Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18Co/106/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a sudcov JUDr. Mariany Muránskej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobcu R. U. a.s., so sídlom Y. XX/C, XXX XX G., IČO XX XXX XXX, právne zastúpeného PERSPECTA Legal, s.r.o., so sídlom Tomášikova 23/C, 821 01 Bratislava, IČO 36 668 745, proti žalovanej Y. E., nar. XX.X.XXXX, bytom J. H. XX, XXX XX J. H., o zaplatenie 700,68 eur s príslušenstvom, odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu vo Svidníku č.k. -33 zo dňa 8.12.2014 jednohlasne takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania.

Nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil:

Že zmluvná podmienka obsiahnutá v Zmluve o pripojení zo dňa 11.8.2011 a to v bode 6., podľa ktorej „Podmienkou aktivácie benefítov podľa tohto CV je súčasné objednanie služby S. F. N.. Cena za poskytovanie doplnkovej služby Magio Internet Security počas prvých troch mesiacov je zahrnutá v cene programu Internet (Magio Internet Turbo/Turbo Solo). Po skončení tejto doby bude cena Magio Internet Security účastníkovi účtovaná podľa platnej tarify" je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 250.41 Eur s úrokom z omeškania 9% ročne zo sumy 75,40 Eur od 18.12.2011 do zaplatenia, 9% ročne zo sumy 65,68 Eur od 18.1.2012 do zaplatenia. 9% ročne zo sumy 78,39 Eur od 18.2.2012 do zaplatenia, 9% ročne zo sumy 30,94 Eur od 18.3.2012 do zaplatenia a to všetko v mesačných splátkach po 20 Eur a to vždy do 21-vého dňa v mesiaci na účet žalobcu, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku až do úplného vyrovnania, pod hrozbou straty výhody splátok.

V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

Žiadnemu z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že vzhľadom na uznávací prejav žalovanej a návrhu žalobcu na rozhodnutie vo veci rozsudkom na základe uznania nároku, zaoberal sa súd prvého stupňa v prvom rade tým, či sú splnené podmienky na rozhodnutie na základe uznania. Aj keď Občiansky súdny poriadok expresis verbis nestanovuje, ktoré spory nemôžu účastníci skončiť súdnym zmierom, podľa názoru súdu prvého stupňa medzi takéto spory je potrebné zaradiť aj konania, v ktorých si dodávateľ uplatňuje voči spotrebiteľovi nárok vyplývajúci z neprijateľnej zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve. V zmluve o pripojení sú charakteristické črty spotrebiteľských zmlúv, čo medzi účastníkmi nebolo sporné. Špecifikom spotrebiteľských zmlúv je to, že ide o zmluvy formulárové a tak v prípade, že takáto

zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, sú tieto podmienky totožné s podmienkami v ďalších zmluvách uzatvorených s ďalšími spotrebiteľmi (napr. rozsudok Súdneho dvora zo 14.6.2012 C 618/10 a C 76/10).

Súd prvého stupňa považoval za nepochybné, že určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky v zmysle ustanovenia § 53a ods. 1 O.s.p. sleduje naplnenie cieľa Smernice Rady 93/13/EHS v citovanom článku VI. Určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky v zmysle tohto ustanovenia podľa názoru súdu presahuje individuálne záujmy konkrétneho spotrebiteľa a má dosah aj na neurčitý počet spotrebiteľov. Naplnenie cieľa zo Smernice Rady 93/13/EHS je medzinárodným záväzkom štátu, čo vyplýva aj z čl. VII. ods. 2 Ústavy SR. Na základe toho dospel k záveru, že ak by bolo vyhovené žalobe rozsudkom na základe uznania, konal by súd prvého stupňa v rozpore s cieľom Smernice Rady 93/13/EHS. Súd prvého stupňa nevylúčil ani tú skutočnosť, že zo strany žalovanej ako nedostatočne informovaného spotrebiteľa, došlo k rezignácii zo strachu, že bola podaná žaloba na súd, resp. z prehnaného rešpektu voči súdu a z týchto dôvodov sú ochotní uznať aj nedôvodné nároky z obavy o vyhovenie žaloby, uloženie povinnosti. Pokiaľ nedisponovala žalovaná dostatočnými informáciami a dôkazmi, ktoré by uplatnený nárok spochybňovali, boli jej možnosti rozporovať uplatnený nárok obmedzené. Preto skúmal aj vôľu žalovanej pri jej uznávacom prejave, avšak považoval za potrebné uvádzať tieto skutočnosti s ohľadom na špecifické postavenie spotrebiteľa v zmluvných vzťahoch ako slabšej zmluvnej strany. Aj keď rozsudok pre zmeškanie a rozsudok pre uznanie sú dva samostatné inštitúty, oba sú založené na predpoklade neodporovania žalobe zo strany žalovaného. Rozsudkom pre zmeškanie by nebolo možné rozhodnúť vo veci, kde obsahuje vzťah neprijateľnú zmluvnú podmienku. Na základe toho súd prvého stupňa dospel k záveru, že nemožno rozhodnúť o danom nároku ani rozsudkom pre uznanie, keďže žalobca by bol vo výhodnejšom postavení voči spotrebiteľovi, ktorý nevie splniť ani povinnosť vyjadriť sa k žalobe, nevie argumentovať právne pre nedostatočnú znalosť situácie a neuvedomenia si vlastných práv a potom nárok uznávajú. Súd prvého stupňa skúmal dôvodnosť uplatnených nárokov žalobcu a dospel k záveru, že nároky faktúr č. XXXXXXXXXX vo výške 75,4 eur , faktúry č. XXXXXXXXXX je dôvodná v rozsahu 65,68 eur, faktúra č. XXXXXXXXXX v rozsahu 78,39 eur a faktúra č. XXXXXXXXXX v rozsahu 30,94 eur. Spolu tak dôvodne uplatnil žalobca nárok vo výške 150,41 eur, ktoré pozostávali z pravidelných mesačných poplatkov za služby Mágio Internet, Turbo2 a program Uni 120 v cene dojednanej v zmluvách, ktoré boli zasielané odpisom elektronickej faktúry a poplatkov za volanie z pevnej linky. Nepovažoval za dôvodný nárok na uplatnenie z vyššie uvedených faktúr a to poplatok za službu Mágio Internet Security vo výške 2,5 eur a tiež nepovažoval za dôvodný nárok na uplatnenie zmluvných pokút faktúrou č. XXXXXXXXXX. Pokiaľ si žalobca uplatnil nárok zo zmluvy za službu Mágio Internet Security vo výške 2,5 eur mesačne, konal podľa zmluvného ustanovenia uvedeného v bode 6. tejto zmluvy. V nej bolo uvedené, že podmienkou aktivácie benefitov je súčasne objednanie služby Mágio Internet Security ako doplnkovej služby, ktorá za prvé tri mesiace je zahrnutá v cene programu internet a po skončení tejto doby účtovaná už podľa tarify. Účastník zmluvy môže kedykoľvek požiadať o bezplatnú deaktiváciu tejto doplnkovej služby. Toto zmluvné dojednanie je zakotvené pevne vo formulárovej zmluve a nie je možné dospieť k záveru, že spotrebiteľ mal možnosť do znenia tejto formulárovej zmluvy zasiahnuť a meniť jej obsah. Z toho dospel nepochybne k záveru, že zmluvné strany toto ustanovenie individuálne nedojednali. Potvrdila to aj samotná žalovaná na pojednávaní, keď uviedla, že vlastne ani nevedela o akú službu ide. Aj keď táto služba je prezentovaná ako doplnková, zo znenia zmluvy je zrejme, že jej aktivácia je podmienkou pre aktiváciu benefitov podľa cenového výberu. Ani zo samotnej zmluvy nie je možné vyvodiť, že mal spotrebiteľ možnosť uvedenú službu odmietnuť. Navyše uvedené zmluvné dojednanie je v zmluve umiestnené tak, že splýva s inými zmluvnými dojednaniami drobným písmom na poslednej starne a v podstate nie v prehľadnej časti zmluvy, ktorá upravuje a zvýrazňuje príslušne predmet zmluvného vzťahu. Súd prvého stupňa nespochybnil užitočnosť služby Mágio Internet Security ani jej kvalitu, keď aj z vlastných poznatkov vedel, že ide o dobre hodnotený produkt, avšak za problematický považoval spôsob ponúkania tejto služby a to vo forme skrytej podmienky aktivácie benefitov cenového výmeru, t.z. akciovej ceny vysokorýchlostného internetového pripojenia v rámci ponúkaného internetového balíka Mágio Internet Turbo. Najmä cena je tá okolnosť, ktorá rozhoduje pri voľbe spotrebiteľa. Súd prvého stupňa považoval za neprijateľné, aby akciová cena služby, ktorá je prostriedkom na oslovenie potencionálneho zákazníka, bola následne v zmluvnej formulácii podmieňovaná aktiváciou doplnkovej služby. Navyše toto dojednanie nezohľadnilo ani to, či spotrebiteľ uvedenú službu potrebuje. Samotné inštalovanie bezpečnostného softvéru, ktorý je predmetom služby Mágio Internet Security a jeho následná aktivácia mala byť vykoná žalovanou formou samoinštalácie. Nevedela teda, ktorú službu využíva a ktorú reálne nepotrebuje. Súd prvého stupňa odcitoval aj rozhodnutie Krajského súdu v Prešove a rozhodnutie Súdneho dvora C237/02. Aj

keď túto službu bolo možné následne bezplatne deaktivovať, vzhľadom zákazníka túto formuláciu nepovažoval za dostatočnú. Zmluvné dojednanie nie je formulované tak, že ak chce spotrebiteľ po uplynutí akciového obdobia službu naďalej užívať, môže si ju aktivovať, ale je formulovaná tak, že ak ju nechce mať spoplatnenú, musí si ju deaktivovať. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľskej zmluvy platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Z vyššie uvedených dôvodov zmluvnú podmienku obsiahnutú v zmluve o pripojení v bode 6 tejto zmluvy považoval za neprijateľnú, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Z toho dôvodu túto službu za žalované obdobie štyroch faktúr vo výške 2,5 eur mesačne nepriznal. Ďalší predmet sporu, ktorý považoval súd prvého stupňa za nedôvodný, boli zmluvné pokuty vyfakturované faktúrou 3737981468. Išlo konkrétne o pokutu 2011 vo výške 100 eur, pokuta Siemens a.s. 200 vo výške 39,33 eur, pokuta za akciové zriadenie linky vo výške 38 eur, pokuta Mágio Internet vo výške 220 eur, pokuta za wifi ruter vo výške 42,22 eur a odpis elektronickej faktúry 0,60 eur +0,12 eur DPH. Poukázal na ustanovenie § 544 s tým, že zmluvnú pokutu je možné dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob, akým bude určená, vypočítaná. Nestačí, aby dojednanie bolo v inom dokumente prípadne v zmluve, ale musí byť podpísaný oboma stranami. Súčasťou zmluvy o pripojení za zmluvné ustanovenia ak účastník využíval benefity zaväzoval sa zaplatiť zmluvnú pokutu za nedodržanie 24 mesačnej doby vo viazanosti vo výške 100 eur a ďalšej zmluve za porušenie záväzku využívať služby internet v 24 mesačnej doby viazanosti vo výške 220 eur, potom v Mágio Internet Turbo pri kúpe wifi rutra vo výške 42,22 eur. Zmluvy neobsahujú osobitné dojednania o zmluvných pokutách vyučovaných ako pokuta Siemens a.s. 200 a pokuta za akciové zriadenie linky. Žalobca nepreukázal, žeby jeho právny predchodca so žalovanou uzatvorili osobitnú zmluvu, týkajú sa týchto zmluvných pokút alebo existenciu iného dokumentu podpísaného zmluvnými stranami. Z toho dôvodu v tejto časti považoval nedôvodný nárok preto, že nebola dodržaná písomná forma zmluvnej pokuty. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie najvyššieho súdu SR . Vo vzťahu k zmluvným pokutám vo výške 100, 220 a 42,22 eur za nedodržanie 24 mesačnej viazanosti, ktoré dojednanie nezohľadňujú žiadnym spôsobom, v ktorom období v priebehu viazanosti malo dôjsť k porušeniu zmluvnej povinnosti žalovanou poukázal na viaceré judikáty, ktoré hovorili o neprijateľnosti takejto formy dojednania. Napríklad rozhodnutie Krajského súdu v Prešove , . S týmito názormi sa súd prvého stupňa stotožnil v celom rozsahu. Preto vyhovel žalobe len z časti vo výške 250,41 eur. Úrok z omeškania priznal v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/95 Zb.

Výrok o povolení splátok odôvodnil ustanovením § 160 ods. 1 O.s.p. a výrok o trovách konania ustanovením § 142 ods. 2 O.s.p..

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote odvolanie podal žalobca, ktorý uviedol, že nesúhlasí so záverom, že ustanovenia o zmluvnej pokute sú neprijateľnou zmluvnou podmienkou z toho dôvodu, že nezohľadňuje okamih, kedy k príslušného porušeniu došlo. V právnej praxi sa používa ako fixne určená suma pre prípad nezaplatenia záväzku, teda takéto jej určenie je všeobecne akceptované spoločnosťou ako správne. Neskoršie správanie zmluvných strán je v procese skúmania prijateľnosti zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve irelevantné, nespravodlivé a súd mal využiť moderačné právo. Nemôže súhlasiť so záverom o neprijateľnosti zmluvnej pokuty, preto sa domnieva, že súd prvého stupňa vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia vecí a vec žiadal rozhodnutie prvého stupňa zmeniť a vyhovieť žalobe v celom rozsahu a priznať náhradu trov konania.

Odvolací súd prejednal vec, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v § 212 ods. 1,2 O.s.p., a to bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa dostatočným spôsobom zistil skutkový stav a vec aj na základ správne zisteného skutkového stravu správne právne posúdil. Na týchto skutkových a právnych záveroch sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.

Z obsahu spisu je zrejme, že účastníci konania uzavreli zmluvu o pripojení, ktorú uzavrel ešte právny predchodca žalobcu Slovak Telecom a.s. dňa 11.8.2011. Išlo o dve zmluvy o pripojení, ktorých predmetom, v prvej zmluve bolo zariadenie telefónneho prístroja plus samoinštalácia plus VRI. Súčasnou tohto bol volací program Uni 120 s 24 mesačnou viazanosťou. Zároveň poskytol žalovanej koncové zariadenie Siemens a.s. 200 za akciovú cenu 1 euro. Zároveň bola predmetnom zmluvného

dojednania služba vysokorýchlostného internetu, zariadenie PP samoinštalácia a Mágio Internet Turbo 2, ktorá obsahuje v čl. 6 na starne 4 zmluvy, že podmienkou aktivácie benefitov podľa tohto CV je súčasné objednanie služby Mágio Internet Security. Cena za poskytovanie doplnkovej služby Mágio Internet Security počas prvých troch mesiacov bola zahrnutá v cene programu a po skončení tejto doby bol už účtovaný účastníkovi poplatok podľa platnej tarify. Žalovaná sa zaviazala zaplatiť za poskytované služby poplatok 11.95 eur mesačne za pevnú linku a program Uni 120 a 15,98 eur za službu Mágio Internte Turbo 2. Žalovaná sa dostala do omeškania s platbami za mesiace november, december, január a február 2011/2012. Slovak Telecom a.s. postúpil pohľadávku, ktorá je predmetom konania zmluvou zo dňa 20.11.2013.

Podľa § 524 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ") veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa § 43 ods. 1, 2 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom ku dňu uzavretia zmlúv o pripojení (11.08.2011) zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Podľa § 5 ods.7 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách účastník je ten koncový užívateľ, ktorý uzavrel s podnikom poskytujúcim verejné služby zmluvu o pripojení.

Podľa § 42 ods. l písm. a) zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

Podľa § 42 ods.2 písm. b) zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách účastník má právo na poskytnutie verejnej služby rozsahu dohodnutom v zmluve a za cenu podľa tarify.

Podľa § 42 ods.4 písm. a) a b) zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách účastník je povinný používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom, so zmluvou o pripojení a so všeobecnými podmienkami a platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe dokladu o vyúčtovaní.

Podľa § 544 ods. 1, 2 ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú Podľa § 40 ods. 1 ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Podľa § 37 ods. 1 právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 41 ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Podľa § 52 ods. 1 až 4 spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej

podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, a k tieto podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 4 za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa, c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví, d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu, e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi, f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú, g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty. h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli, i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia, k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana, m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi, n) spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola zmluva uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu s predĺžením platnosti zmluvy. o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi, p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme, q) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa. Ak sa rozhodnutie súdu podľa odseku 1 týka len časti zmluvnej podmienky, dodávateľ je povinný splniť povinnosť uvedenú v odseku 1 v rozsahu tejto časti.

Podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p. súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dojednané v spotrebiteľskej zmluve. Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dojednané v spotrebiteľskej zmluve.

Podľa článku 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa článku 7 ods. 1 tejto Smernice členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.

Podľa § 517 ods.l, 2 dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení platnom ku dňu omeškania žalovanej výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka.

Odvolacia námietka vo vzťahu k rozsudku súdu prvého stupňa smerovala k nepriznaniu zmluvných pokút, ktoré boli podľa názoru žalobcu dohodnuté na 24.mesačnú viazanosť a využívanie služieb poskytnutých právnym predchodcom žalobcu s poukazom na všeobecne uznávané pravidlo, ktoré znamená pri zmluvnej pokute, ak dôjde v rámci zmluvného vzťahu k porušeniu podmienok, nastupuje zmluvná pokuta bez ďalšieho. Pokiaľ súd prvého stupňa mal za to, že neprináleží v celom rozsahu zmluvná pokuta žalobcovi mala túto modifikovať.

Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením súdu prvého stupňa pokiaľ išlo o nepriznanie nároku žalobcu na zmluvnú pokutu a rovnako sa stotožňuje s právnym odôvodnením a poukázanie na aktuálnu

judikatúru nielen slovenských súdov ale aj európskeho súdu vo vzťahu k zákonným náležitostiam zmluvných pokút v prípade spotrebiteľských zmlúv. Možno súhlasiť so záverom, že pre platné dojednanie zmluvnej pokuty je potrebný písomná forma podpísaná oboma zmluvnými stranami. Táto náležitosť pri vyúčtovaní pokuty Siemens a.s. 200 a pokuty za akciové zriadenie linky vo výške 39,33 eur a 38 eur absentuje a preto v tejto časti sa stotožnil so záverom, že nie je splnené zákonom stanovená podmienka, ktorá by umožňovala rozhodovať o nároku žalobcu. Pokiaľ išlo o pokuty vo výške 220 eur, 42,22 eur a 100 eur za nedodržanie 24.mesačnej viazanosti je podstatná okolnosť, že nie je v právomoci súdu modifikovať zvyšku zmluvnej pokuty, ale musí súd zisťovať, či táto bola dohodnutá v súlade so zákonom alebo nie. Všeobecne je známa rozhodovacia prax súdov Slovenskej republiky o tom, že pri zmluvných pokutách, ktoré sú dohodované z dôvodu nedodržania viazanosti spotrebiteľa využívať službu v istom rozsahu v danom prípade 24.mesiacov, takáto zmluvná podmienka je neprijateľná a nemožno priznať takto neprijateľnej zmluvnej podmienky ani nárok žalobcu.

Pokiaľ žalobca zmluvnú pokutu dohodol z tých dôvodov, že poskytol produkt za výhodnejšiu cenu pre spotrebiteľa je potrebné vychádzať z toho, že žalobca ako dodávateľ, resp. jeho právny predchodca vystupuje ako obchodná spoločnosť, ktorá pôsobí v oblasti telekomunikácii, má svoju obchodnú politiku a je na dodávateľovi ako svoj produkt mieni ponúknuť na trhu, ako osloví spotrebiteľov, teda svojich klientov a to so všetkým, čo k tomu patrí vrátane rôznych benefitov, ceny produktov, ktoré sú na začiatku zmluvné vzťahu síce zvýhodnené. V dôsledku porušenia zmluvných podmienok si dodávateľ následne vo forme zmluvnej pokuty uplatňuje to, čo poskytol spotrebiteľovi ako benefit. Z týchto dôvodov sa odvolací súd domnieva, že nebola správne dojednaná zmluva o viazanosti, ktorou si vlastne dodávateľ istým spôsobom vynucuje, aby bol využívaný jeho produkt po presne fixne stanovenú dobu viazanosti a tým stavia spotrebiteľa do polohy, kedy ten ohľadom na svoje možnosti, prípadne potrebu využívať v takomto časovom rozsahu službu musí za ňu uhrádzať poplatky. Moderácia výšky zmluvnej pokuty nie je na mieste (SDC-618/10).

Z týchto dôvodov odvolací súd rozhodnutie ako vecne správne potvrdil podľa § 219 O.s.p..

Pokiaľ išlo o trovy odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa 224 ods.1 a § 142 ods. 1 O.s.p.. Vzhľadom k tomu, že žalovaná, ktorá mala úspech v odvolacom konaní si nárok na náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila a žalobca nemal úspech v odvolacom konaní, odvolací súd rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.