Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11C-296-2006.pdf
PDF · 89.02 KB
Case nature
Subarea
11C/296/2006
Uznesenie
Okresný súd Bratislava IV v právnej veci navrhovateľa: AUREKA s.r.o., IČO: 31 394 078, so sídlom Homolova 4, Bratislava, zastúpený: JUDr. Alexandra Korbeľová, advokát, so sídlom Lazianská 9, Turčianske Teplice, proti odporcovi: Stavebné bytové družstvo Bratislava IV, IČO: 00 169 731, so sídlom Polianky 9, Bratislava, zastúpený: JUDr. Jana Kocandová, advokát, so sídlom Jungmannova 8, Bratislava, o zaplatenie 13.603,90 € s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Konanie sa zastavuje.
II. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vo výške 977,75 € k rukám právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Alexandra Korbeľová, advokát, so sídlom Lazianská 9, Turčianske Teplice, do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
III. Navrhovateľ je povinný zaplatiť štátu náhradu trov konania vo výške 330,47 € na účet Okresného súdu Bratislava IV, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným súdu dňa 21.06.2006 navrhovateľ žiadal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy vo výške 882.945,78 Sk (29.308,43 €) s príslušenstvom z titulu neprevedených zostatkov na bankových účtoch vlastníkov bytov a nebytových priestorov na navrhovateľa ako nového bytového správcu v bytovom dome na J.I. B. Č.. X, X O. X C. D..
Uznesením č.k. 11C/296/2006-62 zo dňa 27.02.2007, právoplatným dňa 23.03.2007, súd na návrh navrhovateľa konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 567.802,40 Sk (18.847,59 €) zastavil; naďalej sa tak viedlo konanie o zaplatenie istiny vo výške 315.143,38 Sk (10.460,84 €) s príslušenstvom. O trovách konania v zastavenej časti rozhodol súd tak, že o nich rozhodne v konečnom rozhodnutí.
Navrhovateľ čiastočné späťvzatie návrhu odôvodnil tým, že odporca po podaní návrhu zaplatil navrhovateľovi dňa 20.07.2006 sumu vo výške 468.000,- Sk (15.534,76 €) a dňa 27.07.2006 sumu vo výške 99.802,40 Sk (3.312,83 €). Navrhovateľ preukázal zaplatenie vyššie uvedených súm zo strany odporcu výpisom z účtu fondu opráv, pričom odporca uvedenú skutočnosť opakovane v konaní potvrdil (napr. na pojednávaní dňa 06.06.2012 a dňa 13.12.2011 alebo v písomnom vyjadrení doručenom súdu na pojednávaní dňa 11.01.2013).
Uznesením č.k. 11C/296/2006-123 zo dňa 02.09.2008, právoplatným dňa 25.09.2008, súd na návrh navrhovateľa pripustil zmenu návrhu tak, že po zmene sa viedlo konanie o zaplatenie istiny vo výške 409.831,08 Sk (13.603,90 €) s príslušenstvom. Navrhovateľ zmenu návrhu odôvodnil tým, že dňa 30.05.2007 2007 banka navrhovateľa Tatra banka, a.s. vykonala na ťarchu účtu navrhovateľa opravné
zúčtovanie platby vo výške 94.687,74 Sk (3.143,06 €) vykonanej odporcom dňa 27.07.2006 v prospech účtu navrhovateľa. Vykonanie opravného zúčtovania uvedenej platby navrhovateľ preukázal listom banky Tatra banka zo dňa 30.05.2007.
Po začatí pojednávania podaním doručeným súdu dňa 01.10.2015 zobral navrhovateľ návrh v celom (zostávajúcom) rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť. Späťvzatie návrhu odôvodnil závermi posledného pojednávania vo veci.
Na výzvu súdu odporca podaním doručeným súdu dňa 12.11.2015 uviedol, že so späťvzatím návrhu nesúhlasí, a trval na tom, aby súd rozhodol vo veci samej rozsudkom. Svoj nesúhlas so späťvzatím návrhu odporca nijakým vážnym dôvodom neodôvodnil, len uviedol, že so späťvzatím návrhu na začatie konania nesúhlasí a že trvá na tom, aby súd pokračoval v konaní a rozhodol vo veci samej rozsudkom; nárok navrhovateľa sa v konaní ukázal ako nedôvodný, odporcovi v konaní vznikli vysoké trovy konania a právneho zastúpenia, ktoré odporca žiada v tomto konaní vyriešiť. Keďže podľa názoru odporcu boli jeho trovy konania vynaložené účelne a tieto zavinil navrhovateľ, odporca má nárok na ich náhradu v plnom rozsahu. Trovy konania podľa názoru odporcu nie je možné posudzovať podľa § 146 ods. 1 písm. c) zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“), lebo odporca má na ich náhradu nárok.
Podľa § 96 ods. 1, 2 a 3 OSP navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto častí zastaví. Súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí. Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu skôr, než sa začalo pojednávanie.
Vzhľadom na to, že navrhovateľ zobral návrh v celom (zostávajúcom) rozsahu späť, súd v súlade s § 96 ods. 1 OSP konanie zastavil. Nesúhlas odporcu vyhodnotil súd ako nedôvodný. Odporca vo svojom vyjadrení k späťvzatiu návrhu neuviedol žiadne vážne dôvody, pre ktoré so späťvzatím návrhu nesúhlasí. Tvrdenie odporcu, že súd musí rozhodnúť vo veci samej rozsudkom, aby mal odporca nárok na náhradu trov konania, pretože v prípade zastavenia konania pre späťvzatie by v súd v súlade s § 146 ods. 1 písm. c) rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nemá oporu v právnom poriadku. V prípade späťvzatia návrhu navrhovateľom totiž súd vždy postupuje podľa § 146 ods. 2 OSP, teda vyhodnocuje zavinenie účastníkov na zastavení konania. Dôvody, pre ktoré by súd konanie nezastavil, sú dané vtedy, ak má odporca právny alebo iný (morálny, procesne ekonomický) záujem na tom, aby súd pokračoval v konaní a meritórne rozhodol. Odporca žiadne takéto vážne dôvody netvrdil a ich existenciu ani nepreukázal. (výrok I.)
Podľa § 137 OSP trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
Podľa § 146 ods. 2 OSP ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.
Podľa § 150 ods. 1 OSP ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
O náhrade trov konania rozhodoval súd podľa zásad obsiahnutých v § 146 ods. 2 OSP (v spojení s § 150 ods. 1 OSP), pričom osobitne rozhodoval o trovách konania v časti zastavenej uznesením č.k. 11C/296/2006-62 zo dňa 27.02.2007 a osobitne o trovách konania vo zvyšnej časti (zastavenej týmto uznesením).
Pri rozhodovaní o náhrade trov konania v časti zastavenej uznesením č.k. 11C/296/2006-62 zo dňa 27.02.2007 pritom súd vychádzal z toho, že konanie bolo zastavené len v časti o zaplatenie 473.114,66 Sk (15.704,53 €), pretože v (pôvodne taktiež zastavenej) časti o zaplatenie 94.687,74 Sk (3.143,06 €) došlo neskôr k zmene (rozšíreniu) návrhu, takže o definitívnom zastavení konania v tejto (znovu rozšírenej) časti rozhodoval súd až týmto uznesením, preto aj o náhrade trov konania v tejto (znovu rozšírenej) časti súd rozhodoval až v tomto uznesení spolu s rozhodovaním o náhrade trov konania vo zvyšnej časti konania (zastavenej až týmto uznesením).
Súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania v časti o zaplatenie 473.114,66 Sk (15.704,53 €), zastavenej uznesením č.k. 11C/296/2006-62 zo dňa 27.02.2007, vychádzal z toho, že procesné zavinenie na zastavení konania spočíva na odporcovi, pretože ten po podaní návrhu dňa 20.07.2006 vyššie uvedenú sumu uhradil navrhovateľovi. Uvedenú skutočnosť preukázal navrhovateľ vo svojom čiastočnom späťvzatí a opakovane ju potvrdil odporca (napr. na pojednávaní dňa 06.06.2012 a dňa 13.12.2011 alebo v písomnom vyjadrení doručenom súdu na pojednávaní dňa 11.01.2013), takže medzi účastníkmi konania nebola sporná. Návrh tak bol v tejto časti vzatý späť pre správanie odporcu, preto je v súlade s § 146 ods. 2 veta druhá OSP povinný uhradiť trovy konania v tejto časti odporca.
Súd priznal navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia podľa vyčíslenia uvedeného v jeho čiastočnom späťvzatí návrhu zo dňa 19.02.2007 a podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Navrhovateľ si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia za 3 úkony právnej služby - prevzatie a príprava právneho zastúpenia, návrh na začatie konania a čiastočné späťvzatie návrhu - v celkovej výške 38.526,50 Sk (1278,85 €): tri úkony právnej služby á 10.650,- Sk, 2 x režijný paušál á 164,- Sk, 1 x režijný paušál á 178 Sk a 19 % DPH. V nadväznosti na toto vyčíslenie súd navrhovateľovi priznal náhradu trov právneho zastúpenia za 3 úkony právnej služby, a to za: 1. prevzatie a príprava zastúpenia dňa 19.05.2006 (§ 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky), 2. písomné podanie na súd - návrh na začatie konania zo dňa 21.06.2006 (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky), 3. písomné podanie na súd - čiastočné späťvzatie návrhu zo dňa 21.02.2007 (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky). Základná sadzba tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby (§ 10 ods. 1 vyhlášky) zo sumy 473.114,66 Sk (15.704,53 €) je 9.650,- Sk (320,32 €). Hodnota režijného paušálu (§ 16 ods. 3 vyhlášky) za úkon v roku 2006 bola 164,- Sk (5,44 €), v roku 2007 potom 178,- Sk (5,91 €). Spolu súd priznal odporcovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 977,75 € (320,32 € x 3 + 5,44 € x 2 + 5,91 €). Súd navrhovateľovi nepriznal zvýšenie tarifnej odmeny o daň z pridanej hodnoty, pretože navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal, že jeho advokát bol registrovaný pre daň z pridanej hodnoty. (výrok II.)
V zmysle § 149 ods. 1 OSP je odporca povinný zaplatiť náhradu trov konania advokátovi navrhovateľa.
Pri rozhodovaní o náhrade trov konania vo zvyšnej časti o zaplatenie 13.603,90 € s príslušenstvom (zastavenej týmto uznesením) vychádzal súd z toho, že procesné zavinenie na zastavení konania spočíva na navrhovateľovi. Konanie bolo v tejto časti zastavené pre späťvzatie návrhu navrhovateľom, pričom toto späťvzatie návrhu nebolo zapríčinené správaním odporcu. Navrhovateľ späťvzatie návrhu nijakým spôsobom neodôvodnil, resp. len všeobecne uviedol, že návrh berie späť pre závery posledného pojednávania vo veci.
Odporca by tak v tejto časti mal právo na náhradu trov konania. Súd je však toho názoru, že sú tu v zmysle § 150 ods. 1 OSP dôvody hodné osobitného zreteľa, preto odporcovi náhradu trov konania v tejto časti nepriznal. Na takéto rozhodnutie mal súd viacero dôvodov, ktoré ho v konečnom dôsledku viedli k záveru, že priznanie náhrady trov konania v tejto časti odporcovi by nebolo voči navrhovateľovi spravodlivé.
Zo znaleckého posudku č. 1/2015 vypracovaného súdom ustanovenou znalkyňou Ing. Danielou Leckou vyplýva, že odporca ako bytový správca v rozhodnom období neviedol účtovníctvo v súlade s platnými právnymi predpismi, účtovníctvo bolo neúplné, odporca účtoval o umelých pohľadávkach a záväzkoch, o umelých nákladoch a výnosoch a jeho účtovníctvo tak neposkytovalo verný a pravdivý obraz o skutočnom stave jeho majetku a záväzkoch. K tejto situácii prispela predovšetkým neprehľadnosť vzťahov medzi odporcom a družstvom Správcovské bratislavské družstvo, ktoré na základe mandátnej zmluvy uzavretej s odporcom fakticky vykonávalo správu predmetných
bytových domov. Uvedené však nič nemení na tom, že za výkon bytovej správy a dodržiavanie platných právnych predpisov v tejto súvislosti niesol plnú zodpovednosť odporca. Odporca si rovnako nesplnil povinnosť zakotvenú v § 8a ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov vo vtedy účinnom znení (ďalej len „zákon o vlastníctve bytov“), podľa ktorej ak bytový správca končí svoju činnosť, je povinný 30 dní pred jej skončením, najneskôr v deň skončenia činnosti, predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti týkajúcej sa tohto domu a odovzdať všetky písomné materiály, ktoré súvisia so správou domu vrátane vyúčtovania použitia fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrad za plnenia. Zároveň je povinný previesť zostatok majetku vlastníkov na účtoch v banke na účty nového bytového správcu alebo spoločenstva. Ešte na pojednávaní dňa 27.01.2009 uviedol právny zástupca odporcu, že odporca síce vykonal ročné vyúčtovanie za príslušnú časť roka 2004, ale tieto doklady nevydal navrhovateľovi, pričom doposiaľ nedošlo k protokolárnemu odovzdaniu správy v časti ekonomickej agendy. Odporca však predovšetkým nepreviedol na bankové účty navrhovateľa ako nového bytového správcu zostatok majetku vlastníkov na jeho bankových účtoch, urobil tak pod tlakom žaloby až dňa 20.07.2006 (pričom činnosť správcu ukončil k 30.10.2004). Navrhovateľ ako nový bytový správca, ktorý je v súlade s § 8b ods. 2 psím. a), b), c) a d) zákona o vlastníctve bytov povinný chrániť záujmy vlastníkov bytov a nebytových priestorov, tak nemal inú možnosť, ako domáhať sa vydania predmetných finančných prostriedkov cestou súdu. Keďže odporca mu neposkytol dostatočnú súčinnosť a účtovné doklady, navrhovateľ vychádzal pri vyčíslení žalovanej pohľadávky (logicky) z dokumentu Uznanie dlhu, ktorý mu poskytla zamestnankyňa odporcu X.. D..
Súd zohľadnil tiež to, že odporca nepredložil relevantné listinné dôkazy pri prvom úkone vo veci, ale až na pojednávaní dňa 13.12.2011 a predovšetkým spolu s vyjadrením vo veci doručeným súdu na pojednávaní dňa 11.01.2013. Bez povšimnutia nenechal súd tiež to, že advokát odporcu JUDr. Jozef Drvár sa spolu až osemkrát ospravedlnil z účasti na pojednávaní, čo tiež značne predĺžilo spor. V neposlednom rade odporca neposkytol dostatočnú súčinnosť a podklady súdom ustanovenému znalcovi, keď ich poskytol až dňa 08.10.2014 (pričom znalec požadoval od odporcu podklady už v marci 2014) po opakovaných urgenciách zo strany znalca a súdu a po uložení poriadkovej pokuty súdom (aj keď neskôr odpustenej). Všetky vyššie uvedené skutočnosti vo svojej vzájomnej súvislosti vedú súd k záveru, že navrhovateľ mohol objektívne ustáliť výšku predmetnej pohľadávky voči odporcovi (sumu majetku vlastníkov bytov a nebytových priestorov na bankových účtoch odporcu, ktoré mali byť prevedené na navrhovateľa ako nového bytového správcu) až na základe vykonaného znaleckého dokazovania. Navrhovateľ bol pritom ako nový bytový správca zo zákona povinný postupovať s odbornou starostlivosťou a chrániť záujmy vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Nemohol čakať na odovzdanie „ekonomickej agendy“ zo strany odporcu (ktorá mala byť odovzdaná najneskôr pri ukončení činnosti odporcu ako bytového správcu), pretože by hrozilo premlčanie predmetných nárokov. Preto pristúpil k vymáhaniu pohľadávky na základe jemu dostupných podkladov, ktoré mu boli poskytnuté zamestnancom odporcu. Odporca nesie za konanie svojich zamestnancov zodpovednosť a je ich úkonmi viazaný (porovnaj § 15 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v účinnom znení). Ihneď ako bolo na základe vykonaného znaleckého dokazovania zrejmé, že zvyšná žalovaná časť pohľadávky je s najväčšou pravdepodobnosťou fiktívna (aj keď uvedené nie je možné jednoznačne ustáliť, keďže účtovníctvo odporcu nebolo v rozhodnom čase vedené v súlade s platnými predpismi), pristúpil navrhovateľ k späťvzatiu návrhu v tejto časti. Súd je preto toho názoru, že sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, a preto odporcovi náhradu trov konania v časti zastavenej týmto uznesením nepriznal.
Podľa § 148 ods. 1 OSP má štát podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov.
Podľa § 151 ods. 6 OSP o trovách štátu súd rozhodne aj bez návrhu.
Štátu v tomto konaní vznikli trovy titulom zaplatenia časti znalečného v celkovej výške 330,47 €. Uznesením č.k. 11C/296/2006-629 zo dňa 25.02.2015 súd priznal súdom ustanovenému znalcovi znalečné za vypracovanie znaleckého posudku vo výške 617,19 €, pričom 300,- € bolo znalcovi vyplatených preddavkovo na základe uznesenia č.k. 11C/296/2006-413 zo dňa 01.04.2014 a 317,19 € bolo vyplatených zo štátnych finančných prostriedkov. Suma vo výške 300,- € (preddavok) bola znalcovi vyplatená z preddavku zloženého navrhovateľom, zvyšná suma vo výške 317,19 € bola vyplatená
zo štátnych finančných prostriedkov. Okrem toho bola zo štátnych finančných prostriedkov znalcovi vyplatená suma vo výške 13,28 € za účasť na súdnom pojednávaní dňa 30.06.2015, a to na základe uznesenia č.k. 11C/296/2006-706 zo dňa 30.09.2015. Keďže zastavenie konania vo zvyšnej časti (ktorej sa tiež týkal znalecký posudok) zavinil navrhovateľ, súd ho zaviazal na náhradu týchto trov štátu v celkovej výške 330,47 € (317,19 € + 13,28 €). (výrok III.)
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Okresnom súde Bratislava IV do 15 dní odo dňa jeho doručenia, v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie proti uzneseniu musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa § 42 ods. 3 OSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, podpísané a datované, v dostatočnom počte rovnopisov) a náležitosti podľa § 205 ods. 1 OSP (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha).