Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_2P-225-2015.pdf
PDF · 66.03 KB
Case nature
Area
Subarea
2P/225/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Alžbetou Markovou v právnej veci maloletého - R. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. E., zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Rimavská Sobota, dieťa rodičov. matky - R. E.Á., nar. XX. XX. XXXX, bytom B., F. XXX, t. č. B., X.. N. XXX a otca - L. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom B., Š. XXX, o návrhu matky na zverenie maloletého do osobnej starostlivosti a určenie výživného takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľky - matky dieťaťa o zverenie maloletého dieťaťa do jej osobnej starostlivosti a určenie výživného zo strany otca zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala zverenia maloletého do jej osobnej starostlivosti a určenia výživného zo strany otca dieťaťa z dôvodu, že s otcom maloletého nežijú v spoločnej domácnosti.
Na pojednávanie sa nedostavili rodičia maloletého, doručenie predvolania majú vykázané, svoju neúčasť neospravedlnili, preto súd postupoval podľa § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, vec prejednal a rozhodol v ich neprítomnosti
Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že vykonali šetrenie v rodine maloletého pričom zistili, že rodičia dieťaťa žijú v spoločnej domácnosti. Rodičia zhodne uviedli, že žijú v spoločnej domácnosti a otec si vyživovaciu povinnosť na maloletého plní dobrovoľne. Kolízny opatrovník vypovedal, že podľa vyjadrenia rodičov návrh na úpravu práv a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu podali z dôvodu, aby im vznikol nárok na výplatu sociálnej dávky.
Podľa §-u 36 Zákona o rodine ods. 1 rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinnosti. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinnosti, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 Zákona o rodine sa použijú primerane.
Podľa §-u 62 Zákona o rodine
ods. 1/ Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sa samé živiť;
ods. 2 / Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov;
ods. 3/ Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona;
ods. 4/ Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť;
ods.5/ Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
ods. 6/ Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
Podľa §-u 65 Zákona o rodine
ods. 1/ Ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného;
ods. 2/ Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní;
ods. 3/ Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Rodičia maloletého dieťaťa nie sú manželia avšak žijú v spoločnej domácnosti a spoločne zabezpečujú osobnú starostlivosť o maloleté dieťa. Vzhľadom k tomu, že rodičia sa na pojednávanie nedostavili súd vychádzal z výpovede kolízneho opatrovníka, ktorý v rámci vykonaného šetrenia pomerov v rodine maloletého dieťaťa zistil, že rodičia dieťaťa žijú v spoločnej domácnosti, spoločne zabezpečujú a financujú chod domácnosti a otec si dobrovoľne plní svoju vyživovaciu povinnosť. Súd v danom prípade mal za preukázané že, rodičia dieťaťa spoločne zabezpečujú svoju domácnosť, spolu zabezpečujú osobnú starostlivosť o svoje dieťa, otec si riadne a dobrovoľne plní vyživovaciu povinnosť k dieťaťu a podieľa sa každodenne na zabezpečovaní potrieb dieťaťa. Právna úprava výkonu rodičovských práv a povinnosti k maloletým deťom v zmysle ustanovenia § 36 ods. 1 zákona o rodine sa týka vyslovene tých prípadov, keď rodičia spolu nežijú, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich si neplní dobrovoľne vyživovaciu povinnosť k dieťaťu, súd len v týchto prípadoch v rámci ustanovenia § 65 ods. 2 Zákona o rodine má povinnosť upraviť rozsah vyživovacej povinnosti. V predmetnej právnej veci na základe vykonaného dokazovania je nesporné, že nie sú splnené kritéria v zmysle ustanovenia § 36 ods. 1 a § 65 ods. 2 Zákona o rodine a preto súd podaný návrh ako bezdôvodný zamietol, pričom bolo by v rozpore so záujmami dieťaťa brať do úvahy dôvody uvádzané matkou v podanom návrhu s tom smere, že zverením dieťaťa do osobnej starostlivosti matky a určením výživného jej vznikne nárok na poberanie dávky v hmotnej núdzi. Pri rozhodovaní súd okrem iného vychádzal z článku 5 písm. a, b, c, f, h podľa ktorého:
Záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa,
b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava,
c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,
f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa,
h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami,
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, pričom odvolanie musí obsahovať náležitosti uvedené v § 205 a § 205a Občianskeho súdneho poriadku. V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozsudku smeruje, kto ho robí, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu napáda rozsudok, v čom je rozsudok alebo postup súdu nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha / ako má odvolací súd rozhodnúť/, uviesť dátum a podpis. Odvolanie treba predložiť v štyroch vyhotoveniach, inak súd vyhotoví kópie na trovy odvolateľa / § 205 ods. 1 O. s. p./.