Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_18C-357-2015.pdf
PDF · 106.46 KB
No categories available
18C/357/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou Zdenkou Zamecovou v právnej veci navrhovateľky: R. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom T. XX, XXX XX Z., právne zastúpená: JUDr. Dalibor Kuciaň, so sídlom Nitrianska 5, 921 01 Piešťany proti odporcovi: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, o určenie neplatnosti právneho úkonu, takto
rozhodol:
Súd u r č u j e , že zmluva o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 30.5.2011 uzavretá medzi navrhovateľkou a odporcom je bezúročná a bez poplatkov.
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke sumu vo výške 815,86 eur v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke trovy právneho zastúpenia v sume 515,18 eur v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Súd konanie v časti určenia, že zmluva o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 30.5.2011 uzavretá medzi navrhovateľkou a odporcom je neplatná z a s t a v u j e .
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť na účet tunajšieho súdu sumu 148 eur v lehote do 10 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa svojím návrhom zo dňa 24.7.2015 doručeným súdu dňa 31.7.2015 domáhala, aby súd určil, že zmluva o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 30.5.2011 uzavretá medzi navrhovateľkou a odporcom je bezúročná a bez poplatkov. Súčasne sa domáhala aj vyslovenia, že uvedená zmluva je neplatná. V tejto časti, teda určenia, že zmluva je neplatná navrhovateľka zobrala návrh späť na pojednávaní konanom dňa 20.1.2016. Súčasne sa navrhovateľka domáhala, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť jej sumu 815,86 eur z titulu vydania bezdôvodného obohatenia. Svojho nároku sa navrhovateľka domáhala z dôvodu, že zmluva o úvere uzavretá medzi ňou a odporcom dňa 30.5.2011 v čase jej uzavretia neobsahovala základné zákonné náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Zb. zák., a to konkrétne ustanovenia uvedeného § 9 ods. 2 písm.:
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok. Nakoľko podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z predmetná zmluva neobsahuje aspoň jednu z obligatórnych náležitostí uvedených v § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Odporca v písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že predmetnú zmluvu nemožno považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch, preto nie je namieste vzťahovať na ňu výlučné ustanovenia Občianskeho zákonníka. Podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Dôležité teda je, na aký účel bol úver poskytnutý a nie na aký účel dlžník poskytnuté peňažné prostriedky v skutočnosti použil. Odporca v danom prípade pri poskytnutí úveru vychádzal z vyhlásení navrhovateľa, že ide o úvery poskytnuté na výkon zamestnania. Navrhovateľka toto svoje vyhlásenie potvrdila osobitným podpisom v zmluvách, pričom je potrebné zdôrazniť, že zmluva o úvere umožňuje aj iný obsah vyhlásenia v podobe poskytnutia úveru na účel zamestnania, podnikania alebo iného účelu. Nakoľko navrhovateľka nemienila použiť peňažné prostriedku na svoju súkromnú potrebu, nie je spotrebiteľom. Odporca voči uplatňovanej pohľadávke vzniesol námietku premlčania, keď uviedol, že podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku osoby, ktorá má bezdôvodné obohatenie vydať. Ak sa teda takáto osoba premlčania dovolá, nemožno premlčané právo priznať. Vydania bezdôvodného obohatenia sa navrhovateľka v zmysle ustanovení Občianskeho súdneho poriadku môže domáhať v subjektívnej (dvojročnej) lehote, najneskôr však do uplynutia 3 ročnej objektívnej premlčacej lehoty. Ich začiatok je upravený odlišne. Tieto dve premlčacie doby začínajú plynúť, plynú a končia nezávisle od seba. Ich vzájomný vzťah je taký, že sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že poškodenému ešte plynie druhá premlčacia doba.
K premlčaniu došlo tak v objektívnej ako i subjektívnej lehote, a to dňa 23.2.2015. Navrhovateľka uplatnila svoj nárok až dňa 31.7.2015.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, jej zástupcu, oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, najmä s obsahom uzavretej Úverovej zmluvy, predloženými dokladmi o zaplatení sumy 1.265,86 eur navrhovateľkou, ako aj ostatnými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
Účastníci uzatvorili dňa 30.5.2011 Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej zmluvy poskytol odporca navrhovateľke úver vo výške 450 eur zvýšený o poplatok vo výške 234 eur, spolu 684 eur, ktorú sumu sa navrhovateľka zaviazala uhradiť v 4 mesačných splátkach po 171 eur. Iné údaje zmluva neobsahuje.
Zo spisu tunajšieho súdu sp.zn. 19C/18/2015 súd zistil, že odporca dňa 29.6.2012 znova uzatvoril s navrhovateľkou Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol tejto úver v sume 300 eur zvýšený o poplatok vo výške 288 eur s tým, že navrhovateľka je povinná zaplatiť spolu sumu 588 eur.
Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „Obč. zák.“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa ustanovenia § 1 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. (o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej zák. č. 129/2010 Z.z.), tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa; spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa ustanovenia § 9 ods. 2, písm. f), j) a k) zák. č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
Podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010. Z. z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
Podľa ustanovenia § 52 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov v znení účinnom v súčasnosti: 1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. 3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. 4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ustanovenia § 53 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v súčasnosti: 2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. 3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa čl. 3 b. 1 Smernice č. 13/1993 Rady EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
V zmysle § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
V zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
V zmysle § 96 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
V zmysle § 96 ods. 2 O.s.p. súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
V zmysle § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
V zmysle § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
V zmysle § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
V zmysle § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
Uzavretú zmluvu o úvere súd považoval za zmluvu spotrebiteľskú, keďže odporca ako právnická osoba poskytol v rámci svojho podnikania úver navrhovateľke ako fyzickej osobe, ktorá nekonala v rámci predmetu svojho povolania alebo podnikania. Z formy a obsahu zmluvy je zrejmé, že sa jedná o tzv. „formulárovú“ zmluvu, ktorej predtlač formulára mal odporca už pripravenú a dopisoval do nej iba konkrétne údaje týkajúce sa navrhovateľky, ktorá obsah tejto zmluvy žiadnym podstatným spôsobom nemohla ovplyvniť ani neovplyvnila. Spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a pokiaľ zmluva obsahuje takéto neprijateľné podmienky, tak tieto sú neplatné. Okrem tohto v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Súd pristúpil k skúmaniu jednotlivých obsahovaných náležitostí zmluvy a zistil, že zmluva neobsahuje údaj o konečnej splatnosti úveru, čo je náležitosťou zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. f) citovaného zákona. Účelom zavedenia uvedenej náležitosti zmluvy o úvere bolo docieliť to, aby spotrebiteľ bol už pri podpise zmluvy informovaný v akých termínoch, kedy a v akej výške a ako dlho je povinný si plniť svoje povinnosti. Uvedené nemôže plniť údaj výške splátky a počte splátok bez uvedenia splatnosti ani prvej splátky. Konečná splatnosť musí byť určená konkrétne tak, aby si mohol spotrebiteľ už na začiatku urobiť obraz o dĺžke trvania úveru a tým zvoliť aj najvhodnejšiu voľbu medzi viacerými úverovými produktmi.
V zmluve tiež nie je v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) presne uvedená výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve sa uvádza len výška splátok bez bližšej špecifikácie, t.j. nie je uvedená výška splátky istiny, úroku a ani aká časť je započítaná na poplatky.
Priamo v zmluve nie je uvedená ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) v zmysle § 9 ods. 2, písm. j) zák. č. 129/2010 Z.z.
Navyše predmetná spotrebiteľská zmluva neobsahuje ani ustanovenia § 9 ods. 2 písm. i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru a taktiež ani ustanovenia § 9 ods. 2 písm. y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
Nakoľko v zmluve neboli splnené základné náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f), i), j), k) a y) je potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. a) zák. č. 129/2010 Z.z..
Z predložených kópií dokladov súd zistil, že navrhovateľka celkove uhradila odporcovi sumu 1.265,86 eur, posledný vklad na účet odporcu bol uskutočnený dňa 31.1.2012. Podľa variabilného symbolu všetky sumy boli na účet odporcu vložené z titulu poskytnutia jednej úverovej zmluvy, a to zmluvy, ktorá je predmetom tohto konania. Táto skutočnosť vyplýva aj z oznámenia odporcu zo dňa 2.2.2012, v ktorom oznamuje navrhovateľke, že dňa 31.1.2012 uhradila istinu úveru spolu s poplatkom vo výške 684 eur na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX uzavretej dňa 30.5.2011. Keďže uvedenú sumu navrhovateľka nesplácala podľa dohodnutého splátkového kalendára a neuhradila ju v stanovenom čase, dostala sa do omeškania, z čoho jej vyplynuli ďalšie náklady vo výške 581,86 eur, v dôsledku čoho sa tak zvýšil záväzok navrhovateľky voči odporcovi na celkovú sumu 1.265,86 eur, z ktorej sumy ku dňu 2.2.2012 navrhovateľka uhradila 1.249,34 eur a výška dlhu ešte predstavuje sumu 16,52 eur.
Navrhovateľka uhradila odporcovi spolu sumu 1.265,86 eur. Nakoľko súd určil, že zmluva je bezúročná a bez poplatku, bola povinná odporcovi uhradiť iba sumu skutočne poskytnutého úveru vo výške 450 eur. Bezdôvodne tak odporcovi navyše uhradila sumu 815,86 eur (1.265,86 mínus 450 = 815,86 eur) , keď súd skonštatoval, že o uvedenú sumu sa odporca bezdôvodne obohatil a z tohto dôvodu v zmysle § 451 OZ súd zaviazal odporcu toto bezdôvodné obohatenie navrhovateľke vrátiť.
Pokiaľ ide o otázku vznesenej námietky premlčania odporcom, súd dospel k záveru, že na túto námietku nemožno prihliadať s poukazom na ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez ďalšieho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Vyššie citované ustanovenie zakotvuje všeobecne záväznú zásadu, v zmysle ktorej výkon inak právom daných subjektívnych občianskych práv nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Definícia dobrých mravov nie je v právnom poriadku SR nikde normatívne upravená. Vo všeobecnosti však ide o pravidlá morálneho charakteru všeobecne platné v demokratickej spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie; je to v podstate súhrn určitých etických a kultúrnych pravidiel v spoločnosti všeobecne uznávaných. Činnosť namierenú proti takýmto pravidlám možno potom označiť za činnosť proti dobrým mravom. Za právny úkon priečiaci sa dobrým mravom v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka treba považovať úkon, ktorý je všeobecne neakceptovateľný z hľadiska v spoločnosti prevládajúcich mravných zásad a princípov. Súlad právneho úkonu s dobrými mravmi treba posudzovať vždy komplexne so zreteľom na konkrétnu situáciu na oboch stranách sporu (nielen osoby dotknutej, ale aj osoby vykonávajúcej určité právo) s prihliadnutím na všetky rozhodujúce okolnosti a nezávisle od vedomia a vôle (zavinenia) toho, kto právo alebo povinnosť vykonáva. V rozhodnutí sp. zn. 3Cdo/49/1996, NS SR vyslovil, že ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka pritom nemá vlastnú priamu normotvornú platnosť - upravuje iba spôsob aplikácie a interpretácie ustanovení, ktoré priamo upravujú právne vzťahy,
a to aj na základe všeobecných pravidiel morálnych, elementárnej slušnosti a tolerancie a morálneho charakteru konajúcich. Podľa uznesenia NS SR sp. zn. 6Cdo/173/2011 zásada spravodlivej ochrany práv vyplývajúcich z § 1 O.s.p. vyžaduje, aby občianske súdne konanie ako celok bolo spravodlivé. Spravodlivosť musí byť vždy prítomná v procese, ktorým sudca interpretuje a aplikuje právo, ako hodnotový činiteľ spoločný všetkým demokratickým právnym poriadkom. Pre nachádzanie práva je nevyhnutné vychádzať z individuálnych okolností každého jednotlivého prípadu. Cez prizmu vyššie citovaného ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka je potom v tejto veci nevyhnutné posúdiť i to, o to viac ak ide o spotrebiteľa, či výkon práva odporcu, ktorý vzniesol námietku premlčania, nie je taký výkon práva, ktorý by bol zneužitím práva v rozpore s dobrými mravmi s prihliadnutím na všetky okolnosti daného vzťahu. Nielen zo vzťahu navrhovateľka - odporca (poskytnutie ďalšieho úveru - 29.06.2012 - v dobe blízkej od vyplatenia posledného - 31.01.2012), ale i z činnosti nielen tohto súdu, ale i súdov SR je zrejmé, že odporca si postavil svoje podnikanie na zneužívaní spotrebiteľských práv a nedostatočnom právnom vedomí svojich klientov. Druhý právny vzťah, o ktorom je tohto času vedené konanie (19C/18/2015), poctivosť navrhovateľky a zároveň jej dôvera v poctivosť odporcu vo svojej podstate predstavovali pre navrhovateľku dôvod, pre ktorý si vydanie bezdôvodného obohatenia od odporcu neuplatňovala ani na súde, a ani inou formou, naopak odporca nielenže nevyvinul žiadne úsilie vrátiť neoprávnene prijatú sumu, ktoré je prejavom a obsahom pojmu odborná starostlivosť, ale pre odporcu nebol problém poskytnúť navrhovateľke ďalší úver s úrokmi a poplatkami. Súd nemôže nevziať pri rozhodovaní o návrhu v časti zaplatenia do úvahy i tú skutočnosť, ktorá znásobuje presvedčenie súdu o nemožnosti prihliadnuť na vznesenú námietku odporcom, že po zaplatení sumy 907,34 eur na účet odporcu dňa 31.01.2012, ktorej súčasťou je i žalovaná suma 815,86 eur ako bezdôvodné obohatenie. Druhou Zmluvou o úvere dňa 29.06.2012 (konanie vedené tunajším súdom pod sp. zn. 19C/18/2015; v tomto sa odporca domáhal okrem iného i zrážok zo mzdy navrhovateľky) poskytol takto odporca navrhovateľke jej vlastné peniaze. Nie je možné, aby odporca nevedel (pri starostlivom vedení zoznamu svojich klientov), že prijal bezdôvodne sumu 815,86 eur bez ohľadu na to, či na základe právneho dôvodu, ktorý odpadol alebo bez právneho dôvodu. Súd má za to, že nemohol ustanovenia o premlčaní bezdôvodného obohatenia vykladať striktne a formalisticky. Na vznesenú námietku premlčania súd tak neprihliadal, nakoľko výkon tohto subjektívneho práva vyhodnotil za rozporný s dobrými mravmi, a tak súd týmto neprihliadaním požadovanú ochranu odporcovi odoprel. Z uvedených dôvodov súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
V zmysle § 96 ods. 1, 2, O.s.p. súd konanie v časti určenia, že Zmluva o úveru XXXXXXXXX zo dňa 30.5.2011 uzavretá medzi navrhovateľkou a odporcom je neplatná, v dôsledku späťvzatia návrhu v tejto časti zastavil.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p.. priznal súd v konaní úspešnej navrhovateľke náhradu trov konania, právneho zastúpenia v sume 515,18 eur, ktorá suma pozostáva zo 4 úkonov právnej služby á 64,54 eur (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd - návrh zo dňa 24.07.2015, pojednávanie dňa 28.10.2015, písomné podanie na súd zo dňa 10.12.2015), 1 úkon právnej služby á 66 eur (pojednávanie dňa 20.01.2016) + režijný paušál 4 x 8,39 eur, 1 x 8,58 eur, cestovné - cesta Piešťany - Trnava a späť 2 x 6,2l/100km x 1,17 eur x 70 km + 0,183 eur x 70 km), cestovné spolu 35,76 eur, náhrada za stratu času 4 polhodiny (Trnava x 4 polhod. x 13,98 eur = 55,92 eur), 4 polhodiny ( Trnava x 4 polhod. x 14,30 eur = 57,20 eur).
Podľa § 2 ods. 2 Zákona č. 71/1992 Zb. zák. súd zaviazal odporcu zaplatiť na účet tunajšieho súdu sumu 148 eur z titulu súdneho poplatku za návrh z dôvodu, že navrhovateľka je od poplatku v tomto konaní oslobodená a súd jej návrhu vyhovel.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.
Odvolanie musí obsahovať nasledovné náležitosti :
Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.