Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/353/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v právnej veci žalobcu: AB 1 B. V., registračné číslo: 56007043, so sídlom Amsterdam, Strawinskylaan 933, 1077XX, Holandské kráľovstvo, zastúpený: Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s. r. o., so sídlom Piaristická 707/25, Trenčín p r o t i žalovanému: C. T., L.. XX.X.XXXX, J. T.S. G. G., Y. XXX/XX, o zaplatenie 740,87 Eur a prísl. takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 200,34 Eur s kapitalizovaným úrokom z omeškania 4,2 Eur a s úrokmi z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 200,34 Eur od 15.8.2015 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a.

Účastníci n e m a j ú nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Žalobca žalobou zo dňa 26.8.2015 sa domáhal zaplatenia sumy 740,87 Eur, kapitalizovaného úroku z omeškania vo výške 13,93 Eur za obdobie od 7.4.2015 do 14.8.2015 a za ďalšie obdobie teda od 15.8.2015 do zaplatenia žiadal priznať úrok z omeškania zo žalovanej sumy vo výške 5,05% ročne. Žalobu odôvodnil tým, že jeho právny predchodca uzatvoril so žalovaným úverovú zmluvu dňa 25.2.2013, ktorou mu bol poskytnutý úver vo výške 1000 eur. Vzhľadom na to, že žalovaný úver riadne nesplácal, došlo k jeho zosplatneniu listom zo dňa 19.3.2015. Žalovaná suma predstavuje istinu vo výške 39,71 Eur, úrok vo výške 43,90 Eur, zosplatnenú istinu vo výške 630,60 Eur a poplatok za upomienku vo výške 24 eur, poplatok za možnosť zmeny splátky vo výške 0,60 Eur a poplatok za možnosť odloženia splátok vo výške 2,04 Eur.

Žalovanému bola doručená žaloba s prílohami ešte dňa 17.9.2015, doposiaľ sa však k žalobe nevyjadril.

Vzhľadom na to, že jedná sa o drobný spor, súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania s poukazom na § 115a ods. 2 O. s. p.

Podľa § 115a ods. 2 O. s. p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa § 200ea ods. 1 O. s. p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 Eur, od toho okamihu ide o drobný spor.

Súd vykonal dokazovanie úverovou zmluvou zo dňa 25.2.2013, úverovými zmluvnými podmienkami spoločnosti Home Credit Slovakia, a. s., výpisom čerpania, splátok a úhrad, výzvou na zaplateniu úveru zo dňa 19.3.2015, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 29.7.2015 a zistil tento skutkový stav:

Dňa 25.2.2013 bola uzavretá formulárová zmluva medzi veriteľom - obchodnou spoločnosťou Home Credit Slovakia, a. s. a žalovaným ako dlžníkom. Jej predmetom bolo poskytnutie úveru vo výške 1000 Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal uhradiť 48 mesačnými splátkami po 37,50 Eur. V zmluve bola dohodnutá ročná úroková sadzba 26,32 %, RPMN je uvedené v rozpätí od 34% do 36%, uvedená je aj priemerná hodnota RPMN vo výške 47,29%. Dohodnutý bol aj poplatok za vedenie účtu 2,49 Eur (zahrnutý v splátke) a ako lehota splatnosti je uvedených 48 mesiacov po poskytnutí úveru. Vyčíslená bola aj celková čiastka splatná spotrebiteľom vo výške 1738,08 Eur.

Zo zmluvy vyplýva aj to, že zisťovaný bol čistý mesačný príjem žalovaného vo výške 620 Eur, jeho partnerky vo výške 200 Eur ako aj počet vyživovaných detí - 4. Žiadne iné údaje týkajúce sa bonity žalovaného zo zmluvy nevyplývajú.

Z výpisu čerpania, splátok a úhrad vyplýva, že spočiatku žalovaný úver splácal až do 15.6.2014, kedy neuhradil 15. splátku a nezaplatil ani nasledujúce dve splátky. Neskôr neuhradil ani 20., 22., 23. a 24. splátku. Preto pôvodný veriteľ - spoločnosť Home Credit Slovakia a.s. listom zo dňa 19.3.2015 vyzval žalovaného k splateniu celého úveru vo výške 840,87 Eur najneskôr do 15. dní od odoslania tejto výzvy. Z pripojeného poštového podacieho hárku vyplýva, že tento list žalovanému bol poslaný poštou.

V úverových zmluvných podmienkach spoločnosti Home Credit Slovakia a. s. v hlave 7 bolo dohodnuté ukončenie úverovej zmluvy a konkrétne podľa § 3 písm. a/ klient bol povinný celý čerpaný úver splatiť na požiadanie spoločnosti v prípade, že sa oneskoril s platením aspoň 2 splátok alebo sa oneskoril s platením 1 splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace.

Zo spomínaného výpisu čerpania, splátok a úhrad vyplýva, že žalovaný celkovo z úverového vzťahu zaplatil sumu 799,66 eur. Po zosplatnení úveru zaplatil ešte jednu splátku dňa 20.5.2015 vo výške 100 eur.

Neskôr bola uzavretá zmluva o postúpení pohľadávok medzi spoločnosťou Home Credit Slovakia a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, pričom v žalobe sa uvádza dátum tejto zmluvy dňa 19.3.2015 a v oznámení o postúpení pohľadávky je uvedený dátum 12.9.2012, teda ešte pred uzavretím úverovej zmluvy, čo je nelogické. Súd teda nemal za preukázané, keďže príslušná zmluva o postúpení pohľadávok nebola predložená, kedy vlastne bola uzavretá. Žalobca však pripojil písomné oznámenie o postúpení predmetnej pohľadávky žalobcovi, pričom toto oznámenie urobil postupca listom zo dňa 29.7.2015, ktorý zasielal žalovanému poštou, ako to opäť vyplýva z poštového podacieho hárku.

Aktívna legitimácia žalobcu vyplýva z § 524 a násl. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“).

Podľa § 524 ods. 1 veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľa § 524 ods. 2 s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Právny vzťah medzi účastníkmi je potrebné posúdiť podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (v danom prípade v znení účinnom od 1.1.2013 do 9.6.2013).

Podľa § 1 ods. 2 citovaného zákona spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. a/ citovaného zákona na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 2 písm. b/ citovaného zákona veriteľom sa rozumie fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 2 písm. d/ citovaného zákona zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 9 ods. 1 vety prvej citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú vymenované v § 9 ods. 2 citovaného zákona. Medzi nimi pod písm. f/ je uvedená doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru pod písm. j/ ročná percentuálna miera nákladov a celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

Podľa § 11 ods. 1 písm. b/ citovaného zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/.

Podľa § 11 ods. 2 citovaného zákona ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa uver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje najmä posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez údajov o sociálnoekonomickej situácii spotrebiteľa a účelové použitie údajov o sociálnoekonomickej situácii spotrebiteľa na vytvorenie zdania väčšej schopnosti spotrebiteľa splácať úver, ako tomu v skutočnosti je.

Súd bol toho názoru, že v zmluve nepochybne chýba údaj o konečnej splatnosti úveru, nakoľko ten je v zmluve stanovený len počtom mesačných splátok, čo je nepostačujúce. Počet splátok totiž nemožno stotožniť s konečnou splatnosťou úveru, nepochybne zákonodarca pod konečnou splatnosťou úveru nemyslel len stanovenie počtu mesačných splátok, pretože inak by sa uspokojil s náležitosťou pod písm. k/, kde sa uvádza aj počet splátok. Obe tieto náležitosti teda nie je možné stotožniť a iný výklad než ten, že termín konečnej splatnosti úveru je potrebné určiť dátumovo, neprichádza do úvahy (napr. rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 27.5.2014).

Pokiaľ ide o uvedenie RPMN, v danom prípade tento údaj nebol uvedený v zmluve určito, pretože je uvedené len jeho rozpätie od 34% do 36% s poznámkou, že presná hodnota RPMN závisí na dni poskytnutia úveru a že klient súhlasí s tým, že presnú výšku RPMN mu spoločnosť oznámi po poskytnutí úveru. Toto tvrdenie žalobcu súd považuje za zavádzajúce, pretože podľa názoru súdu výšku RPMN nemôže ovplyvniť konkrétny deň poskytnutia úveru a preto nič nebránilo tomu, aby v spomínanej zmluve bola uvedená presná hodnota RPMN. Súd zdôrazňuje, že údaj o RPMN (ročnej percentuálnej miere nákladov) je jeden z najdôležitejších údajov pre spotrebiteľa, pretože zohľadňuje všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť a preto je najlepším indikátorom posúdenia výhodnosti či nevýhodnosti úveru. Zákonodarca v záujme poskytnutia ochrany slabšej zmluvnej strany v spotrebiteľskom právnom vzťahu, teda spotrebiteľovi, stanovil prísne obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré v zákona č. 129/2010 Z.z. sprísnil aj tým, že pri údaji o RPMN sa musia uviesť všetky predpoklady použité na jeho výpočet. Je nepochybné, že v zmluve spomínaný údaj chýba, čo však v zmysle citovaného zákonného ustanovenia nepostačuje.

Podľa názoru súdu navyše veriteľ nedostatočne zisťoval schopnosť žalovaného splácať úver, keďže jeho bonitu zistil len tým aký má príjem žalovaný, jeho partnerka a koľko má vyživovacích povinností. Napriek tomu, že jeho príjem nie je vysoký, ale má až 4 vyživovacie povinnosti, nezisťoval jeho pravidelné výdavky, pričom podľa súdu až po ich zohľadnení možno dospieť k záveru, či vzhľadom na už spomínané pomery žalovaného bude schopný úver splácať. K záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru súd dospel s poukazom na § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., ale aj v dôsledku vyššie citovaných chýbajúcich povinných náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Žalovaný by teda mal žalobcovi vrátiť len sumu poskytnutého úveru t.j. 1000 Eur a keďže doposiaľ mu zaplatil 799,66 Eur, jeho dlh činí 200,34 Eur. Súd preto zaviazal žalovaného k zaplateniu len tejto istiny a žalobu v prevyšujúcej časti ako nedôvodnú zamietol.

Z prisúdenej istiny súd priznal aj úroky z omeškania, na ktoré má žalobca nárok podľa § 517 ods. 1, 2 OZ.

Podľa § 517 ods. 1 vety prvej dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom od 1.2.2013 výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

K zosplatneniu úveru došlo v súlade s § 565 a dohodnutými zmluvnými podmienkami od 7.4.2015 (15 dní od odoslania výzvy o zosplatnení listom zo dňa 19.3.2015). Súd preto priznal od uvedeného dňa úroky z omeškania vo výške 5,05% ročne. Zároveň úrok z omeškania kapitalizoval tak ako žalobca, teda za obdobie od zosplatnenia úveru od 7.4.2015 do 14.8.2015 t.j. do dňa spracovania tejto žaloby. Ku dňu zosplatnenia úveru dlh žalovaného činil 300,34 Eur vzhľadom na to, že ku dňu 7.4.2015 (k dňu zosplatnenia) žalovaný zaplatil 699,66 Eur. Úrok z omeškania 5,05% ročne zo sumy 300,34 eur (1000 - 699,66) za obdobie od 7.4.2015 do 20.5.2015 (dátumu úhrady splátky vo výške 100 Eur) činí 1,82 eur. Za ďalšie obdobie teda od 21.5.2015 do 14.8.2015 bol úrok z omeškania počítaný už zo sumy 200,34 Eur po zohľadnení spomínanej splátky vo výške 100 Eur, takže kapitalizovaný úrok z omeškania za toto obdobie činí 2,38 Eur a úhrne za obdobie od 7.4.2015 do 14.8.2015 činí 4,2 eur.

Výrok o náhrade trov konania vyplýva z ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p. Náhradu trov konania si uplatnil len žalobca, ten však bol neúspešný v prevažnej časti uplatneného nároku a preto mu náhrada trov konania neprislúcha.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.