Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23P-295-2015.pdf
PDF · 105.03 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-23P/295/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti S. J., K.. X.X.XXXX, S., K.. XX.X.XXXX, W., K.. XX.XX.XXXX, J., K.. XX.XX.XXXX, U. X. F., K.. XX.X.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice, detí rodičov J. F., K.. XX.X.XXXX, trvale bývajúcej B. S.H. K. T. Z. Č.. XX a otca detí S. J., S., W. U. J., U. S., K.. XX.X.XXXX, trvale bývajúceho B. S. K. T. E. Č.. X, toho času bývajúceho B. S.H. K. T. V. Č.. XX, na návrh navrhovateľov F. S., K.. X.X.XXXX, trvale bývajúcej B. S. K. T. V. Č.. XX, toho času bývajúcej B. S. K. T. Z. Č.. XX a U. F., K.. X.X.XXXX, trvale bývajúceho B. S. K. T. B. Č.. XX, toho času K. T. Z. Č.. XX B. S., v konaní o zrušenie ústavnej starostlivosti a zverenie maloletých detí do náhradnej osobnej starostlivosti takto
rozhodol:
Návrh zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Dňa 10.8.2015 doručili navrhovatelia tunajšiemu súdu návrh, ktorým žiadali o zrušenie ústavnej výchovy detí S. J., K.. X.X.XXXX, S., K.. XX.X.XXXX, W., K.. XX.XX.XXXX, J., K.. XX.XX.XXXX, U. X. F., K.. XX.X.XXXX a všetky tieto deti žiadali zveriť do ich náhradnej osobnej starostlivosti, ktorý návrh odôvodňovali tým, že uvedeným deťom bola nariadená ústavná starostlivosť, ktorú vykonávajú v Detskom domove Dobšiná, navrhovatelia bývajú spolu v 3-izbovom nájomnom byte, ku ktorému majú platnú nájomnú zmluvu, riadne platia nájom a starajú sa o ich sedem maloletých detí. V čase podávania návrhu deti S. boli v ich domácnosti na prázdninách, tvrdili, že spolu vychádzali dobre, deťom sa u nich páčilo a preto sa navrhovatelia dohodli, po zvážení možností, postarať sa o tieto deti brata navrhovateľky, mali za to, že deťom môžu poskytnúť domov, že si na ne za uvedený čas prázdnin zvykli, tvrdili, že biologický rodičia detí s ich návrhom súhlasili, príjmom navrhovateľov bol rodičovský príspevok, dávky v hmotnej núdzi a rodinné prídavky na ich maloleté deti.
Rodičia detí sa k návrhu navrhovateľov písomne nevyjadrili.
Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov vo svojej písomnej správe doručenej súdu 3.11.2015 navrhoval návrh navrhovateľov zamietnuť, keďže šetrením pomerov kolízny opatrovník zistil, že deti S. U. X. F. boli dňa 3.2.2012 urgentne vyňaté z rodinného prostredia a umiestnené do krízové strediska z dôvodu zanedbávania starostlivosti o ne zo strany rodičov, keďže pri monitorovaní rodiny bolo zistené, že v domácnosti chýbali akékoľvek potraviny, deti boli nedostatočné oblečené, po hygienickej stránke boli zanedbané, v špinavých šatách, v byte bolo chladno, domácnosť nebola vôbec vykurovaná, v miestnosti bol silný zápach, vonkajšia teplota bola pod bodom mrazu -20 °C a deti v takýchto podmienkach boli ohrozené na živote a zdraví. Ústavná starostlivosť u maloletej X. F. bola nariadená rozsudkom
Okresného súdu Košice II sp. zn. 45P 45/2012 zo dňa 21.6.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť 20.7.2012. Ústavná starostlivosť detí S. bola nariadená rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. 41P 45/2012 zo dňa 25.5.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26.6.2012. Za účelom ústavnej starostlivosti boli deti umiestnené v Detskom domove Dobšiná dňa 10.8.2012, po ich umiestnení v uvedenom zariadení matka detí porodila ďalšie dve deti U. S., K.. XX.X.XXXX U. P. F., K.. X.X.XXXX, ktoré sú naďalej v starostlivosti matky, rodina je pravidelne monitorovaná, pričom je potrebné neustále dohliadať na to ako matka zabezpečuje starostlivosť o tieto dve maloleté deti, u matky bola konštatovaná nízka sociálna úroveň rodiny matky, prostredie bolo vyhodnotené ako zanedbané a málo podnetné, matka detí v domove kontaktovala len veľmi málo a to zopárkrát telefonicky, osobne vykonala dve návštevy spolu s otcom detí, v roku 2015, do podania správy, rodičia sa s deťmi v detskom domove nekontaktovali vôbec; deti sú od júla 2013 hlásené do prehľadu detí ktorým je potrebné sprostredkovať náhradnú rodinnú starostlivosť; navrhovateľka je sestrou otca detí, navrhovateľ je strýkom matky detí. Navrhovatelia sú rodičmi siedmych vlastných detí F. Y., K.. XX.X.XXXX, U., K.. X.X.XXXX, F., K.. X.X.XXXX, B., K.. XX.X.XXXX, A., K.. X.X.XXXX, A., K.. X.X.XXXX, U., K.. XX.X.XXXX, pričom navrhovateľka svoje prvé dve deti porodila ako maloletá. Pri pohovore na úrade práce uviedla iba dva dátumy narodení svojich detí, ďalšie dátumy nevedela uviesť. Mesačným príjmom rodiny bol v tom čase rodičovský príspevok 203,20 €, dávka v hmotnej núdzi 153,70 €, prídavky na deti 164,64 €, čo je spolu 521,54 €, za byt hradili nájomné podľa ich vyjadrení 40 € a za odpad 10 €. Navrhovateľka v júni 2015 telefonicky kontaktovala Detský domov Dobšiná a požiadala o umožnenie prevzatia detí svojho brata na prázdniny, pričom do uvedeného obdobia kolízny opatrovník o existencii tejto príbuznej detí nemal vedomosť, táto o ne predtým neprejavovala žiaden záujem. Detský domov vykonal návštevu v domácnosti navrhovateľky, prostredie vyhodnotil ako vhodné, ale kolízneho opatrovníka o objavení sa tejto príbuznej neinformoval a nežiadal ani stanovisko k pobytu detí v danom prostredí, detí J., S. U. W. so zamestnancami detského domova boli na návšteve príbuzných, chceli ostať u tety a bolo im to umožnené, menšie deti J. a X. zostať nechceli. Po opakovaných kontrolách zo strany detského domova a návštevách v domácnosti tety s maloletou J. U. X. bolo dohodnuté, že aj tieto dve najmenšie deti mohli zostať v tejto domácnosti a teda tri deti boli v domácnosti navrhovateľky od 15.7. do 16.8.2015 a najmenšie deti boli v tejto domácnosti od 30.7. do 16.8.2015, počas ktorého pobytu detí navrhovatelia podali predmetný návrh; navrhovatelia bývajú v 3-izbovom byte, ktorý v roku 2015 získali do nájmu od Mesta Košice, domácnosť je zariadená skromne, najnutnejším nábytkom, v domácnosti počas šetrení bolo čisto, v rámci finančných možností rodina si zariaďovala byt postupne. Počas šetrení v domácnosti sa deti nezdržiavali sústavne v domácnosti navrhovateľov, ale často boli v domácnosti matky bývajúcej v susedstve na V. XX B. S., k navrhovateľom chodili keď ich títo zavolali, u matky sa aj najedli, čo uviedli následne pri pohovore na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Košice navrhovatelia; na V. XX S., u matky detí, je prostredie pre ďalších päť detí málo uspokojivé, ide o tmavú miestnosť s nedostatkom lôžok pre všetkých, s nemožnosťou zabezpečiť dostatočnú hygienu, boli zistené nízke rodičovské zručnosti a kompetencie matky pri zabezpečovaní sústavnej starostlivosti o viacero detí naraz. Z kolíznym opatrovníkom vyžiadanej správy od detského domova, komplexné vyhodnotenie pobytu detí v prostredí príbuzných vyplynulo, že maloletá J. v školskom roku 2015/2016 navštevuje 4. ročník Základnej školy v Y., je integrovaná a vzdelávaná podľa osnov špeciálnej základnej školy, je priateľská, milá, obľúbená, rešpektuje dospelých, je zdravá; S. opakuje 1. ročník, je veselý, rád spoznáva nové veci vo svojom okolí, prejavuje sa uňho sporadicky enuréza; maloletá W. je tiež žiačkou 1. ročníka základnej školy, je veselá, aktívna a hravá, zdravotný stav má dobrý; J. navštevuje predškolský ročník Materskej školy v Y., tak isto ona je priateľská a spoločenská, je rada v kolektívne, aj ona má zdravotný stav dobrý; najmenšia X. navštevuje materskú škôlku v Y., je vrúcna, priateľská, veselá, má rada pozornosť dospelej osoby, medzi súrodencami sú blízke súrodenecké väzby, aj keď nebývajú v jednej rodine veľa času trávia spolu, jedenkrát týždenne sa navštevujú, chodia na akcie a podujatia, tešia sa zo vzájomných stretnutí, detský domov v správe uviedol, že všetkých päť detí sa vrátilo z pobytu v zanedbanom stave, po telách mali škrabance, štípance, modriny, rezné rany, vo vlasoch mali vši, boli špinavé a zapáchali, J. U. W. mali hnisajúce, zle sa hojace rany pre ktoré museli užívať antibiotickú masť, všetkých päť detí prišlo nedojedených, profesionálne mamy konštatovali, že po návrate deti len jedli, chodili na potrebu a spali. Počas pobytu u navrhovateľov deti schudli a nastali u nich aj emocionálne zmeny, X. sa stala vystrašenou, prílišne sa k profesionálnej mame začala túliť, vyžadovala si nadmernú pozornosť, J. sa stala uplakanou a trucovitou, v noci sa budila zo sna, rozprávala, že sa jej snívalo o Košiciach a že už tam nechce ísť, obe dievčatá sa začali pomočovať, J. začala užívať vulgarizmy, X. pri obúvaní dávala nôžku von a dnu s komentárom „pipinko patrí do pičuľky“ a „takto sa to robí“, deti uvádzali, že videli starú mamu so starým otcom pri uspokojovaní sexuálnych potrieb, staršie deti J., S. U. W. mali navzájom voči sebe agresívne prejavy, u S. sa opätovne zvýraznilo pomočovanie; J. sa často musela
starať o P., od návratu vyjadrovala obavy o sestričku, chcela, aby aj táto sestra prišla za nimi do detského domova. Deti sa vyjadrili, že často nemali čo jesť, že sa stalo, že ich rodičia zavreli v miestnosti ktorú zamkli a dlho ich nepúšťali, preto J. vykonala veľkú potrebu na koberec v miestnosti, odmietli opätovne ísť na prázdniny k navrhovateľom, jedine S. sa vyjadril, že na prázdniny by k týmto išiel lebo mu chýba jeho psík a páčilo sa mu, že pálili oheň; od návratu detí do detského domova navrhovateľka s nimi udržiavala kontakt telefonicky raz do týždňa kedy sa informovala o stave detí, detský domov skonštatoval, že navrhovatelia nedokázali zabezpečiť aby deti prespávali v ich domácnosti, tieto často prespávali v byte rodičov a preto nedoporučoval zverenie detí do náhradnej osobnej starostlivosti; navrhovatelia boli predvolaní na úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, boli zhodnotené ich osobnostné predpoklady, rodičovské zručnosti a schopnosti, deľba práce, schopnosť znášať záťaž pri výchove dvanástich detí, emotívne vzťahy v rodine, motivácia k výkonu NRS a z ich hodnotenia vyplynulo, že navrhovateľka má introvertnejšiu povahu, je instabilnou osobnosťou, emocionálne jednoduchšie štrukturovanou, sú u nej prítomné prvky psychosomatického napätia, s ostražitosťou pozoruje budúcnosť, želá si stabilné vzťahy, vyvíja aktivitu, ale daná situácia je pre ňu náročná a potrebuje podporu účasti ostatných, navrhovateľ je extrovertný, menej stabilný než partnerka, sú uňho prítomné neurotické prvky, ako je netrpezlivosť, nereálne očakávania, obranné postoje k psychologickému vyšetreniu, má živý záujem o kontakty, ale chce zostať nezávislým, nevie sa uvoľniť, chcel by zažiť viac slobody, nechce sa nechať obmedzovať a chcel by urobiť na druhých veľký dojem. Navrhovateľka v čase vyšetrení - riešenia testov sa k svojmu dvojročnému dieťaťu správala veľmi starostlivosti, matersky, dojčila ho v náručí, dieťa bolo pri nej spokojné, bolo konštatované, že rozumové podnecovanie detí zo strany navrhovateľov, ako rodičov je zrejme na nízkej úrovni, ich dieťa ešte neovládalo reč, nevedeli mu pomôcť a ukázať ako sa má hrať s hračkami, na základe pozorovania bolo konštatované, že s menšími deťmi sa zaoberá matka, otec pasívne pozoruje a zasahuje len ak je to potrebné; bolo konštatované, že s osvojenými návykmi, ktoré zodpovedajú rómskemu etniku žijúcemu na Luníku IX je iba ťažké predpokladať, že sa o deti starajú nejako špeciálne, skôr len do tej miery, aby všetci prežili, nedávajú sa tu podnety pre osobný rast, otec detí, ktorý nepracuje nemôže byť vhodným zdrojom pre získanie pracovných návykov detí, medzi partnermi nebol pozorovaný problém vo vzťahoch, menej stabilný vo vzťahu sa javil navrhovateľ, navrhovateľka má naplnený svoj citový život. Bolo konštatované, že ako motivácia k podaniu žiadosti mohli byť aj sociálno-ekonomické dôvody (chudoba), navrhovateľka sa dosť obetavo a citlivo správa k deťom, jej schopnosť znášať záťaž je limitovaná, aktuálne je veľmi vyťažená, psychologička Referátu poradensko-psychologických služieb vyjadrila názor, že nie je vhodné dávať do tak početnej rodiny ďalšie deti, pretože rodinné prostredie je jednak málo podnecujúce, početnosť detí znamená, že nie je prakticky možné dať všetkým deťom patričnú starostlivosť a zabezpečiť tak ich zdravý fyzický a psychický vývin.
Súd vykonal dokazovanie vypočutím navrhovateľa, navrhovateľky, matky, kolízneho opatrovníka, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
Na pojednávaní konanom vo veci dňa 20.1.2016 navrhovatelia na podanom návrhu trvali v celom rozsahu, matka detí s návrhom súhlasila, otec detí sa na pojednávanie, na ktoré bol riadne a včas predvolaný nedostavil, podľa tvrdení matky z dôvodu zabezpečovania starostlivosti o ich ďalšie maloleté deti. Navrhovateľ vo svojej výpovedi prezentoval vôľu navrhovateľov zabezpečovať osobnú starostlivosť o deti poukazujúc na to, že v ich 3-izbovom byte by deti mohli mať k dispozícií vlastnú izbu, mená detí navrhovateľov uviesť vedel, mal však problémy pri určení ktoré z týchto detí sú školopovinné a ktoré navštevujú škôlku, svoju výpoveď v tejto časti opakovane menil, na záver sám konštatoval, že nevie momentálne presne uviesť, ktoré z ich detí kam chodia, nevedel presne uviesť v ktorom období boli tieto maloleté deti v starostlivosti navrhovateľov, upresnil, že to bolo v júli a v auguste, v čase posledných letných prázdnin, pričom navrhovatelia im v navštevovaní matky nebránili, deti ju navštevovali v priemere dvakrát denne, v čase pobytu v domácnosti užívali vlastnú izbu do ktorej navrhovatelia kúpili dve skrine, dve postele a upresnil, že staršie deti spali s deťmi navrhovateľov, na ich vlastnú žiadosť, nevedel uviesť mená týchto detí ktoré žiadal zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti, uvedené vyhodnotil ako ťažkú otázku s tým, že ich mená až tak neregistruje, doplnil, že deti volali prezývkami, jedno z detí volali „O.“ čo znamená po cigánsky hladná, ďalšie oslovovali „V.“ a menšie deti si ani nepamätal, keďže chodievali k matke, následne doplnil, že jedno z nich oslovoval „S..“ Tvrdil, že s deťmi sú v telefonickom kontakte prostredníctvom úradu na Luníku IX dva - trikrát do týždňa, ale v domove im malo byť povedané, že deti s nimi už nechcú komunikovať preto s nimi už po zimných prázdninách netelefonovali, z čoho vyvodil, že niečo sa muselo stať v ústave, čo viedlo k tomu, že ich deti odmietajú kontaktovať sa s nimi, osobne tieto deti S. v ústave nenavštevujú, čo zdôvodňoval tým, že majú vlastné deti, tvrdil, že ak by im deti boli zverené do náhradnej osobnej starostlivosti ich potreby by zabezpečovali z dávok, ktoré dostávajú.
Navrhovateľka navrhovateľmi podaný návrh zdôvodňovala tým, že chcú, aby deti boli doma, aby mohli byť pri svojej matke, aby vedeli, že ich majú radi, mala za to, že deti počas prázdninového pobytu u nich boli šťastné, ona im umožňovala kontaktovať sa s ich matkou, ako i spoznať im ich ďalších súrodencov, mená týchto detí vedela uviesť, vedela, že tri z týchto detí sú školopovinné a dve by mali navštevovať materskú škôlku, uviedla ktoré z detí navrhovateľov navštevujú školu a ktoré materskú škôlku, doplnila, že ona je v súčasnosti na materskej dovolenke.
Matka detí v čase výpovede bola tehotnou, komunikácia s ňou bola veľmi oklieštená, matka otázky ťažko chápala, odpovede boli veľmi ťažkopádne a neurčité; matka detí je na rodičovskej dovolenke, poberá dávky vo výške 250 € vrátane rodinných prídavkov, jej druh - otec maloletých detí, podľa jej prednesu, bol vyradený z evidencie, lebo sa nebol hlásiť, nemá žiaden príjem.
Prítomná kolízna opatrovníčka trvala na podanej písomnej správe v celom rozsahu, ku ktorej doplnila zistenia z detského domova, že navrhovateľka deti telefonicky kontaktovala 7.9., 6.10. a 19.12.2015, pri poslednom kontaktovaní detského domova s deťmi nehovorila, keďže tieto neboli prítomné, v častejšom telefonickom kontakte s deťmi bola ich matka a to 14.10., 19.10., 21.10. a napriek dohodnutého ďalšiemu termínu 28.10. matka deťom volala 5.11., na dohodnutý termín návštevy 13.11.2015 sa matka nedostavila. Kolízny opatrovník trval na odporúčaní návrh navrhovateľov zamietnuť.
Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 41P 45/2012 vyplýva, že rozsudkom pod touto spisovou značkou tunajší súd rozhodol dňa 25.5.2012 o nariadení ústavnej starostlivosti maloletých detí J., S., W. U. J. za účelom ktorej deti umiestnil v Detskom domove Dobšiná a zaviazal oboch rodičov prispievať na ich výživu minimálnym zákonom stanoveným výživným, predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 26.6.2012 a to z dôvodov, že rodičia nevytvorili vhodné podmienky pre pobyt detí v domácom prostredí, hygiena domácnosti bola nedostatočná, matka detí bola v piatom mesiaci tehotenstva, bola sama v zanedbanom stave.
Rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 25P 45/2012 zo dňa 21.6.2012 bola nariadená aj ústavná starostlivosť maloletej X. z obdobných dôvodov, ako je uvedené vyššie a predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 20.7.2012.
Podľa § 54 Zákona o rodine, náhradná osobná starostlivosť alebo pestúnska starostlivosť má prednosť pred ústavnou starostlivosťou. Pred nariadením ústavnej starostlivosti je súd povinný vždy skúmať, či maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti. Súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak výchova maloletého dieťaťa je vážne ohrozená alebo vážne narušená a iné výchovné opatrenia neviedli k náprave alebo ak rodičia nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa z iných vážnych dôvodov a maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti. Za vážne ohrozenie alebo vážne narušenie výchovy maloletého dieťaťa sa nepovažujú nedostatočné bytové pomery alebo majetkové pomery rodičov maloletého dieťaťa. Ak súd nerozhodol podľa § 39 ods. 2 a 3 alebo podľa § 56, sú rodičia maloletého dieťaťa naďalej jeho zákonnými zástupcami a spravujú jeho majetok. Súd môže výnimočne nariadiť ústavnú starostlivosť aj vtedy, ak jej nariadeniu nepredchádzali iné výchovné opatrenia. Výnimočnosť prípadu a neúčelnosť iného výchovného opatrenia musí byť preukázaná. Súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, musí presne označiť zariadenie, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Pri rozhodovaní o nariadení ústavnej starostlivosti súd vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na citové väzby maloletého dieťaťa k súrodencom a na ich zachovanie. Z dôležitých dôvodov môže súd predĺžiť ústavnú starostlivosť až na jeden rok po dosiahnutí plnoletosti.
Podľa § 55 ods. 3 Zákona o rodine, súd zruší ústavnú starostlivosť najmä vtedy, ak maloleté dieťa možno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti alebo ak zanikli dôvody, pre ktoré bola nariadená.
Podľa § 45 Zákona o rodine, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony
v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. (2) Pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady. (3) V rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu. (4) Osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd. (5) Na správu majetku maloletého dieťaťa sa primerane použijú ustanovenia § 32 a 33. (6) Rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto zverené, nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby súd. (7) Vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká. (8) Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby výživné poukazovali osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti.
Podľa § 46 Zákona o rodine, maloleté dieťa možno zveriť do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti manželom. (2) Maloleté dieťa možno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti jednému z manželov so súhlasom druhého manžela. (3) Súhlas podľa odseku 2 nie je potrebný, ak manželia nežijú v domácnosti, ak druhý manžel nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu alebo ak zadováženie súhlasu je spojené s ťažko prekonateľnou prekážkou.
Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a návrh navrhovateľov v celom rozsahu zamietol, keďže bolo jednoznačne preukázané, že v danom prípade napriek tomu, že starostlivosť o deti v rodinnom prostredí má prednosť pred ústavnou starostlivosťou, nebolo možné deti zveriť do starostlivosti navrhovateľov príbuzných rodičov detí, keďže títo neposkytujú dostatočnú záruku zabezpečovania riadnej starostlivosti o ne. Ako vyplynulo zo šetrení predovšetkým kolízneho opatrovníka, navrhovatelia majú vo svojej starostlivosti svojich vlastných sedem maloletých detí a vzhľadom na ich sociálne postavenie a ich status nie je možné očakávať, že by dokázali zvládnuť starostlivosť aj o ďalších päť maloletých detí, už samotný pobyt maloletých detí v čase letných prázdnin v starostlivosti navrhovateľov preukázal dôvodnosť týchto pochýb, keďže počas tohto pobytu starostlivosť o ne nebola zabezpečovaná riadne, ako vyplynulo z výpovedí navrhovateľov títo starostlivosť vlastne v podstatnej miere presunuli na matku detí, ktorá žije v ich neďalekom susedstve a práve zo starostlivosti ktorej deti boli v minulosti urgentne odňaté, keďže túto starostlivosť im nedokázala dostatočne zabezpečiť, z tohto pobytu sa deti vrátili vo veľmi zanedbanom stave tak, ako je to uvedené vyššie, čo je iba dôkazom neschopnosti navrhovateľov o tieto maloleté deti sa náležite postarať. Jednoznačne v danom prípade je v záujme týchto detí, aby zostali v ústavnej starostlivosti v rámci ktorej sú umiestnené v profesionálnych rodinách, čo im umožňuje plnohodnotne sa rozvíjať ako po psychickej, tak i po fyzickej stránke, čo je v ich záujme. Vzhľadom na uvedené súd nemal inú možnosť ako návrh navrhovateľov zamietnuť.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods.1 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že po: a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 1, 2 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 O.s.p.).