Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21C-549-2015.pdf
PDF · 96.59 KB
Case nature
Area
Subarea
21C/549/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudcom Mgr. Petrom Sivákom v právnej veci žalobcu Friendly Finance Slovakia s.r.o., so sídlom Hlavná 104, 040 01 Košice, IČO: 47 243 368, zast. Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom, so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanej P. C., nar. XX.X.XXXX, bytom J. XX, XXX XX Z., t.č. na neznámom mieste, zast. opatrovníčkou Z. W.S., pracovníčkou Okresného súdu Humenné, v konaní o zaplatenie 261,66 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 150,- eur ako aj úroky z omeškania vo výške 5,5% ročne z tejto sumy od 6.11.2013 až do zaplatenia, ako aj trovy konania pozostávajúce zo súdneho poplatku vo výške 2,94 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 12,82 eur, a to všetko v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti súd žalobu o zaplatenie sumy 46,66 eur ako individuálne dohodnutej odplaty a sumy 65,- eur ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky s príslušenstvom z a m i e t a.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 23.10.2015 voči žalovanej domáhal zaplatenia sumy 261,66 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 196,66 eur od 6.11.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania.
Svoju žalobu odôvodnil tým, že medzi ním a žalovanou došlo dňa 4.10.2013 k uzatvoreniu rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb, a zároveň zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru s tým, že žalovaná prijala návrh Rámcovej zmluvy a Zmluvy zo strany žalobcu v súlade s čl. III bodu 3 Rámcovej zmluvy, na základe ktorých žalobca poskytol žalovanej krátkodobý bezúčelový, bezúročný úver vo výške 150 eur. Predpokladom uzatvorenia zmluvy a rámcovej zmluvy bola registrácia žalovanej ako spotrebiteľa na adrese internetového sídla žalobcu ako veriteľa za účelom zriadenia užívateľského účtu a žiadosť o uzatvorenie zmluvy, o ktorú bol oprávnený požiadať výlučne spotrebiteľ s vytvoreným užívateľským účtom. Rámcová zmluva, zmluva a jej prípadné prílohy nadobudli platnosť a účinnosť dňom vyjadrenia súhlasu oboma zmluvnými stranami s ich textom. V prípade veriteľa bol tento súhlas zaslaný zaslaním predzmluvného formulára a návrhu zmluvy spotrebiteľovi formou elektronickej pošty. Zaregistrovaný spotrebiteľ vyjadril svoj súhlas kliknutím na odkaz, ktorý mu bol zaslaný veriteľom prostredníctvom elektronickej pošty. Zmluva bola uzatvorená v súlade so zákonom č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku. Podľa tvrdenia žalobcu sa žalovaná zaviazala žalobcovi vrátiť celkovú čiastku 196,96 eur, ktorú tvorí súčet poskytnutého úveru a individuálne dohodnutej odplaty za poskytnutie úveru vo výške 46,66 eur. Ďalej uviedol, že odplatu si žalovaná dojednala sama, a to v závislosti od výšky poskytnutej sumy a lehoty splatnosti úveru, pričom podľa zákona č. 129/2010 z.z. spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace. RPMN uvedená v zmluve preto skutočne
neodzrkadľuje reálnu hodnotu RPMN, nakoľko jej výpočet predpokladá ročný základ celkovej súčasnej hodnoty čerpaných prostriedkov. Vzhľadom na to je neadektávne posudzovať výšku RPMN. Žalobca predloženými písomnými výzvami vyzval žalovanú na úhradu jej záväzku, a preto si žalobca uplatnil aj náhradu skutočne vynaložených nákladov v celkovej výške 65 eur v súlade s článkom IV bodu 5 rámcovej zmluvy. Celková dlžná suma tak predstavuje 261,66 eur spolu s úrokmi z omeškania v zákonnej výške 5,5 % ročne zo sumy 196,66 eur od 6.11.2013 do zaplatenia.
Postupom podľa ustanovenia § 29 odsek 2 Občianskeho súdneho poriadku súd uznesením zo dňa 22.12.2015 č.k. 21C/549/2015-32 ustanovil žalovanej opatrovníka na zastupovanie, ochranu oprávnených záujmov a preberanie zásielok z dôvodu, že pobyt žalovanej súdu nie je známy, a to napriek vykonanému šetreniu po jej pobyte.
Na pojednávanie nariadené na deň 19.1.2016 sa nedostavil žalobca a jeho právny zástupca ani opatrovníčka žalovanej, pričom predvolanie na pojednávanie im bolo riadne doručené. Právny zástupca žalobcu písomným podaním doručeným súdu dňa 7.12.2015 ospravedlnil svoju neúčasť ako i neúčasť žalobcu na pojednávaní a súhlasil s prejednaním veci v ich neprítomnosti. Preto v súlade s ustanovením § 101 odsek 2 Občianskeho súdneho poriadku vec bola prejednaná bez prítomnosti účastníkov, právneho zástupcu žalobcu a opatrovníčky žalovanej s prihliadnutím na obsah spisu a vykonané dôkazy.
Súd vykonal v tejto veci dokazovanie oboznámením sa s obsahom žaloby zo dňa 27.8.2015 spolu s jej prílohami, a to rámcovou zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb zo dňa 4.10.2014, zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 4.10.2014, výpisom z účtu žalobcu, jednotlivými upomienkami, a s obsahom v spise ďalších pripojených listinných dôkazov a zistil nasledovný skutkový stav:
Žalobca a žalovaná uzavreli dňa 4.10.2014 prostredníctvom diaľkovej komunikácie Rámcovú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb, a zároveň zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru tým, že žalovaná prijala návrh rámcovej zmluvy a zmluvy zo strany žalobcu v súlade s článkom III. Bodu 3 rámcovej zmluvy, na základe ktorých žalobca poskytol žalovanej krátkodobý bezúčelový, bezúročný úver vo výške 150 eur. Žalovaná sa zaregistrovala na adrese internetového sídla žalobcu ako veriteľa za účelom zriadenia užívateľského účtu a požiadala o uzatvorenie zmluvy. Zmluva a jej prílohy nadobudli platnosť a účinnosť dňom vyjadrenia súhlasu oboma zmluvnými stranami s ich obsahom, pričom žalovaná ako spotrebiteľ vyjadrila súhlas formou elektronickej pošty kliknutím na odkaz, ktorý jej bol zaslaný. Na základe takto uzavretej zmluvy sa žalovaná zaviazala vrátiť žalobcovi celkovú sumu 196,66 eur, ktorá bola tvorená súčtom poskytnutého úveru a podľa žalobcu individuálne dohodnutej odplaty vo výške 46,66 eur, a to v lehote do 4.11.2013. Podľa tvrdenia žalobcu v žalobe žalovaná sumu poskytnutého úveru žalobcovi nevrátila v lehote splatnosti, a preto si žalobca uplatnil úrok z omeškania vo výške 5,5 % ročne z dlžnej sumy odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti až do zaplatenia.
Podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa ustanovenia § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
Podľa ustanovenia § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
Podľa ustanovenia § 52 odsek 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa ustanovenia § 52 odsek 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa ustanovenia § 52 odsek 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ustanovenia § 2 písmeno a) zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon č. 266/2005 Z.z.“), zmluvou na diaľku zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie.
Podľa ustanovenia § 2 písmeno c) zákona č. 266/2005 Z.z., dodávateľom osoba, ktorá je v rámci svojho podnikania zmluvným poskytovateľom finančných služieb prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na diaľku.
Podľa ustanovenia § 2 písmeno d) zákona č. 266/2005 Z.z., spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej sa výlučne na osobnú spotrebu poskytujú finančné služby na základe zmluvy na diaľku a ktorá pri jej uzavieraní a plnení nekoná v rámci svojho zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa ustanovenia § 1 odsek 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadovaní pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Pri výpočte odplaty sa vychádza z predpokladu, že spotrebiteľská zmluva zostane platná dohodnutý čas a že dodávateľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a lehotách dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve.
Podľa ustanovenia § 1a odsek 2 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ak ide o poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi na obdobie kratšie ako tri mesiace alebo o poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi, ktorých výška nepresiahne 100 eur, je najvyššia prípustná výška odplaty zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov 30 % ročne.
Podľa ustanovenia § 39 odsek 1 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa ustanovenia § 53 odsek 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa ustanovenia § 53 odsek 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi účastníkmi tohto konania bol založený záväzkový vzťah, a to na základe Rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb, a zároveň zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 4.10.2013 uzavretej prostredníctvom diaľkovej komunikácie tak, že žalovaná prijala návrh rámcovej zmluvy a zmluvy zo strany žalobcu v súlade s článkom III. bodu 3 rámcovej zmluvy. Žalovaná sa zaregistrovala na adrese internetového sídla žalobcu ako veriteľa za účelom zriadenia užívateľského účtu a požiadala o uzatvorenie zmluvy. Zmluva a jej prílohy nadobudli platnosť a účinnosť dňom vyjadrenia súhlasu oboma zmluvnými stranami s ich obsahom, pričom žalovaná ako spotrebiteľ vyjadrila svoj súhlas kliknutím na odkaz, ktorý jej bol zaslaný veriteľom prostredníctvom elektronickej pošty. Na základe takto uzavretých zmlúv žalobca poskytol žalovanej krátkodobý bezúčelový, bezúročný úver vo výške 150 eur. Táto suma bola žalovanej poukázaná na ňou uvedený účet, čo vyplýva zo žalobcom predloženého výpisu z účtu. Súd nemal pochybnosti o tom, že žalovaná si nesplnila svoje povinnosti
z týchto zmlúv a žalobcovi nevrátila sumu poskytnutého úveru riadne a včas, t.j. v lehote splatnosti do 4.11.2013.
Žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 150 eur, ktorý mala žalovaná vrátiť do jedného mesiaca spolu s odplatou vo výške 46,66 eur. Predmetná úverová zmluva je svojou povahou spotrebiteľskou zmluvou v súlade s ustanovením § 52 odsek 1 Občianskeho zákonníka. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom s dôverou bez možnosti individuálne ovplyvniť zmluvné podmienky. Spotrebiteľské zmluvy uzatvárajú dodávatelia s veľkým počtom zákazníkov s tým, že dodávateľ vopred určuje v návrhu obsah zmlúv a spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah, môže návrh len prijať alebo odmietnuť. Súd sa v tomto smere nestotožnil s názorom žalobcu, že výška odplaty za poskytnutie úveru bola medzi účastníkmi individuálne dojednaná, pretože výška odplaty sa odvíjala od výšky úveru a doby jeho splatnosti, preto pri konkrétnej sume úveru poskytnutého úveru a konkrétnej dobe jeho splatnosti bola výška odplaty určená žalobcom, a preto žalovaná ako spotrebiteľ buď zmluvu ako celok prijala alebo ju mohla ako celok odmietnuť.
Odplata za poskytnutie úveru v percentuálnom vyjadrení predstavuje 31,10 % pri poskytnutí úver na obdobie jedného mesiaca, čo v prepočte na rok predstavuje 373,20 %. Je teda zrejmé, že dohodnutá odplata je jednak v rozpore s vyššie citovaným ustanovením § 1a odsek 2 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., v zmysle ktorého je pri úvere poskytnutom na obdobie kratšie ako tri mesiace najvyššia prípustná výška odplaty 30 % ročne, avšak zároveň dohodnutú odplatu vo výške 31,10 % za poskytnutie úveru na obdobie jedného mesiaca súd považuje za dôvod absolútnej neplatnosti, a to pre rozpor s dobrými mravmi, ako i neprijateľnú zmluvnú podmienku.
Z článku IV. bodu 5 Rámcovej zmluvy vyplýva že v prípade omeškania klienta so splátkami úveru je klient povinný zaplatiť veriteľovi skutočne vynaložené náklady spojené s ich vymáhaním. Tieto náklady sú vyrátané nasledovne: spracovanie urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania prvej upomienky celkové náklady vo výške 15 eur, pri druhej upomienke vo výške ďalších 10 eur, pri tretej upomienke ďalších 10 eur a pri štvrtej upomienke vrátane prípravy prípadu na predanie externej inkasnej spoločnosti vo výške 30 eur.
Zároveň si žalobca uplatnil i právo na zaplatenie sumy 65 eur ako sumy skutočne vynaložených nákladov súvisiacich s vypracovaním upomienok, a to v zmysle článku IV. Rámcovej zmluvy. Žalobca vyzýval žalovanú na úhradu dlžnej sumy výzvou zo dňa 11.11.2013, 18.11.2013, 25.11.2013, 2.12.2013 zaslanou žalovanej prostredníctvom elektronickej pošty. Žalobca však nepreukázal, aké skutočné náklady mu vznikli s uvedenými výzvami, pričom súd má za to, že zmluvu v časti týkajúcej sa vyčíslenia skutočných nákladov je treba považovať za rozpornú s dobrými mravmi, ako i za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Žalobca na jednej strane uvádza, že ide o skutočné náklady, a na strane druhej ich vyčíslil v paušálnej výške, táto zmluvná podmienka teda nepochybne vyznieva v neprospech žalovanej ako spotrebiteľa, pričom je zrejmé, že nebola individuálne dojednaná, pretože žalovaná nemohla ovplyvniť obsah rámcovej zmluvy.
Podľa ustanovenia § 517 odsek 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa ustanovenia § 517 odsek 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ustanovenia § 3 odsek 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Je nesporné, že žalovaná sa so splnením svojho peňažného záväzku dostala do omeškania, a preto žalobca má právo i na zaplatenie úroku z omeškania. Súd žalobcovi priznal úrok z omeškania v ním uplatnenej zákonnej výške iba zo sumy poskytnutého úveru, s ktorej vrátením bola žalovaná v omeškaní, t.j. úrok z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 150 eur od 6.11.2013 do zaplatenia.
Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná iba v časti o zaplatenie sumy 150 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 150 eur od 6.11.2013 do zaplatenia, a preto jej v tejto časti vyhovel. Vo zvyšnej časti, t.j. v časti o zaplatenie odplaty vo výške 46,66 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne z tejto sumy od 6.11.2013 do zaplatenia a v časti nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 65 eur žalobu ako nedôvodnú zamietol.
O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 142 odsek 2 Občianskeho súdneho poriadku. Žalobca bol úspešný v časti o zaplatenie sumy 150 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne z tejto sumy od 6.11.2013 do zaplatenia (kapitalizovaným ku dňu vyhlásenia rozsudku vo výške 18,19 eur). Vo zvyšnej časti, t.j. v časti o zaplatenie sumy 111,66 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 46,66 eur od 6.11.2013 do zaplatenia (kapitalizovaným ku dňu vyhlásenia rozsudku vo výške 5,65 eur) žalobca úspešný nebol. Žalobca bol tak úspešný v časti o zaplatenie sumy 168,19 eur a neúspech mal v časti o zaplatenie sumy 117,31 eur, čo v percentuálnom vyjadrení predstavuje pomer úspechu žalobcu v rozsahu 58,91 % k jeho neúspechu v rozsahu 41,09 %. Po odpočítaní pomeru úspechu žalobcu od úspechu žalovanej vzniklo žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 17,82 %.
Trovy žalobcu pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 eur a z trov jeho právneho zastúpenia za poskytnutie právnej služby advokátom za 2 úkony právnej služby (1. príprava a prevzatie zastúpenia, 2. písomné podanie na súd - žaloba) v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) z tarifnej hodnoty veci 261,66 eur, z ktorej základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby predstavuje sumu 21,58 eur podľa ustanovenia § 10 odsek 1 vyhlášky a paušálnej náhrady výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné podľa ustanovenia § 16 odsek 3 vyhlášky. Odmena vrátane náhrad sa zvyšuje o 20 % DPH, nakoľko právny zástupca žalobcu preukázal, že je jej platiteľom. Výška odmeny vrátane paušálnych náhrad predstavuje sumu 71,93 eur (2x21,58eur + 2x8,39 eur/RP/ + 20 % DPH).
Súd tak priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 17,82 %, t.j. na zaplatenom súdnom poplatku sumu 2,94 eur a na trovách právneho zastúpenia sumu 12,82 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 odsek 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona číslo 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov.