Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18Co-97-2015.pdf
PDF · 93.64 KB
Case nature
Area
Subarea
18Co/97/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a sudcov JUDr. Mariany Muránskej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobcu S. J., bytom U. XX, zastúpený Advokátkou kanceláriou JUDr. Peter Rybár, s.r.o., Ľudova 14, Košice, IČO 47 234 466, proti žalovanému K., s.r.o., so sídlom K. XX, G., IČO XX XXX XXX, o zaplatenie 265,89 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku v Okresného súdu vo Vranove nad Topľou, č.k. 10C 391/2013-51 zo dňa 29.10.2014 jednohlasne takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
Priznáva žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 31,63 eur, ktoré je povinný zaplatiť žalovaný na účet právneho zástupcu žalobcu v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 265,89 eur spolu s 5,5 % úrokom z omeškania z tejto sumy od 8.8.2013 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia žalobcu vo výške 62,10 eur na účet právneho zástupcu žalobcu vedený v BRE G. SA, pobočky zahraničnej banky mG., č. účtu XXXXXX-XXXXXXXXXX/XXXX, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že nárok žalobcu je nárok vyplývajúcim zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na ktorý je potrebné prednostne aplikovať osobitný právny predpis, a to zákon o spotrebiteľských úveroch a v neupravených otázkach Občiansky zákonník. Použitie Obchodného zákonníka je prípustné len vtedy, ak neodporujú tieto ustanovenia občiansko-právnej úprave spotrebiteľských vzťahov bez ohľadu na to, že ide o absolútny obchod, keďže bola uzavretá medzi účastníkmi úverová zmluva, avšak ide o úver poskytovaný spotrebiteľovi na iný účel, ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Spotrebiteľská zmluva je charakterom zmluva, ktorú spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom dôverou bez možnosti individuálne ovplyvniť zmluvné podmienky. dodávatelia uzatvárali takéto zmluvy s veľkým počtom zákazníkov, pričom dodávateľ určuje v návrhu obsah zmluvy a spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom ich obsah zmeniť. Môže takúto zmluvu len prijať alebo odmietnuť. Jednou z podstatných náležitostí spotrebiteľskej zmluvy alebo zmluvy o spotrebiteľskom úvere je aj údaj o RPMN. Právne tento údaj je dôležitým pre spotrebiteľa, pretože mu slúži na zorientovanie a porovnanie ponúknutého produktu v rôznych finančných inštitúciách. Pokiaľ tento údaj absentuje, spája zákon s touto absenciou neplatnosť zmluvy o úvere, ale považuje takýto spotrebiteľský úrok za bezúročný a bez poplatkov. V prejednanej veci na základe zmluvy o úvere žalobca bol povinný vrátiť poskytnutý úver vo výške 20.000,- Sk, čo je 663,88 eur zvýšený o poplatok vo výške 238,33 eur. Žalobca však na úverovej zmluve uhradil celkovú sumu 929,77 eur a posledná platba bola evidovaná dňa 19.4.2004. Keďže úver bez údaju o RPMN sa považuje za bezúročný a bez poplatkov žalovaný
mal nárok na zaplatenie sumy 663,88 eur a nad rámec tejto sumy plnil bez právneho dôvodu a tým vzniklo bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného. Pokiaľ žalovaný vzniesol námietku premlčania a poukázala ustanovenia § 107 ods. 1 ods. 2 OZ, súd prvého stupňa dospel k záveru, že v danom prípade ide o 10 ročnú premlčaniu dobu, pretože bezdôvodné obohatenie žalovaného považoval súd za úmyselné. Žalovaný použil nekalú obchodnú praktiku a neumožnil prostredníctvom RPMN porovnať žalobcovi výhodnosť úveru oproti takémuto istému produktu iných dodávateľov. Žalovaný neobhájiteľné skryl neprimerane vysokú až úžerovú cenu úveru do poplatku za poskytnutie úveru a poskytol žalobcovi úver, pri ktorom dohoda o výške úrokov presiahla miera úrokov, ktoré poskytovali peňažné ústavy v čase, kedy zmluva bola uzavretá. Potvrdenie žalovaného, že nešlo o úmyselné konanie nepresvedčilo súd prvého stupňa. Vzhľadom k tomu považoval lehotu, ktorá vzhľadom na námietku premlčania mala plynúť vo veci za lehotu 10ročnú a v tejto lehote dva roky pri dodržaní dvojročnej subjektívnej lehoty po informácii, ktorá prebehla na stránke Ministerstva spravodlivosti SR v roku 2013 a po prvej porade s právnym zástupcom žalobca 9.8.2013 sa dozvedel o tom, že došlo zo strany žalovaného k bezdôvodnému obohateniu, a preto splnil aj subjektívnu aj objektívnu lehotu pokiaľ išlo o vznesenú námietku premlčania.
Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. Uviedol, že žalovaný je presvedčený, že mu bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom a konanie má inú vadu, ktorá môže mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nakoľko je presvedčený vo veci rozhodoval síce vecne nie však miestne príslušný súd a má a to, že nie sú splnené podmienky za ktorých môže súd konať. V zmysle vyššie citovaného ustanovenia teda procesnými podmienkami konania na strane súdu možno rozumieť predovšetkým právomoc a príslušnosť súdu. chýbajúca miestna príslušnosť na strane prvostupňového súdu predstavuje nedostatok podmienky konania, ktorým sa súd pred termínom pojednávania absolútne nezaoberal. Prvoradou podmienkou na správne ustálenie osoby zákonného sudcu je totiž správne ustálenie vecnej, resp. miestnej príslušnosti konajúceho súdu. Žalovaný je toho názoru, že súd sa riadne nevysporiadal s charakterom zmluvy o úvere č. XXXXXXX a jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné. pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami účastníka. Z uvedeného je evidentné, že súd predmetné rozhodnutie neodôvodnil spôsobom vyplývajúcim z ust. § 157 ods. 2 O.s.p.. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku osoby, ktorá ma bezdôvodné obohatenie vydať. Ak sa teda takáto osoba premlčania dovolá, nemožno premlčané právo priznať. Súd oprávnenej osobe nemôže premlčané právo priznať, keďže vznesením námietky premlčania zaniká nárok na autoritatívnu vynútiteľnosť uplatneného práva. Vydanie bezdôvodného obohatenia sa žalobca v zmysle ustanovení OSP môže domáhať v subjektívnej (dvojročnej) lehote, najneskôr však do uplynutia 3 ročnej objektívnej premlčacej lehoty. Ich začiatok je upravený odlišne. Tieto dve premlčacie doby začínajú plynúť, plynú a končia sa nezávisle od seba. Ich vzájomný vzťah je taký, že ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že poškodenému ešte plynie druhá premlčacia doba. Súd úmysel žalovaného nijako nepreukázal. Nakoľko nebol preukázaný úmysel žalovaného bezdôvodne sa obohatiť na účet žalobcu, má žalovaný za to, že sú predmetnú vec nesprávne právne posúdil a nárok žalobcu sa stal premlčaný v objektívnej trojročnej premlčacej lehote.
K odvolaniu sa vyjadril aj žalobca. Ten uviedol vo svojom odvolaní, že žalovaný jednoznačne konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a naopak žalobca takto nekonal. Medzi účastníkmi bola uzavretá spotrebiteľská zmluva, ktorá v čase uzavretia úverovej zmluvy neobsahovala údaj, ktorý je vymenovaný v ustanovení § 2 písm. b zákona o spotrebiteľských úveroch, preto súd prvého stupňa správnym spôsobom rozhodol o nároku žalobcu a navrhol toto rozhodnutie potvrdiť. Pokiaľ ide o rozhodnutie ohľadne premlčacej lehoty poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR 33 Odo 938/2002.
Odvolací súd prejednal rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v § 212 ods. 1, 2 O.s.p., a to bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
Vo veci bol zistený dostatočným spôsobom skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený aj správny právny záver. Na týchto skutkových a právnych zisteniach sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.
Z obsahu spisu je zrejme, že účastníci konania uzavreli zmluvu o úvere č.7200281 dňa 24.9.2003. Na základe tejto zmluvy poskytol žalovaný ako veriteľ žalobcovi ako dlžníkovi sumu 20.000,- Sk, čo je 663,88 eur za poplatok vo výške 238,33 eur, RPMN v zmluve nebola uvedená. Žalobca zaplatil poslednú splátku 19.4.2004. Listom vyzval na vrátenie sumy 265,89 eur s príslušenstvom. Žalovaný prijal od žalobcu oproti poskytnutému úveru sumu 265,89 eur bez riadneho odôvodnenia.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia predmetných úverových zmlúv (ďalej len „Občiansky zákonník"), Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka).
Ako vyplýva z § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa čl. 4 ods. 6 Smernice, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
V zmysle § 2 písm. a), b) zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia zmluvy, ďalej len zákon, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Z § 3 ods. 1 zákona vyplýva, že veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; 3) v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
Podľa § 3 ods. 2 zákona, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Ako vyplýva z § 4 ods. 2, písm. g) zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
V zmysle § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
Vo vzťahu k námietke vecnej a miestnej príslušnosti odvolací súd poukazuje na ust. § 7 ods. 1 a 3 O.s.p.. V danom prípade ide o nárok vyplývajúci zo spotrebiteľského úveru, na ktorý sa vzťahuje zákon č. 258/2001 Z.z. a prioritne úprava podľa Občianskeho zákonníka, tým je daná právomoc všeobecného súdu a konkrétne okresného súdu ako súdu prvého stupňa (§ 9 ods. 1 O.s.p.).
Pokiaľ ide o miestnu príslušnosť platí ustanovenie § 87 písm. f/ O.s.p., teda miestna príslušnosť daná a výber. Tento výber miestne príslušného všeobecného súdu je daný práve žalobcovi - spotrebiteľovi.
Preto tieto námietky odvolací súd považoval za nedôvodné.
Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia je potrebné poukázať na skutočnosť, podľa ktorej špeciálna úprava spotrebiteľského úveru v čase uzatvárania zmlúv bola obsiahnutá v zákone č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Tento právny predpis v ustanovení § 2 písm. a/ definoval spotrebiteľský úver ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme. Hoci pojem úver bol do tohto ustanovenia doplnený až novelou uskutočnenou zákonom č. 568/2007 účinnou od 1.1.2008 táto okolnosť neznamená, aby na úvery poskytnuté pred týmto dňom sa nemala vzťahovať úprava obsiahnutá v zákone č. 258/2001 Z. z. účinnom do 31.12.2007. Zákon č. 258/2001 Z. z. účinný či už do 31.12.2007, alebo od 1.1.2008 v ustanovení § 2 písm. a/ obsahoval len príkladný, teda neuzavretý výpočet foriem spotrebiteľských úverov. Za spotrebiteľský úver sa tak mohla považovať akákoľvek forma spotrebiteľského úveru v tomto ustanovení osobitne nevymenovaná. Navyše samotný zákon č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2007 vo svojom názve obsahoval termín úver a preto by nebolo logické len v dôsledku neuvedenia tohto pojmu v ustanovení § 2 písm. a/ neaplikovať na právne vzťahy vzniknuté medzi účastníkmi uzatvorením zmlúv o úvere tento špeciálny právny predpis.
Veriteľom v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom v čase uzatváranie zmlúv je fyzická alebo právnická osoba poskytujúca spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a spotrebiteľom podľa ustanovenia § 3 ods. 2 tohto právneho predpisu fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý žalovaným túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek pochybností všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré žalobkyňa ovplyvniť nemohla, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Žalovaný má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a v priebehu odvolacieho konania nebolo žalovaným tvrdené a ani preukázané, aby úver poskytoval žalobkyni za účelom výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania.
Nedôvodnými sú i námietky poukazujúce na nedostatok náležitosti vyžadovaných ustanovením § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvárania zmlúv ako sú opis tovaru alebo služby, cena tovaru alebo služby, adresa predávajúceho, na ktorej možno uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, identifikácia vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom. Zákon č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvárania zmlúv v závislosti od formy poskytovaného úveru za veriteľa považoval aj predávajúceho čo je zrejmé z ustanovenia § 3 ods. 1. Náležitosti týkajúce sa identifikácie tovaru, služby, predávajúceho alebo vlastníka sa v zmluve majú uvádzať len vtedy, ak predmetom spotrebiteľského úveru bolo dodanie tovaru alebo poskytnutie služby. Žalovaný žalobkyni žiaden tovar nedodal a ani jej neposkytol žiadne služby. Predmetom zmlúv bolo len dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov s vopred dohodnutými mesačnými splátkami. Navyše je nepochybné, že peňažné prostriedky poskytnuté boli a žalobkyňa tieto peňažné prostriedky začala aj čerpať. V dôsledku tejto skutočnosti aj pri prípadnom nesplnení podmienok podľa ustanovenia § 4 ods. 2 sa zmluvy v súlade s ustanovením § 4 ods. 4 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmlúv museli považovať za platné.
V zmluvách o úvere chýba akýkoľvek údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov. Tento údaj predstavuje jednu z náležitosti zmlúv o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 písm. g/ zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmlúv. S neuvedením ročnej percentuálnej miery nákladov sa nespája neplatnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zákon č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmlúv však v ustanovení § 4 ods. 2 písm. g/ poskytuje spotrebiteľovi zvýšenú ochranu a to v tom, že v prípade, ak nie je ročná percentuálna miera nákladov uvedená v zmluve spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Pri takejto právnej úprave, ak zmluvy údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov neobsahovali žalovanému nemohol vzniknúť zákonný nárok na zaplatenie dohodnutých poplatkov. Prijatím takéhoto plnenia bez právneho dôvodu vzniklo na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie, ktoré musí vydať podľa ustanovenia § 451 Občianskeho zákonníka.
Vo vzťahu k námietke žalovaného o potrebe aplikácie ustanovenia § 394 ods. 2 Obchodného zákonníka pri posudzovaní premlčania je nevyhnutné zdôrazniť, že toto ustanovenie sa vzťahuje iba na vrátenie
plnenia uskutočneného podľa neplatnej zmluvy. S neuvedením ročnej percentuálnej miery nákladov zákon č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmlúv však sankciu neplatnosti nespájal. Preto pri nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia vzniknutého plnením bez právneho dôvodu sa muselo vychádzať z ustanovenia § 107 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Správnym je i záver o vzniku úmyselného bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného v dôsledku čoho sa inak trojročná objektívna premlčacia doba predĺžila na 10 rokov odo dňa keď k bezdôvodnému obohateniu došlo.
Žalovaný ako nebankový subjekt má dlhodobo v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov a teda jeho povinnosťou bolo poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov. V čase uzatvárania zmlúv už niekoľko rokov platila pri spotrebiteľských úveroch úprava vyžadujúca uvádzať ročnú percentuálnu mieru nákladov umožňujúcu spotrebiteľom zorientovať sa v ponukách rôznych finančných inštitúcii poskytujúcich úvery a posúdiť výhodnosť poskytnutého úveru. Žalovaný v období od 28.2.2005 do 16.7.2007 uzatvoril so žalobkyňou 4 zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom ani v jednej z nich údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov neuviedol. Takéto dlhodobé ignorovanie zákonnej povinnosti uvádzať ročnú percentuálnu mieru nákladov sa nedá hodnotiť inak ako úmyselné konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu.
S prihliadnutím na uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 219 O.s.p. napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p., teda v zmysle zásady úspechu. Keďže v odvolacom konaní mal úspech žalobca, ktorý sa vyjadril k odvolaniu žalovaného a uplatnil si nárok na náhradu trov konania za jeden meritórny úkon právnej služby, t.j. vyjadrenie k odvolaniu z hodnoty sporu podľa § 10 a 13a vyhlášky č. 655/2004 Zb. za jeden úkon právnej služby to bola suma 23,24 eur k tomu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004, režijný paušál vo výške 8,39 eur, spolu potom trovy právneho zastúpenia predstavovali sumu 31,63 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.