Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_11C-171-2014.pdf
PDF · 98.77 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/171/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave, v konaní pred sudcom: JUDr. Ivanou Štiftovou, v právnej veci navrhovateľa: M. D., G. XX, E., zastúpeného Mgr. Marianou Paulíkovou, advokátkou, Karloveské rameno 8/A, Bratislava, proti odporcovi: K. D., nar. XX.XX.XXXX, A. XX, R., zastúpenému: KRAKOVSKÝ & PARTNERS, s.r.o, Záhradnícka 27, Bratislava, o zaplatenie 12.000 Eur s prísl., dňa 20.1.2016, takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 12.000 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25% ročne z dlžnej sumy od 4.2.2014 do zaplatenia a náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku za návrh v sume 720 Eur a náhrady trov právneho zastúpenia v sume 1.556,51 Eur, na účet právnej zástupkyne navrhovateľa, Mgr. Marianny Paulíkovej, advokátky, vedený v Tatra banke, a.s, č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
V zostávajúcej časti súd návrh z a m i e t a.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 20.9.2013 domáhal od odporcu zaplatenia 12.000 Eur titulom bezdôvodného obohatenia na základe neplatnej kúpnopredajnej zmluvy a náhrady trov konania.
Návrh odôvodnil tým, že dňa 22.9.2011 navrhovateľ v právnom postavení kupujúceho uzatvoril s odporcom v právnom postavení predávajúceho kúpno-predajnú zmluvu, predmetom ktorej bol predaj a kúpa osobného automobilu W. N. X,X C., XXH, rok výroby XXXX, prvé prihlásenie: XXXX, VIN: Q. XXXXXXXXXXXXXX, kilometre na tachometri XXXXX, č. technického preukazu E. XX XXXX. EVČ: M. XXX N.. Kúpna cena bola zmluvnými stranami dohodnutá na sumu 14.000 Eur, pričom prvá časť kúpnej ceny vo výške 12.000 Eur bola uhradená navrhovateľom k rukám predávajúceho/odporcu v hotovosti v deň podpisu kúpnej zmluvy, t.j. 22.9.2011, o čom predávajúci/odporca vystavil navrhovateľovi príjmový pokladničný doklad a druhá časť kúpnej ceny vo výške 2.000 Eur mala byť uhradená navrhovateľom predávajúcemu/odporcovi po registrácii zmeny na príslušnom dopravnom inšpektoráte. Predávajúci pri podpise kúpnej zmluvy predložil kupujúcemu osvedčenie o evidencii SD XXXXXX, podľa ktorého v časti zmena údajov o vlastníkovi vozidla alebo držiteľovi osvedčenia o evidencii svedčí vlastníctvo v prospech odporcu. Preto kupujúci v dobrej viere, že kupuje predmet kúpy od skutočného vlastníka, kúpnu zmluvu uzatvoril a kúpnu cenu za predmet kúpy vyplatil. Odporca prisľúbil, že registráciu na príslušnom dopravnom inšpektoráte po úhrade prvej časti kúpnej ceny pre navrhovateľa obstará. Nakoľko tak nikdy neučinil, dňa 2.11.2011 sa navrhovateľ spolu s odporcom dostavil na policajnú stanicu Okresného riaditeľstva policajného zboru Bratislava II, kde bol originál osvedčenia o evidencii navrhovateľovi zadržaný a odobratý a to z dôvodu, že záznam vykonaný v časti zmena údajov o vlastníkovi vozidla na odporcu bol sfalšovaný, tzn. odporca nebol nikdy vlastníkom predmetného motorového vozidla. Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľ nikdy nenadobudol vlastnícke právo k predmetu kúpy a
nemohol predať niečo, čoho nebol ani vlastníkom, eviduje navrhovateľ voči odporcovi pohľadávku titulom bezdôvodného obohatenia v sume 12.000 Eur.
Súd vo veci vydal dňa 9.12.2003, č.k. 40 Ro 2231/2013-17 platobný rozkaz, proti ktorému podal odporca včas odpor s odôvodnením, preto bol platobný rozkaz zo zákona zrušený a súd vo veci nariadil pojednávanie.
V podanom odpore odporca uviedol, že právny dôvod, na základe ktorého navrhovateľ odvodzuje svoj nárok nie je daný. Kúpna zmluva je platným právnym úkonom, nakoľko zo strany navrhovateľa nedošlo k napadnutiu jej platnosti a kúpna zmluva nebola žiadnym právnym úkonom jej zmluvných strán formálne zrušená. Odporca ďalej uviedol, že medzi ním a treťou osobou došlo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke, podľa ktorej odporca požičal tretej osobe 12.000 Eur a predmetné motorové vozidlo bolo prevedené na odporcu za účelom "zábezpeky", že dôjde k splateniu dlhu. Tretia osoba odovzdala odporcovi k predmetnému motorovému vozidlu technický preukaz, na ktorom boli identifikačné údaje vlastníka vozidla, ktorým bol podľa technického preukazu odporca. Približne tri týždne po uzavretí zmluvy o pôžičke prišiel za odporcom navrhovateľ s treťou osobou s tým, že by mal záujem od odporcu predmetné motorové vozidlo kúpiť. Predajom predmetného vozidla navrhovateľovi malo dôjsť k splneniu pôžičky zo strany tretej osoby odporcovi. Následne po uzavretí zmluvy však vyšlo najavo, že údaje na technickom preukaze, ktoré deklarovali vlastnícke právo odporcu boli zo strany tretej osoby sfalšované, o čom odporca nemal vedomosť. Odporca nadobudol motorové vozidlo od tretej osoby v dobrej viere, pričom nemal ani nemohol mať vedomosť, že jeho vlastníkom je osoba odlišná od tretej osoby.
Právna zástupkyňa navrhovateľa vo vyjadrení k podanému odporu uviedla, že medzi účastníkmi konania je nesporné, že dňa 22.9.2011 bola medzi navrhovateľom a odporcom uzavretá kúpna zmluva, rovnako je nesporné, že odporca nebol vlastníkom motorového vozidla. Vo všeobecnosti platí pre prevod vlastníckeho práva stará rímska zásada platná pre nadobúdanie vlastníckeho práva, podľa ktorej nikto nemôže previesť na druhého viac práv ako sám má. Tretia osoba môže nadobudnúť vlastnícke právo k veci zásadne vtedy, keď prevodcom je vlastník alebo osoba, ktorá má právo previesť vlastníctvo k veci na tretiu osobu, z čoho vyplýva, že pokiaľ zmluvou prevedie vec na iného ten, kto ju nevlastní, je takýto úkon pre rozpor so zákonom neplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Tento právny úkon je neplatný absolútne, pričom absolútna neplatnosť pôsobí priamo zo zákona a to od začiatku bez ohľadu na to, či došlo k vydaniu určujúceho súdneho rozhodnutia. Ak odporca (ako predávajúci) vystupujúci v právnom vzťahu s navrhovateľom (kupujúcim) nadobudol vlastnícke právo na základe absolútne neplatného právneho úkonu uzatvoreného s jeho právnym predchodcom a nikdy sa nestal vlastníkom, nemohol previesť na iného viac práv ako mal sám, to znamená, že prvotný absolútne neplatný právny úkon zakladá ďalšiu neplatnosť právnych úkonov z neho vyplývajúcich. Vzhľadom na skutočnosť, keď odporca predal navrhovateľovi niečo čoho nebol vlastníkom, je uzatvorená kúpna zmluva neplatná a to ex tunc. Tejto skutočnosti nie je potrebné dovolávať sa samostatnou žalobou.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, prednesmi právnych zástupcov účastníkov konania, oboznámil sa s listinnými dôkazmi založenými v spise a zistil nasledovný skutkový stav veci:
Dňa 22.9.2011 bola medzi navrhovateľom ako kupujúcim a odporcom ako predávajúcim uzavretá kúpno-predajná zmluva, predmetom ktorej bolo osobné motorové vozidlo zn. W. N. X,X C., XXH, rok výroby XXXX, prvé prihlásenie: XXXX, VIN: Q. XXXXXXXXXXXXXX, kilometre na tachometri XXXXX, č. technického preukazu E. XX XXXX, EVČ: M. XXX N..
Z obsahu príjmového pokladničného dokladu zo dňa 22.9.2011 vyplýva, že odporca dňa 22.9.2011 prevzal od navrhovateľa za motorové vozidlo, ktoré bolo predmetom kúpno-predajnej zmluvy sumu 12.000 Eur.
Z obsahu osvedčenia o evidencii E. XXXXXX vyplýva, že ako pôvodný vlastník motorového vozidla, ktoré bolo predmetom kúpno-predajnej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania bola spol. E. W. E. E. A...O., R., držiteľom motorového vozidla bol D. R. - D. V., Demandice. Dňa 11.8.2011 bola vykonaná zmena údajov o vlastníkovi vozidla, keď ako vlastník motorového vozidla bol zapísaný odporca.
Právna zástupkyňa navrhovateľa vo svojom prednese zotrvala na podanom návrhu a vyjadrení k podanému odporu, pričom uviedla, že motorové vozidlo, ktoré bolo predmetom kúpno-predajnej zmluvy
bolo navrhovateľom vrátené jeho skutočnému vlastníkovi - leasingovej spoločnosti. Úrok z omeškania si navrhovateľ uplatňuje odo dňa, kedy sa na dopravnom inšpektoráte dozvedel o neplatnosti právneho úkonu, t.j. od 3.11.2011.
Navrhovateľ sa vo svojej výpovedi pridržal prednesu svojej právnej zástupkyne a uviedol, že dňa 2.11.2011 nebol prepis motorového vozidla na dopravnom inšpektoráte zrealizovaný, nakoľko bolo zistené, že odporca nie je jeho vlastníkom. Technický preukaz mu bol odobraný a motorové vozidlo vrátené leasingovej spoločnosti.
Právny zástupca odporcu vo svojom prednese poukázal na skutočnosť, že odporca nadobudol vlastnícke právo k predmetnému motorovému vozidlu dobromyseľne, nakoľko p. R., ktorý bol pôvodný vlastník motorového vozidla je právoplatne odsúdený za trestný čin podvodu na identickom skutkovom základe ako je prejednávaná vec, teda že aj v iných prípadoch falšoval podpisy aj razítka na technických preukazoch.
Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. Podľa § § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 451 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Podľa § 488 Občianskeho zákonníka (ďalej len "Občiansky zákonník") záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 10c nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
Podľa § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z.z. účinného k 31.1.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že dňa 22.9.2011 uzavreli kúpno-predajnú zmluvu, predmetom ktorej bolo osobné motorové vozidlo zn. W. N. X,X C., EVČ: M. XXX N.. Rovnako nebolo medzi účastníkmi konania sporné, že titulom kúpno-predajnej zmluvy prevzal odporca od navrhovateľa sumu 12.000 Eur ako kúpnu cenu za motorové vozidlo.
Vykonaným dokazovaním mal súd v konaní preukázané, že odporca v čase uzavretia kúpno-predajnej zmluvy nebol vlastníkom motorového vozidlo, ktoré bolo predmetom zmluvy, keď pri zápise do evidencie vozidiel bolo zistené, že údaj na technickom preukaze v časti údajov o vlastníkovi motorového vozidla bol sfalšovaný. Uvedenú skutočnosť napokon nesporoval ani samotný odporca. Odporca však namietal, že vlastnícke právo k motorovému vozidlu nadobudol dobromyseľne, nakoľko osoba, od ktorej motorové vozidlo nadobudol, je právoplatne odsúdená pre trestný čin podvodu, keď aj v iných prípadoch falšovala podpisy a razítka na technických preukazoch.
Vlastníckym právom sa rozumie právo určitého subjektu vo vzťahu ku konkrétnej veci a to nezávisle vo vzťahu k ostatným osobám (pôsobí erga omnes) toto právo vykonávať. Vlastnícke právo spočíva v práve vec vlastniť a z toho vyplývajúcom práve vec držať, užívať, s vecou nakladať a brať plody. Jednou zo základných zásad súkromného práva je všeobecná právna zásada "nemo plus iuris ad alianum transferr potest quam ipse habet", teda zásada podľa ktorej nikto nemôže nadobudnúť viac práv ako sám má, a ktorá dôsledne zohľadňuje okrem iného požiadavku právnej istoty účastníkov súkromno-právnych vzťahov. Dôsledné rešpektovanie tejto zásady vyplýva aj z judikatúry Najvyššieho súdu SR. Pokiaľ teda niekto, kto nie je vlastníkom veci, vykonáva práva, ktoré prináležia iba vlastníkovi veci a prevedenie na iného vlastnícke právo k veci, hoci mu neprináleží s vecou nakladať, potom je takýto právny úkon v rozpore so zákonom a teda neplatný (§ 39 Obč. zákonníka). Neplatný právny úkon pôsobí voči každému a nemá žiadne právne účinky (nespôsobuje vznik, zmenu ani zánik práv a povinností), ktoré boli týmto právnym úkonom sledované. Vyvoláva však vznik zodpovednostných vzťahov a to zodpovednosti za škodu, prípadne povinnosti vydať bezdôvodné obohatenie.
Inštitút bezdôvodného obohatenia vyjadruje ďalšiu všeobecnú zásadu občianskeho práva, podľa ktorej sa nikto nemôže bezdôvodne obohacovať na úkor iného. Bezdôvodné obohatenie je pritom chápané ako záväzok (§ 489 Obč. zák.), z ktorého vzniká tomu, kto sa obohatil, povinnosť vydať to, o čo sa bezdôvodne obohatil, a tomu, na koho úkor k obohateniu došlo, právo požadovať vydanie predmetu bezdôvodného obohatenia. O bezdôvodné obohatenie ide vtedy, ak niekto plnením získal majetkové hodnoty vyjadrené tým, že v jeho majetku došlo buď k zvýšeniu jeho aktív (§ 451 ods. 2 Obč. zák.) alebo k zníženiu jeho pasív (§ 454 Obč. zák.). Predpokladom zodpovednosti za získané bezdôvodné obohatenie, ktoré sa musí vydať, nie je protiprávny úkon obohateného ani jeho zavinenie, ale objektívne vzniknutý stav obohatenia (presun majetkových hodnôt), ku ktorému došlo spôsobom ktorý právny poriadok neuznáva.
Jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia je plnenie z neplatného právneho úkonu. Ide o prípady, kedy došlo k plneniu na základe zmluvy, ktorá sa ukázala ako neplatná. Dôsledkom neplatnej zmluvy je povinnosť zmluvných strán navzájom si vrátiť všetko, čo plnením zo zmluvy nadobudli. Nie je významné, či prospech z neplatného právneho úkonu získal aj niekto iný (tretí) alebo či došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia aj na úkor niekoho iného (tretieho).
V prejednávanej veci mal súd preukázané, že kúpno-predajná zmluva uzatvorená medzi účastníkmi konania dňa 22.9.2011 je absolútne neplatným právnym úkonom, nakoľko odporca v čase uzatvorenia zmluvy nebol vlastníkom motorového vozidla, ktoré bolo predmetom zmluvy. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že navrhovateľ si svoj záväzok voči odporcovi na vrátenie plnenia z neplatnej zmluvy splnil tým, že motorové vozidlo odovzdal jeho skutočnému vlastníkovi. Odporca však sumu prijatú od navrhovateľa titulom neplatnej zmluvy navrhovateľovi doposiaľ nevrátil. Vzhľadom na uvedené súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 12.000 Eur, ktorá predstavuje plnenie prijaté odporcom titulom neplatnej zmluvy, ktoré plnenie je povinný navrhovateľovi vrátiť.
Pokiaľ sa odporca bránil tým, že vlastnícke právo k motorovému vozidlu nadobudol dobromyseľne od pôvodného vlastníka, túto jeho obranu súd s poukazom na vyššie uvedené vyhodnotil za právne irelevantnú, pričom zároveň poukazuje na to, že nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka veci, právny poriadok pripúšťa len v celkom výnimočných a odôvodnených prípadoch. V prejednávanej sa o takýto prípad nejedná.
Naviac treba uviesť, že pokiaľ odporca poukazoval na to, že tretia osoba, od ktorej nadobudol motorové vozidlo, sa dopustila v obdobných prípadoch obdobných skutkov, teda falšovania dokladov, potom si môže uplatniť náhradu škody od tejto osoby. Rovnako treba poukázať na to, že podľa osvedčenia o registrácii motorového vozidla založenej do spisu, tretia osoba, D. R., od ktorej odporca odvodzuje nadobudnutie vlastníckeho práva v dobrej viere, nikdy nebol ako vlastník zapísaný v osvedčení o evidencii vozidla. Pri zachovaní minimálnej opatrnosti tak odporca mal a mohol vedieť, že osoba, od ktorej odvodzuje svoje vlastnícke právo, vlastníkom motorového vozidla nikdy nebola.
Tvrdenia odporcu v podanom odpore ohľadom existencie záväzkového vzťahu (zmluvy o pôžičke) medzi ním a treťou osobu ako aj tvrdenia o tom, že motorové vozidlo malo byť poskytnuté ako "zábezpeka" na splatenie dlhu zo strany tretej osoby sú pre toto konanie právne irelevantné.
Vychádzajúc z predchádzajúcich záverov súdu, súd nevykonal dôkaz výsluchom D. R., nakoľko skutočnosť, či tento sfalšoval údaje v osvedčení o evidencii motorového vozidla alebo nie, nemá pre posúdenie nároku uplatneného v tomto konaní žiaden právny význam a môže mať význam iba pre posúdenie nároku na náhradu škody medzi ním a odporcom.
Odporca sa s plnením peňažného dlhu dostal do omeškania, preto ho súd zaviazal tiež na zaplatenie úroku z omeškania. Keďže splatnosť pohľadávky z titulu bezdôvodného obohatenia nie je stanovená zákonom a nebola dohodnutá ani účastníkmi konania, za deň splatnosti sa považuje deň, ktorý nasleduje potom, ako bol dlžník na plnenie veriteľom vyzvaný (§ 563 Obč. zákonníka). Nakoľko navrhovateľ súdu nepreukázal, že pred podaním žaloby odporcu vyzval na zaplatenie dlžnej sumy, k omeškaniu odporcu potom došlo v deň, ktorý nasledoval potom ako bol odporcovi doručený návrh na začatie konania, t.j, od 4.2.2014 V zostávajúcej časti úroku z omeškania súd návrh ako nedôvodný zamietol.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého, súd priznal navrhovateľovi plnú náhradu trov konania, nakoľko navrhovateľ mal neúspech len v pomerne nepatrnej časti. Trovy konania navrhovateľa pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh v sume 720 Eur a trov právneho zastúpenia podľa vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (§ 10, § 13a ods. 1 písm. a), písm. c), písm. d), § 13a ods. 4) v celkovej sume 1.556,51 Eur a to za 5 úkonov právnej služby po 287,14 Eur, t.j. 1.435,70 Eur (prevzatie a príprava zastúpenia zo dňa 9.9.2013, písomné podanie na súd zo dňa 20.9.2013, vyjadrenie k odporu zo dňa 15.4.2014, návrh mimosúdnej dohody zo dňa 19.10.2015, účasť na pojednávaní súdu dňa 20.1.2016), jeden úkon právnej služby v sume 71,79 Eur (účasť na pojednávaní súdu dňa 16.10.2015 bez prejednania veci) + režijný paušál v sume 49,02 Eur (2 úkony právnej služby v roku 2013 á 7,81 Eur, 1 úkon právnej služby v roku 2014 - 8,04 Eur, 2 úkony právnej služby v roku 2015 á 8,39 Eur a jeden úkon právnej služby v roku 2016 - 8,58 Eur).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 1, 2 O. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 veta prvá O.s.p.).