Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-3C/243/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica samosudkyňou JUDr. Jankou Butašovou v právnej veci navrhovateľa: CP Inkaso, s.r.o., so sídlom Hvězdova 1716/2, 140 78 Praha 4, IČO: 29 027 241, zastúpeného splnomocnencom: Mgr. Peter Starinský, advokát so sídlom Panenská 13, 811 03 Bratislava, proti odporcovi: Z. D., nar. XX.X.XXXX, I. XXXX/X, XXX XX G., štátny občan SR, zastúpeným súdom ustanovenou opatrovníčkou: A.. W. G., zamestnankyňa F. súdu S., o zaplatenie 14.492,11 CZK s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a .

Odporcovi súd n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľ podal na Okresný súd Skalica dňa 27.6.2014 návrh, ktorým navrhol zaviazať odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 14.492,11 Kč, úrok z úveru vo výške 16,80 % ročne zo sumy 14.492,11 Kč od 19.10.2013 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 7,75 % ročne zo sumy 14.492,11 Kč od 19.10.2013 do zaplatenia, a trovy konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že uzatvoril s odporcom dňa 18.4.2008 Smlouvu o úvěru č. XXXXXXXXXX (ďalej len „zmluva o úvere“), na základe ktorej bol pre odporcu zriadený úverový účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, na ktorý mu bol poskytnutý úver vo výške 40.000,- Kč pri dohodnutej úrokovej sadzbe vo výške 16,8 % ročne. Odporca sa zaviazal uhradiť úver v mesačných splátkach vo výške 890 Kč ku 15. dňu každého mesiaca odo dňa 15.5.2008 a posledná splátka mala byť uhradená dňa 15.4.2014. Zmluva bola uzatvorená v súlade s § 497 a nasl. zák. č. 513/1991 Zb. podľa českého právneho poriadku. Nedeliteľnou súčasťou zmluvy sú Všeobecné obchodné podmienky České spořitelny, a.s. (ďalej len „VOP“) a Sadzobník poplatkov. Pre prípad, že je dlžník v omeškaní s úhradou jednej splátky úveru po dobu dlhšiu ako 3 mesiace alebo so splatením viac ako dvoch splátok v dohodnutej lehote, bolo v zmluve o úvere dohodnuté, že Česká sporiteľňa je oprávnená požadovať splatenie celého zostatku úveru v lehote, ktorú určí. Vzhľadom k tomu, že odporca porušil zmluvnú dohodu predovšetkým tým, že nesplácal úver, napriek tomu, že bol opakovane vyzývaný zaslanými upomienkami, nesplatená časť úveru spolu s príslušenstvom sa v súlade so zmluvou o úvere stala splatnou ku dňu 22.11.2010 a to výzvou s výstrahou zo dňa 6.10.2010, zaslanou odporcovi doporučene. Ku dňu splatnosti úveru bol odporca povinný uhradiť zostatkovú časť nesplateného úveru vo výške 32.957,04 Kč. Do dňa splatnosti úveru boli odporcovi naúčtované aj zmluvou dohodnuté poplatky, pričom zostatok neuhradených poplatkov tvoril čiastku 744,- Kč. Úhradami vykonanými odporcom po splatnosti úveru do 18.10.2013 bolo započítané podľa ustanovení § 330 Obchodného zákonníka a v zmysle zmluvy o úvere najprv príslušenstvo istiny. Poplatky boli k uvedenému dňu započítané v plnej výške 744,- Kč, úroky z úveru boli započítané v plnej výške a úroky z omeškania boli započítané taktiež v plnej výške. Celková dlhovaná suma z nesplateného úveru je vo výške 14.492,11 Kč, čo činí navrhovateľom požadovanú dlžnú istinu úveru. Žalobou uplatnená

čiastka je teda súčtom nesplateného zostatku úveru, riadnych úrokov z úveru a prípadne poplatkov podľa zmluvy o úvere a Sadzobníku poplatkov.

Právomoc tunajšieho súdu na konanie je daná nariadením Rady ES č. 44/2001, kapitola II, oddiel 4, čl. 16, bod 2, podľa ktorého druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko. Nakoľko Zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou, keď bola uzatvorená medzi bankou (Českou spořitelnou, a.s.) ako dodávateľom služby konajúcou v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej podnikateľskej alebo inej obchodnej činnosti, t.j. spotrebiteľom, je daná právomoc tunajšieho súdu, keďže odporca má bydlisko na území Slovenskej republiky, a to v obvode Okresného súdu Skalica.

Navrhovateľ sa na pojednávanie nedostavil, predvolanie na pojednávanie mu bolo doručené riadne a včas, svoju neúčasť neospravedlnil.

Odporca, ani jeho opatrovníčka sa k návrhu nevyjadrili.

Súd vec prejednal s použitím ustanovenia § 101 ods. 2 O.s.p. bez prítomnosti navrhovateľa, odporcu, opatrovníka odporcu a prihliadol na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy berúc do úvahy, že vec bolo možné rozhodnúť aj na základe listinných dôkazov.

Súd vykonal dokazovanie Smlouvou o úvěru č. XXXXXXXXXX zo dňa 18.04.2008, dokladom o prijatí čiastky 40.000 Kč zo dňa 21.4.2008, výzvou zo dňa 6.10.2010 ohľadne omeškania odporcu s platením splátok, oznámením Českej spořitelny, a.s. o postúpení pohľadávky na navrhovateľa, Zmluvou o postúpení pohľadávok medzi Českou spořitelnou, a.s. a navrhovateľom zo dňa 27.10.2011, časťou prílohy k tejto zmluve o postúpení pohľadávok, prehľadom obratov na účte odporcu, prehľadom platieb uhradených po zosplatnení úveru, sadzobníkom Českej spořitelny, a.s. a zistil tento skutkový stav veci:

Podľa Smlouvy o úvěru č. XXXXXXXXXX zo dňa 18.4.2008 uzavrel právny predchodca navrhovateľa Česká spořitelna, a.s. s odporcom zmluvu o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodního zákoníku, kde sa navrhovateľ zaviazal poskytnúť odporcovi bezúčelový úver v hotovosti vo výške 40.000 Kč najneskôr do 14.5.2008. Odporca sa zaviazal splatiť úver pravidelnými splátkami vo výške 890 Kč vždy k 15. dňu každého mesiaca s prvou splátkou dňa 15.5.2008 a poslednou splátkou v sume 861,- Kč dňa 15.4.2014, ktorý je dňom konečnej splatnosti úveru, celkom v počte 72 splátok, v prípade dodržania podmienok splácania. Podľa bodu 7. zmluvy v prípade omeškania so splátkou je banka oprávnená požadovať z nesplatených súm úrok z omeškania vo výške ročnej úrokovej sadzby podľa zmluvy o úvere zvýšenej o 10 % ročne a ceny spojené so správou úveru v omeškaní. Podľa bodu 9. bola dohodnutá pevná úroková sadzba 16,80 % ročne. Podľa bodu 11. zmluvy sa žalovaný zaviazal zaplatiť ceny za úkony súvisiace s poskytnutím a správou úveru a to cenu za prijatie, posúdenie a vyhodnotenie žiadosti v sume 400 Kč, cenu za správu a vedenie úverového účtu v sume 49 Kč za každý začatý kalendárny mesiac. V bode 12. zmluvy bola dohodnutá ročná percentuálna sadzba nákladov 18,91 %. Podľa bodu 20. zmluvy súčasťou zmluvy sú Všeobecné obchodné podmienky.

Z pokladničného dokladu Českej spořitelny, a.s. zo dňa 21.4.2008 mal súd preukázané, že odporcovi Česká spořitelna,a .s. poskytla sumu 40.000 Kč a odporca túto sumu prijal, čo potvrdil svojim podpisom.

Z historického výpisu z účtu odporcu do zosplatnenia úveru súd zistil, že úver bol odporcom čerpaný dňa 21.4.2008 vo výške 40.000 Kč, odporcovi bol vyrúbený poplatok za poskytnutie úveru 400 Kč. Ku dňu zosplatnenia 21.11.2010 je uvedený dlh odporcu vo výške 32 957,04 Kč. Z výpisu súd ďalej zistil, že odporcovi boli účtované úroky, úroky z omeškania, poplatky za vedenie účtu, poplatky za upomienky. Z prehľadu platieb uhradených odporcom po zosplatnení úveru v období od 22.02.2011 do 18.10.2013 súd zistil, že odporca celkovo zaplatil 35.454,- Kč, ktorá čiastka bola použitá na úhradu úroku z úveru, úroku z omeškania, poplatkov a čiastočne aj na úhradu istiny. Ku dňu 18.10.2013 je evidovaná dlžná istina vo výške 14.492,11 Kč.

Výzvou s výstrahou k úhradě dlužné částky na úvěrovém účtu zo dňa 6.10.2010 vyzvala Česká spořitelna, a.s. odporcu k okamžitej úhrade dlhu najneskôr do 21.11.2010 v sume 3.166 Kč.

Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27.10.2011 spolu s prílohou má súd preukázané, že spoločnosť Česká spořitelna, a.s. ako postupca postúpila na postupníka, ktorým je súčasný navrhovateľ pohľadávku voči odporcovi uplatňovanú v tomto konaní.

Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 12.4.2012 oznamoval pôvodný veriteľ odporcovi, že postúpil pohľadávku voči nemu na navrhovateľa.

Vzhľadom k tomu, že v danom prípade sa jedná o spor s medzinárodným prvkom, pretože navrhovateľom je obchodná spoločnosť so sídlom v Českej republike a odporcom je občan Slovenskej republiky s bydliskom na území Slovenskej republiky, bolo potrebné rozhodnúť, aké právo sa na riešenie tohto sporu použije. Úverová zmluva bola uzavretá dňa 18.04.2008, preto pri určovaní rozhodného práva súd aplikoval ustanovenia Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky z r. 1980.

Podľa čl. 1 ods.1 Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky, ustanovenia tohto dohovoru sa uplatnia na zmluvné záväzky vo veciach s medzinárodným prvkom.

Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru, zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorí si zvolia účastníci zmluvy. Voľba musí byť výslovná alebo musí dostatočne spoľahlivo vyplývať z ustanovení zmluvy alebo z okolností prípadu. Účastníci zmluvy si môžu zvoliť právny poriadok, ktorým sa bude spravovať celá zmluva alebo len jej časť.

Podľa článku 5 ods. 1 Dohovoru, tento článok sa uplatní na zmluvy, ktorých predmetom je dodávka tovaru alebo poskytnutie služieb osobe („spotrebiteľ“) na účel, ktorý nemožno považovať za súčasť jeho podnikania alebo povolania, ako aj na zmluvu o poskytnutí úveru na tento účel. Podľa odseku 2 tohto článku, bez ohľadu na ustanovenia článku 3 nemôžu účastníci zmluvy svojou voľbou práva zbaviť spotrebiteľa ochrany, ktorú mu poskytujú imperatívne normy štátu jeho obvyklého pobytu: ak uzavretiu zmluvy predchádzala osobitná ponuka alebo reklama v tomto štáte a spotrebiteľ podnikol v tomto štáte všetky kroky potrebné z jeho strany na uzavretie zmluvy, alebo ak druhý účastník zmluvy alebo jeho zástupca prevzal v tomto štáte objednávku spotrebiteľa, alebo ak ide o kúpnu zmluvu a spotrebiteľ cestoval z tohto štátu do iného štátu a tam zadal objednávku, za predpokladu, že cestu spotrebiteľovi zabezpečil predávajúci s cieľom podnietiť spotrebiteľa, aby si tovar kúpil.

Podľa článku 10 ods. 1 Dohovoru, rozhodným právom pre zmluvu podľa článkov 3 až 6 a 12 tohto dohovoru sa spravujú najmä: a) jej výklad, b) plnenie zmluvných záväzkov, c) v rozsahu právomoci udelenej súdu procesnými normami dôsledky porušenia týchto záväzkov, vrátane stanovenia výšky náhrady škody, ak sa určuje na základe právnych predpisov, d) rôzne spôsoby zániku záväzkov, preklúzia a premlčanie, e) dôsledky neplatnosti zmluvy.

Podľa článku 7 ods. 2 Dohovoru, žiadne ustanovenie tohto dohovoru neobmedzuje uplatnenie noriem právneho poriadku štátu konajúceho súdu v situácii, v ktorej je ich použitie imperatívne bez ohľadu na to, ktorý právny poriadok je inak rozhodným právom pre zmluvu.

Z obsahu spisu vyplýva, že právny predchodca navrhovateľa a odporca uzatvorili zmluvu o úvere v zmysle ustanovení § 497 a nasl. zák.č. 513/1991 Sb. Obchodního zákoníku. Ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzatvorená v súlade s právnymi predpismi Českej republiky, čím si zmluvné strany zvolili právo, ktorým sa má ich zmluvný vzťah riadiť, t.j. právo platné na území Českej republiky. Vzhľadom na k tomu, že medzi zmluvnými stranami došlo k voľbe rozhodného práva, súd na zistený skutkový stav aplikoval právne predpisy platné v Českej republike v rozsahu stanovenom článkom 10 ods. 1 Dohovoru.

Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Sb. Obchodního zákoníku v platnom znení zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1 zákona č. 513/1991 Sb. Obchodního zákoníku v platnom znení od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššie prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v

čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Sb. Občanského zákoníku účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere, spotřebitelskými smlouvami jsou smlouvy kupní, smlouvy o dílo, případně jiné smlouvy, pokud smluvními stranami jsou na jedné straně spotřebitel a na druhé straně dodavatel.

Podľa § 55 ods. 1 zákona č. 40/1964 Sb. Občanského zákoníku účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere, smluvní ujednání spotřebitelských smluv se nemohou odchýlit od zákona v neprospěch spotřebitele. Spotřebitel se zejména nemůže vzdát práv, které mu zákon poskytuje, nebo jinak zhoršit své smluvní postavení.

Podľa § 55 ods. 3 zákona č. 40/1964 Sb. Občanského zákoníku účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere, v pochybnostech o významu spotřebitelských smluv platí výklad pro spotřebitele příznivější.

Podľa § 56 ods. 1 zákona č. 40/1964 Sb. Občanského zákoníku účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere, spotřebitelské smlouvy nesmějí obsahovat ujednání, která v rozporu s požadavkem dobré víry znamenají k újmě spotřebitele značnou nerovnováhu v právech a povinnostech stran.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 321/2001 Sb. tento zákon stanoví některé podmínky smlouvy, ve které se sjednává spotřebitelský úvěr, v souladu s právem Evropských společenství.

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 321/2001 Sb. pro účely tohoto zákona se rozumí a) spotřebitelským úvěrem poskytnutí peněžních prostředků nebo odložená platba, například ve formě úvěru, půjčky nebo koupě najaté věci, za které je spotřebitel povinen platit, b) spotřebitelem fyzická osoba, která při uzavírání a plnění smlouvy nejedná v rámci své obchodní nebo jiné podnikatelské činnosti a v jejíž prospěch je spotřebitelský úvěr sjednáván, c) věřitelem fyzická nebo právnická osoba poskytující spotřebitelský úvěr v rámci své obchodní nebo jiné podnikatelské činnosti nebo sdružení takovýchto osob, d) roční procentní sazbou nákladů na spotřebitelský úvěr procentní podíl z dlužné částky, který je spotřebitel povinen zaplatit věřiteli za období 1 roku.

Podľa § 517 ods. 1 zákona č. 40/1964 Sb. Občanského zákoníku dlužník, který svůj dluh řádně a včas nesplní, je v prodlení. Jestliže jej nesplní ani v dodatečné přiměřené lhůtě věřitelem mu poskytnuté, má věřitel právo od smlouvy odstoupit; jde-li o plnění dělitelné, může se odstoupení věřitele za těchto podmínek týkat i jen jednotlivých plnění.

Podľa § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Sb. Občanského zákoníku jde-li o prodlení s plněním peněžitého dluhu, má věřitel právo požadovat od dlužníka vedle plnění úroky z prodlení, není-li podle tohoto zákona povinen platit poplatek z prodlení; výši úroků z prodlení a poplatku z prodlení stanoví prováděcí předpis.

Podľa § 1 Nariadenia vlády ČR č. 33/2010 Sb. výše úroku z prodlení odpovídá ročně výši repo sazby stanovené Č. Z. B. pro poslední den kalendářního pololetí, které předchází kalendářnímu pololetí, v němž došlo k prodlení, zvýšené o sedm procentních bodů.

Ako už súd vyššie uviedol, na predmetnú zmluvu o úvere použil ako rozhodné právo právny poriadok Českej republiky a podľa tohto poriadku posudzoval uvedenú zmluvu. Základná právna úprava právneho vzťahu zo zmluvy o úvere je daná v § 497 Obchodního zákoníku, ktorý je absolútnym obchodom a postavenie odporcu v zmluve ako spotrebiteľa zodpovedá charakteristike spotrebiteľa, danej v § 2 ods. 1 písm. b) zákona č. 321/2001 Sb. a postavenie navrhovateľa, ktorý poskytol podľa predmetu svojho podnikania finančné služby odporcovi podľa zmluvy vyplýva z ustanovenia § 2 ods. 1 písm. c) č. 321/2001 Sb. Zmluva o úvere bola uzavretá dňa 18.4.2008, t. j. za účinnosti Občanského zákoníku, ktorý špecifikuje, že v tomto právnom vzťahu vystupuje odporca ako spotrebiteľ, ktorý čerpaním uvedeného úveru uspokojuje svoje osobné potreby a zároveň navrhovateľ, ktorý vystupuje ako podnikateľ poskytujúci uvedené služby. Do Občanského zákoníku bola úprava spotrebiteľských zmlúv zavedená zákonom č. 367/2000 Sb. s účinnosťou od 1.1.2001, kedy sa zaraďovala medzi spotrebiteľské zmluvy kúpna zmluva, zmluva o dielo, prípadne iné zmluvy upravené v ôsmej časti Občanského zákoníku, pokiaľ zmluvnými stranami sú na jednej strane spotrebiteľ a na druhej strane dodávateľ, pričom

v súčasnosti sa podľa § 52 za spotrebiteľskú zmluvu považuje kúpna zmluva, zmluva o dielo, prípadne iné zmluvy, pokiaľ zmluvnými stranami sú na jednej strane spotrebiteľ a na druhej strane dodávateľ.

Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrhu nie je možné vyhovieť. V konaní mal súd preukázané, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa Českou spořitelnou, a.s. a odporcom dňa 18.04.2008 na základe uzatvorenej Zmluvy o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka Českej republiky vznikol záväzkovo - právny vzťah, v ktorom Česká spořitelna, a.s. zaviazala poskytnúť odporcovi úver vo výške 40.000 Kč a odporca sumu 40.000 Kč dňa 21.4.2008 od Českej spořitelny, a.s. prijal. V zmluve sa uvádza, že táto bola uzavretá podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka Českej republiky, súd však konštatuje, že v danom prípade sa zároveň jedná o zmluvu spotrebiteľskú v zmysle ust. § 52 Občianskeho zákonníka Českej republiky, a to vzhľadom na charakter postavenia účastníkov zmluvy, kde na jednej strane vystupovala banka ako dodávateľ služby konajúca v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a na druhej strane fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Z uvedeného dôvodu súd na právny vzťah vzniknutý zo zmluvy o úvere aplikoval nielen ako lex generalis, ale posudzoval ho aj s prihliadnutím k ustanoveniam zákona č. 40/1964 Sb. Občiansky zákonník Českej republiky vzťahujúcim sa k ochrane spotrebiteľa, nakoľko zmluva, z ktorej vyplýva žalovaný nárok, je zmluvou spotrebiteľského charakteru, a preto nie je vyňatá spod režimu ochrany spotrebiteľa. Súd po preskúmaní listinných dôkazov dospel k záveru, že zmluva o úvere bola uzavretá platne. Odporca bol v zmysle Zmluvy o úvere povinný splatiť úver v pravidelných mesačných splátkach vo výške 890 Kč od 15.05.2008, pričom posledná splátka vo výške 861,- Kč mala byť zaplatená do 15.4.2014. Súd mal preukázané výpisom z účtu odporcu, že odporca sa dostal do omeškania so splácaním splátok, preto banka svoju pohľadávku zo Zmluvy o úvere v súlade s bodom 8. Zmluvy o úvere zosplatnila ku dňu 22.11.2010. Ku dňu postúpenia pohľadávky na navrhovateľa dňa 27.10.2011 celková dlžná suma bola 24.727,85 Kč. S účinnosťou od 1. mája 2014 bol do zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa zákonom č. 102/2014 Z.z. zavedený § 5b, podľa ktorého orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Ide o legislatívne vyjadrenie princípu ochrany slabšej strany - spotrebiteľa, v právnych vzťahoch. Súd má za to, že uvedené ustanovenie má procesnoprávny charakter a súd je povinný aplikovať ho vždy pri rozhodovaní o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy, bez ohľadu na to, či z hľadiska hmotného práva bolo účastníkmi zvolené iné rozhodné právo, v tomto prípade právo Českej republiky.

V prípade ust. § 5b zákon neustanovuje žiadne intertemporálne pravidlá, preto vzhľadom na procesnoprávny charakter uvedeného ustanovenia, uplatňuje sa zásada okamžitej aplikability procesných noriem, to znamená, že procesná norma pôsobí odo dňa nadobudnutia svojej účinnosti na všetky spory prebiehajúce na súdoch. Podľa názoru tunajšieho súdu, ak je preukázané, že súd rozhoduje o nároku zo zmluvy, ktorá má spotrebiteľský charakter aj podľa právneho poriadku, ktorým sa riadi vznik tejto zmluvy a nároky z nej plynúce, potom musí súd prihliadať na premlčanie žalovaného nároku ex offo. Rozhodujúcou je tá skutočnosť, že v spore ide o nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, a nie to, že v danom prípade spotrebiteľská zmluva vznikla podľa práva Českej republiky. Pokiaľ ide o dĺžku premlčacej doby a začiatok jej plynutia, súd v súlade s článkom 10 ods. 1 Dohovoru aplikoval rozhodné právo Českej republiky. Podľa § 262 ods. 4 Obchodného zákonníka Českej republiky ve vztazích podle § 261 nebo podřízených obchodnímu zákoníku dohodou podle odstavce 1 se použijí, nevyplývá-li z tohoto zákona nebo ze zvláštních právních předpisů něco jiného, ustanovení této části na obě strany; ustanovení občanského zákoníku nebo zvláštních právních předpisů o spotřebitelských smlouvách, adhezních smlouvách, zneužívajících klauzulích a jiná ustanovení směřující k ochraně spotřebitele je však třeba použít vždy, je-li to ve prospěch smluvní strany, která není podnikatelem. Smluvní strana, která není podnikatelem, nese odpovědnost za porušení povinností z těchto vztahů podle občanského zákoníku a na její společné závazky se použijí ustanovení občanského zákoníku.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka Českej republiky, právo se promlčí, jestliže nebylo vykonáno v době v tomto zákoně stanovené (§ 101 až 110). K promlčení soud přihlédne jen k námitce dlužníka. Dovolá-li se dlužník promlčení, nelze promlčené právo věřiteli přiznat.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka Českej republiky pokud není v dalších ustanoveních uvedeno jinak, je promlčecí doba tříletá a běží ode dne, kdy právo mohlo být vykonáno poprvé.

Podľa § 397 Obchodného zákonníka Českej republiky nestanoví-li zákon pro jednotlivá práva jinak, činí promlčecí doba čtyři roky.

Vzhľadom na znenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 1.5.2014, súd bol povinný z úradnej moci prihliadať na oslabenie nároku navrhovateľa voči spotrebiteľovi z dôvodu jeho premlčania. Súd z hľadiska dĺžky premlčacej doby použil úpravu podľa Občianskeho zákonníka, ktorý v § 55 ods. 1 Občianskeho zákonníka Českej republiky zakotvuje pravidlo o nemožnosti úpravy zmluvných podmienok spotrebiteľskou zmluvou odchylne od zákona v neprospech spotrebiteľa, z čoho vyplýva, že použitie iných noriem než noriem spotrebiteľského práva na posúdenie dovolenosti dojednaní v spotrebiteľskej zmluve sa musí riadiť hľadiskom výhodnosti dojednania pre spotrebiteľa. V tejto súvislosti súd poukazuje na aktuálnu rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozhodnutí zo dňa 21.4.2015, sp. zn. X A. XX/XXXX vyslovil právny záver, že súd rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy by mal zohľadniť § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a § 52 ods. 2 vetu tretiu Občianskeho zákonníka, ktoré ustanovenia nadobudli účinnosť 1. mája 2014 a keďže právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia, od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. Podľa § 52 ods. 2 veta tretia Občianskeho zákonníka Slovenskej republiky v súčasnom znení, na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Prednostná aplikácia ustanovení Občianskeho zákonníka je zakotvená aj v ust. § 262 ods. 4 Obchodného zákonníka Českej republiky, podľa ktorého ustanovenia občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách a iné ustanovenia smerujúce k ochrane spotrebiteľa je potrebné použiť vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá nie je podnikateľom. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd posúdil otázku premlčania nároku navrhovateľa s použitím úpravy o premlčacích dobách v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka Českej republiky premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že právny predchodca navrhovateľa zosplatnil nesplatený zostatok úveru s príslušenstvom ku dňu 21.11.2010. Vzhľadom na uvedené, premlčacia doba začala plynúť dňa 22.11.2010 a uplynula dňa 22.11.2013. Návrh bol na súd podaný dňa 27.6.2014, teda po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby podľa občianskeho práva. Vzhľadom k tomu, že súd v súlade s ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 1.5.2014 je povinný prihliadať na premlčanie z úradnej moci a premlčacia doba vo vzťahu k žalovanému nároku uplynula pred podaním návrhu na súd, súd návrh v celom rozsahu zamietol.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému odporcovi nepriznal právo na náhradu trov konania, keďže odporca si ich v zákonnej lehote nevyčíslil a zo spisu mu žiadne trovy konania nevyplývajú.

Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ktorým je Exekučný poriadok.