Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_11Co-17-2014.pdf
PDF · 83.83 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/17/2014
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach vo veci žalobcu S. E. B. a.s., so sídlom W., C. XXXX/XXX, IČO: 36 234 176, zast. ERASMUS LEGAL, s.r.o., so sídlom Bratislava, Justičná 9, proti žalovanému D. M., nar. X.X.XXXX, bytom Ď. XXX, XXX XX Ruskov, o zaplatenie 872,14 € istiny s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 13C 89/2013-26 zo 6.8.2013 Okresného súdu Košice - okolie
rozhodol:
O d m i e t a odvolanie proti rozsudku vo výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené.
Z r u š u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, ako aj vo výroku o trovách konania a v zrušenom rozsahu vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 161,43 € s úrokmi z omeškania vo výške 0,024 % denne od 15.4.2013 do zaplatenia a povolil mu splácať dlžnú sumu v pravidelných splátkach po 20 € mesačne počnúc právoplatnosťou rozsudku, pod následkom straty výhody splátok. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
V odôvodnení rozsudku uviedol skutočnosti, ktoré zistil z vykonaných dôkazov, citoval ustanovenia právnych predpisov, ktoré na danú vec aplikoval a po vykonanom dokazovaní právny vzťah medzi účastníkmi založený zmluvou o poskytnutí revolvingového úveru uzavretou dňa 12.2.2008 posúdil podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Dospel k záveru, že žalobcovi z uzavretej spotrebiteľskej zmluvy vzniklo voči žalovanému právo na vrátenie skutočne požičaných finančných prostriedkov, keďže oznámením z 26.5.2010 bola zmluva zrušená. Žalobca požičal žalovanému sumu 829,85 € a žalovaný mu podľa splátkového kalendára vrátil ku dňu podania žaloby 15.4.2013 celkom sumu 668,43 €, preto zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi zostatok dlžnej sumy vo výške 161,42 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške požadovanej žalobcom, a povolil mu dlžnú sumu splácať v mesačných splátkach po 20 € pod následkom straty výhody splátok. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a vzhľadom na čiastočný úspech účastníkov, žiadnemu z nich náhradu trov konania nepriznal.
Rozsudok v celom rozsahu napadol včas podaným odvolaním žalobca, a to z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a/, b/, c/, d/ a f/ O.s.p. Bol toho názoru, že súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, a následne nesprávne právne vec posúdil, pokiaľ dospel k záveru, že oznámením zo dňa 26.5.2010 bola zmluva zrušená, čím žalobcovi vzniklo len právo na vrátenie toho, čo žalovanému skutočne poskytol. Uviedol, že mu nie je zrejmé, aké oznámenie zo dňa 26.5.2010 mal súd na mysli, keďže žalobca súdu žiadny taký list nepredkladal. Prílohou návrhu na začatie konania bola písomnosť zo dňa 28.5.2010 (nie zo dňa 26.5.2010, ako uvádza súd) nazvaná „Splatenie celého úveru s výzvou k úhrade“ a domnieval sa, že toto je úkon, ktorým mala byť podľa názoru súdu zmluva zrušená, v dôsledku čoho súd vzhľadom na
ustanovenie § 457 Občianskeho zákonníka vyvodil záver, že si zmluvné strany - účastníci konania majú vrátiť len to, čo si navzájom poskytli. Tvrdil, že od úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 12.2.2008 neodstúpil, a teda nemohlo dôjsť k účinkom podľa § 457 Občianskeho zákonníka, čo je zrejmé z návrhu na vydanie platobného rozkazu zo dňa 15.4.2013, z jeho doplnenia z 5.8.2013, ako aj z písomnosti zo dňa 28.5.2010 nazvanej „Splatenie celého úveru s výzvou k úhrade" . Žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním dohodnutých splátok poskytnutého úveru, a to s odkazom na predložený splátkový kalendár konkrétne minimálne so splátkami č. 22 - 27, ktoré neuhradil ani len čiastočne. Poukázal na ust. § 3 Hlavy 7 s názvom Ukončenie úverovej zmluvy o poskytnutí úveru Úverových podmienok (ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy) a vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením dlžných splátok, sa stal celý zostatok čerpaného úveru splatným, pričom splatnosť nastala ku dňu 28.5.2010, ako vyplýva aj z predloženého splátkového kalendára a tiež z výzvy na splatenie celého úveru priloženej k návrhu na začatie konania. Tvrdil, že na základe predmetnej výzvy k splateniu celého úveru od úverovej zmluvy neodstúpil, ale len využil právo na zosplatnenie celého úveru podľa Úverových podmienok. Citoval ust. § 565 Občianskeho zákonníka a mal za to, že k zániku zmluvného vzťahu nedošlo a záver súdu, že žalobcovi vzniklo právo na vrátenie dlžnej sumy titulom bezdôvodného obohatenia, je nesprávny a žalovaný je preto povinný vrátiť nielen nevrátenú časť úveru, ale aj úroky z tejto nevrátenej časti úveru. Pokiaľ ide o úroky z omeškania, súd v odôvodnení rozsudku uvádza, že žalovaného zároveň zaviazal na úhradu zákonných úrokov z omeškania tak, ako ich požadoval navrhovateľ, ktoré tvrdenie súdu nie je pravdivé. Poukázal na to, že v návrhu na začatie konania zo dňa 15.4.2013, a následne v doplnení predmetného návrhu zo dňa 5.8.2013, si uplatňoval nárok na úroky z omeškania nasledovne: kapitalizovaný úrok z omeškania od zosplatnenia, t.j. od 13.6.2010 (28.5.2010 plus 15 dní vo výzve k splateniu celého úveru) do podania (spísania) návrhu (15.4.2013) v zákonnej úrokovej sadzbe 0,024 % denne vyčíslený vo výške 213,89 € - denná úroková sadzba vo výške 0,024 % bola stanovená výpočtom ako základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu v zmysle § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, t.j. ku dňu 13.6.2010 + 8 percentuálnych bodov, t. j. 9 % ročne/365, t.j. 0,024 % denne. Uviedol, že v tomto konaní si uplatňuje úrok z omeškania v zákonnej výške od zosplatnenia, t.j. od 13.6.2010 až do zaplatenia s tým, že časť uplatneného úroku z omeškania vyčíslil ku dňu podania žaloby, t.j. ku dňu 15.4.2013, a to v sume 213,89 €. Vzhľadom na skutočnosť, že omeškanie dlžníka, ktoré začalo 13.6.2010, trvá aj po podaní žaloby, žalobca si uplatňuje zákonný úrok z omeškania následne od 16.4.2013 do zaplatenia, a to vo výške úrokovej sadzby platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t.j. k 13.6.2010. Vzhľadom na uvedené mal za to, že úrok z omeškania vo výške 0,024 % denne zo sumy 859,41 € od 16.4.2013 do zaplatenia si uplatnil v zákonnej výške v súlade s príslušnými právnymi predpismi. Namietal postup súdu, ktorý uplatnený nárok na kapitalizovaný úrok z omeškania za obdobie od zosplatnenia, resp. od 13.6.2010 do podania návrhu (15.4.2013) úplne odignoroval, a priznal mu len nárok na úrok z omeškania za obdobie od podania žaloby. Z uvedeného dôvodu považoval rozsudok v tejto časti za nepreskúmateľný a mal za to, že súd mu nedôvodne nepriznal nárok na úroky z omeškania za obdobie od zosplatenia úveru do podania návrhu na začatie konania. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alternatívne rozsudok zmenil a vyhovel návrhu v celom rozsahu, vrátane uplatnených trov prvostupňového konania. Zároveň si žalobca uplatnil aj náhradu trov odvolacieho konania pozostávajúcich zo súdneho poplatku za odvolanie a trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 71,11 € s DPH v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z.
Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
Odvolací súd prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a odvolanie žalobcu smerujúce proti rozsudku vo výroku, ktorým bolo žalobe sčasti vyhovené, t.j. ktorým súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 161,43 € s prísl., podľa § 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p. odmietol ako podané neoprávnenou osobou. Žalobca nie je oprávnený na podanie odvolania proti tej časti rozhodnutia (výroku), ktorým bolo jeho žalobe vyhovené, lebo uvedeným výrokom mu nebola spôsobená žiadna ujma na jeho právach, ani sa jeho postavenie v dôsledku uvedeného rozhodnutia nijak nezhoršilo, a z procesného hľadiska žalobca preto nemôže mať žiadny záujem na tom, aby rozsudok v uvedenom výroku bol odvolacím súdom zmenený alebo zrušený. V ostatnej napadnutej časti odvolací súd prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, lebo postupom súdu prvého stupňa bola účastníkom (žalobcovi) odňatá možnosť konať pred súdom, preto rozsudok v
napadnutom výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá, ako aj v súvisiacom výroku o trovách konania podľa § 221 ods. 1 písm. f/, ods. 2 O.s.p. zrušil a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký nesprávny postup súdu, ktorým znemožní účastníkovi realizáciu procesných práv priznaných mu procesnými predpismi za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Podľa ustálenej súdnej praxe k odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť nielen postupom súdu, ktorý rozhodnutiu predchádza, ale aj rozhodnutím samým. Takýmto rozhodnutím je aj rozsudok, ktorý je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.
Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec správne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia je súčasťou práva na spravodlivý súdny proces. V súlade s cit. ustanovením O.s.p. je povinnosťou súdu v rozhodnutí uviesť dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých je založené, tak po skutkovej, ako i právnej stránke veci. Z odôvodnenia rozsudku musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami súdu pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej, ktoré musia byť v súlade so skutkovými zisteniami. Odôvodnenie musí byť úplné v tom zmysle, že sa vyporiada so všetkými skutkovo a právne relevantnými otázkami súvisiacimi s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. II. ÚS 383/06) vyplýva, že ak sa súd nedostatočným (neúplným) spôsobom vyporiada s argumentáciou účastníka týkajúcou sa skutkovej a právnej stránky rozhodovanej veci, takým postupom vo svojich dôsledkoch odníma účastníkovi právo konať pred súdom a porušuje jeho právo na súdnu ochranu a spravodlivý súdny proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ústavný zák. č. 23/1991 Zb.) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, keďže v takom prípade účastník objektívne nemá možnosť posúdiť správnosť, resp. nesprávnosť rozhodnutia, príp. postupu súdu, a teda ani sa kvalifikovane rozhodnúť, ktorým odvolacím dôvodom má odvolanie odôvodniť, aby bol v odvolacom konaní úspešný.
O nepreskúmateľný rozsudok ide vtedy, ak žiadne dôvody neobsahuje alebo sú nezrozumiteľne podané, alebo ak z odôvodnenia rozsudku nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami súdu pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej, resp. keď sú právne závery v extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami alebo z nich v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú. Ak je rozhodnutie súdu prvého stupňa nepreskúmateľné, prichádza do úvahy iba zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
V odôvodnení napadnutého rozsudku absentujú dostatočné skutkové a právne závery a zrozumiteľné zdôvodnenie úvahy súdu, na základe ktorej dospel k rozhodnutiu o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, t.j. nad prisúdenú sumu 161,43 € s prísl. Rozsudok v napadnutom výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá, neobsahuje náležité a zrozumiteľné dôvody a nie je vôbec zrejmé, v akej konkrétnej časti (rozsahu) bol uplatnený nárok ohľadne istiny i príslušenstva zamietnutý. Vzhľadom na citáciu ust. § 457 Občianskeho zákonníka a konštatovanie súdu uvedené v odôvodnení rozsudku, že „oznámením zo dňa 26.5.2010 bola zmluva zrušená“, sa možno len domnievať, že záver o nedôvodnosti nároku na zaplatenie sumy (istiny) prevyšujúcej prisúdenú istinu 161,43 € titulom bezdôvodného obohatenia súd vyvodil z dôsledkov zrušenej zmluvy podľa ust. § 457 Občianskeho zákonníka. V takom prípade však nevedno, na základe akých skutkových zistení súd považoval úverovú zmluvu za zrušenú, keďže žalobca od úverovej zmluvy listom zo dňa 28.5.2010 (č.l. 9) označeným vo veci „Splatenie celého úveru s výzvou k úhrade“ (v rozsudku je nesprávne uvedené oznámenie zo dňa 26.5.2010) neodstúpil, iba si uplatnil voči žalovanému právo na zaplatenie celej pohľadávky, resp. nesplateného zvyšku úveru podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že žalovaný nedodržal dohodu o včasnom plnení dohodnutých splátok. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku taktiež nemožno zistiť, či a z akého dôvodu súd zamietol žalobu aj v časti o zaplatenie úrokov z omeškania, ktoré žalobca uplatnil za obdobie od 13.6.2010 do podania návrhu 15.4.2013 - v podanom návrhu na vydanie platobného
rozkazu vyčíslené vo výške 213,89 €. Odôvodnenie napadnutého rozsudku (v časti týkajúcej sa výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá) nezodpovedá zákonným požiadavkám riadneho odôvodnenia a presvedčivého rozhodnutia vyplývajúcim z § 157 ods. 2 O.s.p. a vyššie uvedených zásad. Uvedené nedostatky zakladajú nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku pre jeho nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, a neumožňujú odvolaciemu súdu preskúmať jeho vecnú správnosť (v napadnutom výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti) z hľadiska skutočností a námietok uvedených v odvolaní, preto z uvedených dôvodov musel byť rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti zrušený a v zrušenom rozsahu vec bola vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Bude povinnosťou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní odstrániť vytknuté nedostatky doterajšieho procesného postupu a rozhodovania, zistiť a vyhodnotiť všetky rozhodujúce skutočnosti z hľadiska tvrdení účastníkov a relevantného hmotného práva, ktoré sú právne významné pre rozhodnutie o uplatnenom nároku v zrušenom rozsahu (a jeho výške). Po vyhodnotení vykonaných dôkazov súd opätovne o žalobe v zrušenom rozsahu rozhodne, pričom svoje rozhodnutie bude povinný riadne odôvodniť v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. tak, aby bolo zrozumiteľné, presvedčivé a preskúmateľné, a aby sa dôsledne vyporiadalo so všetkými skutkovo a právne relevantnými otázkami riešenými v konaní, pričom musí v ňom reagovať na tvrdenia a námietky žalobcu prednesené v konaní a vyporiadať sa tiež so skutočnosťami, ktoré žalobca uviedol v podanom odvolaní.
V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.