Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Cob/142/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne, ako odvolací súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Legerskej a členiek senátu JUDr. Ivice Čelkovej a Mgr. Ivany Šlesarovej v právnej veci žalobcu ZSE Energia, a. s., so sídlom Čulenova 6, Bratislava IČO: 36 677 281, právne zastúpeného: GRABAN,TORMA & PARTNERS s.r.o., so sídlom Kováčska 53, Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36730564 proti žalovanému Ivanovi Gregoríkovi, obchodným menom: Ivan Gregorík, miesto podnikania Bernolákova 633/21 Nováky, IČO: 40 178 757, právne zastúpenému JUDr. V. R. advokátkou, A. XX/X, H., v konaní o zaplatenie 3468,30 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č. k. -77 zo dňa 9. apríla 2013, v spojení s opravným uznesením č. k. -90 zo dňa 2. apríla 2014, takto

rozhodol:

Odvolací súd p o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa č. k. -77 zo dňa 9. apríla 2013, v spojení s opravným uznesením č. k. -90 zo dňa 2. apríla 2014 v napadnutej časti výroku, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 660,67 Eur a v časti výroku o náhrade trov konania.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 166,73 Eur titulom trov právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu žalobcu GRABAN, TORMA & PARTNERS s.r.o., a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Odvolací súd n a r i a ď u j e súdu prvého stupňa vykonať opravu záhlavia napadnutého rozsudku č. k. -77 zo dňa 9. apríla 2013 a opravného uznesenia č. k. -90 zo dňa 2. apríla 2014 v časti označenia žalovaného.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením konanie v časti istiny vo výške 3.468,30 Eur zastavil, žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 660,67 Eur na účet žalobcu a žalovaného zaviazal na náhradu trov konania, ktoré pozostávali zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 208,00 Eur a trov právneho zastúpenia vo výške 930,55 Eur na účet právneho zástupcu žalobcu. V podaniach žalobcu z 10.04.2013 ako aj žalovaného z 11.04.2013 zhodne obe strany žiadali zastaviť konanie v časti istiny 3.468,30 Eur z dôvodu, že žalovaný istinu uhradil. Žalobca zobral návrh v časti o zaplatenie istiny späť, trval však na úroku z omeškania, ktorý vyčíslil vo výške 0,035 % denne zo sumy 2 266,63 Eur od 7.10.2011 teda 432,36 Eur, zo sumy 1.187,85 Eur od 07.10.2011 teda 226,58 Eur, zo sumy 13,82 Eur od 12.04.2012 do zaplatenia, teda 1,73 Eur a žiadal priznal trovy konania a právneho zastúpenia. Súd prvého stupňa konštatoval, že účastníci uzavreli nepomenovanú zmluvu podľa § 269 ods. 2 Obch. zák. predmetom ktorej bola dodávka elektriky do zariadenia žalovaného. Z opravných faktúr zo dňa 06.10.2011, 06.10.2011 a 11.04.2012, všeobecných obchodných podmienok , zmluvy o združenej dodávke elektriny, mal súd prvého stupňa za preukázané, že žalovaný na odbernom mieste č. XXX XXX XXXX odoberal od žalobcu elektrickú energiu, pričom zariadenie na meranie odobratej energie bolo v čase od 19.01.2010 do 19.06.2011 nefunkčné a nemeralo spotrebu. Žalobca teda vyúčtoval žalovanému za toto obdobie nedoplatok a pri výpočte sa vychádzal z hodnôt priemernej spotreby na novom meracom prístroji XXXXXXX po tomto období. Zálohové platby, ako vyplýva zo samotných opravných faktúr, boli zohľadnené, čo potvrdzuje i výstup z evidenčného systému žalobcu. V časti, v ktorej žiadali účastníci zhodne konanie zastaviť, teda v konaní o istine, ktorú žalovaný zaplatil, konanie zastavil. Vo zvyšnej časti, teda úroku z omeškania súd návrhu v celom rozsahu vyhovel v zmysle ust. § 324 ods. 1 a § 365 Obch. zák., nakoľko tým, že si žalovaný riadne a včas nesplnil svoju povinnosť zo zmluvy a zo zákona, nastalo jeho omeškanie ako dlžníka a žalobcovi vznikol nárok na úroky z omeškania. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalobcovi ako úspešnému účastníkovi konania priznal náhradu trov konania a právneho zastúpenia. Súd prvého stupňa pri rozhodovaní o náhrade trov konania nepostupoval podľa návrhu žalovaného, ktorý navrhol žiadnemu z účastníkov konania tieto nepriznať, pretože tento istinu zaplatil až po pojednávaní vo veci a preukázaní všetkých ním namietaných skutočností, preto nemožno konštatovať zavinenie žalobcu na vzniku súdneho konania.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Uviedol, že istinu žalobcovi už uhradil, preto navrhol odvolaciemu súdu konanie zastaviť a trovy konania žiadnemu z účastníkov nepriznať. Vzhľadom k tomu, že v čase podania odvolania mu bol doručený len rozsudok, ktorým bol zaviazaný na zaplatenie úroku z omeškania a k náhrade trov konania, z obsahu odvolania jednoznačne vyplýva, že sa odvoláva len do tejto časti rozsudku. Po doručení opravného uznesenia, v ktorom bol doplnený výrok o zastavení konania, odvolanie nepodal. Žalovaný dôvodil, že zo žalovaných faktúr nebolo zrejmé, či v týchto žalobca zohľadnil už uhradené zálohové faktúry a pri ich reklamácii žalovaným jasne, zrozumiteľne a hlavne prehľadne nedal vysvetlenie, akým spôsobom vypočítal výšky nedoplatku, ani za aké obdobie. Tieto otázky nezodpovedal žalobca ani na pojednávaní.

Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny a žalobcovi priznať náhradu trov odvolacieho konania vo výške 166,73 Eur. Tvrdenia žalovaného v odvolaní považoval za účelové a zavádzajúce. Žalobca svojim konaním nezavinil vedenie sporu. Priamo v opravných faktúrach, ktoré sú predmetom sporu, bolo uvedené, že sú vystavené na sumu po zohľadnení rozdielu fakturácie, a teda bolo zrejmé, že zálohové faktúry boli v nich zohľadnené. Žalovaný od počiatku reklamoval a nesúhlasil len so spôsobom fakturácie výpočtu náhradných hodnôt a až potom, ako boli jeho argumenty ohľadne obmedzenej prevádzky preukázateľne irelevantné, postavil svoju obranu na nezrozumiteľnosti a nejasnosti žalovaných faktúr. Žalobca v odpovedi na reklamáciu žalovaného žalovanému riadne ozrejmil spôsob výpočtu náhradných hodnôt a dôvod vystavenia opravných faktúr. Na pojednávaní bolo jasne a zrozumiteľne uvedené, za aké obdobie a akým spôsobom bola vypočítaná náhradná suma, aj to, že zálohové platby boli zohľadnené, pričom toto bolo žalovanému objasnené celkovo trikrát. Zdôraznil, že žalovaný 04.04.2013 uhradil istinu v plnej výške, z ktorého konania možno jednoznačne vyvodiť, že došlo k pochybeniu na strane žalobcu a k vzniku konania len jeho zavinením.

Odvolací súd prejednal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, a že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné potvrdiť ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p..

Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa v konaní domáhal voči žalovanému zaplatenia 3468,30 Eur s úrokom z omeškania vo výške 0,035 % denne zo sumy 2.266,63 Eur od 07.10.2011 do zaplatenia, zo sumy 1.187,85 Eur od 07.10.2011 do zaplatenia, zo sumy 13,82 Eur od 12.04.2012 do zaplatenia a náhrady trov konania.

V priebehu konania vzal žalobca žalobu v časti o zaplatenie istiny 3.468,30 Eur späť, nakoľko žalovaný istinu v plnom rozsahu uhradil. Túto skutočnosť potvrdil aj žalovaný, ktorý rovnako navrhol zastavenie konania v tejto časti. Žalobca naďalej trval na priznaní úroku z omeškania a náhrady trov konania, ktoré vyčíslil a žiadal aby súd zaviazal žalovaného

k zaplateniu úroku z omeškania vo výške 0,035 % denne zo sumy 2.266,63 Eur od 07.10.2011 teda 432,36 Eur, zo sumy 1.187,85 Eur od 07.10.2011 teda 226,58 Eur, zo sumy 13,82 Eur od 12.04.2012 do zaplatenia, teda 1,73 Eur a žiadal priznal trovy konania a trovy právneho zastúpenia.

Súd prvého stupňa na pojednávaní po vykonanom dokazovaní rozhodol vo veci samej rozsudkom zo dňa 09.04.2013 č. k. -77, ktorým v časti istiny vo výške 3.468,30 Eur konanie zastavil, žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 660,67 Eur na účet žalobcu a žalovaného zaviazal na náhradu trov konania, ktoré pozostávali zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 208,00 Eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 930,55 Eur na účet právneho zástupcu žalobcu. Nakoľko v písomnom vyhotovení rozsudku absentoval výrok o zastavení konania v časti o zaplatenie istiny vo výške 3.468,30 Eur, odstránil súd prvého stupňa túto chybu v písaní vydaním opravného uznesenia za dňa 09.04.2014 č. k. -90.

Odvolanie voči výroku o zastavení v konania v časti istiny vo výške 3.468,30 Eur nebolo účastníkmi podané, takže v tejto časti rozhodnutie prvostupňového súdu nadobudlo právoplatnosť uplynutím odvolacej lehoty.

Z vykonaného dokazovania mal odvolací súd za preukázané, že žalovaný sa so splnením peňažného záväzku zo žalovaných faktúr žalobcu č. 7010359153, 7010359154 a 7170510149 dostal do omeškania v zmysle ust. § 365 Obch. zák.. Žalobca úrok z omeškania vyčíslil na sumu 660,67 Eur. Žalovaný výšku vyčísleného úroku z omeškania a obdobie, za ktoré bol uplatnený, nerozporoval ani v základnom, ani v odvolacom konaní. Obranu žalovaného týkajúcu sa jeho pochybností o zohľadnení už zaplatených zálohových faktúr a spôsobu výpočtu výšky uplatneného nároku v žalovaných faktúrach považoval odvolací súd za účelovú. Účastníci konania mali v uzatvorenej Zmluve o združenej dodávke elektriny č. XXX XXX XXX zo dňa 19.01.2010 na predmetné odberné miesto v čl. 8.11 Všeobecných obchodných podmienok k nej patriacich zmluvne dohodnutý 0,035 % denný úrok z omeškania za každý aj začatý deň omeškania od dátumu splatnosti faktúry až do jej zaplatenia. Súd prvého stupňa preto postupoval v súlade s ust. § 365 Obch. zák. § 369 ods. 1 Obch. zák. v znení v rozhodnom období a tiež v súlade s uzatvorenou zmluvou, keď žalovaného zaviazal k zaplateniu takto vyčísleného úroku z omeškania.

Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd napadnutý rozsudok aj vo výroku o náhrade trov konania, o ktorých rozhodol súd prvého stupňa za aplikácie § 142 ods. 1 O.s.p. vychádzajúc zo zásady zodpovednosti za výsledok (zásada úspechu) a miery úspechu.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov spočívajúcich v odmene advokáta za poskytnutú právnu službu - za vyjadrenie k odvolaniu a 131,13 Eur, paušálna náhrada 7,81 eur, 20 % DPH 27,79 Eur, všetko v súlade s prísl. ust. vyhl. č. 655/2004 Z. z. Trovy odvolacieho konania tak celkom predstavujú sumu 166,73 Eur.

Súd prvého stupňa v záhlaví napadnutého rozsudku a opravného uznesenia neoznačil žalovaného identifikačným číslom (IČO). Pretože sa zjavne jedná o chybu v písaní, v zmysle § 164 O.s.p. odvolací súd podľa § 222 ods. 3 O.s.p. nariadil prvostupňovému súdu vykonanie opravy záhlavia napadnutého rozsudku a opravného uznesenia správnym označením žalovaného. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom tri ku nule.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.