Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_31P-228-2015.pdf
PDF · 89.63 KB
Case nature
Area
Subarea
31P/228/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred samosudkyňou Mgr. Janou Diškanovou, v právnej veci navrhovateľa P. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom V.Á. V., U. XX, proti odporkyni M. B., rod. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom V. V., V. XX, obaja slovenskí štátni občania, za účasti maloletého P. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom ako odporkyňa, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Banskej Bystrici, v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva, takto
rozhodol:
Súd manželstvo navrhovateľa P. P., nar. XX. XX. XXXX X. V. V. a odporkyne M. B., rod. B., nar. XX. XX. XXXX X. V. V., uzavreté dňa XX. XX. XXXX X. V. V. a zapísané v knihe manželstiev matričného úradu V. V., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod por. č. XXX, r o z v á d z a .
Maloletý P. P., nar. XX. XX. XXXX sa na čas po rozvode manželstva z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá je o p r á v n e n á maloletého opatrovať, zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach.
Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého P. P., nar. XX. XX. XXXX mesačne sumou 90 € počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred do rúk matky maloletého dieťaťa.
Žiadnemu z účastníkov sa n e p r i z n á v a náhrada trov tohto konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal toho, aby súd rozviedol jeho manželstvo s odporkyňou s odôvodnením, že jeho manželstvo je dlhodobo nefunkčné a neusporiadané a nie je ani možnosť obnovy vzájomného manželského spolužitia. Poukázal na to, že už viac ako X roky nežije v spoločnej domácnosti s odporkyňou, spolu nehospodária, nemajú spoločné záujmy. Manželstvo s odporkyňou uzavrel dňa XX. XX. XXXX asi po jednoročnej známosti z lásky. Určitý čas žili v X-izbovom byte rodičov odporkyne, odkiaľ on odišiel. V tom čase bol dlhodobo nezamestnaný, chýbali im finančné prostriedky, ale preto sa hádali minimálne. Keď odchádzal zo spoločnej domácnosti, obaja boli dohodnutí na tomto s odporkyňou. Sám tam už nechcel bývať a odporkyňa s tým súhlasila. Ďalej uviedol, že známosť s inou ženou nemá, ani ju nemal. S odporkyňou sa naposledy intímne stýkali asi pred X rokmi, pričom odcudzenie bolo vzájomné. V súčasnej dobe býva u svojej matky, je dlhodobo nezamestnaný, od D. XXXX. Dovtedy pracoval cez agentúru vo firme S. F..E..D.. X., kde nerobil ani mesiac a bol prepustený v skúšobnej dobe, tu zarobil asi 110 € za mesiac. Predtým bol dlhodobo nezamestnaný, má vzdelanie F. D. H. F., je vyučený U., avšak v tomto odbore si nevie nájsť prácu. V súčasnej dobe sa podrobuje kurzu odbornej spôsobilosti na F. F., kde by mal robiť skúšky dňa XX. XX. XXXX. Na úrade práce nie je evidovaný, najmä kvôli absolvovaniu tohto kurzu. V súčasnej dobe žije z toho, že mu finančne vypomáha jeho matka. Pre prípad rozvodu
uviedol, že s matkou dieťaťa uzavrel dohodu na základe, ktorej bude dieťa zverené do starostlivosti matky a na výživnom sa dohodli v sume 30 € mesačne. Nežiadal upraviť svoj styk s dieťaťom.
Odporkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že s návrhom navrhovateľa na rozvod manželstva súhlasí, pretože svoje manželstvo s navrhovateľom považuje za dlhodobo nefunkčné a neusporiadané. Uviedla, že súhlasí so všetkým tvrdením, ktoré uviedol navrhovateľ. Pripustila, že problémy medzi nimi možno nastali aj z toho dôvodu, že svadba bola tajná a rodičia o tom nevedeli. Hádali sa aj kvôli práci, pretože očakávala, že navrhovateľ si časom nájde zamestnanie. Pripustila, že navrhovateľ mal záujem o prácu, chodil aj na rôzne pohovory, ale získať zamestnanie sa mu nepodarilo. Uviedla, že sa hádali pre rôzne veci a hádky boli v podstate počas celej doby ich spolužitia a tak sa dohodli pre oddelené žitie, pretože hádky boli aj pred dieťaťom, čo pre dieťa nebolo dobré. Uviedla, že navrhovateľ opustil spoločnú domácnosť v dobe, ako sám uviedol. Naposledy sa spolu intímne stýkali asi pred X rokmi. Ďalej uviedla, že sama známosť s iným mužom nemala, ani ju nemá, tiež nemá inú vyživovaciu povinnosť. V súčasnej dobe pracuje ako F. na polovičný úväzok asi po dobu jedného roka, so zárobkom do 200 € mesačne. Maloletý P. má X rokov, navštevuje X. triedu ZŠ, kde mu platí stravné asi 20 € mesačne, cestovné náklady asi 20 € mesačne, na ZRPŠ poplatok 20 €, za rôzne školské potreby a pomôcky zaplatila asi 30 €. Dieťaťu tiež zakúpila cvičky a topánky za 35 € a ošatenie za 24 €. Pre prípad rozvodu žiadala dieťa zveriť do svojej starostlivosti. Súhlasila s navrhnutou výškou výživného 30 € mesačne, avšak len po dobu nezamestnanosti otca dieťaťa a potom žiadala zvýšiť výživné. Potvrdila, že otec za dieťaťom chodí a s dieťaťom sa stretáva.
Kolízny opatrovník vo svojej ústnej výpovedi poukázal na písomne podanú správu zo sociálneho zisťovania. Uviedol, že v starostlivosti matky o dieťa neboli zistené žiadne nedostatky. Bolo zistené, že rodičia dieťaťa v skutočnosti nežijú v spoločnej domácnosti a starostlivosť o dieťa vykonáva matka. Pre prípad rozvodu manželstva, doporučil mal. dieťa zveriť do osobnej starostlivosti matky. Nestotožnil sa však s rodičmi dohodnutou sumu 30 € mesačne na výživu maloletého, ktorú považoval za nepostačujúcu veku a potrebám dieťaťa a ktorá nezodpovedá ani výške životného minima.
Podľa ustanovenia § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa ustanovenia § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a v povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa ustanovenia § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa ustanovenia § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa ustanovenia § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Z výsledkov vykonaného dokazovania súd zistil, že účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX. XX. XXXX X. V. V., obaja ako svoje manželstvo prvé. Manželstvo je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu V. V., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod por. č. XXX. Posledné spoločné bydlisko účastníkov konania bolo v Banskej Bystrici. Obaja sú národnosti slovenskej, slovenskí štátni občania. Z manželstva účastníkov konania sa dňa XX. XX. XXXX X. V. V., narodil maloletý P. P., ktorý toho času žije v spoločnej domácnosti s matkou.
Ako to vyplýva zo zhodného prejavu oboch účastníkov konania, účastníci uzavreli manželstvo na základe vzájomnej citovej náklonnosti. Manželstvo sa však postupom času stalo len formálnym zväzkom, keďže účastníci konania už po dobu X rokov nežijú v spoločnej domácnosti, spoločne nehospodária, spoločne nevychovávajú maloleté dieťa. Spoločnú domácnosť opustil navrhovateľ a do tejto domácnosti sa viac nevrátil. V súčasnej dobe už ani jeden z manželov neprejavuje záujem o obnovu manželského spolužitia, obaja to vylučujú. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd dospel k záveru, že manželstvo účastníkov konania sa stalo len formálnym zväzkom, bez naplnenia jeho skutočného obsahu a preto súd návrhu vyhovel a manželstvo účastníkov konania rozviedol.
Pri rozhodovaní o právach a povinnostiach rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva súd sčasti prihliadol na dohodu rodičov, najmä čo sa týka výchovy maloletého. Maloletý zostal po odchode navrhovateľa žiť v spoločnej domácnosti s matkou a ako to vyplýva aj z prejavu kolízneho opatrovníka v starostlivosti matky o maloletého neboli zistené závažné pochybenia. Matka má vytvorené podmienky pre výchovu a opateru dieťaťa a svojou doterajšou starostlivosťou o maloletého, ktorého neopustila, dáva súdu záruku na riadnej výchove a opatere maloletého dieťaťa.
Pokiaľ sa týka výšky výživného, súd sa tiež nestotožnil s návrhom účastníkov konania na stanovenie výživného v sume 30 € mesačne. V súčasnej dobe maloleté dieťa si začalo plniť povinnú školskú dochádzku, je žiakom X. ročníka ZŠ a má už X rokov. Úmerne s vekom a rastom dieťaťa ale najmä v súvislosti s jeho nástupom na povinnú školskú dochádzku, došlo k zvýšeniu nákladov potrebných na zabezpečenie jeho ošatenia, obutia, stravovania, krytia jeho odôvodnených kultúrnych, školských, športových a zdravotných potrieb.
Ako to vyplýva z potvrdenia firmy B. N. F..E..D.., V. XX, V. V., matka dieťaťa je v tejto firme zamestnaná ako asistentka konateľa. Náplňou jej práce sú P., N. P., D. B., X.X. P. P. W.. Podľa hodnotenia z miesta pracoviska si matka svoje pracovné povinnosti plní načas a zodpovedne, v prípade potreby pracuje aj nad rámec svojho pracovného času. Po rozšírení aktivít firmy, počíta sa s matkou aj na prácu na celý pracovný úväzok. Matka v súčasnej dobe pracuje len na polovičný pracovný úväzok a ako to vyplýva z opisu mzdového listu jej príjem je vo výške 186,92 € mesačne. Matka nemá inú vyživovaciu povinnosť.
Otec dieťaťa podľa vlastného vyjadrenia je dlhodobo nezamestnaný, toho času je dobrovoľne nezamestnaný a nie je evidovaný na ÚPSVR v Banskej Bystrici. Je vlastníkom osobného motorového vozidla zn. D. X., rok výroby XXXX a X. P., rok výroby XXXX, iný majetok nemá. V súčasnej dobe žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou v jej X-izbovom byte, ktorá ho finančne podporuje. Otec nemá inú vyživovaciu povinnosť.
Podľa potvrdenia firmy W. F..E..D.., G. XX/A, V. V., otec dieťaťa bol zamestnancom tejto firmy v období od XX. XX. XXXX do XX. XX.XXXX. Pracovný pomer bol ukončený bez udania dôvodu v skúšobnej dobe a jeho príjem za toto obdobie bol 146,80 € brutto, čo predstavovalo 127,15 € netto. V danom čase sa jednalo o odpracovanie 5 pracovných dní. Pri počte pracovných dní 22 v mesiaci tak otec mohol dosiahnuť mesačný príjem 559,46 € netto.
Ako to vyplýva z hore uvedeného, otec dieťaťa bol v minulosti dlhodobo nezamestnaný, prácu v ktorej mohol zarobiť do 559,46 € netto mesačne, si neudržal a odpracoval len 5 dní. V súčasnej dobe je opätovne nezamestnaný, avšak dobrovoľne nezamestnaný, z ÚPSVR nepoberá žiadne podpory. Takéto konanie otca súd vyhodnotil ako neprimerané majetkové riziko, ktoré na seba vzal, a na ktoré súd nemôže prizerať. Maloleté dieťa je len vo veku X rokov. Nie je možné od neho spravodlivo požadovať, aby si náklady na svoje potreby aspoň čiastočne krylo svojou prácou. Dieťa je v plnom rozsahu odkázané na výživu zo strany svojich rodičov. Matka sa o dieťa denno-denne stará, dieťaťu poskytuje celkové zabezpečenie, pre dieťa varí, perie, žehlí, nakupuje, dieťa zastupuje, spravuje jeho záležitosti, dieťaťu
venuje svoje psychické aj fyzické sily. Aj, keď sa otec s dieťaťom stretáva, napriek tomu však denno- denne takéto činnosti pre dieťa nevykonáva. Je preto jeho povinnosťou zabezpečiť dostatok finančných prostriedkov na úhradu potrieb mal. dieťaťa. Otec dieťaťa je toho času bez akéhokoľvek svojho príjmu a takéto konanie otca nemôže ísť na ťarchu a ujmu mal. dieťaťa, zvlášť, keď otec nie je viazaný starostlivosťou o dieťa, na miesto svojho bydliska a môže sa uchádzať o zamestnanie v oblastiach, kde sú lepšie pracovné príležitosti.
Súd preto v danej veci vychádzal z toho, že je v možnostiach a schopnostiach otca dieťaťa dosiahnuť príjem okolo 560 € mesačne, z ktorej sumy je spôsobilý prispievať na úhradu potrieb maloletého mesačne sumou 90 € bez ohrozenia vlastnej výživy. Suma 90 € mesačne spolu s rodinnými prídavkami vo výške 23,52 € ktoré matka na dieťa poberá, ako príspevok štátu na úhradu potrieb dieťaťa, plus určitá finančná čiastka aj zo strany matky, ktorej osobná starostlivosť o dieťa takto vyspelé, už v plnom rozsahu nevynahrádza povinnosť platenia výživného, zodpovedá všetkým odôvodneným potrebám a záujmom mal. dieťaťa, ako aj možnostiam a schopnostiam oboch rodičov.
Podľa ustanovenia § 144 OSP účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod, alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov konania.
V danej veci súd rozhodol o trovách konania, ktoré vznikli navrhovateľovi zaplatením súdneho poplatku z návrhu na začatie konania tak, že právo na náhradu trov konania nepriznal žiadnemu z účastníkov konania. Súd v konaní nezistil žiadne také okolnosti prípadu, pre ktoré by mohol priznať niektorému z účastníkov náhradu týchto trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho písomného doručenia na Krajský súd Banská Bystrica, prostredníctvom tunajšieho súdu v 3 vyhotoveniach.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozsudku smeruje, kto ho robí - odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozsudok, v čom je rozsudok alebo postup okresného súdu nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis. Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa. (§ 205 ods. 1 OSP).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode oznámiť úradu, poverenému viesť matriky, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do 3 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.
Ak povinný neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov - Exekučný poriadok; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.