Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1P-22-2015.pdf
PDF · 113.09 KB
Case nature
Area
Subarea
1P/22/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Senica sudkyňou JUDr. Janou Třeškovou v právnej veci navrhovateľky: E. F., X.. X.X.XXXX, V. L. R. Č.. XXX, V.. Č.. M., E.. F. Č.. XX, právne zastúpená: NIKU & partners, s. r. o., so sídlom Bratislava, Prokopa Veľkého 51, proti odporcovi: C. F., X.. X.X.XXXX, L. R. Č.. XXX, právne zastúpený: JUDr. Peter Schmidl, advokát so sídlom Malacky, Záhorácka 11/A, v konaní o rozvod manželstva a o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom: J. F., X.. XX.X.XXXX, C. X.Z. F., X.. XX.X.XXXX, obe deti bydlisko u matky, deti zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, takto
rozhodol:
Súd manželstvo navrhovateľky E. F., K.. H., X.. X.X.XXXX a odporcu C. F., X.. X.X.XXXX, uzavreté dňa XX.X.XXXX v K.-F. F. Y. M., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu M., vo zväzku A.., ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XX rozvádza.
Súd zveruje maloletú J. F., X.. XX.X.XXXX a maloletú X. F.Á., X.. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti navrhovateľky, s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku.
Navrhovateľka a odporca sú povinní obe maloleté deti zastupovať v bežných veciach a spravovať ich majetok, s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd určuje odporcovi povinnosť platiť výživné na maloletú J. v sume 150,- € mesačne a na maloletú X. v sume 90,- € mesačne k rukám navrhovateľky, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred, s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd upravuje styk otca s maloletou J. tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom každý nepárny týždeň v čase od soboty od 8.00 h do nedele do 17.00 h s tým, že matka je povinná maloleté dieťa na styk s otcom riadne pripraviť, odovzdať ho v určenom čase otcovi v mieste bydliska dieťaťa a otec je povinný dieťa vrátiť riadne a včas matke v mieste bydliska dieťaťa, s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd upravuje styk otca s maloletou X. tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom a to každý nepárny týždeň sobotu v čase od 8.00 h do 12.00 h v mieste bydliska matky, s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku, pričom navrhovateľka má právo byť prítomná pri výkone styku otca s maloletou Natáliou.
Odporca je povinný zaplatiť náhradu trov konania štátu v sume 1.374,96 € do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet Okresného súdu Senica.
Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa svojím návrhom podaným na Okresnom súde Senica dňa 26.3.2015 domáhala, aby súd rozviedol manželstvo účastníkov konania a zároveň aby upravil výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletým deťom pochádzajúcim z manželstva na čas po rozvode.
Navrhovateľka uviedla, že spočiatku bolo manželstvo účastníkov harmonické, neskôr si však s odporcom prestali rozumieť a nastali problémy a hádky. Rodičia odporcu navrhovateľku nikdy do rodiny neprijali a odporca sa jej pred svojou rodinou nikdy nezastal. Po pôrode prvej dcéry odporca navrhovateľke vyčítal, že sa o ňu nevie postarať a tiež jej vyčítal jej telesnú váhu. Keď potom navrhovateľka schudla a opäť otehotnela, začal ju upodozrievať z nevery a z toho, že maloletá X. nie je jeho dcéra. Postupne vzťah medzi manželmi ochladol úplne, odporca začal byť agresívny a neustále vyvolával hádky. Jeho správanie vyvolalo u navrhovateľky obavu, že by mohol ublížiť jej i maloletým dcéram, preto navrhovateľka dňa 12.1.2015 opustila spoločnú domácnosť a odišla aj s deťmi bývať k svojej matke. Podľa navrhovateľky je manželstvo účastníkov trvalo a vážne rozvrátené a nie je nádej na jeho obnovenie. Pokiaľ ide o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, navrhovateľka ich žiadala zveriť do svojej starostlivosti a otcovi určiť vyživovaciu povinnosť vo výške 200,- € mesačne na maloletú J. a 100,- € mesačne na maloletú X., a zároveň žiadala upraviť styk otca s maloletými deťmi tak, že s maloletou J. bude otec oprávnený sa stretávať každý nepárny týždeň v čase od soboty od 8.00 hod. do nedele do 17.00 hod. a s maloletou X. každý nepárny týždeň v nedeľu v čase od 14.00 hod. do 17.00 hod. v mieste bydliska matky, pričom navrhovateľka bude mať právo byť prítomná pri výkone styku otca s maloletou X..
Odporca sa k návrhu navrhovateľky vyjadril tak, že s ním nesúhlasí. Odporca uviedol, že je pravdou, že vzťahy medzi manželmi sa zhoršili, avšak podľa neho v dôsledku toho, že sa navrhovateľka venovala starostlivosti o maloleté deti. Odporca má navrhovateľku stále rád a svoj záujem jej prejavoval neustále. Aby zabezpečil rodinu, našiel si dve zamestnania, čo sa však odrazilo v tom, že s rodinou netrávil toľko času, koľko by si prial, čo mu navrhovateľka vyčítala. Podľa odporcu nič nenasvedčovalo tomu, že navrhovateľka mieni opustiť spoločnú domácnosť, a keď tak urobila, bol z toho šokovaný, nikdy by navrhovateľke nijakým spôsobom neublížil. Obe svoje dcéry odporca nadovšetko miluje a nerobí medzi nimi nijaké rozdiely. Navrhovateľka mu však bráni v styku s deťmi, X. mu nechce dávať vôbec a kontakt s J. sa snaží obmedziť na minimum. Podľa odporcu však nie je vzťah medzi manželmi tak vážne narušený a ide len o dočasný stav, kedy sa navrhovateľka snaží získať odporcovu pozornosť, ktorá jej v poslednom čase chýbala. Odporca je ochotný zmeniť svoj postoj k navrhovateľke tak, aby bola spokojná a šťastná. Ak by však k rozvodu manželstva účastníkov došlo, odporca nesúhlasil so zverením maloletých detí do výchovy matke a žiadal, aby mu bola maloletá J.Í. zverená do osobnej starostlivosti a maloletá X. aby bola zverená do striedavej starostlivosti obidvoch rodičov.
Kolízny opatrovník sa k návrhu navrhovateľky vyjadril tak, že v prípade rozvodu manželstva účastníkov navrhuje zveriť maloleté deti do osobnej starostlivosti navrhovateľky a odporcu zaviazať prispievať na výživu maloletej J. sumou 180,- € mesačne a na výživu maloletej X. sumou 100,- € mesačne, a zároveň kolízny opatrovník súhlasil s úpravou styku otca s maloletými deťmi v zmysle návrhu navrhovateľky.
Súd vykonal dokazovanie správami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Senici, uznesením Okresného súdu Trnava č. k. XXP/X/XXXX-X zo dňa 13.1.2015, uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. XXCoP/XX/XXXX-XXX zo dňa 31.7.2015, správou Obce M. a správou Obce R., znaleckým posudkom znalkyne PhDr. Mgr. Eleny Fortis č. XX/XXXX zo dňa 27.11.2015, potvrdeniami o príjmoch a výdavkoch oboch rodičov, výsluchom navrhovateľky a výsluchom odporcu, a zistil tento stav veci:
Súd mal v konaní preukázané, že navrhovateľka uzavrela s odporcom manželstvo v M. G. XX.X.XXXX, manželstvo bolo zapísané do knihy manželstiev matričného úradu M., B. A.., K. XXXX, R. XX, J. Č. XX. U oboch išlo o prvé manželstvo, z ktorého pochádzajú dve maloleté deti, a to J., X.. XX.X.XXXX C. X., X.. XX.X.XXXX. Posledné spoločné bydlisko manželov bolo na adrese R. Č.. XXX.
Uznesením Okresného súdu Trnava č. k. XXP/X/XXXX-X zo dňa 13.1.2015, právoplatným dňa 4.2.2015 mal súd preukázané, že na základe predbežného opatrenia vydaného na návrh navrhovateľky boli maloleté deti J., X.. XX.X.XXXX C. X., X.. XX.X.XXXX dočasne zverené do osobnej starostlivosti matky
a odporcovi bola uložená povinnosť platiť výživné v nevyhnutnej miere na každé dieťa vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky.
Uznesením Okresného súdu Trnava č. k. XXP/X/XXXX-XX zo dňa 9.6.2015, v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. XXCoP/XX/XXXX-XXX zo dňa 31.7.2015 mal súd preukázané, že na základe predbežného opatrenia bol upravený styk otca s maloletými deťmi tak, že otec je oprávnený sa stýkať s maloletou X. každú stredu od 17.00 hod. do 19.00 hod. a každý nepárny kalendárny týždeň v sobotu od 10.00 hod. do 14.00 hod., pričom matka má právo byť prítomná pri výkone styku otca s maloletou, a s maloletou J.M. je otec oprávnený sa stýkať každú stredu od 17.00 hod. do 19.00 hod. a každý nepárny kalendárny týždeň od soboty od 17.00 hod. do nedele do 18.00 hod., počas letných prázdnin od 19. júla od 17.00 hod. do 2. augusta do 17.00 hod. a od 16. augusta od 17.00 hod. do 31. augusta do 17.00 hod. s tým, že matka je povinná maloleté na styk riadne pripraviť a v určenom čase ich otcovi v mieste svojho bydliska odovzdať a otec je povinný maloleté v určenom čase v mieste bydliska matky ich matke vrátiť.
Z výsluchu navrhovateľky súd zistil, že s odporcom nežijú v spoločnej domácnosti od 12.1.2015, kedy zo spoločného bydliska odišla. Od tohto dátumu spolu manželia nehospodária a od januára 2014 sa intímne nestýkajú. Príčinou rozvratu manželstva je podľa navrhovateľky to, že sa s odporcom odcudzili a navrhovateľka sa začala odporcu báť, lebo ju napadol, slovne ju urážal, ponižoval ju a vyhrážal sa jej. Odporca začal navrhovateľku atakovať a upodozrievať z nevery po tom, ako zistil, že sa stretla s bývalým priateľom a jeho matkou, ktorí prišli navrhovateľku navštíviť. V decembri 2014 situácia vyvrcholila, keď si navrhovateľka zriadila svoj osobný účet v banke, lebo jej odporca vyčítal, že s financiami hospodári iba ona. Keď prišla navrhovateľke domov bankomatová karta, nastal u odporcu výbuch hnevu a prikázal jej, aby šla účet zrušiť. Keď s tým navrhovateľka nesúhlasila, atakoval ju v kúpeľni, udieral do prebaľovacieho pultu aj do dverí a kričal, trval na zrušení účtu. Navrhovateľka si uvedomila stupňujúcu sa agresivitu odporcu a bolo podľa nej len otázkou času, kedy sa jej alebo deťom niečo stane, a preto sa od odporcu odsťahovala. Navrhovateľka ďalej uviedla, že v súčasnosti už k odporcovi necíti nič a nemá význam snažiť sa o obnovenie manželského spolužitia. Stretávať sa s deťmi navrhovateľka odporcovi nebráni, styk má odporca umožnený každú stredu, kedy chodieva okolo 17.00 hod. a býva u nich do večera do 19.00 hod., ďalej sa s deťmi stretáva v nedeľu od 10.00 hod. do 15.00 hod. a to tak, že do 12.00 hod. je s obidvomi deťmi, a potom býva ešte do tretej hodiny s J.Í., keďže X. chodí poobede spávať. Posledné dva týždne už odporca v stredu za deťmi nebol, chodí len v nedeľu, kedy je pri jeho styku s deťmi prítomná aj navrhovateľka. Deti na odporcu reagujú tak, že sa tešia, hoci X. vyžaduje aj súčasnú prítomnosť navrhovateľky. Odporca deťom vždy niečo prinesie, či už ovocie, jogurty, sladkosti, alebo aj oblečenie, hračky a plienky. Tiež má odporca s deťmi umožnený telefonický kontakt. Čo sa týka výživného, odporca prispieva na obe deti od januára 2015 sumou spolu 54,- €.
Z výsluchu odporcu súd zistil, že je pravdou, že s navrhovateľkou nežijú v spoločnej domácnosti od 12.1.2015, kedy spolu prestali hospodáriť, pričom intímne sa nestýkajú od februára 2014. Podľa odporcu došlo k rozvratu manželstva po narodení maloletej X., kedy navrhovateľka spávala s Natáliou dole v izbe a on spával s Patríciou v podkroví, aby X. s manželkou nerušil pri rannom odchode do práce, prípadne pri príchode z poobedňajšej pracovnej zmeny o 23.30 hod. Navrhovateľka začala odporcu odmietať, ale nerozprávali sa o tom, prečo je to tak. Odporca má navrhovateľku stále rád a po jej odchode z domácnosti sa ju snažil presvedčiť, aby sa vrátila. Nikdy navrhovateľku nenapadol a neudrel ju a nič z toho, čo povedal, nebolo myslené ako vyhrážky, preto odporca nerozumie, prečo sa ho navrhovateľka bojí. Čo sa týka ďalšej starostlivosti o deti, odporca by súhlasil s tým, aby bola maloletá X., kým je navrhovateľka na materskej dovolenke, zverená do jej osobnej starostlivosti, no trval na tom, aby dcéra J. bola zverená do jeho osobnej starostlivosti, lebo vždy keď je s ňou, pýta sa domov a hovorí mu, že chce zostať u neho v R.. Pokiaľ by mu bola maloletá J. zverená, nežiadal by od navrhovateľky výživné a na X. by prispieval sumou 70,- € mesačne. Čo sa týka telefonátov, asi od polovičky apríla mu navrhovateľka prestala dávať J. k telefónu, takže s ňou kontakt nemal. Odporca ďalej uviedol, že je schopný zabezpečiť starostlivosť o maloleté deti, nakoľko mu zamestnávateľ umožnil pracovať len na ranné zmeny, a teda maloletá J. by bola doobeda v škole a maloletá X. v škôlke a nie je problém, aby prišli ráno deti vypraviť starí rodičia, ktorí bývajú vo vedľajšom rodinnom dome.
Znaleckým posudkom znalkyne z odboru psychológia PhDr. Mgr. Eleny Fortis č. XX/XXXX zo dňa 27.11.2015 mal súd preukázané, že maloletá J. C. H. X. sú na sebe vzájomne emocionálne závislé
a s pozitívnou citovou väzbou. Naopak, medzi rodičmi maloletých detí je citová väzba negatívna a prítomné konfliktné komunikácie, pričom ich vzájomná spolupráca je výrazne negatívne poznačená najmä agresívnym prístupom otca k matke, a to aj v prítomnosti maloletých detí. Podľa znalkyne sú u matky lepšie vytvorené osobnostné predpoklady pre zabezpečenie riadnej výchovy a starostlivosti o zdravý psychický i fyzický vývoj maloletých detí, s tým, že vzhľadom na vek a súrodenecké väzby nie je vhodné zveriť maloletú J. do osobnej starostlivosti otca a maloletú X. do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Otec maloletých detí podľa znalkyne nemá dostatočne rozvinuté psychické a osobnostné predpoklady pre výchovu detí, pričom znalkyňa dala otcovi do pozornosti, že jeho neadekvátne správanie sa bez racionálnej sebakontroly, sprevádzané agresívnymi prejavmi vo vzťahu k matke maloletých detí, má negatívny vplyv na psychický vývin maloletých detí. Otec by mal pochopiť, akceptovať a prijať nenahraditeľnú pozíciu matky v živote maloletých detí. Podľa záverov znalkyne je preto vhodné zveriť maloleté deti do osobnej starostlivosti matky, ktorá systematicky a aktívne vytvára maloletým deťom funkčné výchovné prostredie. Vhodné je tiež upraviť styk otca s maloletými deťmi tak, ako to bolo určené rozhodnutím Krajského súdu v Trnave č. k. XXCoP/XX/XXXX- XXX zo dňa 31.7.2015, s tým, že čas styku otca s maloletou X. je vhodné vzhľadom na jej vek posunúť v sobotu na dobu od 8.00 hod. do 12.00 hod., a čas styku otca s maloletou J.M. je vhodné posunúť na dobu v sobotu od 12.00 hod. do nedele do 17.00 hod., z dôvodu potreby prípravy maloletej na vyučovanie.
Pokiaľ ide o osobné a majetkové pomery navrhovateľky súd zistil, že navrhovateľka je v súčasnosti na materskej dovolenke a jej jediný príjem predstavuje rodičovský príspevok v sume 203,20 € mesačne a prídavky na dve nezaopatrené deti v sume spolu 47,04 € mesačne. Od 12.1.2015 žije matka spolu s deťmi v M. v spoločnej domácnosti so svojou matkou, starobnou dôchodkyňou, a so svojou sestrou - tetou maloletých detí, ktorá je zároveň vlastníčkou predmetného rodinného domu. Na úhrade nákladov súvisiacich s chodom domácnosti sa navrhovateľka podieľa sumou 100,- € mesačne za energie a sumou 50,- € mesačne za stravu. Na kúpu pohonných hmôt navrhovateľka mesačne vynaloží sumu 15,- €, na úhradu platieb za telefón sumu 15,- €, a platí tiež miestny poplatok za komunálny odpad vo výške 46,86 € ročne. Mesačne navrhovateľka uhrádza poistky maloletým deťom v sume spolu 56,50 €.
Ohľadom osobných a majetkových pomerov odporcu súd zistil, že odporca je zamestnaný u O. R. R..K..S.. H. s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške 825,46 € mesačne. Bývať zostal v spoločnom rodinnom dome v S. R., kde náklady na domácnosť predstavujú: plyn 60,- € mesačne, elektrina 35,- € mesačne, internet a telefón 46,50 € mesačne, rozhlas a TV 16,44 € mesačne, ročne domová daň 30,- €, kanalizácia 28,- € a uhlie na kúrenie 430,- € ročne. Za cestovanie do práce odporca uhrádza mesačne sumu 22,- € a sebe platí poistku vo výške 15,67 € mesačne.
Pokiaľ ide o maloleté deti, súd zistil, že maloletá J. je v školskom roku 2015/2016 žiačkou 2. ročníka základnej školy v M.. V škole sa stravuje, za čo navrhovateľka mesačne uhrádza sumu 23,- €, a navštevuje tiež školský klub s poplatkom 7,- € mesačne. Navrhovateľka maloletej J. ďalej uhradila: ZRPŠ 12,- €, poistné 1,50 €, pracovné zošity 22,- €, dopravné ihrisko 5,- € a divadlo 6,50 €. Vo voľnom čase J. navštevuje výtvarný krúžok s poplatkom 5,- € mesačne a školu jazdenia, kde za jednu hodinu jazdenia navrhovateľka jednorazovo uhrádza sumu 11,50 €. Nedávno si maloletá J. zlomila ruku, okrem toho však žiadne ďalšie zdravotné problémy nemá. Maloletá X. je v súčasnosti v celodennej starostlivosti navrhovateľky a je zdravá.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 25 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Z vykonaného dokazovania a zo zisteného stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že návrh na rozvod manželstva účastníkov konania a na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností účastníkov k maloletým deťom pochádzajúcim z manželstva na čas po rozvode bol podaný dôvodne.
Súd mal v konaní preukázané, že navrhovateľka a odporca od 12.1.2015 nežijú v spoločnej domácnosti a nehospodária spolu, a intímne sa nestýkajú od začiatku roka 2014. Navrhovateľka uviedla, že k odporcovi už nič necíti a nechce obnoviť manželské spolužitie, ktorého rozpad podľa nej spôsobil odporca svojím správaním, keď navrhovateľku urážal, ponižoval ju a upodozrieval ju z nevery. Naopak odporca uviedol, že nevidí na rozvod manželstva dôvod, jeho vzťah s navrhovateľkou je síce narušený, no nie až tak vážne, aby bolo nutné manželstvo rozviesť, pričom odporca má navrhovateľku stále rád. Za týchto okolností dospel súd k záveru, že manželstvo účastníkov konania je dôvodné rozviesť, nakoľko si už manželstvo svoj účel a funkciu neplní. Manželia spolu už viac ako rok nežijú a navrhovateľka dôrazne vylúčila akúkoľvek možnosť obnovenia vzájomného spolužitia. Rovnako aj vykonané znalecké dokazovanie preukázalo, že medzi manželmi je prítomná negatívna citová väzba, ktorá výrazne nepriaznivo ovplyvňuje najmä psychický vývin staršej dcéry J.. Za tohto stavu nie je podľa názoru súdu vhodné ani účelné umelo udržiavať vážne narušené manželské vzťahy účastníkov, a preto súd manželstvo účastníkov konania rozviedol.
Pokiaľ ide o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, navrhovateľka žiadala zveriť obe maloleté deti do svojej osobnej starostlivosti, kým odporca žiadal, aby bola maloletá X. zverená do striedavej starostlivosti obidvoch rodičov a maloletá J. do jeho osobnej starostlivosti. Vzhľadom na tieto značne rozdielne postoje oboch účastníkov súd vo veci vykonal znalecké dokazovanie, aby zistil, ako je vhodné osobnú starostlivosť o maloleté deti upraviť. Z výsledkov znaleckého dokazovania jednoznačne vyplynulo - a súd sa so závermi podaného znaleckého posudku stotožnil - že maloleté deti J. C. X. je vhodné zveriť do osobnej starostlivosti matky. Navrhovateľka má vytvorené všetky osobnostné predpoklady na to, aby riadne zabezpečovala výchovu maloletých detí, pričom maloleté deti vzhľadom na svoj nízky vek viac inklinujú k matke a bydlisko matky považujú za svoj domov. Bolo tiež preukázané, že maloleté deti majú navzájom vytvorené pozitívne citové väzby, ktorých ďalší rozvoj by bol vážne ohrozený rozdelením maloletých detí tým, že by jedno z nich bolo v striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a jedno by bolo iba v osobnej starostlivosti otca. Zároveň zo znaleckého posudku jednoznačne vyplynulo, že odporca nemá dostatočne rozvinuté psychické a osobnostné predpoklady pre výchovu maloletých detí a jeho neadekvátne správanie sa vo vzťahu k navrhovateľke má na psychický vývin maloletých detí negatívny vplyv. Z týchto okolností súd rozhodol tak, že obe maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky a určil, že zastupovať ich v bežných veciach a spravovať ich majetok budú oprávnení obaja rodičia. Pokiaľ ide o styk otca s maloletými deťmi, súd o ňom rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, s prihliadnutím na vek maloletých detí a na to, akým spôsobom prebieha styk otca s maloletými deťmi aj v súčasnosti. Súčasne súd zohľadnil tiež závery znaleckého posudku vo veci týkajúce sa časového posunu stretávania sa otca s deťmi. Uvedený rozsah styku súd pokladal za dostatočný na to, aby bola zachovaná a ďalej rozvíjaná citová väzba otca a detí, a súčasne aby bol zachovaný mužský vzor v živote detí v záujme ich zdravého a všestranného vývinu.
Čo sa týka výživného, súd rozhodol, že jeho primeraná výška na maloletú J. je v sume 150,- € mesačne a na maloletú X. v sume 90,- € mesačne. Maloletá J. je žiačkou druhého ročníka základnej školy, s čím sú spojené zvýšené výdavky týkajúce sa školskej dochádzky, napr. poplatok ZRPŠ, poplatky za rôzne školské akcie, nákup školských pomôcok a podobne. Zároveň sa maloletá J. venuje viacerým mimoškolským aktivitám ako napríklad jazdeniu a výtvarnej. Na druhej strane maloletá X. je zatiaľ v celodennej starostlivosti matky a nie je potrebné u nej vynakladať finančné prostriedky na zabezpečenie jej riadnej školskej dochádzky, v dôsledku čoho súd na jej výživu určil nižšie výživné ako v prípade školopovinnej J.. Stanovená výška výživného pritom zohľadňuje momentálne obmedzené zárobkové možnosti navrhovateľky, ktorá je na rodičovskej dovolenke, a tiež jej osobnú starostlivosť o obe maloleté deti, a zároveň vychádza z priemerného čistého mesačného príjmu otca pohybujúceho sa na úrovni 825,46 € mesačne. Preto súd rozhodol spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia.
O náhrade trov konania účastníkov súd rozhodol podľa § 144 O.s.p., podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
O náhrade trov konania štátu súd rozhodol podľa § 148 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil, s tým, že ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal. Keďže štátu vznikli počas konania trovy celkom v sume 1.374,96 € ako trovy znaleckého dokazovania, ktoré platil (znalečné znalkyne PhDr. Mgr. Eleny Fortis v sume 1.374,96 €, priznané uznesením č. k. XP/XX/XXXX-XXX zo dňa 7.12.2015), uložil súd odporcovi povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Senica náhradu trov konania štátu v celkovej sume 1.374,96 €, s poukazom na to, že navrhovateľka bola v konaní úspešná (súd manželstvo účastníkov konania na návrh navrhovateľky rozviedol), a zároveň bola navrhovateľka uznesením č. k. XP/XX/XXXX-XXX zo dňa 31.8.2015 oslobodená od platenia súdnych poplatkov v celom rozsahu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, t.j. cestou Okresného súdu Senica, Nám. oslobodenia 1, 905 30 Senica, ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo. Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.). Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).