Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Co/533/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte v zložení JUDr. Mária Podhorová, predsedníčka senátu, JUDr. Peter Priehoda, JUDr. Anna Snopčoková, členovia senátu, v právnej veci navrhovateľa Y. W., rod. W., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Z. K. XXX, XXX XX K. - K., štátny občan SR, právne zast. JUDr. Renátou Matejovou, advokátkou so sídlom ul. Čs. armády 25, 974 01 Banská Bystrica, proti odporkyni S. W., rod. L., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom W. Z. XXXX/XX, XXX XX Z. Z. - M., štátna občianka SR, právne zast. ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Eva Segečová, s.r.o., so sídlom Skuteckého 26, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 236 817, za ktorú koná JUDr. Eva Segečová, advokát a konateľ, o rozvod manželstva, o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 26.03.2015, č. k. -64, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Účastníci konania n e m a j ú právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd rozviedol manželstvo účastníkov konania, keď po vykonanom dokazovaní považoval za preukázané, že toto neplní svoj účel, je vážne narušené a nie je nádej na obnovenie manželského spolužitia. Za trvania manželstva postupne dochádzalo k vážnym nedorozumeniam, ktorých príčinou boli hlavne problémy s ich synom a jeho zdravotným stavom pretrvávajúcich po dobu niekoľkých rokov. Nevhodné a nedôstojné správanie sa syna voči navrhovateľovi ako otcovi zaťažuje oboch rodičov, čo nepriaznivo vplývalo na vzájomné vzťahy manželov, každý z nich napäté situácie so synom prežíval iným spôsobom, čo tiež zapríčinilo ďalšie nezhody medzi účastníkmi. Účastníci nežijú v spoločnej domácnosti ako manželia od 10.05.2014, kedy navrhovateľ odišiel žiť k svojej dcére, keď psychicky nezvládol rodinnú atmosféru v spolužití s manželkou a so synom. Na pokusy odporkyne o komunikáciu navrhovateľ nereagoval. Od tejto doby žijú oddelene, každý hospodári samostatne, celodennú starostlivosť o navrhovateľa vzhľadom na jeho vek zabezpečuje jeho dcéra. Odporkyňa pomáha plnoletému synovi vzhľadom na jeho zdravotný stav. Príčinu postupného rozvratu súd videl aj v rozdielnosti povahových vlastností účastníkov konania a inými predstavami o ďalšom živote. Navrhovateľ neprejavil záujem o obnovenie manželského spolužitia, v ďalšej komunikácii zostal pasívny. Súd vzal do úvahy jednoznačné vyjadrenie navrhovateľa a jeho zdravotný stav, ktorý sa po dlhoročnom manželstve radikálne rozhodol pre rozvod. Prihliadol tiež na opakujúce sa napäté situácie v rodine, ktoré nepriaznivo vplývajú na oboch účastníkov. Tieto sú veľkou záťažou pre navrhovateľa vzhľadom na jeho pokročilý vek. Súd vzhľadom na odmietavý postoj navrhovateľa k obnoveniu manželského spolužitia, ktorý ostal nemenný a trvalý, dospel k záveru, že nie je možné navrhovateľa prinútiť proti jeho vôli, aby formálne v manželstve zotrval. Za takého stavu manželstvo účastníkov svoj účel neplní, a to ani jednu z funkcií manželstva. Súd mal preukázané splnenie zákonných dôvodov pre rozvod manželstva, keďže nemožno predpokladať, že by toto v

budúcnosti mohlo plniť svoj spoločenský účel, a preto vyhovel návrhu navrhovateľa a manželstvo rozviedol.

Proti rozsudku okresného súdu podala odporkyňa v zákonom stanovenej lehote odvolanie prostredníctvom splnomocnenej právnej zástupkyne. Podľa jej názoru rozhodnutie prvostupňového súdu nemá oporu vo vykonaných dôkazoch. Súd považoval námietku odporkyne o ovplyvňovaní navrhovateľa jeho dcérou z prvého manželstva za neopodstatnenú, návrh na rozvrh nepodal, ani nenapísal navrhovateľ, napriek tomu súd toto podanie považoval za rozhodnutie navrhovateľa. Z výpovede samotného navrhovateľa na pojednávaní dňa 26.03.2015 je preukázané, že odporkyňa má v tomto pravdu a ich námietka je opodstatnená. Ani jedna veta napísaná v návrhu na rozvod manželstva sa pred súdom neukázala ako pravdivá. Dôvody, ktoré uviedol navrhovateľ - nezhody a problémy so synom, jeho neúctivé správanie, tvrdený neskorý príchod odporkyne z práce, jej nervozita vyvolávajúca nedorozumenie, tvrdenie, že si občas vypila, že svoju budúcnosť vidí už len v ošetrovaní chorého starého človeka a že odporkyňa má dosť starostí s invalidným synom, nepovažuje za dôvod na rozvod manželstva trvajúceho XX rokov. Súd môže manželstvo rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi vážne narušené a trvalo rozvrátené, nemôže prihliadať na vzťahy medzi otcom a synom. Ani skutočnosť, že odporkyňa chodievala z práce nahnevaná, nepovažuje za dôvod na rozvod manželstva, podobne ako dôvod, že si „občas vypila." Odporkyňa pritom tvrdí, že nie je síce abstinentka, príležitostne si vypije ako každý bežný človek, nie je však ťažko závislá na alkohole, ako to tvrdila dcéra navrhovateľa v podanom návrhu na rozvod manželstva. Toto u odporkyne ani nie je možné, keďže pracuje ako U. na E.N.. Dôvodom na rozvod manželstva nemôže byť ani to, že navrhovateľ svoju budúcnosť vidí v ošetrovaní starého, chorého človeka a chodení po lekároch, pretože manželstvo sa uzatvára „aj v šťastí, aj v nešťastí, aj v zdraví, aj v chorobe." Odporkyňa uvádza, že nemá problém sa o manžela postarať a sám manžel uviedol, že pokiaľ žil v spoločnej domácnosti s manželkou, táto sa o neho riadne starala, mal opraté, bolo upratané, navarené, napečené. Podľa názoru odporkyne v konaní prvostupňového súdu nebol preukázaný žiadny relevantný dôvod na rozvod manželstva. Pokiaľ súd uvádza, že manželstvo neplní žiadnu zo svojich funkcií a je rozvrátené, poukazuje na skutočnosť, že manželstvo trvalo XX rokov a manželia dnes majú XX a XX rokov, takže podľa jej názoru jeho zmyslom je prežiť spolu okrem mladosti aj spoločnú starobu. Poukazovanie na rozdielne povahové vlastnosti a iné predstavy o živote môžu byť dôvodom pre rozvod v relatívne krátkej dobe po uzavretí manželstva, nie však po XX rokoch manželstva. Aj predstavy a najmä možnosti ďalšieho života sú iba v rámci veku manželov, v ich možnostiach a schopnostiach. Pokiaľ súd konštatuje odmietavý postoj navrhovateľa zotrvať v manželstve, má na druhej strane riešiť otázku, či je možné druhého manžela rozviesť proti jeho vôli, prípadne mu nariadiť vzdať sa manželského života. Manželstvo označila za úplne bežné manželstvo po XX rokoch trvania, teda manželia sa aj ľúbili, aj sa pohádali. Odporkyňa vyjadrila názor, že rozvod manželstva nebol rozhodnutím jej manžela, pretože nikdy počas trvania manželstva nepovedal, že sa chce rozviesť. Potom, ako bol mesiac u svojej dcéry, podala táto v jeho mene návrh na rozvod manželstva, čo bolo pre odporkyňu mimoriadne prekvapujúce. Tvrdí, že nápad rozviesť manželstvo bol výlučne zlomyseľnou myšlienkou dcéry navrhovateľa, ktorá vlastného otca zmanipulovala. Navrhuje zmeniť rozsudok prvostupňového súdu, prípade zrušiť rozsudok a vrátiť vec prvostupňovému súdu.

K podanému odvolaniu sa vyjadril navrhovateľ prostredníctvom splnomocnenej právnej zástupkyne, advokátky. Dožaduje sa potvrdenia prvostupňového rozsudku. Podľa jeho vyjadrenia mala sa odporkyňa zaoberať súčasným stavom manželského vzťahu, ktorý neplní žiadnu funkciu manželstva, ide o formálny zväzok dvoch ľudí bez akýchkoľvek citových prejavov, manželia viac ako rok spolu nežijú, nehospodária, nie sú si jeden druhému oporou. Dĺžka trvania manželstva je irelevantná, rozvrat manželstva a vážne narušenie manželského vzťahu môže nastať kedykoľvek počas trvania manželstva. Navrhovateľ v konaní pred prvostupňovým súdom preukázal príčiny rozvratu, predovšetkým tým, že účastníci ako manželia spolu nežijú viac ako rok a ani jeden z nich sa počas tohto obdobia nepokúsil o obnovenie manželského spolužitia. Tvrdenie odporkyne o jej snahe kontaktovať navrhovateľa po jeho odchode zo spoločnej domácnosti s tým, že je ochotná o odporcu sa postarať, je v rozpore s tým, aký postoj zvolila vo vzťahu k navrhovateľovi. Navrhovateľka namiesto záujmu o obnovenie manželského spolužitia nešetrila rôznymi výčitkami a pokiaľ ho aj písomne kontaktovala, nezmienila sa o tom, že má záujem na obnovení ich spolužitia. Vždy to boli iba výčitky voči tomu, ako sa zachoval a že si dovolil odísť zo spoločnej domácnosti. Pokiaľ vytýka odporkyňa prvostupňovému súdu, že poukazoval na vzťah otca so synom, má za to, že prvostupňový súd postupoval správne, ak prihliadol na to, že jednou z príčin rozvratu ich manželstva bola nezvládnuteľná situácia X. E. syna v ich rodine. Navrhovateľ poukazoval na to, že obaja účastníci ako rodičia nezvládli situáciu ohľadom ich syna, čo sa prejavovalo v čoraz väčšej nervozite,

pričom odporkyňa okrem rodinných povinností musela zvládať aj povinnosti pracovné. Odporca bol často vystavený napätým situáciám, psychickým aj fyzickým útokom syna, pričom nemožno hovoriť o krátkom čase, toto obdobie napätej situácie pretrváva v rodine veľmi dlho, ibaže navrhovateľ nebol schopný skôr odísť zo spoločnej domácnosti napriek tomu, že dlhodobo prežíval v takomto prostredí traumu. Dôkazom toho je jeho vážny zdravotný stav. Pre manželstvo nestačí, že je navarené, upratané, potrebná je aj vzájomná tolerancia, dôvera, pochopenie a vytvorenie zdravého rodinného prostredia, čo v tomto vzťahu účastníkov nebolo. Navrhovateľ uvádza, že nemožno nikoho nútiť zotrvať v manželskom zväzku, pokiaľ jeden partner druhého uráža, ponižuje a kričí na neho napriek skutočne vysokému veku. Poukazoval na príliš emotívne prejavy odporkyne, ktorá na navrhovateľa kričala, nemala zábrany do neho kopnúť, strkať ho, ponižovať a útočiť na neho. Navrhovateľ poukázal na skutočnosť, že oslávil okrúhle jubileum XX rokov, pričom odporkyňa na túto skutočnosť vôbec nezareagovala. Navrhovateľ jednoznačne deklaroval pred prvostupňovým súdom svoju vôľu na rozvod manželstva, nezáujem zotrvať v manželskom zväzku s tým, že odmieta akúkoľvek sanáciu vzťahu a k odporkyni nič necíti. Za nepravdivé označil tvrdenia odporkyne o tom, že ide o rozhodnutie jeho dcéry a poukázal na to, že túto skutočnosť navrhovateľ ozrejmil priamo na pojednávaní dňa 26.03.2015, keď bol vypočutý ako účastník konania. Navrhovateľ má za to, že nie je dôvod formálne zachovávať manželstvo, ktoré už nemá žiadny význam, a preto je potrebné ho rozviesť. Vyjadril presvedčenie, že zmierenie medzi účastníkmi neprichádza do úvahy, on je teraz spokojný tam, kde žije. Ťažkých chvíľ v manželstve prežil dosť, často musel zo strachu odchádzať z domu a prespávať na záhradke, v zime, bez elektriny, či v kufre vozidla, keď psychicky nezvládal nálady odporkyne, najmä keď bola pod vplyvom alkoholu. Na ilustráciu priložil list od odporkyne z apríla 2015, z ktorého je tiež preukázané, že odporkyňa žiadny záujem o navrhovateľa neprejavuje.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v medziach daných ust. § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a rozsudok okresného súdu ako vecne správny a správne odôvodnený podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania, ktoré mu predchádzalo, ako aj dôvodov odvolania dospel k záveru, že odvolanie odporkyne nie je dôvodné. Prvostupňový súd pre svoje rozhodnutie spoľahlivo zistil skutkový stav a tento aj správne právne posúdil. Napadnutý rozsudok spĺňa všetky atribúty rozsudku požadované ust. § 157 ods. 2 O.s.p., teda na jeho určitosť, zrozumiteľnosť a presvedčivosť.

Z tohto dôvodu odvolací súd považuje odôvodnenie prvostupňového rozsudku za vecne správne a tieto si osvojuje v súlade s ust. § 219 ods. 2 O.s.p.

K odvolacím námietkam odporkyne, ktoré sú založené na tom, že v konaní pred súdom prvého stupňa nebol preukázaný žiadny relevantný dôvod na rozvod manželstva v zmysle Zákona o rodine, poukazujúc na výpoveď navrhovateľa, ktorou zdôvodňoval návrh na rozvod manželstva, odvolací súd uvádza:

Zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine ako podmienku pre rozvod manželstva uvádza vážne narušenie a trvalý rozvrat vzťahov medzi manželmi do takej miery, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a zároveň od manželov nemožno očakávať obnovu manželského spolužitia (§ 23 ods. 1 Zákona o rodine). Pokiaľ odporkyňa namieta, že dôvodom na rozvod manželstva nemôžu byť problémy a nezhody navrhovateľa so synom, tento názor je správny, narušené vzťahy medzi navrhovateľom a jeho synom však neboli kvalifikované ako príčina (jedna z príčin) rozvratu manželstva, ale ako príčinu (jedna z príčin) ďalších následných nezhôd medzi manželmi. Obdobným spôsobom možno kvalifikovať všetky ostatné odporkyňou vytýkané dôvody, ktoré súd uznal ako relevantné pre rozvod manželstva. Zásadným je, že tieto jednotlivé dôvody mali za následok rozhodnutie navrhovateľa opustiť spoločnú domácnosť s úmyslom urobiť tak natrvalo. V čase rozhodovania prvostupňového súdu bola nespochybnená skutočnosť, že účastníci v čase rozhodovania prvostupňového súdu už takmer rok nežili v spoločnej domácnosti (viac ako 10 mesiacov), manželstvo počas tohto obdobia neplnilo žiadnu zo svojich funkcií a navrhovateľ jednoznačne prejavil svoju vôľu o ukončenie tohto manželstva. Pokiaľ teda odporkyňa v odvolaní uvádza, že vzhľadom na vek účastníkov, ako aj dĺžku trvania manželstva má byť zmyslom manželstva „prežiť spolu okrem mladosti aj spoločnú starobu," odvolací súd poukazuje na to, že v tomto prípade chýba aj tento zmysel manželstva, teda konkrétny úmysel navrhovateľa prežiť s odporkyňou starobu.

Pokiaľ odporkyňa poukazuje na odôvodnenie súdu, že nikoho nemožno proti jeho vôli prinútiť formálne zotrvať v manželstve, takže na druhej strane možno zaujať záver, že nikoho nemožno proti jeho vôli prinútiť, aby sa vzdal manželského života, a teda manželstvo rozviesť, odvolací súd podotýka, že súd môže manželstvo rozviesť len na návrh jedného z manželov. Pokiaľ súd dospeje k názoru, že sú zákonné podmienky pre rozvod manželstva, tak tomuto návrhu vyhovie. Preto, aby manželstvo mohlo vzniknúť a trvať, musí existovať vôľa oboch manželov. V tomto prípade však navrhovateľ jednoznačne prejavil svoju vôľu manželstvo ukončiť rozvodom.

Pokiaľ odporkyňa poukazuje na to, že návrh na rozvod nepodal, ani nenapísal navrhovateľ, odvolací súd odkazuje na výpoveď samotného navrhovateľa na pojednávaní dňa 26.03.2015, na ktorom sám navrhovateľ uviedol, že návrh bol podaný s jeho vedomím, s písomným návrhom bol oboznámený, tento si prečítal a jednoznačne sa vyjadril, že na svojom rozhodnutí na podanom návrhu na rozvod manželstva naďalej trvá.

Pokiaľ za takýchto okolností prvostupňový súd ustálil, že manželstvo neplní svoju funkciu, je dlhodobo rozvrátené, od odchodu navrhovateľa zo spoločnej domácnosti sa účastníci nekontaktovali a nebola zistená žiadna skutočná snaha o obnovenie spolužitia, je záver prvostupňového súdu o trvalom rozvrate manželstva dostatočne preukázaný, a preto odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny a správne odôvodnený s poukazom na ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s ust. § 224 ods. 1 a § 144, prvá veta O.s.p. tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.