Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/163/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I pred sudkyňou JUDr. Danou Káčerovou v právnej veci navrhovateľa: L.. L. O., N. Z. Č..X, XXX XX N. proti odporcovi v prvom rade: L.. A. N., predseda Stavebného bytového družstva Bratislava I, so sídlom Palackého ulica č. 24, 811 02 Bratislava, odporkyni v druhom rade: M.. P. V., podpredsedníčka kontrolnej komisie Stavebného bytového družstva Bratislava I, bytom Tichá č. 9, Bratislava o zaplatenie odškodnenia takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a .

Súd odporcom náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Navrhovateľ návrhom doručeným súdu dňa 10.9.2012, doplneným písomným podaním doručeným súdu dňa 12.9.2014, v zmysle uznesenia súdu č. k. -96 zo dňa 5.8.2014 žiadal, aby súd zaviazal odporcov, každého samostatne, zaplatiť sumu 500,- € na tom skutkovom základe, že ide o odškodnenia navrhovateľa za viacročné úsilie, ktoré navrhovateľ vynaložil pri zastupovaní vlastníkov bytov v bytovom dome postavenom na ulici Z. Č.. X, Bratislava voči Stavebnému bytovému družstvu Bratislava I, so sídlom na Palackého ulici č. 24, 811 02 Bratislava /ďalej družstvo v príslušnom gramatickom tvare/ v rokovaniach súvisiacich s prevodom spoluvlastníckych podielov k spoločným priestorom v bytovom dome postavenom na ulici Z. Č.. X, Bratislava. Odporcovia v prvom a druhom rade žiadali návrh navrhovateľa zamietnuť z dôvodu nedostatku ich pasívnej vecnej legitimácie v konaní. Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním, a to výsluchom účastníkov konania, obsahom listinných dôkazov založených v spise, pričom prihliadol na ďalší obsah spisového materiálu ( § 120 ods. 1 O.s.p. ). Navrhovateľ vo svojom návrhu bol povinný, v zmysle ust. § 79 ods. 1 O.s.p., pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy, ktorých sa dovolával a ďalej prispieť k dosiahnutiu účelu konania pravdivým a úplným opísaním potrebných skutočností a označením dôkazných prostriedkov v zmysle ust. § 101 ods. 1 O.s.p.. Súd vec prejednal v intenciách tvrdení uvádzanými navrhovateľom v návrhu, ktorými odôvodňoval svoj žalobný návrh a prednesov na pojednávaní. Súd skúmal pasívnu vecnú legitimáciu žalovaných odporcov v konaní v kontexte s obsahom žalobného návrhu, z obsahu ktorého vyplýva, že navrhovateľ vo vzťahu k družstvu ako zástupca vlastníkov bytov v bytovom dome na Z. X. Č.. X S. N., viedol rokovania za účelom prevodu spoluvlastníckeho podielu k nebytovému priestoru nachádzajúceho sa v bytovom dome na Z. X. Č.. X S. N.. Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo, aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník

na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno- právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno- právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide.(rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. ) V prejednávanej veci bolo teda, v zmysle uvedeného, povinnosťou navrhovateľa preukázať, že je vo vzťahu k žalovaným odporcom ako fyzickým osobám účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého je vyvodzovaný návrhom uplatnený nárok, a zároveň bolo povinnosťou navrhovateľa preukázať, že odporcovia v prvom a druhom rade boli povinní vo vzťahu k navrhovateľovi ako fyzické osoby splniť si záväzok, ktorého nesplnením by navrhovateľovi vznikol nárok na náhradu ním žalovanej pohľadávky voči odporcom. Navrhovateľ v konaní nepreukázal, že odporcovia označení ako funkcionári družstva sú pasívne vecne legitimovaní v konaní. Podľa ustanovenia § 1 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov tento zákon upravuje spôsob a podmienky nadobudnutia vlastníctva bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, práva a povinnosti vlastníkov týchto bytových domov, práva a povinnosti vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ich vzájomné vzťahy a práva k pozemku.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 cit. zákona ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahuje sa na práva a povinnosti vlastníkov domov, bytov a nebytových priestorov Občiansky zákonníka a osobitné predpisy. 6) Podľa ustanovenia § 3 ods. 2 cit. zákona právne vzťahy k bytom a nebytovým priestorom v domoch sa spravujú ustanoveniami Občianskeho zákonníka a osobitných predpisov, ktoré sa týkajú nehnuteľností, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ustanovenia § 3 ods. 3 cit. zákona ustanovenia osobitných predpisov 7) nie sú týmto zákonom dotknuté. Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 cit. zákona vlastníctvo bytu alebo nebytového priestoru v dome sa nadobúda a) na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome s vlastníkom domu alebo s právnickou osobou, ktorá má právo hospodárenia k domu, s vlastníkom bytu alebo nebytového priestoru, Podľa § 6 ods. 1 cit. zákona na správu domu sa zriaďuje spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome (ďalej len "spoločenstvo"), ak vlastníci bytov a nebytových priestorov neuzavrú zmluvu o výkone správy s inou právnickou osobou alebo fyzickou osobou (ďalej len "správca"), najmä s bytovým družstvom. Podľa ustanovenia § 28 cit. zákona nájomca družstevného bytu, ktorý je členom bytového družstva, má nárok na prevod vlastníctva bytu podľa tohto zákona, ak nepožiadal o prevod vlastníctva podľa osobitného predpisu. 7) Podľa ustanovenia § 29 ods. 1 cit. zákona ak nájomca družstevného bytu, garáže alebo ateliéru požiadal bytové družstvo o prevod vlastníctva bytu, garáže alebo ateliéru podľa osobitného predpisu, 7) je bytové družstvo povinné previesť vlastníctvo bytu, garáže alebo ateliéru do dvoch rokov od účinnosti tohto zákona; ak sa nájomca družstevného bytu, garáže alebo ateliéru písomne dohodol s bytovým družstvom o prevode vlastníctva v inej lehote, prevedie bytové družstvo vlastníctvo bytu, garáže alebo ateliéru v takto dohodnutej lehote. Podľa ustanovenia § 24 zákona č. 42/1992 Zb. o úprave majetkových vzťahov a vyporiadaní majetkových nárokov v družstvách, členovia bytových družstiev, ktorí sú nájomcami bytov a nebytových priestorov, môžu do šiestich mesiacov odo dňa účinnosti tohto zákona vyzvať bytové družstvo na uzavretie zmluvy, ktorou na nich družstvo bezplatne prevedie vlastníctvo k bytu a nebytovému priestoru. Uplynutím tejto lehoty toto právo zaniká. Podľa ustanovenia § 18 ods. 1 Občianskeho zákonníka/ ďalej / spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby. Podľa ustanovenia § 18 ods. 2 právnickými osobami sú: a) združenia fyzických alebo právnických osôb,

b) účelové združenia majetku,

c) jednotky územnej samosprávy, d) iné subjekty, o ktorých to ustanovuje zákon. Podľa ustanovenia § 19 ods. 1 na zriadenie právnickej osoby je potrebná písomná zmluva alebo zakladacia listina, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Podľa ustanovenia § 19 ods. 2 právnické osoby vznikajú dňom, ku ktorému sú zapísané do obchodného alebo do iného zákonom určeného registra, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje ich vznik inak. Podľa ustanovenia § 19a ods. 2 právnické osoby, ktoré sa zapisujú do obchodného alebo do iného zákonom určeného registra, môžu nadobúdať práva a povinnosti odo dňa účinnosti zápisu do tohto registra, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Podľa ustanovenia § 20 ods.1,2 právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach robia tí, ktorí sú na to oprávnení zmluvou o zriadení právnickej osoby, zakladacou listinou alebo zákonom (štatutárne orgány) . Za právnickú osobu môžu robiť právne úkony aj iní jej pracovníci alebo členovia, pokiaľ je to určené vo vnútorných predpisoch právnickej osoby alebo je to vzhľadom na ich pracovné zaradenie obvyklé. Ak tieto osoby prekročia svoje oprávnenie, vznikajú práva a povinnosti právnickej osobe, len pokiaľ sa právny úkon týka predmetu činnosti právnickej osoby a len vtedy, ak ide o prekročenie, o ktorom druhý účastník nemohol vedieť. Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 Obchodného zákonníka /ďalej ObZ/ družstvo je spoločenstvom neuzavretého počtu osôb založeným za účelom podnikania alebo zabezpečovania hospodárskych, sociálnych alebo iných potrieb svojich členov. Podľa ustanovenia § 225 ods. 1 družstvo vzniká dňom zápisu do obchodného registra. Pred podaním návrhu na tento zápis musí byť splatená aspoň polovica zapisovaného základného imania. Orgánmi družstva sú: a) členská schôdza, b) predstavenstvo, c) kontrolná komisia, d) ďalšie orgány družstva podľa stanov. Podľa ustanovenia § 243 ods. 1 predstavenstvo riadi činnosť družstva a rozhoduje o všetkých záležitostiach družstva, ktoré tento zákon alebo stanovy nevyhradili inému orgánu. Podľa ustanovenia § 243 ods. 2 predstavenstvo je štatutárnym orgánom družstva. Podľa ustanovenia § 243a ods. 1 členovia predstavenstva sú povinní vykonávať svoju funkciu s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami družstva a všetkých jej členov. Najmä sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo družstvu spôsobiť škodu alebo ohroziť jeho záujmy, alebo záujmy jeho členov, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých členov alebo záujmy tretích osôb pred záujmom družstva. Podľa ustanovenia § 243a ods. 2 Členovia predstavenstva, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone svojej funkcie, sú zodpovední spoločne a nerozdielne za škodu, ktorú tým družstvu spôsobili. Člen predstavenstva nezodpovedá za škodu, ak preukáže, že pri výkone svojej funkcie postupoval s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme družstva a všetkých jeho členov. Členovia predstavenstva nezodpovedajú za škodu spôsobenú družstvu konaním, ktorým vykonávali uznesenie členskej schôdze; to neplatí, ak je uznesenie členskej schôdze v rozpore s právnymi predpismi alebo so stanovami družstva alebo ak ide o povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Členov predstavenstva nezbavuje zodpovednosti, ak ich konanie kontrolná komisia schválila. Navrhovateľ v konaní nepreukázal exces v konaní odporcu v prvom rade ako predsedu predstavenstva družstva a ani odporkyne v druhom rade ako predsedníčky kontrolnej komisie. Odporca v prvom rade vo vzťahu k navrhovateľovi konal v súlade s uzneseniami členskej schôdze pri rokovaniach o prevode spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach v bytovom dome na Z. X. Č..X S. N.. Navrhovateľ nepreukázal, ktorú konkrétnu povinnosť si odporca v prvom rade nesplnil a súčasne jej nesplnením by konal nad rámec svojich oprávnení predsedu predstavenstva družstva a v dôsledku takého konania v priamej príčinnej súvislosti nebol spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach v bytovom dome na Svetlej ulici prevedený do vlastníctva jednotlivých vlastníkov bytov v predmetnom bytovom dome, a že takýmto konaním, resp. nekonaním vznikla navrhovateľovi ujma, zaplatenia ktorej sa voči odporcovi v prvom rade ako predsedovi predstavenstva družstva domáha. Predstavenstvo družstva, tak ako vyplýva z citovaných ustanovení, je štatutárny orgán družstva, t.j. orgán, ktorý koná menom družstva ako právnickej osoby navonok vo všetkých veciach bez

obmedzenia. Pri vykonávaní právnych úkonov predstavenstvom družstva a tretími osobami je oprávnenie predstavenstva družstva konať v mene družstva v zásade neobmedzené. Predstavenstvo je povinné plniť uznesenia členskej schôdze a zodpovedá jej za svoju činnosť. Zákon ustanovuje, že za predstavenstvo koná navonok - vykonáva právne úkony vo vzťahu k tretím osobám predseda alebo podpredseda. Každý z nich vykonáva právne úkony samostatne avšak v mene družstva. Zákon zveruje stanovám možnosť odchýliť sa od zákonnej úpravy upravujúcej konanie menom družstva. Zákon kogentne ustanovuje, že právny úkon predstavenstva vo vzťahu k tretím osobám, pri ktorom je obligatórne predpísaná písomná forma musia vykonať aspoň dvaja členovia predstavenstva. Podľa ustanovenia § 244 ods. 1 kontrolná komisia je oprávnená kontrolovať všetku činnosť družstva a prerokúva sťažnosti jeho členov. Zodpovedá iba členskej schôdzi a je nezávislá od ostatných orgánov družstva. Kontrolná komisia má najmenej troch členov. Podľa ustanovenia § 244 ods. 8 na povinnosti členov kontrolnej komisie a na ich zodpovednosť platia primerane ustanovenia § 243a. Kontrolná komisia je nezávislým orgánom družstva od ostatných orgánov družstva, ktorá je oprávnená kontrolovať všetku činnosť družstva a prejednávať sťažnosti členov družstva. Nezávislosť sa prejavuje v tom, že kontrolná komisia je zodpovedná len členskej schôdzi, ktorá ju volí a odvoláva. Ak si členovia kontrolnej komisie nesplnia povinnosti stanovené zákonom, posúdi sa ich zodpovednosť primerane podľa ustanovenia § 243a ObZ. Navrhovateľ v konaní nepreukázal, akú konkrétnu povinnosť si nesplnila odporkyňa ako členka kontrolnej komisie a v dôsledku jej porušenia nebol prevedený do vlastníctva spoluvlastnícky podiel, na spoločných častiach a zariadeniach v bytovom dome na Z. X., jednotlivým vlastníkom bytov v predmetnom bytovom dome, a že v súvislosti s konaním, resp. nekonaním odporkyne vznikla navrhovateľovi ujma, ktorej zaplatenia sa voči odporkyni ako predsedníčke kontrolnej komisie družstva domáha. Vo vzťahu k vlastníkom bytov v bytovom dome na Z. X. Č.. X S. N. konalo výhradne družstvo, ktoré je právnickou osobou v zmysle citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka ako aj ustanovení Obchodného zákonníka, ktoré ako jediné by malo procesnú ako aj hmotnoprávnu spôsobilosť byť účastníkom konania, a ktoré by za splnenia ďalších hmotnoprávnych podmienok mohlo byť nositeľom práv a povinností vo vzťahu k navrhovateľovi - teda iba družstvo by bolo vo veci pasívne vecne legitimované byť účastníkom konania na strane žalovaného odporcu. Súd návrh navrhovateľa vo vzťahu k odporcom vyhodnotil ako nedôvodný a pre nedostatok ich pasívnej vecnej legitimácie žalobný návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol. Súd o náhrade trov konania rozhodol v súlade s ustanovením, §142 ods. 1 O.s.p. v zmysle zásady úspechu účastníka v konaní, avšak úspešní odporcovia si v konaní náhradu trov konania voči navrhovateľovi, ktorý v konaní úspech nemal neuplatnili, nakoľko im trovy konania v súvislosti s prejednávanou vecou nevznikli. Preto súd rozhodol tak, že nepriznáva odporcom náhradu trov konania.

Poučenie:

proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Bratislava I. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha /205 ods.1 O.s.p./.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /§ 205 ods. 2 O.s.p./