Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

NM-1T/76/2009

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, samosudcom JUDr. Ivanom Pavlovičom, v trestnej veci obžalovaného E. J., X.. XX.XX.XXXX Y. H., V. L. H.T.E., N.. H.. H. XX/X, trestne stíhaného na slobode pre prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. v znení účinnom v čase spáchania skutku (ďalej len „"), na hlavnom pojednávaní konanom dňa 20. januára 2016 v Novom Meste nad Váhom t a k t o

rozhodol:

Obžalovaný: E. J. S. G. B. Á. H. R. F. T., X.. XX.XX.XXXX Y. H., V. L. H., N.. H.. H. XX/X, na slobode, j e v i n n ý, ž e dňa 12.11.2004, kedy došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu, v miesto svojho trvalého pobytu, v rozpore s obsahom svojej zmluvnej povinnosti, vyplývajúcej mu z leasingovej zmluvy číslo 359035 uzavretej medzi ním ako nájomcom a medzi spoločnosťou Volkswagen finančné služby Slovensko, s.r.o., Vajnorská 98, Bratislava, IČO:31341438, ako prenajímateľom, dňa 17.04.2001, nevrátil prenajímateľovi osobný automobil zn. Škoda Felícia LX1, EČV H.-XXXAF, VIN TMBEFF61317352994, v hodnote 7.468,63 EUR (225.000,-Sk), ktorý bol predmetom leasingu a tento si ponechal, hoci vedel, že jeho oprávnenie predmetnú vec užívať zaniklo z dôvodu omeškania v platenia troch mesačných splátok dňa 12.11.2004 vypovedaním zmluvy prenajímateľom, a uvedenú vec nevrátil napriek tomu, že mu táto povinnosť vyplývala z obsahu leasingovej zmluvy a napriek tomu, že bol na to písomným listom doručeným mu prostredníctvom jeho manželky vyzvaný, čím prenajímateľovi, poškodenej spoločnosti VOLKSWAGEN Finančné služby Slovensko, s.r.o. so sídlom Bratislava, Vajnorská ul. č. 98, PSČ: 831 04, IČO: 31 341 438, spôsobil ujmu na zisku v podobe straty nájomného za leasing predmetného vozidla vo výške cca 4.147,34 EUR (124.942,70 Sk) t e d a

- si prisvojil cudziu vec, ktorá mu bola zverená a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu, č í m s p á c h a l

- prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona. Za to sa o d s u d z u j e podľa § 213 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j), písm. l) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3, ods. 8 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 1 /jeden/ rok. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá. Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona sa obžalovanému u r č u j e skúšobná doba v trvaní 1 /jeden/ rok. Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku sa poškodená spoločnosť VOLKSWAGEN Finančné služby Slovensko, s.r.o. so sídlom Bratislava, Vajnorská ul. č. 98, PSČ: 831 04, IČO: 31 341 438, s nárokom na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.

odôvodnenie:

Pokiaľ ide o subjektívnu stránku - zavinenie, bolo konanie obžalovaného posúdené podľa § 15 písm. b) Trestného zákona ako trestný činy spáchaný v nepriamom úmysle, keďže obžalovaný vedel, že svojim konaním môže porušiť alebo ohroziť spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť záujem chránený týmto zákonom a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený. Obžalovaný svojim konaním porušil záujem spoločnosti na ochrane majetku fyzických a právnických osôb. Prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom podal pod - 13 dňa 18.05.2009 na obvineného E. J. obžalobu pre prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona (zrejmou chybou v písaní je uvedené v obžalobe zákonné ustanovenie § 231, hoci správne mal byť uvedený § 213) na tom skutkovom základe, že mal dňa 12.11.2004, kedy došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu, v miesto svojho trvalého pobytu, v rozpore s obsahom svojej zmluvnej povinnosti, vyplývajúcej mu z leasingovej zmluvy číslo 359035 uzavretej medzi ním ako nájomcom a medzi spoločnosťou Volkswagen finančné služby Slovensko, s.r.o., Vajnorská 98, Bratislava, IČO:31341438, ako prenajímateľom, dňa 17.04.2001, nevrátil prenajímateľovi osobný automobil zn. Škoda Felícia LX1, EČV H.-XXXAF, VIN TMBEFF61317352994, v hodnote 7.468,63 EUR (225.000,-Sk), ktorý bol predmetom leasingu a tento si ponechal, hoci vedel, že jeho oprávnenie predmetnú vec užívať zaniklo z dôvodu omeškania v platenia troch mesačných splátok dňa 12.11.2004 vypovedaním zmluvy prenajímateľom, a uvedenú vec nevrátil napriek tomu, že mu táto povinnosť vyplývala z obsahu leasingovej zmluvy a napriek tomu, že bol na to písomným listom doručeným mu prostredníctvom jeho manželky vyzvaný, čím prenajímateľovi, poškodenej spoločnosti VOLKSWAGEN Finančné služby Slovensko, s.r.o. so sídlom Bratislava, Vajnorská ul. č. 98, PSČ: 831 04, IČO: 31 341 438, spôsobil ujmu na zisku v podobe straty nájomného za leasing predmetného vozidla vo výške cca 4.147,34 EUR (124.942,70 Sk). Súd vykonal na hlavnom pojednávaní dňa 15.04.2010 dokazovanie výsluchom obžalovaného E. J. a svedka poškodeného H.. K. B., čítaním listinných dôkazov vzťahujúcich sa na vec a osobu obžalovaného a dňa 15.04.2010 ho oslobodil obžaloby spod obžaloby Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom podal pod - 13 dňa 18.05.2009 podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku z dôvodu, že žalovaný skutok nie je trestným činom a poškodenú spoločnosť odkázal s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. Proti oslobodzovaciemu výroku podal prokurátor v zákonnej lehote odvolanie, ktoré bolo Krajským súdom v Trenčíne Uznesením č. k. - 108 zo dňa 21.09.2010 zamietnuté. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 21.09.2010. Najvyšší súd Slovenskej republiky Rozsudkom č. k. - 151 zo dňa 18.06.2013 vyslovil, že Uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 21.09.2010, sp. zn. a konaním, ktoré mu predchádzalo bol porušený zákon v ustanovení § 319 Trestného poriadku a § 10 ods. 2 Trestného zákona v prospech obžalovaného E. J., zrušil uvedené uznesenie ako aj vyššie citovaný rozsudok súdu prvého stupňa zo dňa 15.04.2010 a vrátil ho súdu prvého stupňa, aby ho v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol. Z odôvodnenia najvyššie súdu vyplynulo, že skutok uvedený v obžalobnom návrhu zodpovedá výsledkom dokazovania na hlavnom pojednávaní, obsahuje z formálneho hľadiska všetky zákonné znaky prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, pričom súd prvého stupňa ani odvolací súd nemali pochybnosti o tom, že obžalovaný skutok spáchal a z formálneho hľadiska obsahuje všetky zákonné znaky žalovaného trestného činu, ale vo svojich rozhodnutiach sa nezaoberali skutočnosťami tvoriacich obsah § 10 ods. 2 Trestného zákona. Preto bude úlohou súdu prvého stupňa vo svojich úvahách hodnotiť všetky skutočnosti významné pre posúdenie viny obžalovaného z hľadiska § 10 ods. 2 Trestného zákona a až následne bude možné spoľahlivo a v súlade so stavom veci a zákonom rozhodnúť, či so zreteľom na skôr uvedené skutočnosti, závažnosť konania obžalovaného, spôsob spáchania činu a jeho následok, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku, je závažnosť konania obžalovaného vyššie ako nepatrná a teda, či obžalovaný svojim konaním naplnil zákonné znaky prečinu, pre ktorý bola podaná obžaloba. Až následne bude preto možné, aby súd prvého stupňa nadväznosti na to hodnotil vhodnosť aplikácie princípu ultima ratio. Súd následne vo veci naradil hlavné pojednávanie, na ktorom v potrebnom rozsahu vec prejednal a rozhodol. Rozsudkom zo dňa 26.11.2013 ho oslobodil obžaloby spod obžaloby Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom podal pod - 13 dňa 18.05.2009 podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku z dôvodu, že žalovaný skutok nie je trestným činom a poškodenú spoločnosť odkázal s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. Proti oslobodzovaciemu výroku podal prokurátor v zákonnej lehote odvolanie. Krajský súd v Trenčíne Uznesením č. k. - 189 zo dňa 15.05.2014

zrušil a v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol, pričom z rozhodnutia vyplýva, že vyplýva s tým, že je potrebné sa vysporiadať pri posudzovaní predmetného prečinu s ustanovením § 10 ods. 2 Trestného zákona. Obžalovaný Ján Podzámsky po poučení podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku, najmä však podľa § 257 Trestného poriadku a po porade so svojím obhajcom, na hlavnom pojednávaní dňa 15.04.2010 vyhlásil, že je nevinný. Z výpovede obžalovaného E. J. na hlavnom vyplynulo, že auto Škoda Felicia mal zobraté od Volkswagen finančné služby na šesť rokov so splátkami 4 500,-Sk mesačne. Predtým mal dva-tri problémy. Vždy prišla nejaká osoba z leasingovky a vždy to doplatil. Prvý krát rok a pol po uzatvorení leasingovej zmluvy a druhý krát asi po dvoch rokoch. Potom s nimi nemal žiadne problémy. Manželka mu telefonicky oznámila, že mu prišiel nejaký dopis, bol vtedy v Chorvátsku za prácou na dva mesiace, nič mu ale nezaplatili. Keď sa vrátil domov, bol nezamestnaný, nemal prácu nejako mu to z pamäte zišlo. Keď podali trestné oznámenie, zavolal do spoločnosti, povedali mu, že podali na neho trestné oznámenie, povedali mu kde ho má pristaviť, pristavil ho a odkúpil. Potom sa dohodol s nimi na mesačných splátkach, ale keďže bol nezamestnaný nemohol to splácať. Bol v spoločnosti a dohodol sa s nimi na pokračovaní splátkového kalendára s tým, že od 15. mája má dávať finančné prostriedky. Nevie koľko nezaplatil leasingových splátok pred podaním trestného oznámenia. Pred podpisom zmluvy si neprečítal podrobne všetky klauzuly zmluvy. Na hlavnom pojednávaní boli dané obžalovanému k nahliadnutiu Všeobecné podmienky o zmluvy finančnom leasingu motorového vozidla čl. 7 bod 1, ktorý následne prokurátor prečítal. Obžalovaný k tomu uviedol, že zmluvu nečítal. Nepamätá si, že by mu toto pracovník leasingovej spoločnosti pri podpise vysvetlil. Nevie o tom, že keď neplatí leasing, že musí vozidlo vrátiť vozidlo leasingovej spoločnosti. Auto po tom využíval čiastočne. Dovtedy mu leasingová spoločnosť nerobila problémy. Nevie kedy sa dozvedel o liste o ukončení leasingu. Reálne sa o tom dozvedel až po trestnom oznámení. Vozidlo bolo doma na Myjave pri jeho chalupe. Neužíval ho, len čiastočne, napríklad raz za mesiac, keď potreboval zaviezť syna astmatika doktorovi. Nikto iný ho neužíval. Keď prišlo trestné oznámenie, niekedy v januári asi pred dvoma rokmi, zavolal im a povedali mu, aby auto pristavil. Auto pristavil v Bratislave u zmluvného partnera leasingovej spoločnosti, dohodli sa na tom, že auto odkúpi. Asi za mesiac auto aj za cca 20 000,-Sk kúpil. Dohodli sa aj o uhradení zvyšného neuhradeného leasingu v splátkach. Nevie o žiadnych právnych krokoch leasingovej spoločnosti. V súčasnosti je vlastníkom vozidla. Nemá vedomosť o právnych krokoch spoločnosti na vymoženie dlžnej čiastky alebo vydanie motorového vozidla. Zostáva mu uhradiť okolo 4 200 Eur. Z výpovede svedka poškodeného H.. K. B. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že v roku 2001 uzatvorila spoločnosť Volkswagen finančné služby Slovensko s.r.o. s obžalovaným leasingovú zmluvu na prenájom vozidla Škoda Felícia. V priebehu trvania zmluvy, bola zlá platobná disciplína, ktorá bola opakovane riešená mimosúdnym vymáhaním. V roku 2004 prestala byť zmluva platená vôbec. V zmysle všeobecných podmienok, s ktorými bol oboznámený, bola zmluva vypovedaná v roku 2004. Z nej vyplynula povinnosť vrátiť predmet leasingu, čo však neurobil. Na to boli podniknuté ďalšie kroky k prevzatiu vozidla. Poverili tretie strany, aby vozidlo prevzali. Mali osloviť klienta, nájsť vozidlo a vrátiť ho spoločnosti. Bola doručená výpoveď, ktorú prevzala jeho manželka. On sa v tom čase zatajoval. Vozidlo sa nájsť nepodarilo. Čakalo sa určitú dobu, či dôjde k vráteniu vozidla, alebo nedôjde. Keď tá doba bola veľmi dlhá, pristúpili k podaniu trestného oznámenia. Až na výzvu vyšetrovateľa, pristavil vozidlo u autorizovaného predajcu. Vozidlo bolo značne znehodnotené dlhodobým používaním. Boli obžalovanému zasielané upomienky, chodia dve, ktoré generuje systém, chodia normálnou poštou, vrátili sa s tým, že adresát neprevzal. Potom sa poverila tretia strana na prevzatie vozidla, keďže k odovzdaniu vozidla nedošlo. Na adrese trvalého pobytu sa snažili niekoľko krát ho nájsť, hovorili s jeho manželkou, mala vedomosť o leasingu vozidla. Do vznesenia obvinenia sa obžalovaný telefonicky ani žiadnym iným spôsobom o veci neinformoval. Podľa svedka je každému jasné aké právne následky sú spojené z neplatením leasingovej splátky. Od novembra 2004 do januára 2009 neuhradil žiadne leasingové splátky. Po tom ako vozidlo predali, dali mu rozklad na 15 splátok, ani z tejto dohody nezaplatil nič. Žalobu na vrátenie veci nepodali, lebo nebol dôvod, obžalovaný vedel, že vozidlo je povinný vrátiť. Žalobu na zaplatenie leasingových splátok nepodali, uplatnili si škodu. Medzi 12.11.2004 a 03.12.2008 riešila vec spoločnosť OVER - LEAS s.r.o. niekoľko mesiacov až do podania záverečnej správy a majú v kompetencii aj ďalej to riešiť. Od podania Záverečnej správy z januára 2005 nebolo potrebné prijímať žiadne opatrenia, čakalo sa, či nájomca odovzdá vozidlo, lebo dokonca v roku 2006 mal podľa zmluvy skončiť leasing. Dňa 31.07.2008 bola uzatvorená dohoda o úhrade škody, že v 15 splátkach ju uhradí. Nešlo už o úhradu leasingu. Súd ďalej oboznámil listinné dôkazy obsiahnuté v spise v rozsahu, ako vyplýva zo zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa 15.04.2010.

Z Leasingovej zmluvy zo dňa 11.05.2001 vyplynulo, že obžalovaný uzatvoril zmluvu o finančnom nájme motorového vozidla zn. Škoda Felícia na dobu 6 rokov s mesačnými splátkami vo výške 4 567,- Sk. Z Ukončenia leasingovej zmluvy zo dňa 12.11.2004 vyplynulo, že leasingová spoločnosť oznámila obžalovanému ukončenie leasingovej zmluvy č. 359035, ktoré prevzala manželka obžalovaného, ale bez uvedenia dátumu kedy sa tak stalo. Z trestného oznámenia zo dňa 24.11.2008 vyplynulo, že spoločnosť Volkswagen finančné služby Slovensko s.r.o. podala na obžalovaného trestné oznámenie, ktoré bolo doručené Okresnému riaditeľstvu PZ v Trenčíne dňa 03.12.2008. Podľa registra priestupkov nemá obžalovaný žiadny záznam v evidencii priestupkov. Podľa odpisu z registra trestov obžalovaný bol doposiaľ 4 krát súdne trestaný, pričom všetky evidované odsúdenia má osvedčené, resp. zahladené, s právnym následkom, že sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený. Podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona, kto si prisvojí cudziu vec, ktorá mu bola zverená a spôsobí na cudzom majetku škodu malú, potrestá odňatím slobody až na dva roky. Podľa § 213 ods. 2 písm. a) Trestného zákona, odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha či uvedený v odseku 1 a spôsobí ním väčšiu škodu. Na hlavnom pojednávaní boli prečítané zápisnica o ohliadke miesta činu zo dňa 22.01.2015, oboznámená fotodokumentácia z miesta činu a ostatné listinné dôkazy vzťahujúce sa na vec a osobu obžalovaného. * * * * * Na základe dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní, súc viazaný právnym názorom dovolacieho súdu a odvolacieho súdu, má súd vinu obžalovaného preukázanú riadne a náležite, a to v rozsahu nevyhnutnom na zákonné rozhodnutie. Súd z dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní a po dôkladnom vyhodnotení všetkých dôkazov má preukázaný skutkový stav veci ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku. Obžalovaný sa ku skutku priznal. Z výpovede obžalovaného ako aj výpovede zástupcu poškodenej spoločnosti ako aj listinných dôkazov vyplynulo, že došlo k uzatvoreniu leasingovej zmluvy medzi obžalovaným a poškodenou spoločnosťou, k ukončeniu leasingovej zmluvy z dôvodu, že obžalovaný včas a riadne neplatil leasingové splátky a následnému ukončeniu leasingu. Je preukázané, že obžalovaný predmet leasingu štyri roky neoprávnene užíval, teda bez právneho titulu, keďže došlo k ukončeniu leasingu, vrátil ho v poškodenom stave až po podaní trestného oznámenia, po začatí trestného konania a poškodenej spoločnosti svojim konaním spôsobil vyčíslenú škodu. Poškodená spoločnosť listom zo dňa 12.11.2004 oznámila obžalovanému predčasné ukončenie leasingu, v ktorom vyzvala obžalovaného na vrátenie motorového vozidla, upozornila, že užívanie motorového vozidla je trestným činom neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 249a zákona č. 140/1961 Zb. Trestného zákona. Od tohto okamihu obžalovaný vedel, že vozidlo užíva protiprávne a je povinný vozidlo poškodenej spoločnosti vrátiť. Podľa Potvrdenia o ukončení leasingovej zmluvy č. 3259035 zo dňa 30.03.2009, faktúry spoločnosti AUTO VALUŠEK ITALY, s.r.o. č. 93035, pokladničného príjmového dokladu k tejto faktúre zo dňa 30.03.2009 a kúpnej zmluvy vyplynulo, že poškodená spoločnosť potvrdila ukončenie leasingu a následne obžalovaný motorové vozidlo zn. Škoda Felícia, ev. č. MY 740AF, odkúpil a stal sa jeho vlastníkom. Vykonané dôkazy spolu korešpondujú, dopĺňajú sa a súd nezistil medzi nimi zásadné rozpory, pričom vykonané dôkazy vytvárajú spolu ucelenú reťaz dôkazov, na základe ktorých súd mohol vysloviť logický záver, že skutok kladený obžalovanému sa stal, spáchal ho obžalovaný. Konanie obžalovaného po stránke objektívnej i subjektívnej napĺňa všetky zákonné znaky prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, pretože si prisvojil cudziu vec, ktorá mu bola zverená a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu. Pokiaľ ide o subjektívnu stránku - zavinenie, bolo konanie obžalovaného posúdené podľa § 15 písm. b) Trestného zákona ako trestný činy spáchaný v nepriamom úmysle, keďže obžalovaný vedel, že svojim konaním môže porušiť alebo ohroziť spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť záujem chránený týmto zákonom a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený. Obžalovaný svojim konaním porušil záujem spoločnosti na ochrane majetku fyzických a právnických osôb. Pri výmere trestu súd prihliadol na stupeň závažnosti spáchaného trestného činu, mieru zavinenia, pohnútku, osobu páchateľa, na okolnosti, za ktorých došlo k spáchaniu trestného činu, ale aj na účel trestu a na možnosti nápravy páchateľa. Súd zistil na strane obžalovaného dve poľahčujúce okolnosti a to poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. j), l) Trestného zákona. Obžalovaný pred spáchaním žalovanej trestnej činnosti viedol riadny život. Na predchádzajúce odsúdenia súd neprihliadol, nakoľko sú osvedčené, resp. zahladené, a hľadí sa na neho, akoby nebol odsúdený. U odsúdeného súd nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť. Súd uložil obžalovanému podmienečný trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere 1 rok s odkladom na skúšobnú dobu 1 rok. Súd je presvedčený,

že podmienečným trestom odňatia slobody bude naplnený účel trestu, nakoľko sledovaním správania obvineného v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia je možné pôsobiť na jeho správanie tak, aby sa ďalšej trestnej činnosti nedopustil. Inštitút podmienečného odsúdenia kladie dôraz v prvom rade na resocializačnú povahu trestnoprávnych noriem, ktorého podstatou je, že súd vynesie odsudzujúci rozsudok alebo trestný rozkaz a uloží trest odňatia slobody, ale výkon tohto trestu odloží páchateľovi trestného činu pod tou podmienkou, že v priebehu určenej skúšobnej doby sa bude riadne správať a bude plniť povinnosti uložené súdom. To znamená, že odsúdený bude v priebehu skúšobnej doby dodržiavať právny poriadok, základné normy občianskej spoločnosti a nebude sa dopúšťať trestných činov, priestupkov a iných deliktov a v neposlednom rade bude plniť súdom uložené povinnosti a obmedzenia. Skúšobná doba začne plynúť obžalovanému prvým dňom po právoplatnosti tohto rozhodnutia. V prípade, že sa v priebehu skúšobnej doby dopustí obžalovaný akejkoľvek trestnej činnosti, za ktorú bude právoplatne odsúdený, alebo i v prípade spáchania akýchkoľvek priestupkov (t. j. aj dopravných), prípade porušenie uložených povinností alebo obmedzení, zakladajú takéto skutočnosti zákonný dôvod na premenu uloženého podmienečného trestu odňatia slobody na nepodmienečný. V prípade, ak bude obžalovaný viesť v skúšobnej dobe riadny život a vyhovie bezo zvyšku všetkým v rozsudku uloženým podmienkam, súd vysloví, že sa o s v e d č i l; ináč rozhodne, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby, že si trest v y k o n á. Súd považuje za potrebné obžalovaného poučiť, že v prípade, ak spácha v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia úmyselný trestný čin, tak v prípade uznania viny, v zmysle § 49 ods. 2 Trestného zákona mu nebude možné za trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody a reálne mu môže hroziť nepodmienečný trest. Účelom trestu teda nie je len ochrana občanov pred páchaním trestných činov, ale aj výchovné pôsobenie na páchateľa, ktoré má smerovať k tomu, aby v ďalšom živote viedol riadny život. Uložený trest považuje súd vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje a na okolnosti prípadu, za dôvodný a primeraný, zodpovedajúci zásadám ukladania trestov v zmysle ustanovenia § 34 Trestného zákona, ktorých účelom je zabezpečenie nielen ochrany spoločnosti pred páchateľmi trestných činov, ale aj vytvorenie podmienok na nápravu páchateľa a na jeho výchovu k tomu, aby v budúcnosti viedol riadny život. Poškodenú spoločnosť VOLKSWAGEN Finančné služby Slovensko, s.r.o., ktorá si v trestnom konaní uplatnila proti obžalovanému náhradu škody, súd podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku s jej nárokom odkázal na občianske súdne konanie, nakoľko by bolo treba na rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania a predĺžilo by ho a s poukazom na skutočnosť, že po ukončení leasingu motorové vozidlo bolo odpredané obžalovanému.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Trenčíne. Právo podať odvolanie neprináleží tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku /§ 307 ods. 1 písm. a), ods. 2 Trestného poriadku/ a to v neprospech i v prospech obžalovaného /§ 308 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku/. Odvolanie môže podať obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka /§ 307 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku/. Odvolanie môžu podať v prospech obžalovaného okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa týka obžalovaného). Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného /§ 308 ods. 2 Trestného poriadku/. Odvolanie môžu podať zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo jeho obhajca /§ 308 ods. 2 Trestného poriadku/.

Odvolanie môže podať štátny orgán starostlivosti o deti a mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa týka mladistvého obžalovaného, a t len v jeho prospech, a to aj proti jeho vôli /§ 345 ods. 1 Trestného poriadku/. Odvolanie môže podať poškodený, ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody /§ 307 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku/, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu / § 68 Trestného poriadku/. Odvolanie môže podať zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci /§ 307 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku/. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.