Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24CoP/65/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a členov senátu: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Martin Holič, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: Q. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, dieťa matky: C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. B.. XX, XXXXX X. - N., Nemecko, zastúpená advokátkou: JUDr. Lucia Sukopová, Trnava, Františkánska 5 a otca: Ing. V. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., H. XXX/XX, zastúpený advokátom: JUDr. Ing. Štefan Neszméry, LL.M, Dunajská Streda, Ulica Sv. Alžbety 5772/19, za účasti Okresnej prokuratúry Galanta a znalca PhDr. Peter Molnár, bytom K. N. S., F. X, o zmenu zverenia maloletého dieťaťa, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 2. júla 2015, č.k. -451 v časti zmeny úpravy výkonu rodičovských práv a povinnosti k maloletému Q., takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmeny úpravy výkonu rodičovských práv a povinností p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa v konaní o zmenu zverenia maloletého rozhodol nasledovne: „Maloleté dieťa sa zveruje do osobnej starostlivosti otca. Otec aj matka sú oprávnení maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Návrh otca na zákaz matke vycestovať bez jeho predchádzajúceho súhlasu s maloletým dieťaťom mimo územia Slovenskej republiky sa zamieta. Matka je povinná platiť na maloleté dieťaťa výživné vo výške 150,- Eur mesačne k rukám otca vždy do 15. dňa v mesiaci vopred od právoplatnosti toho rozsudku. Matka je oprávnená stýkať s maloletým dieťaťom každý nepárny víkend v mesiaci od piatka od 17.00 hodiny do nedele do 17.00 hodiny, počas každých jarných školských prázdnin od prvého dňa od 9.00 hodiny do posledného dňa do 17.00 hodiny, počas veľkonočných školských prázdnin v každom párnom roku od prvého dňa od 9.00 hodiny do posledného dňa do 17.00 hodiny, počas každých letných školských prázdnin od 15.07. toho ktorého roka od 9.00 hodiny do 24.08. toho ktorého roka do 17.00 hodiny, počas každých jesenných školských prázdnin od prvého dňa od 9.00 hodiny do posledného dňa do 17.00 hodiny a počas vianočných školských prázdnin v každom nepárnom roku od prvého dňa od 9.00 hodiny do 27.12. toho ktorého roka do 17.00 hodiny a v každom párnom roku od 28.12. od 9.00 hodiny do posledného dňa do 17.00 hodiny. Matka je oprávnená si maloleté dieťa na začiatku styku prevziať od otca v mieste bydliska maloletého dieťaťa, kde je povinná ho po ukončení styku odovzdať otcovi a otec je povinný maloleté dieťa na styk riadne pripraviť a matke styku umožniť.

Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Galanta č.k. -44 zo dňa 08.04.2013 v časti úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu. Znalcovi PhDr. Petrovi Molnárovi, z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých a poradenská psychológia sa priznáva odmena a náhrada výdavkov vo výške 500,- Eur. Upravuje sa učtáreň tunajšieho súdu, aby po právoplatnosti rozhodnutia o priznaní odmeny a náhrady výdavkov znalcovi poukázala znalcovi sumu 250,- Eur z položky D14 90/2014 a sumu 250,- Eur z položky D 14 93/2014. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie v napadnutej časti zmeny úpravy výkonu rodičovských práv a povinnosti odôvodnil s použitím § 163 O.s.p., § 26, § 36 ods. 1, § 24 ods. 2, 4, čl. 12 Dohovoru o právach dieťaťa, § 100 ods. 3, § 43 ods. 1, § 62 ods. 1 a 2, § 25 ods. 2, § 28 ods. 1 a ods. 2, § 38 ods. 1, 2, 3, 4 Zákona o rodine a vecne tým, že z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že od posledného rozhodnutia vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu prišlo k zmene faktického výkonu starostlivosti o maloletého Q., pretože striedavá osobná starostlivosť, na ktorej sa rodičia dohodli sa fakticky od dňa vyhlásenia rozhodnutia nevykonáva. Maloleté dieťa bolo na základe dohody rodičov v osobnej starostlivosti otca a s matkou, ktorá odišla do zahraničia za prácou sa stýkalo podľa vzájomnej dohody. Od jesene 2013 sa už rodičia nevedeli dohodnúť o úprave výkonu rodičovských práv a povinností. Matka v priebehu konania opakovane maloletého premiestňovala do zahraničia napriek nesúhlasu otca a zákazu nariadeného jej vykonateľným a právoplatným predbežným opatrením, ktoré sa tým pádom dobrovoľne nevykonávalo ani v časti dočasného zverenia, výživy a úpravy styku. Obaja rodičia argumentovali svojim obavami z protiprávneho konania druhého rodiča a záujmom maloletého dieťaťa. Vo veci bolo preukázané, že obaja rodičia majú vytvorené rovnako dobré podmienky a predpoklady na zabezpečovanie osobnej starostlivosti o maloleté dieťa hoci sa ich v priebehu konania snažili vzájomne spochybniť. Tieto ich tvrdenia však súd z množstva fotodokumentácie, vyjadrení starých rodičov, maloletého dieťaťa a výsledkov znaleckého dokazovania nemal za preukázané a vyhodnotil ich ako účelové tvrdenia a v tomto smere preto podrobnejšie dokazovanie nevykonával. Obaja rodičia majú svoje jediné dieťa radi a majú záujem sa oň starať a vychovávať ho. Aj maloletý Q. má k obom rodičom vytvorený pozitívny vzťah a je navyše dostatočne adaptabilný a flexibilný a preto bol súdu za to, s ktorým záverom súhlasil aj súdny znalec, by bolo v záujme maloletého dieťaťa ponechať striedavú osobnú starostlivosť, ale v dlhších intervaloch, tak ako sa v priebehu konania fakticky aj vykonávala. Z dôvodov nesúhlasných stanovísk oboch základných škôl a na ne nadväzujúcich vyjadrení rodičov súd však na túto formu starostlivosti v priebehu konania rezignoval o rozhodoval o tom, ktoré výchovné prostredie je pre maloletého vhodnejšie ako celok. V tomto smere bolo vykonané široké dokazovanie a to aj znalecké, počas ktorého súdom ustanovený znalec dospel k záveru, že maloletý preferuje matku, ktorá má aj lepšie predpoklady na výchovu a osobnú starostlivosť o maloleté dieťa. Súd sa stotožnil so závermi znalca, že matka je zásadová v otázkach stravovania a štruktúrovania času maloletého, čo potvrdili napokon aj v konaní vypočutí svedkovia - starí rodičia maloletého z matkinej a otcovej strany a súd zistil aj z vyjadrení matky pred súdom. Súd však nemal za to, že tieto predpoklady sú zásadné a rozhodujúce pri rozhodovaní o osude maloletého dieťaťa najmä za stavu, že znalec si pred súdom neobhájil svoje závery. V znaleckom posudku a aj na pojednávaní argumentoval všeobecnými tvrdeniami ohľadne pozície matky ako takej, ktoré podľa názoru súdu v dnešnej modernej spoločnosti, kedy deti vychováva nová generácia otcov vyznievajú neurčito, nejasne a nepresvedčivo. Znalec okrem toho v prospech matky argumentoval aj pokrokovejším vzdelávacím systémom v Nemecku, čo v žiadnom prípade nemôže byť rozhodujúcim faktorom v otázkach rozhodovania vo veciach tak zásadných ako je jeho výchovné prostredie. Súd zisťoval aj názor maloletého dieťaťa, ktoré má právo byť v konaní vypočuté, z ktorého súd zistil a to v súlade so závermi znaleckého dokazovania, že maloleté dieťa má rado oboch rodičov, ale matka je ústrednou postavou v jeho živote, ale aj to, že je spokojné tam, kde sa momentálne nachádza. Toto potvrdila nepriamo aj matka v návrhu, ktorým žiadala súd o zmenu predbežného opatrenia, ktorý odôvodnila tým, že ju dieťa požiadalo o styk, kvôli ktorému ona precestovala stovky kilometrov, ale nie o zmenu výchovného prostredia. Ako vyplýva zo znaleckého posudku obaja rodičia majú rozdiele vlastnosti a aj predstavy o výchove, ale to neznamená, že jeden je horší a druhý lepší. Ideálny stav by bol keby dokázali spolu žiť, vzájomne sa pri výchove dopĺňať a rešpektovať sa a vytvárať tak harmonické rodinné prostredie alebo žiť aspoň vedľa seba v porozumení a v úcte voči sebe navzájom. Matka však svojim svojvoľným a navyše protiprávnym konaním maloletého po rozpade spolužitia rodičov bezohľadne vytrhla z jeho prirodzeného prostredia argumentujúc jeho záujmom. Matka sa však v prvom rade počas celého obdobia, ktoré nasledovalo po ostatnej úprave výkonu rodičovských práv a povinností riadila svojim záujmom, ktorý povýšila nad

záujem maloletého dieťaťa. Svedčí o tom aj jej záverečné vyjadrenie, že ani v súčasnej dobe, kedy už má lepšie predpoklady nájsť si dobré zamestnanie v bližšej pohraničnej nemecky hovoriacej oblasti nemá dôvod nad zmenou bydliska ani uvažovať a týmto dôvodom nie je pre ňu ani záujem jej maloletého syna. Tak ako matka má v živote dieťaťa nezastupiteľné miesto, tak ani otca nie je možné nahradiť iným mužom a to ani priateľom matky, ku ktorému má maloletý vytvorený kladný vzťah, najmä za stavu, že otec má záujem a všetky predpoklady a podmienky maloleté dieťa vychovávať a starať sa oň, ktorú starostlivosť vykonáva riadne, hoci nie v súlade s predstavami matky. Vzhľadom k všetkých uvedeným dôvodom k väzbám maloletého na rodinné prostredie, kde sa maloletý narodil, kde vyrastal a kde po rozpadne manželstva jeho rodičov zostal žiť jeho otec a ostatní blízki príbuzní a vzhľadom na vývinové potreby maloletého dieťaťa, ktoré už je v strednom detskom veku a teda jeho životné potreby nie sú nevyhnutne závislé od praktickej starostlivosti matky dospel súd k záveru, že pre maloletého bude vhodnejšie, aby bol zverený do osobnej starostlivosti otca, pričom rovnaký názor mal aj kolízny opatrovník a prokurátorka Okresnej prokuratúry Galanta. Pri určovaní výživného súdu zohľadnil zárobkové pomery matky, ktorá je zamestnaná a dosahuje príjem, ale vzhľadom k tomu, že žije v zahraničí, kde sú štandardne vyššie výdavky na bývanie, tak ako tomu bolo aj v tomto prípade, súd ich pri určení výživného zohľadnil a to vo výške 1/2 polovice, pretože matka žije v spoločnej domácnosti s partnerom, ktorý rovnako dosahuje príjem. Vzhľadom k tomu, že v konaní nebolo preukázané, že by mala matka vyššie než základné sociálne a majetkové pomery, určil jej súd výživné vo výške 150,- Eur mesačne, ktoré zodpovedá 20% z jej priemerného čistého príjmu po zohľadnení uvedených výdavkov na bývanie a zodpovedá aj oprávneným potrebám maloletého dieťaťa, ktoré má 7 rokov a vyživovaciu povinnosť voči nemu si plní aj jeho otec. Povinnosť matke platiť výživné k rukám otca súd určil od právoplatnosti tohto rozsudku, pretože v čase vyhlásenia rozsudku sa maloletý nachádzal ešte v osobnej starostlivosti matky a jeho výživa bola doposiaľ pokrytá zo strany každého z rodičov v závislosti odo času, v čej starostlivosti sa maloleté dieťa nachádzalo. Vzhľadom k tomu, že rodičia sa nedohodli na úprave styku, súd styk matky s maloletým dieťaťom upravil s ohľadom na vzdialenosť bydlísk oboch rodičov v rozsahu každého nepárneho víkendu v mesiaci v čase od piatka od 17.00 hodiny do nedele do 17.00 hodiny a špeciálne počas prázdnin a štátnych sviatkov v Slovenskej republike, tak, aby bol styk s matkou zabezpečený čo najširšie, ale aby aj otcovi zostal priestor stráviť s maloletým dlhší súvislý čas počas letných a striedavo s matkou aj zimných prázdnin a najvýznamnejších sviatkov. Je nesporné, že matka v priebehu konania nerešpektovala vykonateľné súdne rozhodnutie, ale rovnako ho nerešpektoval aj otec, obaja rodičia argumentujúc vzájomnými obavami z konania druhého rodičia. Matka sa však riadne zúčastňovala súdnych pojednávaní, maloletého dobrovoľne priniesla aj na znalecké vyšetrovanie a je teda predpoklad, že po právoplatnosti tohto rozsudku ho dobrovoľne bude rešpektovať. Preto mal súd za to, že v súčasnosti nie je nevyhnuté obmedziť matke právo na styku s maloletými dieťaťom v mieste jej bydliska súhlasom otca a tento návrh zamietol.

Proti tomuto rozsudku v popísanej časti zmeny úpravy výkonu rodičovských práv podala odvolanie matka maloletého prostredníctvom svojej právnej zástupkyne a navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že mal. Q. zverí do osobnej starostlivosti matky, otcovi určí výživné primerané jeho príjmu, schopnostiam, možnostiam a potrebám mal. Q. a stretávanie mal. Q. s otcom určí počas všetkých školských prázdnin (jarných, letných, jesenných aj zimných), prípadne, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil za účelom vykonania ďalšieho dokazovania vo veci samej na súde prvého stupňa. Odvolanie odôvodnila tým, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 205 ods. 2 písm. c) O.s.p.), dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.), ako aj preto, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.). Poukázala na to, že súd prvého stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil väzbami maloletého na rodinné prostredie, kde sa maloletý narodil a kde vyrastal a kde po rozpade manželstva zostal žiť jeho otec a ostatní blízki príbuzní a vzhľadom na vývinové potreby maloletého, nakoľko je v strednom detskom veku a teda jeho životné potreby nie sú nevyhnutné závislé od praktickej starostlivosti matky a usúdil, že bude vhodnejšie, ak bude maloletý zverený do osobnej starostlivosti otca. V konaní o zmenu zverenia maloletého dieťaťa je však práve znalecký posudok znalca z odboru detská psychológia akýmsi nosným pilierom, základom, od ktorého sa má odvíjať rozhodnutie súdu, nakoľko súd nie je odborník v odbore detská psychológia. Súd v konaní pribral do konania znalca, ktorý po vyšetrení oboch rodičov maloletého jasne vyslovil svoj odborný názor. Potvrdil, že maloletý má k obom rodičom vytvorený pozitívny vzťah, avšak s preferenciou matky, pričom podľa znalca má matka lepšie predpoklady na výchovu a osobnú starostlivosť, hoci obaja rodičia sú

spôsobilí vychovávať maloleté dieťa. Aktuálny stav je taký, že rodičia sú od seba stovky kilometrov ďaleko a striedavá starostlivosť je tým pádom nevhodná. Matka nespochybňuje vzťah otca k dieťaťu a vzťah mal. Q. k otcovi. Veď práve matka ponúkla otcovi zverenie maloletého otcovi z dôvodu, aby bol mal. Q. ušetrený stresujúcich, súdnych výsluchov a pojednávaní. Táto dohoda vychádzala z ústnej dohody rodičov, v ktorej otec sľúbil lepšiu starostlivosť o maloletého ako aj direktívnejší prístup k jeho výchove. V danej veci sa malo rozhodnúť s ohľadom na záujem maloletého. Súd však takto nerozhodol. Mal. Q. nemôže niesť následky za to, že jeho matka sa nemala za prácou a zárobkom odsťahovať z republiky, že mala zostať na Slovensku alebo aspoň v pohraničnej oblasti. Súd nemôže v tomto smere ovplyvniť migráciu občanov Slovenskej republiky. Je jednoznačným, že matka je ústrednou postavou v živote maloletého, čo potvrdil aj výsluch maloletého pred súdom ako aj znalecký posudok a vyjadrenie znalca na pojednávaní. Súd však rozhodol v priamom rozpore so znaleckým dokazovaním a s názorom maloletého. Nemôže byť ale dostačujúcim, aby súd nerešpektoval odborné vyjadrenie znalca, ktorého do konania sám prizval a tiež názor dieťaťa, pre ktorého je matka na prvom mieste. Rozhodnutie o krajine, ktorú súd uprednostnil je možné akceptovať, ak by išlo o rozvojovú krajinu alebo iný nejaký africký štát, avšak v danom prípade ide o štát, ktorý je jedným z najvyspelejších štátov na našom kontinente i v celosvetovom meradle a vyskytuje sa v prvej dvadsiatke najvyspelejších štátov. V osobe mal. Q. nejde o 15-ročného chlapca, ktorý si už skutočne sám určí u ktorého z rodičov chce byť, ide len o 7-ročné dieťa, ktoré pred pár mesiacmi nastúpilo na základnú školu v Nemecku a potrebuje istotu matky a prostredia. Je pravdou, že výchovné prostredie pred takmer rokom a pol zmenil. Materskú školu ako aj základnú školu, však už absolvoval v Nemecku, kde žil v domácnosti matky. Súd dostatočne nezohľadnil námietky k výchovnému prostrediu otca v B., najmä blízkosť jeho sestry, ktorá je drogovo závislá, aj keď momentálne abstinujúca. Súd odmietol vykonať výsluch tety matky mal. Q., ktorá by tieto skutočnosti dosvedčila. Pri strese alebo ťažkej životnej situácie u sestry otca hrozí návrat k užívaniu drog. Vytýkala súdu prvého stupňa, že odmietol vykonať výsluch snúbenca matky, ktorým by zistil jeho vzťah k maloletému a mal by lepšiu predstavu o prostredie, v ktorom maloletý vyrastá a v prípade zverenia matke by naďalej vyrastal. Výsluch maloletého začiatkom roku 2015 sa vykonal bez toho, že by matku alebo jej právnu zástupkyňu o tejto skutočnosti upovedomil. Ďalej súd odmietol vykonať dokazovanie doložením vyjadrenia právnej zástupkyne mal. Q. v Nemecku, ktorá s ním strávila viac času, stretla sa s ním opakovane a v konaní hájila výlučne záujmy maloletého. Otec v predchádzajúcom období v podstate súhlasil s pobytom syna v Nemecku u matky, nepokúšal sa o jeho návštevu a styk s ním. Ústne prezentoval, že ak by mohol byť so synom počas celých prázdnin súhlasil by so zverením matke. Nebol teda dôvod sa domnievať, že by s tým neskôr nesúhlasil. Záujem otca o syna stúpol počas súdneho konania, ale je názoru, že u otca išlo o uprednostňovanie jeho cieľov, pričom matka za vycestovaním do Nemecka za prácou sa pokúsila získať pre maloletého lepšie podmienky na život, vzdelanie a vôbec vyšší štandard. Aj prácu si prispôsobila tak, aby mohla po nej tráviť čas s maloletým a venovať sa mu, konala teda v záujme maloletého. Ohľadne záujmu otca o maloletého uviedla, že po celý čas čo maloletý navštevoval základnú školu v Nemecku sa otec neinformoval o jeho prospechu ani o tom ako sa mu v škole darí a to mal možnosť dostať potrebné informácie mailom. Ona (matka) sa naopak o prospech maloletého na Slovensku zaujímala, bola v kontakte so zástupkyňou Základnej školy v B.. Mal. Q. sa vyjadril, že sa mu na Slovensku páči, čo nespochybňujú. Slovensko je objektívne krásna krajina a matka sa do nej bude vždy vracať rada. Vyjadrenie maloletého, že tu má viac kamarátov nie je pravdivé. Opakuje len vety, ktoré počul od otca a starých rodičov. Maloletý je vo veku, keď ešte nevie posúdiť, čo by zverenie do výlučnej starostlivosti otca znamenalo a nevie si naplno uvedomiť dôsledky, je preto potrebný aj odborný pohľad súdneho znalca, ktorý správne zhodnotil, že pre dieťa znamená matka bezpečie a istotu. Pokiaľ bol maloletý v Nemecku otec materiálne ani finančne na neho neprispel počas celých 17 mesiacov a len matka sama zabezpečovala celkovú starostlivosť o mal. Q. vrátane finančnej. Poukázala aj na to, že vzhľadom na všetky okolnosti prípadu je možné vysloviť záver a ustáliť, že krajinou obvyklého pobytu je pre mal. Q. Nemecko. Momentálne je stav taký, že mal. Q. sa nechce vrátiť na Slovensko do školy, teší sa do ďalšieho ročníka v škole v Nemecku. Na prázdniny u otca na Slovensku sa tiež teší a nakoľko na strane matky došlo aktuálne k zmene pomerov a so svojím snúbencom čaká dieťa, mal. Q. sa veľmi teší na súrodenca. Na margo snúbenca matky uviedla, že nemá ani najmenší záujem nahrádzať mal. Q. otca. Maloletý svojho otca má a má k nemu vytvorený pekný vzťah. Matkino snúbenca za otca nepovažuje, hoci ho má tiež rád. Ich vzťah je kamarátsky, ale je určite vhodnejšie pre maloletého vyrastať v rodine matky spolu s jej snúbencom s ktorým má pozitívny vzťah, dlhšie ho pozná a od februára 2016 a vyrastať spolu so súrodencom, na ktorého sa teší. Záverom uviedla, že ak sudkyňa považovala znalecký posudok, resp. výsluch znalca za nekvalitný, mohla nariadiť ešte jedno znalecké dokazovanie, resp. výsluch mal. Q. v

prítomnosti iného súdneho znalca v odbore detská psychológia, aby tento výsluch mohol byť vedený a posúdený odborníkom v danej oblasti a mal na účely dokazovania aj potrebnú hodnotu a použiteľnosť.

Otec, kolízny opatrovník, ani okresná prokuratúra odvolanie nepodali. K doručenému odvolaniu sa písomne vyjadrili.

Okresná prokuratúra v písomnom vyjadrení doručenom súdu prvého stupňa 03.09.2015 sa písomne vyjadrila tak, že súd prvého stupňa vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie a to najmä výsluchom rodičov, starých rodičov, výsluchom mal. Q., znaleckým posudkom, výsluchom znalca, správami zo škôl v Nemecku aj na Slovensku, komunikáciou medzi rodičmi (e-mail, facebook), a to v rozsahu, ktorý bol postačujúci na rozhodnutie o podanom návrhu, pričom vykonanými dôkazmi náležite zistil skutkový stav veci a na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, ktoré následne správne právne posúdil a rozhodnutie náležite odôvodnil. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že obidvaja rodičia majú vytvorené dobré podmienky na zabezpečovanie osobnej starostlivosti o mal. Q. a majú tiež predpoklady na zvládnutie jeho výchovy. Mal. Q. má vytvorený pozitívny vzťah k obom rodičom, bol schopný dobre sa adaptovať na opakované zmeny výchovného prostredia, ku ktorým dochádzalo počas súdneho konania. Keďže v danom prípade neprichádza do úvahy striedavá starostlivosť, ktorá by bola pre Q. najvhodnejšou formou starostlivosti, bolo potrebné rozhodnúť, ktorému z rodičov bude dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Z dokazovania vyplynulo, že matka odcestovala v apríli 2013 po rozvode manželstva do Nemecka, kde si našla prácu. Počas jej pobytu v zahraničí zabezpečoval osobnú starostlivosť o dieťa otec a podľa dohody rodičov sa realizoval styk dieťaťa s matkou. Od posledného dohodnutého pobytu matka nevrátila mal. Q. otcovi a zapísala ho do materskej škôlky v Nemecku napriek tomu, že otec s takýmto postupom nesúhlasil. Okresný súd uznesením -41 zo dňa 20.05.2014 nariadil predbežné opatrenie, ktorým nariadil matke zdržať sa premiestnenia maloletého do zahraničia do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Maloletého dočasne zveril do osobnej starostlivosti otca, matke nariadil povinnosť platiť výživné a dočasne upravil aj jej styk s dieťaťom. Toto predbežné opatrenie bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Trnave -89 zo dňa 27.08.2014. Napriek predbežnému opatreniu matka premiestnila mal. Q. dňa 29.06.2014 do Nemecka, hoci v tom čase už mala vedomosť o súdom nariadenej povinnosti zdržať sa premiestnenia dieťaťa do zahraničia, keďže podľa jej vyjadrenia na pojednávaní 03.11.2014 prevzala predbežné opatrenie okresného súdu ešte 17.06.2014. Mal. Q. v rozpore s nariadením predbežným opatrením sa nachádza v Nemecku od 29.06.2014 do konca decembra 2014, kedy sa dostal do osobnej starostlivosti otca. Od 12.01.2015 začal navštevovať základnú školu na Slovenku v mieste bydliska otca a to až do 22.03.2015, kedy ho matka opätovne neoprávnene premiestnila do zahraničia napriek tomu, že Okresný súd v Galante uznesením č.k. -270 zo dňa 23.02.2015 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. -344 zo dňa 20.04.2015 zamietol návrh matky na zmenu nariadeného predbežného opatrenia a na dočasné zverenie dieťaťa do jej osobnej starostlivosti. Poukázala na to, že dohovor o právach dieťaťa, ktorého zmluvnou stranou sa stala aj Slovenská republika, priznáva deťom okrem iného aj právo na zachovanie vzťahu k obidvom rodičom, na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a na udržiavanie pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s oboma rodičmi. V danom prípade po rozvode manželstva bol maloletý svojvoľne a protiprávne matkou vytrhnutý z jeho prirodzeného rodinného prostredia a pre riešenie vlastnej životnej situácie sa riadila výlučne vlastnými záujmami a nezohľadňovala záujmy a potreby dieťaťa ani druhého rodiča. Matka svojim doterajším konaním, ako aj nerešpektovaním súdnych rozhodnutí nedáva do budúcnosti žiadnu záruku, že by v prípade zverenia dieťaťa do jej výchovy a starostlivosti rešpektovala súdne rozhodnutie týkajúce sa úpravy styku dieťaťa s otcom, že by rešpektovala právo dieťaťa na styk s otcom a tiež právo otca stretávať sa s dieťaťom v súlade so súdnym rozhodnutím. Obaja rodičia sú rovnocennými rodičmi. Podľa názoru psychológov ak je dieťa mužského pohlavia je od útleho veku zvlášť významné, aby bola saturovaná jeho vývinová potreba, čo najčastejšieho styku s otcom, nakoľko v priamom kontakte s ním si dieťa prirodzeným spôsobom postupne osvojuje mužskú rolu. Matka mal. Q. síce má priateľa s ktorým žije v spoločnej domácnosti a maloletý má k nemu vytvorený pozitívny vzťah, avšak úloha biologického otca v živote dieťaťa je nezastupiteľná, navyše ak otec má záujem zabezpečovať osobnú starostlivosť o dieťa a má na to vytvorené aj všetky potrebné predpoklady. Okrem toho mal. Q. je už vo veku, v ktorom už nie je úplne závislým od starostlivosti matky. Z uvedených dôvodov považuje napadnutý rozsudok za vecne správny. Súd pri úprave styku zohľadnil, že matka bude v menšom kontakte s dieťaťom ako otec, preto jej priznal právo na styk počas každých jarných školských prázdnin, počas každých jesenných školských prázdnin a väčšiu časť letných školských

prázdnin. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil.

K doručenému odvolaniu matky sa vyjadril aj otec maloletého prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Poukázal na to, že tvrdenia matky maloletého sú v mnohých veciach nepravdivé a udalosti upravené tak, aby vytvorila o sebe a svojom správaní krajší obraz, čím sa pravdepodobne snaží obhájiť svoje svojvoľné rozhodovanie o ich spoločnom synovi. Súd prvého stupňa mal dostatočný priestor a dostatok informácií ako aj dôkazového materiálu na to, aby rozhodol čo najlepšie o zmene úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k mal. Q. a s najväčším ohľadom práve na neho samého. Pri spomínanej mimosúdnej dohode matka nesúhlasila, aby táto bola schválená súdom, čo bola podmienka otca. Má za to, že jej išlo len o snahu čo najrýchlejšie dostať syna do Nemecka. Pokiaľ matka poukazuje na to, že znaleckým posudkom bolo potvrdené, že je ústrednou postavou v živote maloletého v rozhodnutí súdu prvého stupňa je obsiahnutý daný výsluch, avšak slová potvrdzujúce spomínané tvrdenie matky tam nie sú. Poukázal na to, že zo Základnej školy Q. H. v B. bola súdu zaslaná vypracovaná správa, čo sa týka prospievania mal. Q. v škole. Nie je pravdou tvrdenie matky, že otec súhlasil s pobytom maloletého v Nemecku. Nikdy s tým nesúhlasil. Súhlasil s tým len dvakrát v roku 2013 na obdobie troch týždňov, čo matka nedodržala a v októbri 2013 svojvoľne a proti vôli otca predĺžila pobyt maloletého až do 19.12.2013. Snaha o styk so synom vyplýva z ich doterajšej komunikácie, ktoré sa nachádzajú zdokumentované v spise, pričom išlo aj o neúspešné pokusy o návštevu syna priamo v Nemecku, kedy matka sa zatajila a nedvíhala telefón a pod. Je absurdné tvrdenie, že možno ustáliť, že krajinou obvyklého pobytu pre mal. Q. je Nemecko. Q. trávil čas v Nemecku aj na Slovensku prerušovane a približne rovnako dlhý čas.

Kolízny opatrovník sa k doručenému odvolaniu matky nevyjadril.

K vyjadreniam otca a prokuratúry podala vyjadrenie matka s tým, že s týmito jednotlivými vyjadreniami nesúhlasí, pretože zo strany otca ide opätovne len o očierňovanie osoby matky a jej vykresľovanie v negatívnom svetle, pričom jej riadna starostlivosť o mal. Q. nebola nikdy relevantne spochybnená. Čo sa týka vyjadrenia okresnej prokuratúry konštatovanie, že striedavá osobná starostlivosť o mal. Q. by bola najvhodnejšou formou starostlivosti nemožno súhlasiť s ohľadom na všetky známe skutočnosti prípadu, najmä s poukazom na vzdialenosť bydliska oboch rodičov. Pokiaľ je vo vyjadrení popísané ako matka porušovala predbežné opatrenie, chýba tu informácia o tom, že otec bol prvým rodičom, ktorý začal matke po jej presťahovaní sa do Nemecka znemožňovať stretávanie sa s mal. Q. podľa v tom čase aktuálnej a platnej úpravy a matkin následný postup bol vlastne len reakciou na konanie otca z ktorého nadobudla dôvodnú obavu, že otec bude styk s mal. Q. aj v budúcnosti znemožňovať. Matka svojim konaním nesledovala len svoje záujmy, naopak jej prvoradým záujmom bolo zabezpečiť lepšiu budúcnosť pre mal. Q.. Ani súdom ustanovený znalec nezistil, že by bol záujem maloletého dieťaťa matkou nejako porušený, ohrozený alebo neakceptovateľný, práve naopak znalec konštatoval, že dieťa zmenu krajiny a jazyka veľmi dobre prijalo a akceptovalo. Opätovne poukázala na záver znaleckého posudku, ktorý bol podaný znalcom psychológom, ktorý nesporne dospel k záveru, že matka je pre dieťa zdrojom bezpečia a istoty a má k nej maloletý vytvorený kladný, prirodzene citovo sýtený vzťah dieťa - matka. Znalec tiež konštatoval, že je matka pre dieťa primárnou väzbou od narodenia a nie je v záujme dieťaťa, aby sa otec usiloval byť mu obrazne povedané matkou alebo matkinou konkurenciou vtedy, keď jeho matka je psychicky zodpovednou a emocionálne kompetentnou materskou osobou. V závere uviedla, že trvá na podanom odvolaní.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutej zmeny výkonu rodičovských práv a povinností bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 212 ods. 2 písm. a) v spojení s § 81 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), a dospel k záveru, že odvolaniu matky nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je v napadnutých výrokoch vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 219 O.s.p.

Pretože odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav pokiaľ ide o preukázané skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie zmeny zverenia maloletého, výživného od matky a úpravy styku matky s maloletým, keď prvostupňový súd vo vyčerpávajúcom rozsahu vykonal potrebné dokazovanie, jeho výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým zisteniam, a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvostupňového súdu, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia Zákona o rodine a tieto správnym spôsobom i vyložil, s poukazom na ust. § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd už iba odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenia písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty matky nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvostupňového súdu odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľke.

Keďže sa odvolací súd stotožnil nielen s výrokom, ale aj s odôvodnením napadnutého rozsudku, na zdôraznenie jeho správnosti v súlade s ust. § 219 ods. 2 O.s.p. dopĺňa nasledovné:

Z obsahu spisu vyplýva, že maloletý pochádza z manželstva jeho rodičov, ktorých manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Galanta č.k. -44 zo dňa 08.04.2013. Vo veci úpravy práv a povinností k jedinému maloletého dieťaťu pochádzajúcemu z ich manželstva súd schválil ich rodičovskú dohodu, na základe ktorej sa mal. Q., nar. XX.XX.XXXX zveril do striedavej osobnej starostlivosti v intervaloch polovice mesiaca. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 19.04.2013. Príčinou rozpadu spolužitia rodičov bolo ich vzájomné citové odcudzenie. Matka po rozpade vzťahu opustila spoločnú domácnosť a žila u svojich rodičov, kde mala vytvorené podmienky na zabezpečenie osobnej starostlivosti o maloleté dieťa, ale mala minimálny príjem. Otec zostal žiť v spoločnej domácnosti, kde mal rovnako vytvorené podmienky na zabezpečenie osobnej starostlivosti o maloleté dieťa, podnikal s príjmom vo výške cca 600,- Eur mesačne. Maloleté dieťa malo v tom čase 5 rokov. Rodičia inú vyživovaciu povinnosť nemali.

V apríli 2013 matka odcestovala za prácou do Nemecka. Na základe dohody rodičov osobnú starostlivosť o maloleté dieťa zabezpečoval v tomto období otec a spočiatku prebiehal aj styk maloletého s matkou po dohode rodičov. Z posledného pobytu dohodnutého od 30.09.2013 do 19.10.2013 však matka maloletého otcovi dobrovoľne nevrátila a zapísala ho do materskej škôlky v Nemecku. Matka v konaní tvrdila, že otec s tým neprejavil výslovný nesúhlas a maloletého sa v tom čase nedomáhal. Otec s tým tvrdením nesúhlasil a na preukázanie súdu aj predložil dôkazy a to komunikáciu s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a mládeže na Slovensku a aj medzinárodným centrom pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže, z ktorých súd zistil, že navrátenia maloletého sa domáhal. Rodičia sa následne o premiestňovaní maloletého do zahraničia, o zabezpečovaní jeho osobnej starostlivosti a o styku nevedeli dohodnúť. Súd prvého stupňa uznesením č.k. -41 zo dňa 20.05.2014 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. -89 zo dňa 27.08.2014 nariadil predbežné oparenie, ktorým matke nariadil zdržať sa premiestnenia maloletého do zahraničia až do právoplatného skončenia konania vo veci samej, maloletého dočasne zveril do osobnej starostlivosti otca, matke nariadil platiť výživné vo výške 50,- Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci a dočasne upravil jej styk s maloletým dieťaťom v rozsahu každého nepárneho víkendu v mesiaci od piatka od 17.00 hod. do nedele do 17.00 hod. Rozhodnutie nadobudlo vykonateľnosť dňa 16.06.2014 a právoplatnosť dňa 22.09.2014. Matka maloletého napriek tomu dňa 29.06.2014 premiestnila do zahraničia, kde bol v jej osobnej starostlivosti až do vianočných sviatkov v roku 2014, kedy sa dostal do osobnej starostlivosti otca. Dňa 17.02.2015 si matka podala návrh na zmenu nariadeného predbežného opatrenia a žiadala súd, aby maloleté dieťa dočasne zveril do jej osobnej starostlivosti. Súd prvého stupňa uznesením č.k. -270 zo dňa 23.02.2015 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. -344 zo dňa 20.04.2015 návrh matky zamietol. Matka maloletého neoprávnene premiestnila do zahraničia opäť a od 22.03.2015 je v jej osobnej starostlivosti až doposiaľ.

Otec sa opäť domáha navrátenia maloletého dieťa, v ktorej veci do času ukončenia dokazovania nebolo rozhodnuté. V priebehu konania podal otec na matku trestné oznámenie, ktorá vec podozrenia zo spáchania prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia a iné bola právoplatne odmietnutá, pričom podľa vyjadrenia jeho právneho zástupcu bolo podané ďalšie trestné oznámenie. Otec sa domáhal na Okresnom súde Galanta aj výkonu predmetného predbežného opatrenia, ktoré konanie vedené pod sp. zn. bolo právoplatne zastavené z dôvodu nedostatku právomoci slovenského súdu.

Materskú škôlku v mieste bydliska matky navštevoval maloletý Q. od 01.10.2013 do augusta 2014, kde sa dobre a rýchlo zadaptoval vďaka dobrému vnímaniu a veľkému záujmu, všetky situácie dobre porozumel, po nemecky rozumel dobre, dlhšie pobyty na Slovensku nemali na jeho správanie sa v skupine vplyv. Od 01.08.2014 je žiakom 1. ročníka základnej školy v mieste bydliska matky, kde je rovnako dobre zadaptovaný a dosahuje dobre študijné výsledky. V období, keď osobnú starostlivosť o maloleté dieťa zabezpečoval na Slovensku otec, navštevoval maloletý základnú školu v mieste jeho bydliska, kde nastúpil dňa 12.01.2015, pričom v osobnej starostlivosti otca bol do 21.03.2015, kde sa rovnako dobre zadaptoval a dosahoval dobré študijné výsledky. Odkedy je maloletý v osobnej starostlivosti matky opäť navštevuje základnú školu v mieste jej bydliska, kde sa opäť dobre zadaptoval.

Maloletý Q. bol v konaní dňa 11.03.2015 vypočutý pred súdom. Podľa zhodnotenia výsluchu, maloletý bol počas výsluchu spontánny, smelý a uvoľnený. Uviedol, že je teraz spokojný, za matkou mu smutno nie je, môže s ňou volávať a skypovať keď sa mu chce, tak ako s otcom, keď bol v Nemecku. V Nemecku mu bolo dobre, lebo tam mohol pozerať televíziu, ale aj zle, lebo tam mal málo kamarátov a nemal dobrú pani učiteľku a preto sa tam nechce vrátiť. Počas výsluchu matke vybral veľké červené srdiečko, lebo jeho najviac obľúbená farba je červená, otcovi vybral veľké modré srdiečko a priateľovi matky M. spontánne vybral malé oranžové srdiečko. Uviedol, že matke a M. ich odovzdá, keď sa mu bude chcieť, ale skôr im ich pošle poštou.

Súd vo veci ustanovil znalca PhDr. Petra Molnára, ktorý dňa 23.02.2015 podal znalecký posudok z ktorého vyplýva, že maloletý Q. má rád oboch rodičov, má k nim vytvorený pozitívny citový vzťah, správa sa v ich spoločnosti spontánne a je spokojný. Žiadnemu z rodičov nebránia vo výchove maloletého dieťaťa prekážky, obaja sú po psychickej stránke zdravé osobnosti. Ich vzájomný vzťah je však rozporuplný, nerešpektujúci záujem druhého, obaja trvajú na svojich postojoch a zámeroch a nie sú spôsobilí sa vzájomne dohodnúť. Ich vzájomná nedôvera a odlišné výchovné prístupy majú negatívny vplyv na detskú psychiku maloletého, no jeho prejavy sú v každom prípade individuálne. Situáciu medzi rodičmi mal. Q. zneužíva vo svoj prospech. Vníma, že rodičia spolu nežijú a že má dve rôzne domácnosti. Neodpovedal pohotovo odpovedať kde býva a potom povedal adresu matky v Nemecku. Vzťah otca k maloletému dieťaťu je kladný, prirodzený, bezprostredný, benevolentný. Pri otcovi je maloletý uvoľnený, vidí sa v ňom, má ho rád, je pre neho zdrojom zábavy. Otec je pri výchove viac benevolentný, spontánny, počúva priania maloletého. Vzťah matky k maloletému dieťaťu je spontánny, bezprostredný, kladný, prívetivý a rešpektujúci. Matka maloletého je vo výchove direktívnejšia, čas maloletého viac štrukturuje, je dôslednejšia v otázkach výživy, návštevy školy ako aj celkovej výchovy. Matka je pre mal. Q. zdrojom bezpečia a istoty a maloletý má k nej vytvorený kladný prirodzený citovo sýtený vzťah dieťa - matka a preferuje ju čo zistil znalec počas psychologického vyšetrenia z toho, že maloletý si pýtal základné potreby, t.j. pitie, jedenie zásadne od nej. S ohľadom na vek maloletého, jeho denný program (škola), jeho emocionálne potreby znalec usúdil, že v súčasnej dobe je vhodnejšie zveriť maloletého do starostlivosti matky tak, aby počas školského roka bol maloletý u matky a cez prázdniny, sviatky a raz do mesiaca od piatku do nedele u otca, kedy matka dieťa privezie na styk s otcom na Slovensko. Znalec záverom skonštatoval, že matka je pre dieťa primárnou väzbou od narodenia čo je dané biologickými a psychologickými determinantmi ľudského rodu a nie je spôsobená sociálnou, kultúrou alebo rodovou preferenciou, ako sa to v prípade sporov mylne predpokladá. Nie je v záujme dieťaťa, aby sa otec usiloval byť mu obrazne povedané „matkou“ alebo matkinou konkurenciou vtedy, keď jeho matka je psychicky zodpovednou a emocionálne kompetentnou materskou osobou.

Starí rodičia z matkinej strany potvrdili, že maloletý je v Nemecku spokojný a má dobrý vzťah s priateľom matky, matka sa o neho stará, je veľmi dôsledná v príprave do školy, aj v lekárskej starostlivosti. Potvrdili aj, že otec je dobrým otcom a o maloletého sa stará riadne. Starý otec z matkinej strany s ním mal dobrý vzťah, ako so synom a matke vyčítal, že sa rozviedla, ale podľa neho je otec zásadový a nesúhlasil so žiadnou dohodou. Pre starých rodičov z otcovej strany je Q. jediným vnukom a keď sa s ním počas trvania manželstva rodičov stýkali pravidelne 2 - 3 krát do týždňa, teraz sú iba v občasnom kontakte cez skype, čo pre nich nie je dostatočné. Uviedli, že maloletý Q. sa pred nimi domáha otca a teší sa na neho a rovnako, že otec sa o maloleté dieťa riadne stará.

Podľa zistení súdom prvého stupňa matka má v Nemecku priateľa, ktorý je nemeckej národnosti, žije s ním v spoločnej domácnosti a maloletý má k nemu vytvorený dobrý vzťah. Výdavky na bývanie majú vo výške 790,- Eur mesačne. Priateľ matky je zamestnaný s rovnakým priemerným čistým príjmom ako

matka. Matka má na Slovensku rovnako oprávnenie na podnikanie, ktorú podnikateľskú činnosť však nevykonáva. V Nemecku spočiatku brigádovala a od novembra 2103 je zamestnaná ako upratovačka na čiastočný úväzok a od júla 2014 na celý úväzok s priemerným čistým príjem vo výške 1.183,- Eur mesačne. Okrem toho poberá príspevok na bývanie vo výške 178,- Eur mesačne a prídavky na dieťa vo výške 184,- Eur mesačne. Otec v súčasnosti žije sám a náklady na bývanie má vo výške 126,16 Eur za služby, 74,77 Eur do fondu, 4,64 Eur za rozhlas a TV a ďalšie za internet a telefón, okrem toho má úver s výškou splátky 109,75 Eur, uzavreté životné poistenie s výškou poistného 20,- Eur mesačne a v prospech maloletého s výškou poistného 17,95 Eur mesačne. Nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Má stále oprávnenie na podnikanie, ktorú podnikateľskú činnosť aj vykonáva. V roku 2013 mal príjmy vo výške 4.147,14 Eur a výdavky vo výške 2.311,66 Eur, základ dane 1.835,48 Eur a nevznikla mu daňová povinnosť. V roku 2014 mal príjmy vo výške 4.185,- Eur a výdavky vo výške 2.348,87 Eur, základ dane 1.836,13 Eur a nevznikla mu daňová povinnosť.

Čo sa týka odvolacích námietok matky, že maloletý by mal mať miesto obvyklého pobytu v Nemecku bez akejkoľvek relevantnej argumentácie, neobstoja. Nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 (ďalej len „nariadenie“) neupravuje definíciu pojmu „obvyklý pobyt“, iba naň odkazuje v čl. 8 (všeobecná právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu) a v čl. 10 (súdna právomoc v prípadoch únosu dieťaťa). Z uvedených článkov vyplýva, že právomoc má súd toho členského štátu, kde má dieťa obvyklý pobyt v čase začatia konania, resp. v prípade únosu dieťaťa je to súd toho členského štátu, kde malo dieťa obvyklý pobyt bezprostredne pred únosom. Z judikatúry súdneho dvora vyplýva, že obvyklý pobyt dieťaťa musí byť určený na základe súhrnu osobitných skutkových okolností každého jednotlivého prípadu. Okrem fyzickej prítomnosti dieťaťa v členskom štáte musia byť zohľadnené ďalšie faktory, z ktorých je možné vyvodiť, že táto prítomnosť nemá dočasný alebo príležitostný charakter a že pobyt dieťaťa odzrkadľuje istú mieru začlenenia do sociálneho a rodinného prostredia. Pri zmene obvyklého pobytu však treba rozlišovať situáciu neoprávnenej zmeny pobytu dieťaťa, kedy si podľa čl. 10 nariadenia zachováva právomoc súd členského štátu, kde malo dieťa obvyklý pobyt pred únosom. V danom prípade o úprave výkonu rodičovských práv k maloletému, okrem konania o vrátenie maloletého na Slovensko, vždy rozhodovali súdy Slovenskej republiky a rozhodnutia vyznievajú tak, že maloletý ma obvyklý pobyt na Slovensku. Z ničoho nevyplýva, že by k zmene jeho pobytu došlo či už na základe dohody rodičov, alebo rozhodnutia súdu, alebo by to vyplynulo z okolností prípadu. To, že maloletý sa zdržiava u matky i napriek právoplatným rozhodnutiam slovenských súdov a i napriek nesúhlasu otca, nemôže mať za následok zmenu miesta jeho obvyklého pobytu.

Ďalšia odvolacia námietka sa týka porušenia procesných práv, ktoré by mali mať za následok odňatie možnosti konať pred súdom. Odvolací súd pri skúmaní tohto odvolacieho dôvodu zo spisu nezistil takéto procesné pochybenie súdu. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký nežiaduci postup súdu v prejednávanej veci, ktorým súd účastníkovi konania znemožní realizáciu tých práv, ktoré mu priznáva Občiansky súdny poriadok za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Táto vada je významná najmä vtedy, ak súd postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi, a tým odňal účastníkovi jeho procesné práva.

Výsluch maloletého bol realizovaný pred súdom tzn. konajúcou sudkyňou za prítomnosti kolízneho opatrovníka zastúpeného PhDr. W. A.. Obsah zápisu svedčí o tom, že výsluch bol vedený primerane veku maloletého, citlivo a uvážlivo, sledoval sa ním záujem maloletého. Tento výsluch maloletého bol významným dôkazom a vyhodnotenie jeho obsahu ako jedného z vykonaných dôkazov prispelo k správnemu posúdeniu navrhovanej zmeny vo výchove maloletého.

Čo sa týka námietok ohľadne hodnotenia dôkazov, predovšetkým znaleckého posudku odvolací súd poznamenáva, že dôkazmi v zmysle § 132 O.s.p. sa rozumejú všetky správy o rozhodných skutočnostiach získaných tak v občianskom súdnom konaní ako aj mimo neho, o ktorých pravdivosti súd musí rozhodovať. Zákon vychádza zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, ktorá vyplýva z ústavného princípu nezávislosti súdov. Znamená to, že záver, ktorý si sudca urobí o vykonaní dôkazov z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie je vecou jeho vnútorného presvedčenia jeho logického myšlienkového postupu. Práva úprava neurčuje ako má súd hodnotiť dôkazy z hľadiska pravdivosti, uvádza len, že hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, ktorá v občianskom súdnom konaní predstavuje

zložitý myšlienkový proces súdu. Hodnotenie dôkazov úvahou súdu rovnako neznamená ale ľubovôľu súdu pri hodnotení dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu musí vždy zodpovedať zásadám formálnej logiky, musí vychádzať zo zisteného skutkového stavu veci, nesmie byť v rozpore s prírodnými zákonmi, musí byť preskúmateľná v inštančnom postupe a pod. Výsledky hodnotenia dôkazov sú aj súčasťou odôvodnenia rozsudku, lebo z ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p.vyplýva súdu povinnosť v odôvodnení jeho rozsudku stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané, ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhované dôkazy a pod. Po skončení dokazovania súd musí starostlivo zvážiť dôležitosť jednotlivých dôkazov, vykonať selekciu medzi nimi a prípadne vylúčiť tie, ktoré pre rozhodnutie vo veci nemajú žiadny význam. Čo sa týka znaleckého posudku, tento dôkaz je z priameho hodnotenia súdu vylúčený a súd ho hodnotí tým, že skúma či odôvodnenie posudku je v súlade so všeobecnými skúsenosťami a poznatkami, či je logické a či znalec prihliadol na všetko čo mu bolo predložené na účely vypracovania znaleckého posudku.

Súd v danom prípade sa vyššie uvedenými riadil, znalecký posudok posúdil v súlade s kritériami, ktorými sa mal riadiť pri vyhodnotení posudku, zohľadnil všetky výsledky ostatného dokazovania, zo znaleckého posudku čerpal predovšetkým z hľadiska hodnotenia osoby obidvoch rodičov maloletého a ich vzájomných vzťahov, predovšetkým vzťahu rodičov a maloletého a vyvodil z takéhoto výsledku hodnotenia dôkazov aj podľa odvolacieho súdu správny záver. V danom prípade pri hodnotení znaleckého posudku nešlo ani o preskúmanie vecnej správnosti odborného záveru znalca a nikdy neplatí, že súd je bez výnimky viazaný znaleckým posudkom, že ho musí súd bez ďalšieho prevziať. Súd predmetný znalecký posudok a jeho záver si doplnil aj výsluchom znalca, pričom toto všetko pri výsledku zhodnotenia výsledku dokazovania zohľadnil a svoje rozhodnutie z každého hľadiska riadne odôvodnil a odvolací súd sa stotožňuje s týmto záverom.

V tejto súvislosti odvolací súd ešte poukazuje čo do hodnotenia dôkazov na obsah rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp. zn. . Odvolací súd dodáva, že súd pri rozhodovaní zohľadnil aj vlastne vzniklú situáciu, keď maloletý aj napriek právoplatnému rozhodnutiu súdu, v zmysle ktorého mal byť v dočasnej starostlivosti otca sa nachádza u matky, kde je zapísaný aj do školy. Z výsledkov vykonaného dokazovania však vyplynulo, že maloletý je adaptabilný. Už aj v minulosti nemal problém sa prispôsobiť zmene prostredia a to aj mimorodinnému, keď aj pri zmene škôlky sa dobre zadaptoval vďaka dobrému vnímaniu a veľkému záujmu, pochopí situácie, nemá problém s prechodom z jazyka slovenského na nemecký a opačne. Maloletý aktuálne dosahuje dobré študijné výsledky, čomu bolo obdobne aj v čase, keď maloletý navštevoval základnú školu v mieste svojho bydliska na Slovensku.

Odvolací súd nezistil žiadne procesné pochybenie ani pri výsluchu maloletého, ktorému bol venovaný dostatočný dôraz a jeho výsledok bol súdom vyhodnotení. Záver znalca, v zmysle ktorého matka je pre dieťa primárnou väzbou od narodenia čo je dané biologickými a psychologickými determinantmi ľudského rodu a nie je spôsobená sociálnou kultúrou alebo rodovou preferenciou ako sa to v prípade sporov mierne predpokladá, nebol súdom spochybnený. S prihliadnutím však na ostatné okolnosti prípadu, aj podľa názoru odvolacieho súdu, prvostupňový súd tieto správne vyhodnotil a správne rozhodol, keď maloletého zveril do osobnej starostlivosti otca. Dostatočne posúdil schopnosti a možnosti rodičov vo vzťahu k určeniu vyživovacej povinnosti, ktorý výrok osobitne odvolacími dôvodmi napadnutý nebol a určil primeranú výšku výživného zo strany matky pre maloletého. Obdobne starostlivo postupoval aj pri úprave styku matky s maloletým, keď styk matky s prihliadnutím na doterajšie väzby s maloletým zohľadnil, styk určil pomerne v širokom rozsahu a zohľadnil aj vzdialenosť bydlísk rodičov. Záver, ktorý súd v danom prípade vyvodil zo všetkých zistených okolností je správny a je ním sledovaný záujem maloletého dieťaťa, ktorý je v danom prípade prvotný a rozhodujúci. Odvolací súd sa stotožňuje i s tým, že súd prvého stupňa vykonal dostatočné dokazovanie k tomu, aby vo veci mohol o návrhu rozhodnúť.

Na základe všetkých týchto uvedených dôvodov odvolací súd konštatuje, že rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutých častiach a v závislom výroku o trovách konania je správny a preto ho v zmysle § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil.

Rozsudok v ostatných častiach napadnutý odvolaním nebol a teda v týchto častiach nadobudol právoplatnosť, jedná sa teda o rozhodnutie v časti, ktorou súd rozhodol o znalečnom pre znalca PhDr. Petra Molnára, ako aj zamietnutie návrhu otca na zákaz matke vycestovať bez jeho predchádzajúceho súhlasu s maloletým dieťaťom mimo územia Slovenskej republiky.

O trovách konania odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.