Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-12C/119/2015

Uznesenie

Okresný súd Bratislava V v právnej veci žalobcu: CRIF - Slovak Credit Bureau, s.r.o., IČO: 35 886 013, so sídlom Malý trh 2/A, 811 08 Bratislava, právne zast. Advokátskou kanceláriou KUHAJDA, s.r.o., Karadžičova 47, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: N. H., trvale bytom K. J. X, XXX XX E., Č. V., o zaplatenie 280,62 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd vyhlasuje, že nemá právomoc vo veci konať a konanie zastavuje. II. Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Žalobca sa návrhom podaným na tunajší sú dňa 10.12.2014 domáhal proti žalovanému zaplatenia 280,62 Eur s príslušenstvom a to titulom riadne a včas nezaplatených faktúr za poskytnuté elektronické komunikačné služby poskytnutými právnym predchodcom žalobcu.

Predmetom konania je pohľadávka žalobcu proti žalovanému vyplývajúca zo zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným ako fyzickou osobou a žalobcom ako dodávateľom, ktorá tak má charakter spotrebiteľského právneho vzťahu podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pričom preukázanie okolností popierajúcich zjavný spotrebiteľský charakter tohto právneho vzťahu zaťažuje v konaní žalobcu.

Po začatí konania súd zistil, že žalovaný má trvalý pobyt v Českej republike, na adrese K. J.Í. X, XXX XX E., kde sa mu súd pokúšal doručil súdnu zásielku obsahujúcu návrh žalobcu s prílohami a výzvu, aby sa odporca k návrhu navrhovateľa vyjadril písomne v lehote 10 dní. Zásielka sa súdu vrátila dňa 15.01.2016 ako neprevzatá v odbernej lehote žalovaným. V zmysle ustanovenia § 46 ods. 2 O.s.p. sa táto písomnosť považuje za doručenú adresátovi dňom, keď bola súdu vrátená, i keď sa adresát o tom nedozvedel.

Podľa § 103 O. s. p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 O. s. p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

Podľa článku 4 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12.12.2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „nariadenie“), ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.

Podľa článku 5 ods. 1 nariadenia, osoby s bydliskom na území členského štátu možno žalovať na súdoch iného členského štátu len na základe kritérií upravených v oddieloch 2 až 7 tejto kapitoly.

Podľa článku 18 ods. 2 nariadenia, druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.

Podľa článku 19 nariadenia, od ustanovení tohto oddielu sa možno odchýliť len dohodou: 1. dojednanou po vzniku sporu; 2. ktorá umožňuje spotrebiteľovi začať konanie na iných súdoch, než tých, ktoré sú uvedené v tomto oddiele, alebo 3. dojednanou medzi spotrebiteľom a druhým účastníkom zmluvy, ak obaja majú v čase uzavretia zmluvy bydlisko alebo obvyklý pobyt v tom istom členskom štáte, a ktorá udeľuje právomoc súdom tohto členského štátu za predpokladu, že takáto dohoda nie je v rozpore s právnym poriadkom tohto členského štátu.

Podľa článku 26 ods. 1 nariadenia, okrem právomoci založenej na iných ustanoveniach tohto nariadenia má právomoc súd členského štátu vtedy, ak sa žalovaný zúčastní konania. Toto kritérium sa neuplatní, ak sa žalovaný zúčastní konania, len aby namietol absenciu právomoci, alebo ak má iný súd výlučnú právomoc podľa článku 24.

Podľa článku 26 ods. 2 nariadenia, vo veciach uvedených v oddieloch 3, 4 alebo 5, v ktorých je žalovaným poistník, poistený, oprávnený z poistenia, poškodený, spotrebiteľ alebo zamestnanec, súd pred založením si právomoci podľa odseku 1 zabezpečí, aby bol žalovaný poučený o svojom práve namietať absenciu právomoci súdu a o dôsledkoch jeho účasti alebo neúčasti na konaní.

Podľa článku 28 ods. 1 nariadenia, ak je osoba, ktorá má bydlisko v jednom členskom štáte, žalovaná na súde iného členského štátu a nezúčastní sa konania, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc, pokiaľ si právomoc nemôže založiť na ustanoveniach tohto nariadenia.

Pretože konanie vo veci začalo po 10.12.2014, právomoc súdov SR v konaní s cudzím prvkom (v tomto súdnom konaní cudzí prvok je zastúpený tým, že žalovaný, ktorý je spotrebiteľom s trvalým bydliskom v Českej republike, kde mu bol doručený návrh žalobcu na začatie konania fikciou doručenia) je potrebné posudzovať podľa nariadenia a to podľa článku 18 a 19 nariadenia, pretože prejednávaná vec je sporom zo spotrebiteľskej zmluvy a uvedené ustanovenie ukladá žalobcovi povinnosť uplatniť svoj nárok proti spotrebiteľovi na súde toho členského štátu, v ktorom má žalovaný (spotrebiteľ) bydlisko. Z hľadiska teritoriálnej a časovej pôsobnosti je zrejmé, že nariadenie sa vzťahuje na oba zmluvné štáty, Českú republiku ako i Slovenskú republiku, a to počnúc od 10.12.2014. Splnená je i podmienka vecnej pôsobnosti nariadenia, pretože ide o spor typovo zo zmluvy o pripojení, kedy žalovaný riadne a včas nezaplatil faktúry za poskytnuté elektronické komunikačné služby poskytnutými právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou Telefónica Slovakia, s.r.o.

Z doterajších zistení súdu vyplýva, že odporca svoje bydlisko ako miesto, kde sa zdržuje s úmyslom zdržiavať sa tam trvalo, na území Slovenskej republiky nemá, a zdržiava sa na adrese trvalého pobytu K. J. X, XXX XX E., Česká republika, kde bol odporcovi doručený návrh na začatie konania fikciou doručenia, túto adresu uviedol aj žalobca vo svojom návrhu na začatie konania. Súd teda zistil, že odporca sa trvalo zdržiava v Českej republike, kde trvalo býva.

Na to, či sú splnené procesné podmienky, za ktorých môže súd konať, je súd povinný v zmysle § 103 ods. 1 O. s. p. prihliadať kedykoľvek počas konania. Medzi základné podmienky konania, za splnenia ktorých môže súd vo veci konať a rozhodnúť, patrí podmienka právomoci súdu.

Európsky súdny dvor vo svojich rozhodnutiach zdôraznil, že nariadenie vo všetkých svojich ustanoveniach, a to i tých, ktoré sa týkajú súdnej príslušnosti (právomoci) smeruje k zachovaniu práva žalovaného účinne sa v konaní brániť. Súčasťou práva účinne sa brániť je prirodzene i právo byť žalovaný pred vhodným súdom. Tým je v zmysle článku 4 ods. 1 nariadenia súd štátu, v ktorom má žalovaný bydlisko. Tento princíp (byť žalovaný pred vhodným súdom) je článkom 18 ods. 2 nariadenia posilnený tak, že v sporoch so spotrebiteľských zmlúv majú obligatórnu príslušnosť súdy štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.

Žalovaný je spotrebiteľ, a v takom prípade sa právomoc súdov konať neposudzuje podľa pravidiel o všeobecnej právomoci podľa článku 4 ods. 1 nariadenia, ale podľa pravidiel o obligatórnej právomoci

podľa článku 18 a 19 nariadenia, na základe ktorých právomoc konať vo veci návrhu navrhovateľa majú súdy Českej republiky, keďže súd zistil, že žalovaný ako spotrebiteľ už v čase začatia tohto súdneho konania mal bydlisko v Českej republike. Za tohto stavu by Okresný súd Bratislava V mal právomoc vo veci konať iba podľa článku 26 ods. 1 nariadenia t.j. ak by sa žalovaný konania zúčastnil. Žalovaný sa však k doručenému návrhu žalobcu na výzvu súdu v určenej lehote ani doposiaľ nijako nevyjadril a teda konania vo veci sa žalovaný nezúčastnil v zmysle článku 26 ods. 1 nariadenia. Právomoc súdov SR (a príslušnosť Okresného súdu Bratislava V) preto na ustanoveniach nariadenia založiť nemožno.

Vzhľadom na neodstrániteľný nedostatok podmienok konania spočívajúci v nedostatku právomoci súdu vo veci konať, súd podľa článku 28 ods. 1 nariadenia vyhlásil, že nemá právomoc vo veci konať a podľa § 104 ods. 1 O. s. p. konanie vo veci zastavil.

O postúpení veci príslušnému orgánu súd nerozhodol, pretože zastavil konanie pre nedostatok medzinárodnej právomoci, pričom mal za to, že právomoc konať v predmetnej veci majú súdy v Českej republike, kde je bydlisko žalovaného.

Žalobca si v návrhu na začatie konania uplatnil právo na náhradu trov konania, žalovanému, ktorý sa konania nezúčastnil, trovy konania preukázateľne nevznikli. Keďže súd zastavil konanie pre nedostatok právomoci, o trovách konania rozhodol podľa § 151 ods. 1 prvá veta a § 146 ods. 1 písm. c) O. s. p. tak, že žiadny z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Okresnom súde Bratislava V do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach. Podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.