Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4T/37/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, samosudkyňou Mgr. Vandou Mikulášovou, v trestnej veci proti obžalovanému: M. Š., nar. XX.XX.XXXX, pre zločin znásilnenia podľa a iné, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 30.09.2022 v Námestove, takto

rozhodol:

Obžalovaný M. Š., nar. XX.XX.XXXX v D., trvale bytom ul. A.Č. Č.. XXXX/XXX, R., robotník, slobodný, t.č. vo výkone väzby v UVV a UVTOS Žilina,

s a u z n á v a z a v i n n é h o, ž e

dňa 05.05.2022 v presne nezistenom čase okolo 15:00 hod. až 16:00 hod. v Zákamennom, asi 500 metrov od morového cintorína v miestnej časti zvanej Babinec, po tom ako spoločne pili alkoholické nápoje, hodil na zem, na svoju montérovu bundu, Ž. X., nar. XX.XX.XXXX, pritlačil ju k zemi, následne jej stiahol nohavice spolu s nohavičkami, topánkami a ponožkami, na čo sa menovaná začala brániť tak, že ho bila po hlave a kopala ho, na to jej dal presne nezistený počet faciek, škrtil ju a do nej 2-krát vnikol stoporeným penisom, následne sa ešte asi 3-krát pokúsil, ale netrafil, olizoval jej prsia a vagínu, potom ju otočil, na čo sa Ž. X. podarilo ujsť, ale on ju dobehol a pod zámienkou dopitia fľaše alkoholu presvedčil, aby sa vrátila, na čo ona poslúchla a po návrate ju opäť zvalil na zem, opäť jej olizoval prsia, pchal jej prsty do vagíny po dobu asi 10 minút až krvácala, ona kričala o pomoc, ale nikto ju nepočul, sadol si na jej brucho a vopchal svoj stoporený penis do jej úst na dobu asi 2 minút,

t e d a

§ násilím donútil ženu k súloží a § násilím donútil iného k orálnemu styku a iným sexuálnym praktikám,

t ý m s p á c h a l

§ zločin znásilnenia podľa a § zločin sexuálneho násilia podľa .

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa , za použitia , s prihliadnutím na ust. , , , , , na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky a 3 (tri) mesiace.

Podľa súd zaraďuje obžalovaného na výkon trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa súd ukladá obžalovanému ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Námestovo podal dňa 24.08.2022 obžalobu pre zločin znásilnenia podľa a pre zločin sexuálneho násilia podľa , na tom skutkovom základe, ako je vyššie uvedené.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní chcel s prokurátorom uzavrieť dohodu o vine a treste a po poučení podľa a po poučení podľa po osobitnom poučení, že vyhlásenie o vine je neodvolateľné a nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa urobil vyhlásenie, že je vinný.

Samosudkyňa vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného postupovala podľa , d, f, g, a obžalovanému postupne všetky ustanovenia, na ktoré musí odpovedať, prečítala.

: Či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu. Obžalovaný uviedol, že porozumel čo tvorí podstatu skutku, ktorý mu je kladený za vinu.

: Či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby. Obžalovaný uviedol, že áno.

: Či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu. Obžalovaný uviedol - áno.

: Či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestný/e čin/y jemu kladený/é za vinu. Obžalovaný uviedol - áno.

: Či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa kvalifikuje ako prečin usmrtenia podľa a prečin porušovania ochrany rastlín a živočíchov podľa . Obžalovaný uviedol - uznal som vinu za spáchaný skutok.

Vzhľadom na to, že prokurátor nemal námietky proti prijatiu vyhlásenia obžalovaného, súd podľa prijal vyhlásenie obžalovaného o tom, že je vinný zo spáchania skutku, kladeného mu za vinu v obžalobe Okresného prokurátora zo dňa 22.08.2022 č. , ktorý sa kvalifikuje ako zločin znásilnenia podľa a zločin sexuálneho násilia podľa a podľa súd vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku sa nevykoná a vykonajú sa dôkazy súvisiace s výrokom o treste.

Obžalovaný vo svojom výsluchu uviedol, že mu je to veľmi ľúto čo sa stalo, bol to taký skrat. V ďalšom štádiu ja odmietol vypovedať.

Súd preto podľa s prihliadnutím na ust. prečítal časť jeho zápisnice o jeho výsluchu z prípravného konania, kde uviedol, že v súčasnosti býva na adrese trvalého pobytu v obci R. spolu s matkou, bratmi a švagrinami. Dokopy tam bývajú 11 ľudia. Pracuje na Obecnom úrade v R., kde robí pomocné práce. Alkoholické nápoje požíva sporadicky, keď je nejaká oslava. Na protialkoholickom liečení nikdy nebol a neliečil sa ani u psychológa, resp. psychiatra. Vodičský preukaz nevlastní a nikdy nevykonával SBS službu. Nie je vlastníkom zbrane ani zbrojného preukazu. Po fyzickej a psychickej stránke sa cíti byť zdravý.

So súhlasom prokurátora, obžalovaného a obhajcu obžalovaného, súd prečítal znalecký posudok č. 126/2022, znalca MUDr. Stanislava Kollára, zo záverov ktorého vyplynulo, že obvinený M. Š. je závislý od alkoholu. Podľa klasifikácie Jellineka sa nachádza v III. tzv. rozhodujúcom štádiu alkoholizmu. (jednotlivé

štádiá alkoholizmu podľa tejto klasifikácie sú: I. úvodné, II. varovné, III. rozhodujúce, IV. konečné). Za predpokladu, že sa vyšetrovaný skutok stal tak, ako je uvedené v uznesení vyšetrovateľa zo dňa 06.05.2022, tak z medicínskeho hľadiska, pri pokračujúcom pití alkoholu považuje pobyt obvineného na slobode za nebezpečný pre spoločnosť a navrhuje mu uložiť ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou. Obvinený mohol zabrániť udalosti, ktorá je predmetom vyšetrovania takým spôsobom, že by v čase skutku nepil. Obvinený netrpí sexuálnou úchylkou. Znalec počas znaleckého skúmania nezistil žiadne odborné medicínske skutočnosti, ktoré by poukazovali na potrebu skúmať duševný stav obvineného znalcom z odvetvia psychiatria.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov a to odpisu RT, výpisu z ústrednej evidencie priestupkov MV SR, správy OR PZ Dolný Kubín, oddelenie dokladov a správy obce Zákamenné.

Zločinu znásilnenia podľa sa dopustí ten, kto násilím donúti ženu k súloži.

Zločin sexuálneho násilia podľa sa dopustí ten, kto násilím donúti iného k orálnemu styku a iným sexuálnym praktikám.

Vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie, v rámci ktorého sa priznal k spáchaniu skutku, sa súd bližšie otázkou viny obžalovaného nezaoberal.

S poukazom na tieto skutočnosti súd nemal žiadne pochybnosti o vine a obžalovaného, ktorého v celom rozsahu uznal vinným zo zločinu znásilnenia podľa ods1 a zo zločinu sexuálneho násilia podľa .

Podľa ods. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Podľa ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. Popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich sa trestných činov. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného trestu najvyššia z nich.

V súvislosti s rozhodovaním o treste je vždy potrebné zohľadniť základné pravidlá pre ukladanie trestu uvádzané v . Toto ustanovenie v odseku 1 zakotvuje účel trestu, podľa ktorého trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest je pritom jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu . Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším členom spoločnosti - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Ochrana spoločnosti sa tak uskutočňuje dvoma základnými prvkami, a to prvkom donútenia (represie) a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi

jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Ďalšou nevyhnutnou zásadou pri ukladaní trestu je aj zásada proporcionálnosti (úmernosti) trestu, z ktorej vyplýva, že trest musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu. Úmernosť trestu okrem iného určuje aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t.j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Možnosť nápravy páchateľa konkretizuje jeho osobu vo všetkých zásadných súvislostiach. Primárne ide o stanovenie prognózy budúceho vývoja správania sa páchateľa na základe objasnenia jeho osobnostných vlastností a ich spojitostí so spáchaným trestným činom, vrátane vplyvu sociálnej mikroštruktúry. Z hľadiska posúdenia možnosti nápravy páchateľa má veľký význam celkový spôsob jeho života a jeho správanie pred spáchaním trestného činu a jeho postoj k spáchanému trestnému činu (Rt 23/1967). Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti. Pri ukladaní trestu pritom treba vždy vychádzať zo spojenia a vzájomnej vyváženosti dvoch princípov, a to z princípu zákonnosti trestu a z princípu individualizácie trestu. V intenciách vyššie uvádzaných základných zásad pre ukladanie trestu súd pri prihliadnutí na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúc u okolnosť v zmysle (spáchal viac trestných činov), a poľahčujúce okolnosti v zmysle , (viedol pred spáchaním trestného činu riadny život, priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval), na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy uložil obžalovanému úhrnný (obžalovaný sa dopustil zločinu znásilnenia podľa Trestného zákon a zločinu sexuálneho násilia podľa ) nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky a 3 mesiace.

Pri rozhodovaní o výške trestu odňatia slobody súd prihliadol aj na skutočnosti, za akých bol trestný čin spáchaný, na pohnútku a skutočnosť, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie, že je vinný, čím neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny bez vykonania dokazovania ohľadom viny na hlavnom pojednávaní.

Súd má za to, že z hľadiska individuálnej i generálnej prevencie uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov a 3 mesiacov je trestom primeraným a zodpovedajúcim zásadám ukladania trestov v zmysle a nasl. . Súčasne je súd toho názoru, že druh a výmera trestu dostatočne vyjadruje i morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody spravidla do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

Vzhľadom k tomu, že obžalovaný nebol v posledných 10 rokoch pred spáchaním skutku vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin, zaradil ho súd na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa súd uloží ochranné liečenie v prípadoch uvedených v a , alebo ak páchateľ činu inak trestného nie je pre nepríčetnosť trestne zodpovedný a jeho pobyt na slobode je nebezpečný.

Podľa Súd tak môže urobiť aj vtedy, ak páchateľ spáchal trestný čin pod vplyvom návykovej látky alebo v súvislosti s jej užívaním.

S poukazom na závery znaleckého posudku č. 126/2022, znalca MUDr. Stanislava Kollára, zo záverov ktorého vyplynulo, že obžalovaný M. Š. je závislý od alkoholu. Podľa klasifikácie Jellineka sa nachádza v III. v tzv. rozhodujúcom štádiu alkoholizmu. Zo záverov znaleckého posudku vyplynulo, že za predpokladu, že sa vyšetrovaný skutok stal tak, ako je uvedené v uznesení vyšetrovateľa zo dňa 06.05.2022 - tak z medicínskeho hľadiska, pri pokračujúcom pití alkoholu považuje pobyt obvineného na slobode za nebezpečný pre spoločnosť a navrhuje mu uložiť ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.

S poukazom na tieto skutočnosti súd potom obžalovanému uložil ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok ( ).

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v neprospech i v prospech obžalovaného. V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (, , )

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech (, )

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech ( )

- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli ( )

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného, a to len v jeho prospech, aj proti jeho vôli ( )

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody , a to v neprospech obžalovaného (, ). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu ( ).

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (, )

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.