Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12CoP/1/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tótha a členov senátu JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Mareka Košča v právnej veci starostlivosti súdu o mal. V. L., N.. X.X.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny W., B. XX, W., dieťa rodičov

- matky: Y. L., N.. X.XX.XXXX, C. A. K. XXX, a otca: V.T. L., N.. XX.X.XXXX, C. A. K. XXX, o zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 12.10.2015 č.k.

- 25, jednohlasne takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o zvýšení výživného a o náhrade trov konania.

Žiaden z účastníkov n e m á na náhradu trov odvolacieho konania právo.

odôvodnenie:

Okresný súd Prešov rozsudkom č.k. - 25 zmenil rozsudok Okresného súdu Prešov pod sp. zn. zo dňa 28.5.2014 v časti určenia výživného tak, že zvýšil výživné zo strany otca na maloletého V. L., N.. X.X.XXXX, na sumu 90,- eur mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám matky, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, počnúc právoplatnosťou rozsudku, opakovane dobudúcna. V prevyšujúcej časti návrh matky zamietol. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že navrhovateľka - matka žalobou zo dňa 14.5.2015 požiadala o zvýšenie výživného na maloletého syna V. L. na 200,- eur mesačne. Rozsudkom Okresného súdu Prešov pod sp. zn. bolo manželstvo rodičov rozvedené, maloletý syn zverený do starostlivosti matky a otec zaviazaný na platenie výživného 70,- eur mesačne. V tom čase syn V. navštevoval 9. ročník základnej školy v R.. Od septembra 2015 nastupuje na strednú školu do B. alebo W., pričom náklady na ďalšie školské štúdium sa značne zvýšia. Vynakladá na syna 120,- eur mesačne spojené so stravovaním, oblečením, dochádzkou do školy a nakupovaním školských pomôcok. Toho času pracuje v N. pre spoločnosť P. - W. E., B..T..Y.. a jej čistý mesačný príjem je 380,- eur. Podľa matky, odporca je živnostníkom s mesačným príjmom 600,- eur.

Otec s návrhom na zvýšenie výživného nesúhlasil.

Kolízny opatrovník navrhol zvýšenie výživného na maloletého z dôvodov podstatnej zmeny a nastúpenia na Strednú spojenú školu v B., kde bude pokračovať vo vzdelávaní v študijnom odbore elektrikár. Do školy bude dochádzať z obce R., čím sa zvýšia súčasne náklady na cestovanie. Zvýšenie výživného zodpovedá majetkovým možnostiam a schopnostiam otca.

Navrhovateľka trvala na podanom návrhu. Pracuje na turnusy teraz už v T., kde ako opatrovateľka mesačne zarobí 592,50 eur. Z toho zaplatí 100,- eur na inkaso, 50,- eur na pôžičku v B. B., ktorú si

zobrala na zariadenie bytu. Bola jej poskytnutá pôžička 25.000,- eur na kúpu bytu, ktorú bude splácať po 225,- eur mesačne po dobu 10 rokov. Doposiaľ pracovala v N. na 3-mesačné turnusy a doma bola 6 týždňov. O maloletého počas jej neprítomnosti sa staral druhý starší syn, ktorý už je dospelý. Výdavky na syna sú zhruba 100,- eur mesačne na jedlo, ošatenie, obuv atď. a 30,- eur bude na cestovné mesačne. Počas letných prázdnin bol syn s ňou v N..

Otec so zvýšením výživného nesúhlasil. Ako živnostník v roku 2014 mal príjem 4.940,- eur, pričom výdavky boli 2.636,24 eur. Na zdravotné poistenie zaplatil ďalších 660,24 eur. Základ dane mal tak 2.303,76 eur. Podľa otca, matka ako opatrovateľka, musí zarábať mesačne 2.400,- eur. Otec mesačne musí zaplatiť 150,- eur na inkaso, mobilnému operátorovi 30,- eur, na zdravotnom poistení 57,- eur, na úrazové životné poistenie 45,- eur mesačne, splátka I. je 20,- eur mesačne. Takisto spláca pôžičku vo M. na nákup osobného motorového vozidla po 20,- eur mesačne. Vozidlo využíva na podnikateľské účely.

Otec poukázal na to, že na Okresnom súde Prešov bolo vedené konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM), pričom do jeho vlastníctva pripadol rodinný dom, ktorý má vyplatiť bývalej manželke do dvoch rokov mesačne po 650,- eur. Hodnota polovice domu bola totiž vyčíslená na 15.500,- eur. Do septembra 2014 platil výživné na staršieho syna.

Kolízny opatrovník na pojednávaní navrhol rozhodnúť podľa zárobkových možností a schopností otca.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Prešov sp. zn. súd zistil, že rozsudkom z 28.5.2014 bolo manželstvo účastníkov rozvedené, maloletý V. zverený do osobnej starostlivosti matky a otec zaviazaný na platenie výživného po 70,- eur mesačne. Odporca v tom čase ako živnostník mal príjem 600,- eur, pričom platil výživné na aj plnoletého syna V. 120,- eur mesačne. Maloletý V. bol v tom čase žiakom 8. ročníka základnej školy.

Pri hodnotení nároku na platenie výživného súd vychádzal z § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z., kde plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného otca súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutne nutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdal bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine, súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zvýšenie výživného len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Okresný súd mal preukázané, že je primerané zvýšenie výživného na maloletého V. na 90,- eur mesačne, počnúc právoplatnosťou rozsudku. Od septembra 2015 je maloletý študentom Strednej spojenej školy v Sabinove v odbore elektrikár, čím výrazne narástli náklady matky so štúdiom. Na cestovnom to bude mesačne 20,- eur. Je potrebné zakupovať pomôcky na výuku, pracovné oblečenie a obuv, čo nie je možné považovať za jednorazovú položku, vzhľadom na ich opotrebenie, ako aj fyzickému rastu maloletého. Náklady na pracovné pomôcky v škole má vyčíslené na sumu 112,- eur. Rovnako došlo aj k zmene pomerov u matky, keď od 22.9.2015 je zaevidovaná na Úrade práce z dôvodu, že predtým pracovala ako opatrovateľka na 3-mesačné turnusy. Otcom jej bola vytýkaná nedostatočná starostlivosť o syna. Otec pracuje ako živnostník - stolár, ktorý má síce zdravotné problémy s tlakom, ale tvrdenú skutočnosť nedoložil lekárskym potvrdením. Otec len doložil doklady daňového úradu o ročnom príjme 4.940,- eur. V rozhodnutí sp. zn. , ktoré prebehlo v roku 2014 uvádzal svoj čistý mesačný príjem 600,- eur. Naviac pri vyporiadaní BSM je zaviazaný k povinnosti po dobu 2 rokov

mesačne splácať po 650,- eur matke. Otcovi po vyporiadaní BSM ostal vo vlastníctve rodinný dom spolu so stolárskou dielňou na účely podnikania.

V konaní bolo preukázané, že došlo k poklesu príjmu matky, do starostlivosti ktorej bol zverený maloletý. Na strane otca neboli preukázané výrazné príjmové zmeny. Otec už neplatí výživné na plnoletého syna V., ku ktorému mal vyživovaciu povinnosť do septembra 2014. Aj keď posledné rozhodnutie o výživnom bolo z 25.8.2014, je potrebné zvýšiť platenie výživného otcom na maloletého, a to na 90,- eur mesačne z dôvodov podstatnej zmeny pomerov na strane syna. Čiastka 90,- eur mesačne mala by pokryť súčasné výdavky syna v súvislosti s jeho štúdiom.

O trovách konania účastníkov bolo rozhodnuté podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého, žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa výsledku, ak konanie sa mohlo začať aj bez návrhu.

Proti rozsudku okresného súdu dal odvolanie otec. Manželstvo rodičov maloletého bolo rozvedené 28.5.2014 v konaní sp. zn. a otec zaviazaný na platenie výživného po 70,- eur mesačne. Odvolateľ poukazuje na to, že aj u neho došlo k zmene príjmových pomerov. Podľa daňového priznania jeho čistý mesačný príjem je 411,- eur. Z toho musí platiť inkaso a všetky výdaje na chod domácnosti tak, ako je to rozpísané v rozsudku okresného súdu. Od novembra 2015 musí splácať BSM po 650,- eur mesačne. Dom je v havarijnom stave a vyžaduje nevyhnutnú opravu. Oprava ho bude stáť minimálne 15.000,- eur.

Otec poukázal na to, že matka neustále klame a zavádza. Keď uvádzala svoj mesačný príjem 120,- eur, tak pracovala v N. na 6-týždňové turnusy. Matka klame, keď hovorí o tom, že dostala úver, pretože pri deklarovanom príjme 380,- eur by jej žiadna inštitúcia peniaze na úver neposkytla. Otec trvá na tom, že matka si zakúpila byt zo spoločných financií, ktoré zatajila pri delení BSM. Byt je v osobnom vlastníctve bez tiarch, takže bol kupovaný v hotovosti. Ak sa deklaruje, že maloletý potrebuje 30,- eur mesačne na cestovnom, táto informácia je nepravdivá, pretože syn cestuje vlakom zadarmo. Na obedy do školskej jedálne nechodí. Keď sa nakupuje pracovné oblečenie, to slúži celý rok. Nenakupuje sa každý mesiac. Došlo k zmene situácie, pretože syn je u neho vždy od štvrtka do nedele. Vtedy sa o neho stará po každej stránke. Syn sa vyjadril, že by u neho ostal aj natrvalo. Žiada znížiť výživné na 40,- eur mesačne vzhľadom na vek maloletého. Chce, aby súd určil striedavú starostlivosť.

Matka k podanému odvolaniu navrhla potvrdiť rozhodnutie súdu prvého stupňa, prípadne zvýšiť mesačné výživné na 90,- eur mesačne. Naďalej chce ponechať starostlivosť o maloletého v jej rukách, pretože je to v jeho záujme. Keď skončil štúdium starší syn V. maturitou v júni 2014, tak otec ničím neprispel. Od decembra 2013 do mája 2014 otec ničím neprispieval na výchovu detí. Matka bola odkázaná na všetko sama a musela si pomôcť pôžičkami. V tom čase pracovala ako predavačka v R. v B.. Otec klame, pokiaľ hovorí o zmene príjmových pomerov. Pracuje ako živnostník a prácu si dáva zaplatiť bez faktúr. Neodvádza nič, čo zarobil. Z N. dováža vyradený nábytok, ktorý predáva za predražené ceny bez akéhokoľvek dokladu. Matka trvá na tom, že otec klame, pretože ona pracovala cez slovenskú agentúru, ktorá za ňu riadne odvádzala dane a odvody. Nevie, prečo otec rieši byt, v ktorom matka býva s ďalšími dvoma synmi V. a V., keď byt zakúpila v marci 2015, čo je 10 mesiacov po rozvode. Je to jej súkromná vec. Kúpu bytu si riešila súkromnou pôžičkou.

Aj keď otec hovorí o príjme 411,- eur mesačne, tak nie je pravda to, že dom je v havarijnom stave, má iba 16 rokov. Otec si žije nad pomery, chce dom nanovo zrekonštruovať. Vlastní dve autá. Nie je pravda, aby sa V. nestravoval, pretože z hľadiska rastu a vývoja potrebuje syn jesť v škole. Syn bol len raz od štvrtka do nedele u otca, pretože ten ho požiadal o pomoc v dielni. Otec platí výživné len po rozvodovom rozsudku, a to 70,- eur mesačne, inak nič. Otec si nasťahoval do domu nezamestnanú ženu s dospelým synom, tam ich živí a spolu holdujú alkoholu. O svojho maloletého syna sa vôbec nezaujíma. Nechce platiť výživné. Keď vycestovala za prácou do zahraničia, otec volal na sociálku, že syn je sám a nikto sa o neho nestará. Ale v tom čase s nimi žil a žije starší dospelý syn V.. Od septembra je nezamestnaná, pretože má o syna strach, záleží jej na ňom, pretože otec stále robí iba problémy. Nesúhlasí so znížením výživného.

Opatrovník sa k odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia a zistil, že rozhodnutie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti je potrebné potvrdiť ako vecne správne, t.j. vo výroku o povinnosti platiť výživné po 90,- eur mesačne. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.) a k tomu dodáva:

Okresný súd Prešov vo veci sp. zn. rozviedol manželstvo rodičov rozsudkom zo dňa 28.5.2014 č.k. - 35, pričom zveril maloletého V. do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal na platenie výživného po 70,- eur mesačne k rukám matky. Otec toho času odmietal platiť výživné po 100,- eur mesačne, pretože platil aj výživné na iného staršieho syna V. po 120,- eur mesačne. Ten mal maturovať, ale po maturite už nechce pokračovať v ďalšom štúdiu. Otec vtedy uviedol, že ako živnostník zarába okolo 600,- eur mesačne, z čoho platí aj zdravotné odvody. Matka v tom čase pracovala ako opatrovateľka na turnusoch v N.. Ako opatrovateľka len začínala, preto za jeden týždeň mala príjem 56,99 eur. Rozvodový rozsudok je právoplatný dňom 13.6.2014, pričom 14.5.2015 matka podala návrh na zvýšenie výživného na maloletého V. z dôvodov zmeny pomerov na strane maloletého spojené s nástupom na strednú školu v B. od septembra 2015. Požadovala platenie výživného po 200,- eur mesačne. Je potrebné súhlasiť s matkou, že u maloletého došlo k podstatnej zmene, ktorá má vplyv na platenie výživného u otca, a to nástupom na strednú školu v B.. Odborné vzdelávanie v odbore elektrikár v mieste mimo doterajšieho bydliska znamená ďalšie zaťaženie nákladov domácnosti matky o potrebu zaplatiť synovi cestovné do školy v B., stravovanie v škole, náhradu školských výdavkov v súvislosti s odbornou prípravou pri kúpe ošatenia, obuvi, ako aj vynakladanie ďalších potrebných nákladov so štúdiom a v neposlednom rade aj na to, že chlapec je v období fyzického rastu. U matky došlo k zmene pomerov, pretože matka cez agentúru P. - W. E., B..T..Y.. priemerne do júla 2015 zarábala po 586,63 eur mesačne, ale v súčasnosti je v evidencii Úradu práce ako nezamestnaná (od 22.9.2015), a to z dôvodov starostlivosti o maloletého. Otec síce deklaruje nízke príjmy z hľadiska dokladania daňových príjmov, ale je nesporné, že v rozvodovom konaní sa priznal, že bude splácať po 650,- eur mesačne matke za vyporiadanie rodinného domu, ktorý pripadol po rozvode otcovi. Otec tým deklaroval, že má aj iné príjmy ako príjmy vykazované v daňovom priznaní. Tým preukázal spôsobilosť platiť vyššie výživné ako doteraz stanovené rozhodnutím okresného súdu po 70,- eur mesačne. Preto je možné použiť ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť, pričom podľa ods. 2, rodičia sú povinní prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Okresný súd s poukazom na ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadal na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného otca. Keď zvýšil výživné o 20,- eur na maloletého, zodpovedá to schopnostiam otca platiť aj vyššie výživné a naviac, zanikla mu vyživovacia povinnosť k staršiemu synovi V., ku ktorému mal otec vyživovaciu povinnosť do septembra 2015 po 120,- eur mesačne. Otec je spôsobilý platiť vyššie výživné, ako bolo doteraz stanovené rozhodnutím okresného súdu pri rozvode, potom rozhodnutie okresného súdu je správne, pokiaľ zvýšil vyživovaciu povinnosť na 90,- eur mesačne. Krajský súd potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o zvýšení výživného.

Odvolací súd poznamenáva, že odvolanie proti rozsudku, kde v prevyšujúcej časti bol návrh matky na zvýšenie výživného zamietnutý, nebolo podané, preto ani súdy nemôžu z úradnej moci už zvyšovať platené výživné nad sumu 90,- eur v tomto konaní. V prípade zmeny pomerov na strane maloletého, môže súd opätovne rozhodovať o zvýšení výživného.

Odvolací súd potvrdzuje rozhodnutie súdu prvého stupňa aj vo výroku o náhrade trov konania, nakoľko o nich bolo rozhodnuté správne.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 146 ods.1 písm. a) a s § 81 ods.1 O.s.p.. Aj bez návrhu môže súd začať konanie vo veciach starostlivosti o maloletých (§ 81 ods. 1 O.s.p.), pričom podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, keďže konanie sa mohlo začať aj bez návrhu. Preto odvolací súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Otec v odvolaní proti rozsudku navrhol aj striedavú starostlivosť. Súčasne žiadal znížiť výživné na 40,- eur mesačne. Predmetom konania je platenie výživného, preto odvolací súd nemohol rozhodovať o novom návrhu na určenie striedavej starostlivosti o maloletého.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.