Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3C-22-2022.pdf
PDF · 86.41 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
VK-3C/22/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Veľký Krtíš sudkyňou JUDr. Martou Kamenskou v spore žalobcu Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866, proti žalovanému O. O., D.. XX. XX. XXXX, H. N. XXX XX Z. XXX, o zaplatenie sumy 91,00 Eur istiny s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 91,00 Eur istiny, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 91,00 Eur od 11. 09. 2020 do zaplatenia, všetko na účet žalobcu IBAN: Z. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, S.: XXXXXXXXXX, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobcovi sa proti žalovanému p r i z n á v a nárok na náhrad trov konania v plnej výške 100 %.
odôvodnenie:
1. Podanou žalobou sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu vo výške 91,00 Eur istiny, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 91,00 Eur od 11. 09. 2020 do zaplatenia a nahradiť mu trov konania, všetko z titulu nezaplatenej úhrady nákladov, vzniknutých pri ochrane verejného zdravia. V žalobe uviedol, že dňa 11. 08. 2020 bola žalovanému vystavená faktúra č. XXXXXXXXXX vo výške 91,00 Eur, splatná do 10. 09. 2020 za stravu zabezpečenú počas nariadenej izolácie v karanténnom zariadení Holiday Inn Žilina za obdobie od 06. 05. 2020 do 13. 05. 2020. Keďže žalovaný pohľadávku štátu v lehote splatnosti faktúry neuhradil, bola žalovanému zaslaná Výzva na úhradu pohľadávky štátu zo dňa 19. 10. 2020 na zaplatenie dlžnej sumy do 30 dní od vystavenia výzvy, pričom sa mu listová zásielka vrátila s poznámkou „adresát je neznámy“. Žalovanému zaslal tiež Výzvu na úhradu pohľadávky štátu zo dňa 08. 03. 2022, ktorou vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy do 10 dní od doručenia tejto výzvy, pričom sa mu doporučená listová zásielka vrátila s poznámkou „adresát neznámy“. Keďže žalovaný nezaplatil dlžnú sumu v lehote splatnosti, dostal sa do omeškania s plnením peňažného dlhu, čím mu vznikla povinnosť zaplatiť aj zákonný úrok z omeškania, ktorý je v súlade s ustanovením § 121 ods. 3, § 517 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, v spojení s § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka vo výške 5,00 % ročne, a to zo sumy 91,00 Eur od 11. 09. 2020 do zaplatenia. Poukázal na § 58 ods. 2 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého „náklady, ktoré vzniknú pri plnení povinností ustanovených týmto zákonom a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi upravujúcimi ochranu verejného zdravia, uhrádza ten, kto je povinný tieto povinnosti plniť“. Tvrdil, že predmetné ustanovenie umožňuje obmedziť vlastníctvo fyzickej osoby v rozsahu nákladov, ktoré vzniknú pri plnení povinností uložených fyzickej osobe v záujme ochrany verejného zdravia tým, že tieto náklady je fyzická osoba povinná znášať. Uloženie povinnosti znášať náklady, ktoré vzniknú pri plnení povinností ustanovených citovaným zákonom a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi upravujúcimi ochranu verejného zdravia, osobe, ktorá je
povinná tieto povinnosti plniť, je podľa Ústavného súdu SR v súlade s ustanoveniami Ústavy SR (nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 4/2021). Faktúra predstavuje plnenie v podobe paušálnych nákladov za stravu, ktorá bola žalovanému zabezpečená počas doby nariadenej izolácie v karanténnom zariadení. Zastáva názor, že žalovaný by si potreboval zabezpečiť stravu aj v prípade, ak by nebol umiestnený v karanténnom zariadení, a preto postupoval v súlade s príslušnými platnými právnymi predpismi a stravu žalovanému zabezpečil. Zdôraznil, že vychádzajúc z platnej právnej úpravy, je povinný využívať všetky právne prostriedky na ochranu majetku štátu, v súlade so zákonom NR SR č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov ako aj zákonom č. 374/2014 Z. z. o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý mu ukladá povinnosť využívať všetky právne prostriedky na vymoženie pohľadávky štátu a dbať, aby nedošlo k jej zániku alebo premlčaniu, zániku alebo premlčaniu práv na jej vymáhanie a k zníženiu pohľadávky štátu.
2. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca označil ako dôkazy Faktúra č. XXXXXXXXXX zo dňa 11. 08. 2020, Podanie žalobcu zo dňa 21. 08. 2020, elektronické podpisy č.l. 4, História činnosti záznamu č.l. 4p.v., doporučená zásielka č.l. 5, Výzva na úhradu pohľadávok po lehote splatnosti - strava počas karantény zo dňa 19. 10. 2020, doporučená zásielka č.l. 6, Výzva na úhradu pohľadávky štátu zo dňa 08. 03. 2022, doporučená zásielka č.l. 7, ktoré súdu aj predložil.
3. Okresný súd Veľký Krtíš vydal dňa 17. 05. 2022 platobný rozkaz č. k. 3C/22/2022-15, ktorý však nebolo možné doručiť žalovanému do vlastných rúk, preto súd uznesením zo dňa 21. 07. 2022 č.k. 3C/22/2022-24 platobný rozkaz zrušil.
4. Oznámenie o podanej žalobe súd v zmysle ustanovenia § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), zverejnil na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu dňa 23. 08. 2022. Žaloba sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú a to dňa 08. 09. 2022, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. Výzvou zo dňa 23. 08. 2022 súd vyzval žalovaného, aby sa do 15 dní vyjadril k podanej žalobe a ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva, aby vo vyjadrení uviedol rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žalovaný nevyužil žiadne prostriedky procesnej obrany, k veci sa nevyjadril ničím, na výzvu súdu vôbec nereagoval.
5. Vzhľadom na to, že ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2.000,00 Eur, podľa ustanovenia § 177 ods. 2 písm. a/ CSP súd na predmetný spor nenariaďoval pojednávanie a podľa ustanovenia § 219 ods. 3 CSP oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Strany sporu sa na verejné vyhlásenie rozsudku neustanovili, preto súd podľa ustanovenia § 219 ods. 1 CSP vyhlásil rozsudok.
6. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalovanému v čase od 06. 05. 2020 do 13. 05. 2020 bola zabezpečená nariadená izolácia v karanténnom zariadení Holiday Inn Žilina. Za poskytovanie stravy počas nariadenej izolácie žalobca vystavil žalovanému dňa 11. 08. 2020 faktúru č. XXXXXXXXXX vo výške 91,00 Eur, splatnú do 10. 09. 2020. Z doporučenej zásielky, predloženej žalobcom a založenej v spise na č.l. 5 vyplýva, že faktúra bola žalovanému doručovaná na adresu trvalého bydliska a dňa 16. 09. 2020 sa vrátila žalobcovi s tým, že adresát je neznámy. Žalovaný predmetnú sumu žalobcovi neuhradil, preto žalobca Výzvou na úhradu pohľadávok po lehote splatnosti - strava počas karantény zo dňa 19. 10. 2020, vyzval žalovaného k dobrovoľnému plneniu do 30 dní od vystavenia výzvy a o zaslanie dokladu o úhrade. Zároveň žalobca žalovaného poučil podľa § 58 ods. 2 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, s tým, že jeho vedenie rozhodlo, že fyzické osoby nebudú platiť všetky náklady, ktoré sú spojené s povinnou karanténou, ale len stanovenú paušálnu čiastku za stravu. Z doporučenej zásielky, predloženej žalobcom a založenej v spise na č.l. 6 vyplýva, že výzva bola žalovanému znovu doručovaná na adresu trvalého bydliska a dňa 21. 10. 2020 sa vrátila žalobcovi s tým, že adresát je neznámy. Žalovaný na výzvu nevykonal ani čiastočnú úhradu. Výzvou na úhradu pohľadávky štátu zo dňa 08. 03. 2022, žalobca vyzval žalovaného, aby dlžnú sumu výške 91,00 Eur uhradil do 10 dní od doručenia výzvy, ktorú mu odoslal prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s.,. Z doporučenej zásielky žalobcu (č.l. 7) vyplýva, že sa vrátila žalobcovi dňa 16. 03. 2022 z adresy trvalého pobytu žalovaného s tým, že adresát je neznámy. Z Nálezu Ústavného súdu SR vo veci sp. zn. PL. ÚS 4/2021, na ktorý poukázal žalobca, súd zistil, že Ústavný súd SR na neverejnom zasadnutí pléna dňa 08. 12. 2021 rozhodol v konaní o súlade ustanovení § 4 ods. 1, písm. g/, § 12
ods. 3, písm. f/ v časti „izolácia v domácom prostredí alebo v zdravotníckom zariadení, prípadne inom určenom zariadení“ a v časti „karanténne opatrenia“, § 48 ods. 4, písm. n/, u/ a aa/, § 51 ods. 1, písm. d/ v časti „izolácií a karanténnym opatreniam“, § 58 ods. 2 zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov tak, že ustanovenia § 4 ods. 1, písm. g/ a § 48 ods. 4, písm. aa/ Zákona o ochrane verejného zdravia nie sú v súlade s článkom I., ods. 1, s článkom II., ods. 2 a 3 a s článkom XIII., ods. 1, písm. a/ a ods. 2 Ústavy SR. Ustanovenia § 12 ods. 2, písm. f/ v časti „alebo v zdravotníckom zariadení, prípadne inom určenom zariadení“ a v časti „karanténne opatrenia“, ustanovenie § 48 ods. 4, písm. n/ v časti „alebo karanténa osoby podozrivej z nákazy“, ustanovenie § 48 ods. 4, písm. u/ v časti „alebo karanténa“ a ustanovenie § 51 ods. 1, písm. d/ v časti „a karanténnym opatreniam“ Zákona o ochrane verejného zdravia nie sú v súlade s článkom XVII., ods. 1, 2 Ústavy SR v spojení s článkom I., ods. 1, s článkom II., ods. 2, s článkom XIII., ods. 2 a 4 Ústavy SR a s článkom V., ods. 1, písm. e/, ods. 2 a ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Vo zvyšnej časti návrhu Ústavný súd SR nevyhovel. Z uvedeného nálezu Ústavného súdu SR jednoznačne vyplýva, že pokiaľ sa Ústavný súd SR zaoberal ústavnosťou § 58 ods. 2 zákona č. 355/2007 Z.z., v tejto časti uvedené ustanovenie považoval za súladné s Ústavou SR a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
7. Podľa ustanovenia § 58 ods. 2 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, náklady, ktoré vzniknú pri plnení povinností ustanovených týmto zákonom a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi upravujúcimi ochranu verejného zdravia, uhrádza ten, kto je povinný tieto povinnosti plniť.
8. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z citovaného ustanovenia zákona. Z listinných dôkazov predložených žalobcom je nesporné, že žalovanému v čase od 06. 05. 2020 do 13. 05. 2020 bola zabezpečená nariadená izolácia v karanténnom zariadení, kde mu bolo riadne poskytnuté stravovanie. Za poskytovanie stravy žalobca vystavil žalovanému faktúru vo výške 91,00 Eur, ktorú však žalovaný neuhradil v lehote splatnosti do 10. 09. 2020. Žalovaný ani napriek predžalobnej výzve žalobcu a ani následnej písomnej výzve na dobrovoľné plnenie, nevykonal úhradu ani čiastočne. Je nepochybné, že náklady, ktoré vznikli pri plnení povinností ustanovených zákonom (Zákonom č. 355/2007 Z. z. a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi upravujúcimi ochranu verejného zdravia) uhrádza ten, kto je povinný tieto povinnosti plniť. Takáto povinnosť svedčí žalovanému a žalobca dôvodne uplatnil nárok na zaplatenie paušálnych nákladov za stravu, ktorá bola žalovanému zabezpečovaná počas nariadenej izolácie v karanténnom zariadení. Je totiž povinnosťou žalobcu, ktorá mu vyplýva z právnych predpisov, najmä Zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov a tiež Zákona č. 374/2014 Z. z. o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, využívať všetky právne prostriedky na vymoženie pohľadávky štátu a dbať na to, aby nedošlo k zániku alebo premlčaniu a tým k zníženiu pohľadávky štátu. Preto potom súd považoval žalobu žalobcu v časti uplatnenej istiny za dôvodnú a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu istiny v celkovej výške 91,00 Eur.
9. So zreteľom na to, že žalovaný nezaplatil žalobcovi riadne a včas žalovanú sumu a dostal sa do omeškania so zaplatením peňažného dlhu, vznikol žalobcovi nárok aj na zaplatenie úroku z omeškania od dňa omeškania žalovaného t.j. od 11. 09. 2020 do zaplatenia, od kedy je žalovaný v omeškaní so zaplatením peňažného dlhu (a to od nasledujúceho dňa po splatnosti faktúry dňa 10. 09. 2020). Preto súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi spolu s istinou vo výške 91,00 Eur úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne od 11. 09. 2020 z dlžnej sumy istiny do zaplatenia, v zmysle ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu od 16. 03. 2016 až doteraz činí 0,00 %, potom výška úrokov z omeškania zvýšená o päť percentuálnych bodov predstavuje 5,00 % ročne.
10. O náhrade trov konania strán sporu súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, a to na základe zásady úspechu. Žalobca mal v spore plný úspech, preto mu súd priznal proti neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnej výške 100 %. V zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Veľký Krtíš písomne v 3 vyhotoveniach a rozhoduje o ňom Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odvolaní sa uvedú všeobecné náležitosti podania (§ 127 CSP), najmä ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka a podpis. Okrem toho sa uvedú aj osobitné náležitosti odvolania (§ 363 CSP) a to proti ktorému rozsudku smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozsudok považuje za nesprávny (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok.