Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23CoP-11-2022.pdf
PDF · 81.46 KB
Case nature
Area
Subarea
23CoP/11/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a JUDr. Ingrid Kalinákovej v právnej veci starostlivosti súdu o mal. J. Q., nar. X.X.XXXX, bytom T. XX/X, U., t.č. bytom F. XX, U., zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Stará Ľubovňa, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, dieťa rodičov: matky R. W., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom T. XX/X, U., t.č. bytom F. XX, U. a otca I. Q., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C.Á. XXXX/X, U., za účasti Okresnej prokuratúry Stará Ľubovňa a Krajskej prokuratúry Prešov, o návrhu matky na udelenie súhlasu k podaniu žiadosti o zmenu priezviska mal. dieťaťa o odvolaní Okresnej prokuratúry Stará Ľubovňa proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 2P/90/2021-76 zo dňa 22.02.2022 takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom udelil za otca mal. J. I. Q.Š. nar. XX.XX.XXXX súhlas matke mal. dieťaťa R. W., nar. XX.XX.XXXX na podanie žiadosti o zmenu priezviska mal. J. Q., nar. X.XX.XXXX, z priezviska Q. na priezvisko W.. Druhým výrokom rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Rozsudok odôvodnil tým, že matka maloletého dieťaťa sa podaným návrhom domáhala vydania rozhodnutia o udelení súhlasu za otca k podaniu žiadosti o zmenu priezviska maloletého dieťaťa. Návrh odôvodnila tým, že dňa 30.04.2021 sa vydala za R. W., s ktorým zdieľa domácnosť už 6 rokov a biologický otec I. Q. nejaví žiaden záujem o dcéru ani telefonicky ani osobne, čiže si myslí, že vychladol medzi nimi citový vzťah. Dcéra trpí tým, že má iné priezvisko ako matka s manželom a matka by chcela predísť tomu, aby sa dcéra trápila. Otec vo vyjadrení podmienil svoj súhlas so zmenou priezviska maloletej J. jej osvojením terajším manželom matky. Kolízny opatrovník na základe prešetrenia pomerov zhodnotil, že dieťa podľa svojho vlastného vyjadrenia by si prialo zmenu priezviska, chce sa volať ako mamka a mať priezvisko W.. Zmena priezviska je pre ňu dôležitá.
3. Súd poukázal na ust. § 11 ods. 3 písm. a) Zákona č. 300/1993 Z.z. a na § 35 Zákona o rodine a uviedol, že záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie
vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
4. Súd uviedol, že určenie mená a priezviská maloletého dieťaťa je dôležitým právom a povinnosťou, ktoré patrí obom rodičom. Zmena priezviska je vážnym zásahom do práv rodičov ale i do práv detí. Súd súhlasí s podaním žiadosti jedného z rodičov vtedy keď sa rodičia nedohodnú a súčasne sú pre zmenu priezviska závažné dôvody. Je teda potrebné zvážiť, či v danom prípade sú závažné dôvody pre zmenu priezviska maloletej a či táto zmena je v jej záujme. Súd zistil, že manželstvo rodičov maloletého dieťaťa bolo rozvedené, maloletá J. bola zverená do osobnej starostlivosti matky. Zo strany otca bola určená vyživovacia povinnosť 100,- Eur mesačne, bol upravený styk otca s dieťaťom. Z nového vzťahu sa dňa 03.09.2019 narodila matke ďalšia dcéra a to maloletá V. W.. Úlohu otca v živote maloletej J. prevzal terajší manžel matky, nakoľko s maloletou žije v spoločnej domácnosti a podieľa sa na jej výchove a výžive. Dôsledkom toho je, že maloletá ho začala považovať za otca a začala ho aj tak oslovovať. Otec maloletého dieťaťa sa okrem platenia výživného na starostlivosti o maloletú J. žiadnym spôsobom nepodieľa. Keďže dieťa nekontaktuje, nemôže poznať ani jeho potreby či záujmy a nemôže mať k nemu vybudovaný taký citový vzťah, ako by medzi rodičom a dieťaťom mal byť. Súd teda dospel k záveru, že návrh matky je dôvodný a je v záujme maloletého dieťaťa a jeho ďalšieho zdravého vývoja aby bol udelený súhlas so zmenou priezviska. Najlepší záujem maloletého má prednosť pred záujmom biologického otca. Biologický otec v živote dcéry absentuje, o maloletú dcéru sa nezaujíma a nekontaktuje ju. Maloletá svojho otca nepoznala a ako otca oslovuje manžela matky. Je zrejmé, že medzi otcom a maloletým dieťaťom nie je vybudovaný žiaden citový vzťah. Neobstojí tvrdenie otca, že sa o dcéru nezaujímal preto, že matka mu stretávanie s dieťaťom bránila. Práva a povinnosti rodičov k dieťaťu sú upravené právoplatným a vykonateľným rozsudkom a v prípade skutočného záujmu zo strany otca mohol využiť právne inštitúty ako sa domáhať svojich rozsudkom priznaných práv, čo však neurobil. Aj vyjadrenie otca, že so zmenou priezviska by súhlasil len v prípade osvojenia dieťaťa manželom matky, nemožno hodnotiť ako prejav skutočného citového a reálneho záujmu otca o svoju dcéru. Dieťa je vo veku kedy chápe mnohé súvislosti. Je v jej zajme aby mala priezvisko totožné s ostatnými členmi rodiny, v ktorej žije a aby mala aj v tomto smere pocit spolupatričnosti. Matka spolu so svojím manželom zabezpečujú maloletej všetku potrebnú starostlivosť. Rozdielnosť priezvísk by mohla negatívne vplývať aj na ďalší jej psychický vývin, keďže jej sestra V. má iné priezvisko ako ona. Preto súd návrhu vyhovel. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § CMP.
5. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie prokurátor Okresnej prokuratúry Stará Ľubovňa. Namietal, že súd nevypočul otca maloletého dieťaťa a názor maloletého dieťaťa v neprítomnosti iných osôb nezisťoval, a že tieto dôkazné prostriedky navrhol okresný prokurátor už v čase svojho vstupu do konania. Poukázal na to, že konanie o udelenie súhlasu so zmenou priezviska maloletého dieťaťa je špecifickým konaním a je nevyhnutné vypočuť oboch rodičov maloletého dieťaťa, nakoľko súd týmto rozhodnutím zásadným spôsobom zasahuje do výkonu rodičovských práv. Súd síce predvolal otca maloletého dieťaťa ako účastníka konania na pojednávanie, avšak na pojednávaní rozhodol bez vypočutia otca, keďže otec sa na toto pojednávanie nedostavil. Okresný prokurátor považuje za pochybenie, že sa súd uspokojil výlučne s písomným stanoviskom otca. Súd si podľa názoru okresného prokurátora vytvoril jednostranný názor. Súd je povinný zisťovať skutočný stav veci, ktorý spočíva v zistení „takej pravdy, ktorá predstavuje mieru čo najbližšieho sa hmotnoprávneho rozsahu práv, povinností a právom chránených záujmov“. Súd sa nemôže uspokojiť s vysvetlením spornej rodinnej situácie z podania iba jednej zo strán. Musí zisťovať a obhajovať aj záujmy ostatných zainteresovaných subjektov. Súd neoveroval tvrdenie otca ohľadom bránenia styku s maloletou dcérou, čo je bez pochyby podstatná okolnosť, či k spôsobeniu citového strádania medzi otcom a dcérou došlo k výlučne pre pasivitu otca, alebo bola spôsobená aj aktívnym pričinením matky maloletého dieťaťa. Súd bol povinný zisťovať názor maloletej J., pričom prioritne to malo byť realizované v neprítomnosti iných osôb. Súd názor maloletej J. nezisťoval na súdnom pojednávaní v neprítomnosti ostatných osôb ktorými by mohla byť ovplyvnená, hoci mu v tom nebránila žiadna prekážka. Navrhol, aby odvolací súd doplnil prípadne zopakoval dokazovanie a následne rozsudok potvrdil alebo aby rozsudok zmenil tak, že návrh zamietne.
6. Vo vyjadrení k odvolaniu matka navrhla rozsudok potvrdiť.
7. Kolízny opatrovník zotrval na svojich písomných a ústnych vyjadreniach v predmetnej veci.
8. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a správne vo veci rozhodol. Odvolací súd sa s jeho rozhodnutím stotožňuje. Súd prvej inštancie správne odôvodnil všetky podstatné skutkové aj právne závery. Odvolací súd dodáva, že účelom súdneho konania nie je vykonávať všetky dôkazy navrhnuté účastníkmi konania, ale zistiť skutkový stav potrebný pre rozhodnutie vo veci. V danom prípade boli vykonané všetky dôkazy potrebné pre zistenie skutkového stavu potrebného pre rozhodnutie tejto právnej veci. Nebolo nevyhnutné vypočúvať otca maloletého dieťaťa, ktorý súhlasil s tým, aby súd udelil súhlas za neho na zmenu priezviska aj keď tento súhlas podmienil. Odvolací súd sa stotožňuje so súdom prvej inštancie, že aj podmienka otca (osvojenie maloletej manželom matky) naznačuje neexistenciu skutočného záujmu otca o svoje dieťa.
9. Súd prvej inštancie zisťoval stanovisko maloletého dieťaťa. Podľa názoru odvolacieho súdu nie je nevyhnutné zisťovať názor dieťaťa výlučne na pojednávaní. V danom prípade kolízny opatrovník prostredníctvom svojich zamestnancov zisťoval postoj maloletého dieťaťa k zmene priezviska a správa kolízneho opatrovníka obsahuje všetky podstatné okolnosti pre rozhodnutie - maloletá sa vyjadrila k úrovni svojho vzťahu s terajším manželom matky, k úrovni vzťahu so svojím biologickým otcom, uviedla aj dôvod, prečo sa chce volať ako jej mama (lebo sa majú všetci radi a chceli by sa tak volať všetci. Chce zmeniť priezvisko len preto, že sú rodina a chcela by sa volať ako jej mama).
10. Aj keď toto zisťovanie súd nezopakoval na pojednávaní, nejedná sa o procesnú vadu. Z literatúry (Smyčková, R., Števček, M., Tomašovič, M., Kotrecová, A. a kol. Civilný mimosporový poriadok. Komentár. 1. vydanie. Bratislava : C.H. Beck, 2017, 1112 s., Pavelková, B., Zákon o rodine. Komentár. 3. vydanie. Bratislava : C.H. Beck, 2019, s. 688) vyplýva, že je možné zisťovať názor dieťaťa aj nepriamo, teda prostredníctvom tretích osôb (vrátane vypočutia dieťaťa orgánom sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately).
11. Z uvedeného dôvodu odvolací súd rozsudok vrátane vecne správneho výroku o trovách konania potvrdil postupom podľa § 2 ods. 1 CMP v spojení s § 387 ods. 1 CSP.
12. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP. V konaní neboli zistené žiadne dôvody, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie o trovách konania, ako rozhodnutie podľa § 52 CMP.
13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 CSP alebo 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za podmienok ustanovených v § 429 ods. 2 CSP.