Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PB-11P/180/2015

Rozhodnutie

Okresný súd Považská Bystrica, samosudca JUDr. Ivo Hlucháň, vo veci starostlivosti súdu o maloletého C., t.č. v striedavej starostlivosti oboch rodičov, dieťa rodičov D. a E., maloletý zastúpený opatrovníkom Úradu práce sociálnych vecí a rodiny v Považskej Bystrici, o návrhu matky o zrušenie striedavej starostlivosti nad maloletým takto

rozhodol:

Súd návrh matky o zrušenie striedavej starostlivosti z a m i e t a.

odôvodnenie:

Matka sa svojim návrhom domáhala zrušenia striedavej starostlivosti oboch rodičov a žiadala zveriť maloletého do jej osobnej starostlivosti s tým, že by otec na maloletého prispieval výživným po 150,- Eur mesačne. Svoj návrh odôvodnila tým, že otec dieťa nedostatočne pripravuje do školy, nevenuje sa mu tak ako má, psychicky ho týra, zakazuje C. krúžky, čo pôsobí v jeho neprospech.

Otec s návrhom matky nesúhlasí. Uviedol, že tvrdenia v návrhu sa nezakladajú na pravde. On má s chlapcom veľmi dobrý vzťah a chlapec sa teší, keď k nemu ide.

Opatrovník doporučil návrh matky zamietnúť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, výsluchom ako svedkyne triednej učiteľky maloletého E., výsluchom samotného maloletého, oboznámením sa ostatnými listinnými dôkazmi, rozsudkami Okresného súdu v Považskej Bystrici, sp. zn. -51, rozsudkom -25, a zistil nasledovné :

Rozsudkom Okresného súdu v Považskej Bystrici sp.zn. -51, zo dňa 20.10.2010 súd zveril maloletého C. do osobnej striedavej starostlivosti oboch rodičov s tým, že interval striedania bude jeden týždeň. V súčasnej dobe matka uviedla, že striedavá starostlivosť nie je v prospech dieťaťa, nakoľko otec zneužíva inštitút striedavej starostlivosti napr. v tom zmysle, že dieťa nechodí na krúžky, pokiaľ je u otca, ktoré navštevuje v škole v Považskej Bystrici a s matkou vôbec nekomunikuje. V ostatnom sa pridržiavala tvrdení, ktoré uviedla jak v návrhu, tak aj v rôznych jej písomných podaniach, z ktorých je zrejmé, že matka nesúhlasí s tým, aby bola striedavá starostlivosť, resp. aby striedavá starostlivosť pokračovala, lebo nie je to v záujme dieťaťa.

Otec nesúhlasil so zrušením striedavej starostlivosti a uviedol, že všetky okolnosti, ktoré uvádza matka, ktorá už trikrát podala návrh na zrušenie striedavej starostlivosti, sú výmysly a nie je pravdou, že by dieťa bolo nejakým spôsobom obmedzované tým, že chodí k nemu.

Opatrovník uviedol, že v apríli roku 2015 bol zamietnutý návrh matky na striedavú starostlivosť. V máji bolo dieťa u psychologičky, nakoľko matka tvrdí, že dieťa má so striedavou starostlivosťou problémy. Matka aj doložila správu zo psychologického vyšetrenia maloletého, z ktorej správy má

súd za preukázané, že matka tvrdí, že striedavá starostlivosť nie je v prospech dieťaťa, dieťa trpí traumou. Psychológ zhodnotil stav dieťaťa, že sa jedná o veľmi utiahnuté dieťa, svoje túžby a želania rieši pomocou mladšej sestričky, ktorá bola tiež prítomná v ambulancii pri vyšetrovaní. Taktiež aj psychologička potvrdila, že sú konflikty medzi rodičmi kvôli striedavej starostlivosti, avšak v súčasnej dobe vzhľadom na vyšetrenie dieťaťa, dieťa musí mať pocit , že nepríde o kontakt s druhým rodičom. Najviac sa dieťa cíti ohrozené stratou kontaktu s otcom. Je potrebné, aby to bol otec, ktorý prejavuje pozitívnu aktivitu smerom k dieťaťu a netrestal dieťa odmietaním svojej pozornosti. Tento záver vychádza z toho, že matka uviedla, že otec povie dieťaťu, že keď nepôjde vtedy, keď on povie, viac za ním nepríde a podobne a dieťa tým trpí.

Opatrovník doporučil vo veci vypočuť triednu učiteľku, ktorá veľmi spolupracuje aj s dieťaťom, aj rodičmi a táto vie najlepšie zhodnotiť celkový stav dieťaťa. Z tohto dôvodu súd vypočul triednu učiteľku maloletého dieťaťa p. E.ú, ktorá uviedla, že maloletý C. je veľmi citlivý, avšak jednoznačne tento má vynikajúci a zrejme dobrý vzťah k obidvom rodičom. Rodičia spolu nekomunikujú, dochádza medzi nimi k určitému napätiu, čo chlapec veľmi zle vníma. Rodičia tým, že spolu nekomunikujú, prostredníctvom chlapca si posielajú rôzne odkazy typu „povedz mame, povedz otcovi „ ,aj túto situáciu chlapec zle znáša. Tým, že C. je týždeň u otca a týždeň u matky , síce nezmenil školu, chodí stále do tej istej školy, ale príprava a pohľad na plnenie školských povinností je iný u každého rodiča. Obaja rodičia sa snažia si plniť svoje rodičovské povinnosti a svedkyňa uviedla, že ako triedny učiteľ to môže vnímať tak, že len inakosť k prístupu k dieťaťu je to, ale že nepôsobí to negatívne a nejak to neovplyvňuje školské výsledky. Taktiež uviedla, že je preukázané, že keď sa rodičia navzájom pohádajú, alebo sú tam rozpory, prejaví sa to u C. v tom, že je rozladený. Takéto situácie sa však bežne v rodine vyskytujú. Svedkyňa ďalej uviedla, že maloletý navštevuje v škole celkovo tri krúžky, krúžok lego, informatiku a anglický jazyk . Chlapec jej povedal, že chodí rád na tieto krúžky, avšak v prípade, že je u otca a chodí do Púchova, tieto krúžky vynecháva. Tieto krúžky začínajú cca o 13.00 hod. a trvajú hodinu a pol. Pokiaľ matka tvrdí, že otec nezabezpečuje dieťaťu počas týždňa lístky na obed, uviedla svedkyňa, že síce nechodí na obed, ale má vždy pripravené jedlo. K tomuto otec uviedol, že je to z toho dôvodu, že sám chlapec mu povedal, že tie obedy mu nechutia, ale nemá s tým problém, keď chce chodiť do školy, obedy mu bude platiť. Svedkyňa uviedla, že podľa jej názoru obaja rodičia v podstate chcú byť dominantní, ale ich právomoci sú v súčasnej dobe päťdesiat ku päťdesiat a mal by byť niekto z rodičov,kto by bol dominantnejší. Svedkyňa uviedla, že vie o tom, že matka v minulosti, keď chlapec navštevoval hokejový tréning, ho tam nevozila. Príčinu vidí len v tom, že rodičia nie sú schopní spolu komunikovať, keby zlepšili navzájom komunikáciu, nebol by s maloletým žiaden problém. Na otázku právneho zástupcu otca, či v prípade , že by bol maloletý zverený do starostlivosti otca, svedkyňa uviedla, že myslí si, že otec by taktiež zvládol veľmi dobré výchovu dieťaťa. Záverom uviedla, že podľa jej názoru striedavá starostlivosť vôbec nie je v neprospech dieťaťa a dieťaťu nejakým spôsobom sám fakt, že je v striedavej starostlivosti nevadí, vadia mu skôr vzťahy medzi rodičmi.

Súd vypočul aj samotného maloletého C., ktorého výpoveď sa zaznamenala na zvukovom nosiči, kde s C. aj súd veľmi ťažko komunikoval, nakoľko sa tváril utiahnuto, avšak na otázky odpovedal kývaním hlavy, kde uviedol, že má rád tatina, rád k nemu chodí, taktiež je spokojný u mamy. Na otázku zo strany súdu, ako by vnímal skutočnosť, že nebude chodiť k otcovi na týždeň, C. sa evidentne preľakol a celkovým správaním by toto vnímal veľmi negatívne, čo v podstate aj vzhľadom k svojmu veku vyjadril.

Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Ak je to v záujme dieťaťa, a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa . Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že striedavá starostlivosť nad maloletým C. bola nariadená rozhodnutím Okresného súdu v Považskej Bystrici a to už v roku 2010. Takže prakticky striedavá starostlivosť je nepretržite 5 rokov. Matka počas uloženej striedavej starostlivosti viackrát podala na tunajší súd návrh na zrušenie striedavej starostlivosti, kde vždy uvádza, že striedavá

starostlivosť nie je v záujme dieťaťa z dôvodu, že otec nerešpektuje pravidlá striedavej starostlivosti a podobne. Naopak otec uviedol, že striedavá starostlivosť je v prospech dieťaťa a on zasa tvrdí, že to bola matka, ktorá porušuje určité pravidlá striedavej starostlivosti, napr. že nechcela dieťa vodiť na hokejový krúžok a podobne. Inštitút striedavej starostlivosti vyžaduje aspoň minimálne komunikáciu rodičov vzájomne, v dôsledku toho, že dieťa si preberajú a odovzdávajú , takže spolu by mali komunikovať. Nie je mysliteľné, aby rodičia z rôznych dôvodov nekomunikovali, naopak pred dieťaťom sa hádali a celkový proces preberania dieťaťa bol z tohto dôvodu značne nervózny. V danom prípade si však otec chodieva pre dieťa do školského zariadenia. Na druhej strane taktiež otec musí rešpektovať potreby dieťaťa. Striedavá starostlivosť je nariadená tak, aby bola v prospech dieťaťa a striedavou starostlivosťou súd má zabezpečiť podiel výchovy oboch rodičov v prípade, že spĺňajú podmienky k tomu podieľať sa na výchove dieťaťa. To , že otec zoberie dieťa, keď toto má mať v škole krúžky, nie je v záujme dieťaťa. Otec na pojednávaní uviedol, že to bude rešpektovať a počká dieťa, keď ukončí krúžky. Triedny učiteľ zhodnotil situáciu tak, že sú to práve rodičia, ktorí svojim správaním dieťa vystavujú stresu. Nie je to teda podiel väčší jedného rodiča voči druhému rodičovi. Obaja rodičia si musia uvedomiť, že dieťa má vnímať striedavú starostlivosť ako pozitívny akt a nie ako nejaký trest, tak, ako to rodičia prezentujú dieťaťu. Súd sám zistil z výpovede dieťaťa, že chodí rado k otcovi, u otca je spokojné. Skutočne len situácia, že rodičia nemajú na seba „dobré slovo „ pred dieťaťom, sa výraznou mierou podieľa na psychike dieťaťa, ale za túto situáciu možno viniť len rodičov. Rodičia si musia uvedomiť, ktorý z nich do akej miery dieťa ovplyvňuje a v podstate nahovára proti druhému rodičovi. Dieťa striedavú starostlivosť vníma dobre. Aj psychológ, ktorý dieťa vyšetroval uviedol, že problémy sú len kvôli tomu, že dieťa je citlivé a veľmi zle vníma skutočnosť, že rodičia spolu nežijú a naopak svojich rodičov sa vidí len hádať. V podstate to zhodnotila trieda učiteľka, ktorá snáď najkomplexnejšie pozná maloletého C., je veľmi vnímavý a taktiež triedna učiteľka, ktorá bola vypočutá ako svedkyňa uviedla, že C. ako citlivý chlapec vníma zle len tú situáciu, že rodičia sa hádajú. To, že je u otca alebo u mamy , C. bez akýchkoľvek problémov zvláda.

Na základe všetkých týchto skutočností potom súd nevyhovel návrhu matky a striedavú starostlivosť nezrušil, nakoľko celkový postoj matky vníma ako značne subjektívny, kde matka viní otca len za to, že maloletý má určité problémy, ale skutočnosť, že rodičia spolu nekomunikujú, hádajú sa, dáva za vinu len otcovi. na druhej strane však aj otec nemal snahu o to, aby nejakým spôsobom sa snažil nadviazať kontakt s matkou dieťaťa normálny, domáha sa svojich práv len na základe rozsudku, pričom aj on odmieta akúkoľvek normálnu komunikáciu, ako medzi dvoma rodičmi. Opatrovník uviedol, že pokiaľ sa s rodičmi pracovalo na úrade, striedavá starostlivosť bola bez akéhokoľvek problému. Rodičia si prostredníctvom pracovníka UPSVaR- psychológa vysvetlili svoje postoje a vtedy bola striedavá starostlivosť bez akéhokoľvek problému. Je preto teda potrebné, aby rodičia v záujme riadneho vývinu ich vlastného dieťaťa opätovne začali spolu komunikovať v nevyhnutnej miere, aby si nenechávali odkazy po chlapcovi a aby obaja vytvorili také podmienky pre chlapca, aby tento striedavú starostlivosť vnímal pozitívne a tešil sa buď na otca, keď má ísť k nemu alebo na matku.

Z týchto všetkých dôvodov potom súd zamietol návrh matky, nakoľko nezistil, že striedavá starostlivosť by akýmkoľvek závažným spôsobom bola v neprospech dieťaťa. V neprospech dieťaťa sú len vzájomné zlé vzťahy rodičov, ktoré musia oni odstrániť. Je nemysliteľné, aby súd komunikoval miesto rodičov. Taktiež nie je normálne, aby rodičia svoju komunikáciu navzájom prenášali len na súd, kde ani na pojednávaní neboli schopní vzájomne slušne komunikovať a počas celého pojednávania jeden alebo druhý po sebe vykrikovali a neboli náchylní na žiaden kompromis. Striedavá starostlivosť v súčasnej dobe je v prospech dieťaťa, žiadnym spôsobom ho neobmedzuje. Toto mal súd za preukázané a potom rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne v 3 vyhotoveniach.

Podľa § 42 ods. 3 O.s.p. musí byť z podaného odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba doložiť potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. musí obsahovať označenie rozhodnutia, proti ktorému odvolanie smeruje, v čom vidí nesprávnosť tohto rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa odvolávateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§205a/, f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Nepodaním odvolania v zákonnej lehote sa rozhodnutie stáva právoplatným a vykonateľným.

Ak povinný dobrovoľne neplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na exekúciu.