rozvode manželstva žiadal zveriť jediného syna manželov maloletého L. do osobnej starostlivosti jeho matky (to je odporkyne) s právom oboch rodičov maloletého v bežných veciach zastupovať a spravovať jeho majetok, jeho zaviazať prispievať na výživu maloletého L. sumou 100 € mesačne, rozhodnúť, že on bude oprávnený sa s maloletým L. stýkať bez obmedzenia po predchádzajúcej dohode s matkou a tiež rozhodnúť, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ktorý návrh odôvodňoval tým, že účastníci uzavreli manželstvo L. X.X.XXXX, pričom ich predmanželská známosť trvala od júla 2000 a od roku 2005 začali spoločne bývať, v tom čase závažnejšie nezhody medzi nimi neboli, ich vzťah bol harmonický, plánovali uzavrieť manželstvo z lásky, prvé roky manželstva žili v harmonickom vzťahu, bývali v byte, ktorý kúpili pred uzatvorením manželstva a v Z. sa im narodil syn L., rozvrat ich manželstva nastal približne pred jeden a pol rokom, kedy sa odporkyňa zblížila so svojím kamarátom, s ktorým sa často stretávali, písali si sms správy, chatovali spolu cez internet, potom čo jej oznámil, že takéto konanie mu vadí, začala odporkyňa navrhovateľovi klamať a kontaktovať sa s týmto kamarátom poza jeho chrbát, čo narušilo dôveru v ich vzťahu, po jeden a pol roku po sľube odporkyne, že sa s uvedenou osobou stretávať nebude, opätovne sa s týmto mužom začala stýkať, čo navrhovateľovi prekážalo, ako hlavný dôvod rozvratu manželstva účastníkov považoval vyjadrenie odporkyne, že si s ním nevie predstaviť mať ďalšie dieťa napriek tomu, že vedela ako veľmi po ňom túžil; tvrdil, že neustále do ich vzťahu zasahovali rodičia odporkyne, odporkyňu manipulovali vo vzťahu k nemu, naďalej odporkyňu finančne podporovali, s čím on nesúhlasil, keďže mali všetkého dostatok; intímne spolu už v čase podaného návrhu nežili a on nebol ochotný obnoviť manželské spolužitie s odporkyňou. Maloletý L. v tom čase navštevoval materskú škôlku, mal potreby primerané veku. Navrhovateľ bol zamestnaný ako strategický nákupca spoločnosti V. M. O. T..Q.. s čistým mesačným príjmom 1.055 €, odporkyňa bola živnostníčkou s hrubým príjmom podľa vedomostí navrhovateľa cca 800 €.
Odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu cestou jej právnej zástupkyne dňa 8.9.2014, s rozvodom manželstva účastníkov súhlasila, navrhovala na čas po rozvode tohto manželstva maloletého L. zveriť do jej osobnej starostlivosti s jej právom maloletého v bežných veciach zastupovať a spravovať jeho majetok, otca navrhovala zaviazať prispievať na výživu maloletého sumou 100 € mesačne a upraviť styk otca s maloletým každý párny víkend v sobotu od 9:00 hod. do nedele do 18:00 hod., každý párny rok od 24.12. od 9:00 hod. do 26.12 do 17:00 hod., každý párny veľkonočný pondelok od 9:00 hod. do 17:00 hod., v čase letných prázdnin prvé dva júlové týždne a prvé dva augustové týždne, namietala dôvody rozpadu manželstva účastníkov udávané navrhovateľom, tvrdila, že tieto sa nezakladajú na pravde, pričom uviedla, že rozvrat ich manželstva a prvé vážne problémy nastali asi rok a pol spätne, ale rozhodne nie z dôvodu, že by sa ona s niekým zblížila viac ako je vhodné, nikdy navrhovateľovi neklamala, s nikým sa nestretávala poza jeho chrbát a ani jej komunikácia cez internet nebola taká, aby vyvolávala v navrhovateľovi dojem, že to narúša vzájomnú dôveru v manželstve, ako absolútnu nepravdu označila tvrdenie navrhovateľa, že by odmietla s ním mať ďalšie dieťa, potvrdila, že dlhšiu dobu spolu intímne nežili, poprela, že by sa jej rodičia miešali do ich vzájomného vzťahu, alebo s ňou manipulovali, poprela, že by ju rodičia finančne podporovali, tvrdila, že od kedy sa ich vzťahy zhoršili, práve navrhovateľ chodieval každý večer preč, niekedy sa vracal až okolo polnoci, niekedy vôbec, z čoho vyvodila svoj názor, že udržiava mimomanželský styk, ako zásadný dôvod rozvratu manželstva účastníkov označila navrhovateľovu žiarlivosť, jeho majetnícke sklony voči nej, jeho neustálu kontrolu jej sms správ, mailovej a internetovej komunikácie, čo viedlo k častým bezdôvodným scénam a čo narúšalo jej súkromie a dôstojnosť, vzhľadom k snahe zachrániť manželstvo účastníkov navrhovateľovi v januári 2013 navrhla návštevu manželskej poradne, ale po niekoľkých sedeniach navrhovateľ odmietol sa zúčastňovať týchto sedení s odôvodnením, že zo svojej strany nevidí žiadne zlepšenie ani nápravu keďže takéto správanie navrhovateľa už odmietla ďalej znášať, s návrhom vo veci súhlasila, potvrdila, že z ich manželstva sa vytratila dôvera, úcta a rešpekt, ich vzťahy sa stali napäté, čo nepriaznivo pôsobí na riadny citový a fyzický vývin ich maloletého dieťaťa, v čase podávania vyjadrenia konštatovala, že žiaden s manželov už nemala záujem na obnovení manželského spolužitia.
Kolízny opatrovník vo svojej písomnej správe doručenej súdu dňa 5.12.2014, na základe šetrením zistených skutočností v prípade rozvodu manželstva účastníkov, predpokladal dohodu rodičov o zverení maloletého do starostlivosti matky a o určení výšky výživného zo strany otca v sume 100 € mesačne, takúto dohodu doporučoval schváliť, keďže sa nejavila byť v rozpore so záujmami dieťaťa, styk otca s maloletým doporučoval upraviť podľa návrhu matky, pričom okrem iného v tejto správe konštatoval, že na čas po rozvode sa rodičia dieťaťa dohodli na zverení maloletého syna L. do osobnej starostlivosti matky s tým, že otec na jeho výchovu mal prispievať sumou 100 € mesačne, obaja pri pohovore na referáte zhodne uviedli, že sa pokúsia dohodnúť aj na úprave stretávania sa otca s dieťaťom, matka vyjadrila stanovisko, že do budúcna týmto stretávaniam nemieni brániť, ale konkrétnu úpravu považovala za vhodnejšiu vzhľadom na vek maloletého, kedy ho na stretnutia je potrebné pripraviť.
Súd vykonal dokazovanie vypočutím navrhovateľa, odporkyne, kolízneho opatrovníka listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav.
Účastníci uzavreli manželstvo L. X.X.XXXX, toto manželstvo účastníkov je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Q. V. vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XX. Z manželstva účastníkov pochádza jedno maloleté dieťa, maloletý L., Z.. X.XX.XXXX, okrem tohto dieťaťa žiaden z manželov ďalšie vyživovacie povinnosti nemá. Obaja manželia majú slovenskú národnosť, sú štátnymi príslušníkmi SR, majú ukončené vysokoškolské vzdelanie, u oboch ide o manželstvo prvé a ich predmanželská známosť trvala po dobu 9 rokov, dôvodom uzavretia manželstva bola vzájomná láska a vôľa žiť spolu a založiť spolu rodinu. Výkon rodičovských práv a povinností rodičov voči tomuto dieťaťu doposiaľ súdom upravený nebol.
Na pojednávaní konanom vo veci dňa 6.3.2015 navrhovateľ zmenil svoj pôvodný návrh vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností rodičov voči maloletému L. a na uvedenom pojednávaní žiadal zveriť maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov dôvodiac tým, že dva týždne pred predmetným pojednávaním sa na uvedenom pokúsil dohodnúť s matkou dieťaťa, ale bezvýsledne. Odporkyňa s rozvodom manželstva účastníkov jednoznačne súhlasila, ale v žiadnom prípade nesúhlasila so zverením maloletého do striedavej osobnej starostlivosti, mala za to, že takáto starostlivosť by nebola v prospech maloletého dieťaťa. Navrhovateľ zotrvával na skutočnostiach, ktoré udával v písomnom návrhu vo veci a tieto skutočnosti zopakoval i vo svojej výpovedi, potvrdil, že spočiatku spolu s manželkou navštevovali psychologičku, absolvovali niekoľko stretnutí, ale z jeho pohľadu odporkyňa nerobila nič pre nápravu ich vzájomného vzťahu a preto na ďalšie stretnutia odmietal chodiť; poukázal na to, že maloletého L. má veľmi rád, že s ním trávieval veľmi veľa času, chodievali spolu každý víkend na výlety, situácia sa zmenila po tom, čo odporkyňa sa v septembri 2014 odsťahovala od navrhovateľa, poukázal na ich v tom čase už existujúce rozdielne názory na nakladanie so spoločnými financiami, z dôvodu čoho pristúpil k tomu, že odmietol dávať peniaze do „spoločnej kasy“, mal za to, že vhodnejšie by bolo, ak bude vykonávať nákupy podľa potrieb rodiny, s ktorým návrhom sa odporkyňa nestotožnila a uviedol, že následne po odsťahovaní sa zo spoločnej domácnosti mu začala robiť prieky pri jeho stretávaní sa s maloletým, následne po zásahu kolízneho opatrovníka maloletého po januári 2015 mu odporkyňa dovoľovala sa s maloletým stretávať v stredy popoludní, kedy ho vyzdvihoval zo škôlky a večer ho vracal odporkyni. Z výpovede odporkyne vyplynulo, že táto taktiež zotrvávala na skutočnostiach ňou udávaných v jej vyššie uvedenom písomnom vyjadrení, ako dôvod odsťahovania sa zo spoločnej domácnosti uviedla žiarlivostné scény navrhovateľa, krik a hádky, ktoré sa už stali neúnosnými a pre ktoré sa musela odsťahovať, keďže tieto mali už vážny dopad nielen na ňu, ale aj na spoločné dieťa účastníkov, pričom večer pred týmto jej odsťahovaním sa zo spoločnej domácnosti sa jej navrhovateľ vyhrážal, skončili preto na polícii, kde bol s nimi spísaný záznam, začala sa báť o vlastný život, o život dieťaťa, keďže navrhovateľ sa jej takto mal vyhrážať v čase, keď dieťa mala na rukách, s dieťaťom sa preto odsťahovala k svojim rodičom, poprela, že by ich nedorozumenia vznikali kvôli finančným otázkam; k predmetu svojho podnikania uviedla, že pracuje ako učiteľka anglického jazyka, pričom v čase spolužitia sa stávalo i to, že navrhovateľ jej vyčítal jej večernú prípravu na hodiny na ďalší deň; k návrhu navrhovateľa o zverení maloletého do striedavej starostlivosti rodičov uviedla, že sa o tomto dozvedela až na predmetnom pojednávaní, dovtedy komunikovali manželia len o zverení maloletého do výlučnej osobnej starostlivosti odporkyne; poprela, že by navrhovateľovi neumožňovala styk s dieťaťom, okrem uvedených jeho stretnutí s dieťaťom každú stredu umožňovala navrhovateľovi stretávania sa s dieťaťom kedykoľvek navrhovateľ zavolal v soboty i nedele, pričom uviedla, že na víkendy si ho navrhovateľ pýtal len málokedy, po uplynutí šiestich týždňov sa s ním chcel stretnúť počas víkendu v rozmedzí októbra až polovice
novembra, tak isto súhlasila s pobytom maloletého v čase víkendu u otca od 20.12.2015, v čase ktorého pobytu ale maloletý sa jej dožadoval, preto ju navrhovateľ požiadal, či by ho nemohla prísť uspať, s čím nesúhlasila, navrhovateľ si s dieťaťom poradiť nevedel, dieťa začalo plakať, preto s ním telefonicky komunikovala, navrhovateľ odmietol dieťa jej doviesť, dieťa začalo hystericky kričať, preto musela pre dieťa ísť ona autom a následne dieťa mesiac nechcelo s otcom byť v žiadnom kontakte. Obaja zhodne uviedli, že ich komunikácia je problémová. Ani jeden z manželov okrem maloletého L. ďalšie vyživovacie povinnosti neuviedol, obaja manželia uviedli, že v podielovom spoluvlastníctve mali trojizbový byt, v ktorom pôvodne žili v spoločnej domácnosti; navrhovateľka na ďalšom pojednávaní upresnila, že svoj podiel tejto nehnuteľnosti previedla na svojho otca z dôvodu, že túto nehnuteľnosť financovali formou hypotekárneho úveru, ktorý navrhovateľ v priebehu tohto konania vo veci prestal splácať, preto ju kontaktoval príslušný peňažný ústav a danú situáciu sa rozhodla riešiť prevodom svojho podielu na svojho otca a to aj z dôvodu, že navrhovateľ odmietal ňou navrhovanú dohodu o predaji tejto nehnuteľnosti; v spoluvlastníctve účastníkov je aj auto značky Toyota Avensis, rok výroby 2004, iný majetok účastníci neudávali. Spolužitie účastníci ukončili v septembri 2014. Na uvedenom pojednávaní odporkyňa navrhovala určiť výživné zo strany navrhovateľa voči dieťaťu v sume 200 € mesačne a zmenu ňou navrhovanej výške odôvodnila tým, že v čase spolužitia nepoznala dostatočne príjmové pomery navrhovateľa a v čase, keď žili v spoločnej domácnosti a súhlasila s výživným 100 € mesačne zo strany navrhovateľa voči dieťaťu, nemala dostatočný prehľad o jednotlivých nákladoch, k ustáleniu ktorých došlo po prerušení ich spolužitia a odsťahovaní sa jej a dieťaťa zo spoločnej domácnosti účastníkov v septembri 2014.
Vzhľadom na jednoznačne rozporné stanoviská rodičov k spôsobu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností voči maloletému L. na čas po rozvode súd uznesením sp. zn. 23P/201/2014 zo dňa 18.3.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24.4.2015, nariadil vo veci znalecké dokazovanie znalkyňou z odvetvia klinickej psychológie detí, klinickej psychológie dospelých. Následne ustanovená znalkyňa doručila tunajšiemu súdu dňa 1.7.2015 znalecký posudok vo veci vypracovaný pod Č.. XX/XXXX, zapísaný do znaleckého denníka č. X, zo záverov ktorého znaleckého posudku vyplýva, že vzájomný citový vzťah medzi maloletým a matkou je výrazne pozitívny, matka pre maloletého L. predstavuje vysokú autoritu, podporu, emocionálnu stabilitu, v jej prítomnosti je maloletý pokojný, spoločenský, bezprostredný, komunikatívny, matka naňho vplýva citlivo, s pochopením, interakcie medzi nimi sú otvorené, priateľské a výrazne pozitívne citovo naviazané; vzájomný citový vzťah medzi otcom a maloletým je optimálny, je pozitívne citovo orientovaný, majú k sebe blízko, je viditeľný odstup od otca v tom zmysle, že dieťa je u matky a otca stretáva v určených termínoch, trávi s ním menej času, čo je u päťročného dieťaťa vidieť, pretože v danom veku dieťa intenzitu vzťahu vníma výraznejšie ako vo vyššom veku, dieťa ho akceptuje, chce byť s ním, chce u neho aj prespať, otec sa vyjadril v návrhu, že súhlasí so zverením dieťa do starostlivosti a výchovy matky, tým pádom vyhodnotila ako zjavné, že očakáva od matky, že maloletého adekvátne na stretnutia s otcom pripraví a že tieto budú prebiehať v priateľskej atmosfére a bezkonfliktne; maloletý nemá negatívny vzťah k žiadnemu z rodičov, neboli preukázané žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že by maloletý L. bol ovplyvňovaný v jeho vzťahu k matke alebo k otcovi ďalšou osobou, na maloletom L. v čase vyšetrení dieťaťa nebolo páchané psychické ani fyzické násilie; pri hodnotení osobnostných predpokladov pre výchovu maloletého konštatovala, že u matky ide o osobnostne mierne neurolabilnú osobnosť, nevyhranenú osobnosť, javiacu známky sociálnej žiadúcnosti s vysokým L-lži skóre, ale u matky nejde o tendenčné správanie sa či klamanie, skôr je to vplyvom sociálnych okolností a rodinnej výchovy, nemá tendencie k impulzivite a dobrodružnosti, je vysoko empatická, v afektívnej oblasti je bez patologického nálezu, nemá trend k žiadnej duševnej či psychickej poruche, vyhodnotila, že matka je vyvážená, mierne neurolabilná osobnosť bez známok duševnej patológie s mierne zvýšeným skóre agresivity, jej osobnostná štruktúra je optimálna a vhodná na výchovu maloletého L.; u otca ide osobnostne o neurostabilnú osobnosť, extrovertne orientovanú, javí známky sociálnej žiadúcnosti, má zvýšené L-lži skóre, nízke sú hodnoty návykovosti a kriminality, osobnostne je zvýšene empatický - vie sa vcítiť do problémov druhých, v afektívnej oblasti je bez patologického nálezu, nemá trend k žiadnej duševnej či psychickej poruche, nebola zistená patologická hodnota, znalkyňa zhodnotila otca ako vyváženú, neurostabilnú osobnosť, bez známok duševnej patológie, s mierne zvýšeným skóre agresivity, ktorého osobnostná štruktúra je optimálna a vhodná na výchovu maloletého L.; na základe zistených skutočností psychologickým vyšetrením, klinickým rozhovorom, odporúčala zveriť maloletého do osobnej starostlivosti matky, neodporúčala v danom čase striedavú starostlivosť o maloletého, navrhovala po rozvode pri úvodných stretnutiach maloletého s otcom nastaviť dieťa na novovzniknutú
situáciu, vysvetliť mu, ako to bude fungovať a na základe jeho reakcie styk s otcom upraviť, resp. realizovať, napr. situácia so spaním dieťaťa u otca - dieťa musí byť jasne a riadne inštruované - pripravené na to, že bude o otca spať a naopak, otec musí v predstihu vytvoriť optimálne podmienky pre dieťa, aby u neho ostať na noc chcelo; pokiaľ ide o najvhodnejšiu formu úpravy styku maloletého konštatovala, že situácia je pre dieťa nová, nevie zaujať jasné stanovisko, ani si vysvetliť, čo sa stalo, preto ak optimálne v začiatkoch úpravy styku zdôrazňovala potrebu akceptovať individualitu maloletého a navrhovala styk otca s dieťaťom upraviť v stredu od 15:00 hod. do 18:00 hod., každý párny víkend od 10:00 hod. do soboty do 18:00 hod. nedele, nedoporučovala diferencovať prázdniny alebo dlhší čas voľna, ako neprípustné vyhodnotila pokiaľ ide o frekvencie stretnutí otca s maloletým, náhodnosť týchto stretnutí, zdôraznila, že ak sa stanoví režim stretávania sa maloletého s otcom, je nutné ho obojstranne dodržiavať, pričom je dôležitý kontakt rodičov, aby sa títo vedeli vzájomne dohodnúť, či už telefonicky, sms správami a pod. matka musí dieťa adekvátne pripraviť, odovzdať v mieste bydliska, kde s maloletým býva a otec je povinný si ho vyzdvihnúť a vrátiť v stanovenom čase a termíne v mieste bydliska matky, kde matka s maloletým býva.
Spolu s uvedeným znaleckým posudkom znalkyňa doručila súdu i vyúčtovanie odmeny za jeho vypracovanie medzi tým rodičia uhradili zálohu na uvedené znalecké dokazovanie v sume po 200 € každý a to matka 30.4.2015 a otec 24.4.2015.
Uznesením tunajšieho súdu sp. zn. 23P/201/2014 zo dňa 2.7.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 25.7.2015, bola znalkyni priznaná za vypracovanie znaleckého posudku odmena spolu vo výške 484,72 €, ktoré bola vyplatené z preddavkov zložených rodičmi po 200 € a zostávajúca časť odmeny v sume 84,72 € jej bola preddavkovo vyplatená z finančných prostriedkov štátu.
Voči uvedenému znaleckému posudku matka, ako uviedla v písomnej správe doručenej súdu dňa 22.7.2015, námietky nemala, v zmysle záverov posudku žiadala zveriť L. do svojej osobnej starostlivosti, upraviť styk otca s dieťaťom v zmysle znaleckého posudku a zaviazať otca k povinnosti prispievať na výživu maloletého sumou 200 € mesačne.
Otec vo svojom písomnom vyjadrení k záverom znaleckého posudku doručenom súdu dňa 24.7.2015, uviedol svoje výhrady voči znaleckému posudku pokiaľ ide o znalkyňou navrhovaný rozsah jeho styku s maloletým poukazujúc na to, že znalkyňa konštatovala, že jeho osobnostné predpoklady pre výchovu maloletého sú optimálne, že je v záujme maloletého, aby s ním trávil viac času než dovtedy, preto znalkyňou navrhovanú úpravu styku vyhodnotil za bezdôvodne okresanú, na základe ktorej, by v priebehu kalendárneho roka s dieťaťom trávil 58,5 dní, čo je cca 16 % celkového času, čo je neakceptovateľné, nesúhlasil s nestanovením rozsahu styku s dieťaťom v čase prázdnin, poukazujúc na právo dieťaťa na rovnaký styk s oboma rodičmi, vzhľadom na uvedené žiadal obšírnejšiu úpravu styku s dieťaťom vrátane prázdninových pobytov.
Dňa 19.1.2016 otec súdu písomne oznámil, že sa nemôže zúčastniť pojednávania stanoveného na 20.1.2016 z dôvodu dlhodobého zamestnania v zahraničí, v ktorom zamestnaní je od 1.1.2016 a zamestnávateľ ho nemohol uvoľniť, dovolenku ešte čerpať nemohol, uviedol najbližší jeho pobyt na Slovensku od 15.4.2016, žiadal súd o ospravedlnenie jeho neúčasti na uvedenom pojednávaní a o konanie v jeho neprítomnosti.
Na pojednávanie konané dňa 16.1.2016, sa navrhovateľ nedostavil, na pojednávanie bol riadne a včas predvolaný, pričom, ako je uvedené vyššie, svoju neprítomnosť ospravedlnil a žiadal pojednávať v jeho neprítomnosti. Právny zástupca navrhovateľa na uvedenom pojednávaní poukázal na zotrvávanie navrhovateľa na pôvodne podanom návrhu a to na zverení maloletého L. na čas po rozvode manželstva účastníkov do osobnej starostlivosti odporkyne, na určení výživného z jeho strany na dieťa v sume 100 € mesačne, zároveň na netrvaní navrhovateľa na návrhu na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti manželov a navrhoval upraviť styk navrhovateľa s maloletým každú stredu od 15:00 hod. do 18:00 hod., každý párny víkend od piatku 15:00 hod. do 18:00 hod., každoročne od 15.7. do 31.7 a od 15.8. do 31.8. v každom párnom roku od 23.12 do 29.12 do 18:00 hod., v každom nepárnom roku od 30.12 od 10:00 hod. do 6.1. nasledujúceho roka do 18:00 hod., v párnom roku v čase jarných prázdnin od 8:00 hod., v soboty pred prvým dňom jarných prázdnin do 18:00 hod. nedele konca jarných prázdnin, v čase veľkonočných sviatkov v párnom roku od veľkonočného piatka 8:00 hod. do veľkonočného pondelka do 18:00 hod.
Odporkyňa s takto navrhovanou úpravou styku navrhovateľa s maloletým nesúhlasila poukazujúc i na to, že v priebehu letných prázdnin 2015 sa otec s dieťaťom nestýkal, naposledy sa s dieťaťom stretol 6.12.2015 na Mikuláša, úpravu v čase jarných prázdnin vyhodnotila ako bezpredmetnú, keďže maloletý navštevuje stále materskú škôlku a teda jarné prázdniny nemá a žiadala zohľadniť závery znalkyne vo vypracovanom znaleckom posudku.
Navrhovateľ bol od 1.3.2012 zamestnancom V. M. O. T..Q.. A., u ktorého zamestnávateľa ako vyplýva z opisu jeho mzdových listov dosahoval priemerný mesačný čistý príjem 1.260 €. Tento pracovný pomer ako vyplýva z oznámenia právneho zástupcu navrhovateľa, navrhovateľ ukončil na vlastnú žiadosť, čo svojmu právnemu zástupcovi zdôvodňoval tým, že sa „cítil byť vyhorený“ a následne od 1.1.2016 sa zamestnal u zamestnávateľa K. X J. &. U. U., pričom z pracovnej zmluvy vyplýva, že s týmto zamestnávateľom sa dohodol na mzde „1.127,48 € brutto“, čo predstavuje „vyplatenú sumu 957 € netto“, z uvedenej zmluvy ďalej vyplýva, že navrhovateľ mohol čerpať dovolenku v termíne od 6.2. do 12.2. alebo sa jej vzdať, ďalej z uvedenej zmluvy vyplýva, že miesto výkonu práce je Q.. U., U., plný pracovný čas predstavuje bez prestávok 32 hodín, 6 dní v týždni, zamestnanec, teda navrhovateľ, sa zaviazal pracovať nadčasy, s tým, že v prípade osobných záujmov zamestnanca sa každá jednotlivá požiadavka bude osobitne zvažovať s ohľadom na servisný plán, pracovný týždeň začína v pondelok, v bode 13 zmluvy je konštatované „stravovanie a ubytovanie poskytované k uvedenej službe zamestnávateľom, môže zamestnávateľ kedykoľvek zrušiť, zamestnanec si nemá právo nárokovať“.
Odporkyňa je osobou samostatne zárobkovo činnou, s ňou podaných daňových priznaní vyplýva, že v roku 2013 vykázala celkové príjmy 1.560 €, základ dane 1.560 €, uhradil daň 130 €, pričom do 2.9.2013 bola na materskej dovolenke a za rok 2014 vykázala celkové príjmy 7.304 €, výdavky 3.541,45 €, základ dane 3.762,55 €, daň neuhradila žiadnu. K svojim príjmom z výkonu uvedenej činnosti odporkyňa na pojednávaní konkretizovala, že tieto príjmy dosiahla v roku 2015 v mesačnej výške 550 € až 600 € v hrubom.
Maloletý L. navštevuje materskú škôlku, kde je hradený poplatok 50 € mesačne, od apríla 2015 navštevuje krúžok gymnastiky s výnimkou letných mesiacov júla a augusta, na ktorý chodieva 2 krát týždenne v pondelky a štvrtky a kde je hradený poplatok 35 €, ináč má maloletý potreby primerané veku dieťaťa, ktoré odporkyňa vyčíslila náklady spojené s bývaním 90 €, škôlka uvedených 50 €, krúžok gymnastiky uvedených 35 €, strava 80 €, oblečenie, obuv 40 €, lieky 18 €, drogéria 5 €, benzín na vozenie dieťaťa do a zo škôlky 25 €, voľnočasové aktivity 35 €, hračky a knihy 14 €. Navrhovateľ na výživu dieťaťa od novembra 2015, neprispieva žiadnou formou.
Odporkyňa spolu s maloletým L. od decembra 2015 býva v trojizbovom byte, ktorý byt je vo vlastníctve jej rodičov, ďalšie osoby s nimi v tejto domácnosti nežijú, v súvislosti s týmto bývaním hradí mesačné náklady nájomné 130 €, elektrina 20 €, plyn 5 €, televízia, internet 20 €. Navrhovateľ svoje aktuálne bytové pomery súdu neuviedol.
Podľa ust. § 1 Zákona o rodine, manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom. (2) Účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí. (3) Muž a žena, ktorí chcú spolu uzavrieť manželstvo (ďalej len „snúbenci“), majú vopred poznať navzájom svoje charakterové vlastnosti a svoj zdravotný stav.
Podľa ust. § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa ust. § 19 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
(2) O veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd. (3) Na výkon povolania a na pracovné uplatnenie nepotrebuje žiadny z manželov súhlas druhého manžela.
Podľa ust. § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa ust. § 23 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. (2) Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. (3) Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19..
Podľa ust. § 24 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. (2) Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. (3) Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. (4) Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. (5) Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa ust. § 25 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. (2) Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. (3) Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže. (4) Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti. (5) Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane.
Podľa ust. § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa ust. § 27 Zákona o rodine, manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. (2) Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.
Podľa ust. § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. (3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13) (4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. (5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. (6) Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
Podľa ust. § 63 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. 14) (2) U rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval. (3) Ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.
Podľa ust. § 65 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. (2) Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní. (3) Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa ust. § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. (2) Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa ust. § 76 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. (2) Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.
(3) V prípade omeškania povinného s plnením výživného určeného rozhodnutím súdu, má oprávnený právo požadovať úroky z omeškania z nezaplatenej sumy podľa predpisov občianskeho práva. (4) Plnenie výživného povinným sa započítava najprv na istinu a až po uhradení celej istiny sa započítava na úroky z omeškania.
Podľa ust. § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. (2) Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.
Podľa ust. § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. (2) Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. (3) Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav, v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a manželstvo účastníkov rozviedol, keďže dospel k jednoznačnému záveru, že toto manželstvo je hlboko a trvale rozvrátené, nie je možné očakávať obnovenie manželského spolužitia účastníkov, ktorí od septembra 2014 už nežijú v spoločnej domácnosti a žiaden z nich nie je ochotný toto manželské spolužitie obnoviť. Ako dôvod rozpadu manželstva účastníkov súd vyhodnotil jednoznačne závažné povahové odlišnosti účastníkov a ich rozdielne hodnotové rebríčky. Na čas po rozvode manželstva účastníkov súd zveril maloletého L. do osobnej starostlivosti odporkyne, pričom vychádzal z odporúčaní kolízneho opatrovníka, zo záverov vo veci vypracovaného znaleckého posudku a v neposlednom rade zo zhodných prednesov účastníkov, ktorí v konečnom výsledku obaja dospeli k zhodnému stanovisku o zverení maloletého do starostlivosti jeho matky, t. j. odporkyne v tomto konaní.
Pri stanovení výšky výživného súd vychádzal z odôvodnených potrieb maloletého, ktorými potrebami sú potreby súvisiace s bývaním, ošatením, stravovaním, ako aj k veku primeraným vzdelávaním a kultúrnym i športovým vyžitím, na úhrade ktorých potrieb sú povinní primerane sa podieľať obaja rodičia, pričom zároveň zohľadnil pomernú časť plnenia si vyživovacej povinnosti zo strany odporkyne voči maloletému formou osobnej starostlivosti oň, rodinné prídavky, ktoré sú príspevkom štátu určeným na úhradu potrieb maloletého a ktoré sú vyplácané k rukám matky dieťaťa a zároveň zohľadnil aj osobné, majetkové a zárobkové pomery na stranách rodičov dieťaťa, pričom jednoznačne zhodnotil, že odporkyňa, matka dieťaťa, zabezpečuje úhradu všetkých odôvodnených potrieb maloletého v súčasnosti v celom rozsahu, keďže, ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, navrhovateľ - otec dieťaťa, na výživu maloletého spätne po dobu niekoľkých mesiacov neprispieva a je taktiež nesporným, že pred uvedeným obdobím odporkyňa zo svojich prostriedkov hradila všetky odôvodnené potreby maloletého nad rámec príspevkov navrhovateľa na toto dieťa, ktoré príspevky, ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, v minulosti (do novembra 2015), predstavovali v priemere sumu 100 € mesačne. Pokiaľ ide o pomery na strane navrhovateľa z pohľadu stanovenia výšky výživného súd jednoznačne vychádzal a musel vychádzať v súlade s citovaným ustanovením § 62 ods. 2 a § 75 ods. 1 veta 2 zákona o rodine, z príjmu, ktorý navrhovateľ dosahoval u svojho predchádzajúceho niekoľkoročného zamestnávateľa, V. M. O. T..Q.., ktorý pracovný pomer, ako jednoznačne vyplynulo, ukončil vlastným zavinením a preto na následný pokles jeho príjmov, teda na toho času dosahovanú výšku jeho priemerného mesačného čistého príjmu súd prihliadnuť nemohol, keďže navrhovateľ sa svojim nezodpovedným ukončením predchádzajúceho pracovného pomeru z pohľadu stanovenia výšky výživného vzdal majetkového prospechu spočívajúceho v dovtedy ním dosahovanom priemernom mesačnom čistom príjme, ktorá skutočnosť nemôže byť vyhodnocovaná v neprospech maloletého dieťaťa, ktoré svojou výživou je jednoznačne odkázané na svojich rodičov, zároveň súd musel zohľadniť skutočnosť, že dieťa ako vyplýva z citovaného zákonného ustanovenia § 62 ods. 2 zákona má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov a má právo na výživné v takom rozsahu, ako by rodičia žili v spoločnej domácnosti a spoločne hospodárili, zároveň súd pri stanovení výšky výživného zohľadnil majetkové pomery rodičov uvedené vyššie a skutočnosť, že žiaden z rodičov okrem tohto dieťaťa ďalšie vyživovacie povinnosti nemá. Pokiaľ právny zástupca otca tvrdil údajný nárast výdavkov navrhovateľa na bývanie dôvodiac tým,
že bývanie v zahraničí je drahšie ako na Slovensku, súd zohľadnil bod 13 otcom uzavretej pracovnej zmluvy s terajším zamestnávateľom z ktorého vyvodil, že ubytovanie a strava sú otcovi terajším jeho zamestnávateľom poskytované bezplatne keďže navrhovateľ opak nepreukázal, ako vyplynulo z vykonaného dokazovania v súčasnosti navrhovateľ sa nepodieľa na hradení nákladov na byt v Košiciach, kde rodina pôvodne spoločne žila a ktorý bol pôvodne v podielovom spoluvlastníctve manželov a v súvislosti s ním vlastneným podielom v tomto byte minimálne od novembra 2015. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že takto stanovené výživné je primerané a navrhovateľ ním môže prispievať na úhradu potrieb maloletého bez ohrozenia potrieb svojich a svojej domácnosti. Z uvedeného dôvodu súd zamietol návrh odporkyne na stanovenie výšky výživného v prevyšujúcej časti.
Pokiaľ ide o úpravu styku navrhovateľa s maloletým súd vychádzal jednak zo záverov vo veci vypracovaného znaleckého posudku a rešpektoval odporúčania znalkyne na úpravu styku maloletého s jeho otcom, t.j. navrhovateľom, pričom ale zároveň jednoznačne súd musel zohľadniť skutočnosť, že otec v súčasnosti žije a pracuje v zahraničí, preto je bezpredmetným upravovať jeho styk s dieťaťom v čase pracovných dní v každom týždni, keďže je nesporné, že takáto úprava styku by bola len zaväzujúca pre odporkyňu a dieťa a terajšie osobné pomery na strane navrhovateľa by mu neumožňovali využívať možnosť takéhoto stretávania sa s dieťaťom, preto súd upravil styk navrhovateľa s maloletým v čase víkendov a to každý párny víkend v časovom rozpätí podľa odporúčania znalkyne, ale bez prespania maloletého u navrhovateľa, keďže vzhľadom aj na zmenu spoluvlastníctva bytu uvedeného vyššie sa toho času javí ako problémovým spôsob užívania predmetného bytu a z rovnakého dôvodu súd upravil i stretávanie sa otca s dieťaťom v čase takzvaných letných prázdnin, teda v čase letných mesiacov a upravil tieto stretávania sa navrhovateľa s dieťaťom v presnom časovom rozpätí v tom-ktorom dni upraveného obdobia od 1.7. do 7.7. bez prenocovania. Od širšej úpravy styku než je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku súd upustil a teda v tejto časti návrhu navrhovateľa nevyhovel, keďže navrhovateľ tým, že uzavrel pracovný pomer v zahraničí, kde toho času aj žije, jednoznačne má problém dostaviť sa na Slovensko, dôkazom čoho je i to, že napriek tomu, že je navrhovateľom v tomto konaní, že bol upovedomený prostredníctvom právneho zástupcu o potrebe dostaviť sa na pojednávanie aj vzhľadom na to, že medzi rodičmi nedošlo k uzavretiu rodičovskej dohody predovšetkým pokiaľ ide o úpravu styku navrhovateľa s dieťaťom, sa na pojednávanie nedostavil a žiadal, aby súd pojednával bez jeho prítomnosti, z uvedeného súd teda vyvodil, že by bolo bezpredmetným upravovať styk navrhovateľa s dieťaťom rozsiahlejším spôsobom, keďže terajšie pracovné pomery navrhovateľa by mu takéto stretávania sa s dieťaťom neumožňovali.
O náhrade trov štátu súd rozhodol v súlade s ustanovením § 148 O.s.p. a zaviazal každého z rodičov zaplatiť po polovici zostávajúcej časti odmeny vyplatenej znalkyni, ktorá bola jej vyplatená po započítaní rodičmi uhradených záloh na znalecké dokazovanie predbežne z finančných prostriedkov štátu vo výške spolu 84,72 €, z čoho polovica je 42,36 € z dôvodu, že uvedený znalecký posudok bol vypracovaný v záujme maloletého dieťaťa účastníkov z dôvodu rozporných tvrdení účastníkov ako rodičov dieťaťa. Z vyššie uvedených dôvodpv v prevyšujúcej časti návrhy účastníkov, pokiaľ ide o navrhovateľom pôvodne navrhovanú striedavú osobnú starostlivosť účastníkov o maloletého, návrh navrhovateľa na úpravu jeho styku s maloletým v prevyšujúcej časti a návrh odporkyne na určenie výživného zo strany navrhovateľa na dieťa v prevyšujúcej časti, zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 144 O.s.p., účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov. Keďže v priebehu konania súd nezistil okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie trov jednému z účastníkov, rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods.1 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že po: a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.1,2 O.s.p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 O.s.p.).