Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11CoP-15-2015.pdf
PDF · 84.76 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoP/15/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Šama a sudcov JUDr. Jozefa Škraba a JUDr. Mareka Kohúta, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: U. M., nar. XX.X.XXXX a X. M., nar. XX.X.XXXX, obe bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bardejov, Odbor sociálnych vecí a rodiny, Oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, Dlhý rad č. 17, Bardejov, za účasti matky: U. M., nar. XX.X.XXXX, Ť.Č. Č.. X, V. a otca: U. M., nar. XX.X.XXXX, H. P. Č.. XX, P. XX - U., Č. E., právne zastúpeného JUDr. Stanislavom Súletym, advokátom, Nám. SNP č.1, Bardejov, o návrhu matky na zvýšenie výživného pre maloleté deti, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Bardejov 1P/48/2014-104 zo dňa 12.2.2015, jednomyseľne takto
rozhodol:
Mení rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti tak, že mení rozsudok Okresného súdu Bardejov zo dňa 25.6.2008 č.k. 5C/251/2007-59 v jeho výroku o výživnom pre maloleté deti tak, že:
Zvyšuje výživné na maloletú U. M., nar. XX.X.XXXX zo strany jej otca U. M., nar. XX.X.XXXX zo sumy 2.500,- Sk mesačne na sumu 90,- eur mesačne od 1.9.2014, ktoré je otec povinný uhrádzať do rúk matky vždy do 15. dňa v mesiac vopred.
Zvyšuje výživné na maloletú X. M., nar. XX.X.XXXX zo strany jej otca U. M., nar. XX.X.XXXX zo sumy 1.500,- Sk mesačne na sumu 60,- eur mesačne od 1.9.2014, ktoré je otec povinný uhrádzať do rúk matky maloletej vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Bardejov zo dňa 25.6.2008 č.k. 5 C 251/2007-59 v jeho výroku o výživnom pre maloleté tak, že zvýšil výživné pre maloletú U. zo sumy 2.500,- Sk mesačne na sumu 110,- Eur mesačne od 1.9.2014 do budúcna a tiež zvýšil výživné pre maloletú X. zo sumy 1.500,- Sk mesačne na sumu 80,- Eur mesačne od 1.9.2014 do budúcna, s povinnosťou otca platiť toto výživné k rukám matky maloletých vždy do 15. v mesiaci vopred. Dlžné výživné na maloletú U. v sume 162,12 Eur a dlžné výživné na maloletú X. v sume 181,26 Eur povolil otcovi splácať v mesačných splátkach u každej v sume 10,- Eur spolu s bežným výživným počnúc právoplatnosťou rozsudku pod následkom straty výhody splátok v prípade neuhradenia ktorejkoľvek splátky riadne a včas. V prevyšujúcej časti okresný súd návrh matky zamietol a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania podľa § 146 ods.1 písm. a/ O.s.p.. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania a z okolností na strane účastníkov konania v rozhodnom pre posledné rozhodnutie o výške výživného pre maloleté deti, okresný súd v zmysle § 25, § 26 , § 62, § 75 ods.1 a § 77 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v platnom znení v spojení s § 163 ods.2 O.s.p. konštatoval, že od posledného rozhodovania súdu o výživnom došlo k podstatnej zmene pomerov tak na strane maloletých ako aj jej rodičov, ktorá odôvodňuje zmenu súdneho rozhodnutia o výživnom, ku ktorému došlo naposledy v
roku 2008. Súd preto s prihliadnutím na schopnosti a možnosti rodičov maloletých a na odôvodnené a primerané potreby a výdavky maloletých, počnúc 1.9.2014, t.j. začiatkom nového školského roku, s čím boli spojené vyššie výdavky matky v súvislosti s nákupom nových školských pomôcok a potrieb. Okresný súd dospel k záveru, že návrh na zvýšenie výživného je dôvodný i vzhľadom na zárobkové pomery, možnosti a schopnosti otca maloletých detí. Okresný súd ďalej zohľadnil zdravotný stav matky a jej pokles vykonávať zárobkovú činnosť a súčasne skutočnosť, že napriek tomu je zamestnaná. Za nutné považoval preniesť väčšiu mieru vyživovacej povinnosti na otca, ktorý má širšie možnosti na zárobkovú činnosť a tiež vzhľadom na jeho minimálny kontakt s maloletými deťmi, výlučne prostredníctvom sociálnej siete.
Proti rozsudku podal odvolanie otec maloletých detí písomným podaním zo dňa 1.7.2015, ktorý sa nestotožnil so skutkovým a právnym názorom okresného súdu a žiadal zrušenie rozsudku a vrátenie veci na ďalšie konanie a rozhodnutie. Rozporoval výšku príjmu (otca), z ktorého vychádzal súd prvého stupňa a ktorý je v rozpore s reálnym stavom. Namietal, že kolónka v mzdovom liste, označená ako „Doplatek“ v sume 7.165,- Kč nepredstavuje pravidelný mesačný doplatok k mzde - 7.713,- Kč + 7.165,- Kč, ale sumu, ktorá bola otcovi maloletých detí vyplatená ako mzda za mesiac 1/2014 a tieto pochybenia prvostupňového súdu platia aj pre mesiace 02-06/2014. Príjem otca maloletých detí za obdobie 01-06/2014 tak nepredstavuje v priemere 14.552,66 Kč ako nesprávne ustáli okresný súd, ale sumu 7. 588,83 Kč, t.j. 280,- Eur. Prvostupňový súd tak pochybil a vychádzal z nesprávne zisteného skutkového stavu veci, čo podľa nášho názoru podstatne ovplyvnilo samotné rozhodnutie súdu vo veci. Pri priemernom mesačnom príjme 280,- Eur je zvýšenie výživného podľa odvolaním napadnutého rozhodnutia prvostupňového súdu pre odvolateľa a jeho novú rodinu priam likvidačné. Poukázal pri tom na svoju ďalšiu vyživovaciu povinnosť k dcére V. M. a možný závažný nepomer v postavení maloletých detí. Rozhodnutie prvostupňového súdu sa mu tak javí nespravodlivé aj keď si je vedomý toho, že záujem maloletých detí je prvoradý. Namietal tiež, že nie všetky náklady, ktorými matka maloletých detí odôvodňuje zmenu pomerov na ich strane, sú dôvodné a to pokiaľ ide o krúžky a rôzne mimoškolské aktivity, dôvodnosť a potreba ktorých je vzhľadom na majetkové a zárobkové možnosti oboch rodičov otázna.
K odvolaniu otca maloletých detí sa vyjadrila ich matka písomným podaním zo dňa 14.9.2015, ktorá vyslovila názor, že dôvody povinného sú neobjektívne a vzhľadom k jeho schopnostiam vie robiť aj lepšie platenú prácu ako je pomocný robotník na stavbe. Ním uvedené podklady považuje za tendenčné, zavádzajúce, s cieľom vyhnúť sa povinnosti platiť výživné tak, ako to vek a školské povinnosti, ako aj súvisiace náklady so štúdiom vyžadujú. Žiadala zamietnuť odvolanie povinného otca a v celom rozsahu potvrdiť výšku výživného tak, ako o nej rozhodol okresný súd.
Na odvolacom pojednávaní matka maloletých detí vyslovila podozrenie, že otec maloletých detí zarába oveľa viac ako vykazuje a vychádzaj aj z toho, že keď neplatí výživné pravidelne a ona sa obráti n a políciu, tak potom vie poslať aj výživné za tri mesiace naraz. Spochybnila tiež, že by pracoval u zamestnávateľa E. N., F..E..D.., ale nemá žiadny dôkaz o tom, že by pracoval niekde inde, alebo že by mal ešte aj iné zamestnanie. Má s ním zlé skúsenosti, týkajúce sa dokladovania údajov o ňom.
Odvolateľ - otec maloletých detí na odvolacom pojednávaní potvrdil príjem zistený odvolacím súdom, ktorý v roku 2014 predstavoval 8.923,66 Kč, t.j. 325,40 Eur (prepočtom pri kurze CZK/EUR ku dňu rozhodnutia odvolacím súdom) a v roku 2015 sumu 8.744,- Kč, t.j. 323,35 Eur.
Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca maloletých detí nevyjadril.
Na základe podaného odvolania, preskúmal odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a v zmysle ustanovenia § 212 ods. 2 písm. a/ a § 214 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie otca maloletých detí je sčasti dôvodné.
Podľa § 62 ods.1, 2, 4, 5 zákona č.36/2005 Z.z. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods.1 veta prvá cit. zákona pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Podľa § 78 ods.1 veta prvá a 3 cit. zákona dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení, pri rozhodovaní o zmene výživného na účely zistenia zmeny pomerov ako podkladu takéhoto rozhodovania, je potrebné porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného v čase vydania skoršieho rozhodnutia, s okolnosťami dôležitými v čase vydania nového rozhodnutia, pričom predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je výrazná a trvalá zmena okolností a teda nie zmena prechodného charakteru na jednej, či druhej strane, ktoré boli podkladom vydania skoršieho rozhodnutia a ktoré už s ohľadom na existujúce zmeny nezodpovedajú zákonom stanoveným hľadiskám pre rozhodovanie o výživnom. Takouto zmenou môže byť podstatne vyšší vek dieťaťa, jeho nástup do školy, zvýšenie, či zníženie zárobku niektorého z rodičov, prípadne zmena počtu ním vyživovaných osôb a podobne. Vyživovacia povinnosť, vyplývajúca z citovaných zákonných ustanovení, slúži na zabezpečenie výživy dieťaťa a to vždy, aj keď na úkor povinnej osoby, pričom povinnými sú v tomto prípade rodičia dieťaťa. Hľadiskami určujúcimi rozsah vyživovacej povinnosti, sú odôvodnené potreby oprávneného, v danom prípade detí a to vzhľadom na ich vek, zdravotný stav, záujmy, ako aj majetkové pomery, zárobkové schopnosti a možnosti povinného - otca oprávnených detí. Majetkové pomery pritom treba chápať pojmovo v širších súvislostiach, nakoľko v sebe zahŕňajú nielen zárobkové pomery, ale i životnú úroveň oboch rodičov, na ktorej sa podľa práva a možností rodičov podieľajú ich deti. Pri zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, určuje sa rozsah vyživovacej povinnosti tomu z rodičov, ktorému nebolo dieťa zverené do výchovy. Tomu z rodičov, ktorému bolo dieťa zverené, sa vyživovacia povinnosť presne neurčí, ale s plnením jeho vyživovacej povinnosti sa počíta, pričom pri stanovení jej rozsahu sa berie do úvahy aj priama starostlivosť o dieťa. Povinnosť spolupodieľať sa na vyživovacej povinnosti, starať sa sústavne a dôsledne o výživu svojho maloletého dieťaťa, majú obaja rodičia dieťaťa rovnocenne a tieto zanikajú až dosiahnutím schopnosti maloletého dieťaťa, resp. detí, samostatne sa živiť. Podľa § 28 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov, majú rodičovské práva a povinnosti obaja rodičia rovnocenne a to aj v prípade, ak spolu rodičia dieťaťa nežijú. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa, spolupodieľať sa na zabezpečovaní jeho výchovy a výživy v súlade s jeho vekom, potrebami, aktivitami, zdravotným stavom a podobne. Zákon predpokladá, že rodičia ich budú vykonávať dobrovoľne a so všetkou starostlivosťou a že sa na výkone rodičovských práv a povinností v záujme maloletého dieťaťa dohodnú, rešpektujúc tak právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obom rodičom a taktiež právo rodičovské v záujme zabezpečenia primeraného kontaktu a dosahu na výchovné pôsobenie na dieťa.
Odvolací súd sa tak, vychádzajúc z vyššie uvedeného, na základe preukázaných skutočností stotožňuje s konštatovaním prvostupňového súdu o tom, že v tomto prípade v rozhodnom období došlo k zmene pomerov na strane maloletých detí a to už vzhľadom na uplynulú dobu ôsmich rokov od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti vo vzťahu k povinnému otcovi, ku ktorej došlo naposledy rozsudkom Okresného súdu Bardejov zo dňa 5. júna 2008 č.k. 5 C 251/2007-59. Maloleté deti sú v súčasnosti vo veku XX a XX rokov, s čím sú jednoznačne spojené zvýšené náklady na starostlivosť, resp. výživu a výchovu, pričom ide o zmenu trvalého charakteru s pribúdajúcou tendenciou rastu výdavkov. Od doby posledného rozhodnutia súdu o výške výživného pre maloleté deti, ktorým bolo určené povinnému otcovi- odvolateľovi prispievať sumou 2.500,- Sk pre maloletú U. a sumou 1.500,- Pre maloletú X., došlo k zmene pomerov, a to tak bezpochyby na strane maloletých detí, ako aj na strane rodičov. Mesačný príjem matky predstavovala priemerná mzda v sume 9.636,- Sk a rodinné prídavky na deti v sume 1.080,- Sk. Súčasný príjem matky maloletých detí predstavuje priemerná mesačná mzda vo výške 651,54 Eur a dôchodková dávka vo výške 214,30 Eur a v roku 2014 to bolo 656,27 Eur a dôchodková dávka v sume 211,60 Eur. Otec maloletých detí nemal v naposledy posudzovanom období stabilnú prácu a jeho mesačný príjem sa pohyboval okolo sumy 20.000,- Kč. V súčasnosti, podľa potvrdenia zamestnávateľa, jeho príjem predstavuje 8.744,- Kč (t.j. 323,35 Eur) a v roku 2014 to bolo 8.923,70 Kč (t.j. 325,40 Eur). Iný preukázateľný príjem otca maloletých detí súdu preukázaný nebol. Žiadna ďalšia vyživovacia povinnosť
povinnému rodičovi nepribudla a okrem stanoveného výživného, v inej forme k podieľaniu sa na výchove a výžive maloletých detí, u povinného otca preukázateľne nedošlo.
V predmetnej tak preukázane došlo k splneniu zákonných podmienok na zmenu posledného právoplatného rozhodnutia súdu o výživnom v prospech maloletého dieťaťa. Vzhľadom však na dôvodnú námietku odvolateľa, týkajúcu sa preukázanej výšky jeho príjmu v posudzovanom období, odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia (§ 220 O.s.p.).
Súd pri predmetnom rozhodovaní vychádzal z reálnej situácie a zo stavu daného v čase rozhodnom pre posúdenie skutočností určujúcich vyživovaciu povinnosť povinného rodiča k oprávnenému maloletému dieťaťu. Napokon odvolací súd zdôrazňuje aj skutočnosť, že platenie výživného vo finančnom vyčíslení nie je jedinou formou plnenia si povinnosti rodiča, súvisiacej s výchovou a výživou jeho maloletých detí. Ďalšou formou by malo byť i plnenie nad rámec súdom stanovenej sumy výživného vo forme materiálneho zabezpečenia stravy, oblečenia, príspevku na vzdelanie, či záujmy a podobne, ako i zabezpečenie starostlivosti o maloleté deti zo strany povinného rodiča i v rámci realizácie styku druhého rodiča s maloletými deťmi.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 146 ods.1 písm. a/ v spojení s § 224 ods.1 O.s.p., keďže predmetom odvolacieho konania bola výchova a výživa maloletého dieťaťa, pričom ide o konanie, ktoré môže začať aj bez návrhu ( § 81 ods.1 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.