Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19C/207/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I, sudkyňou JUDr. Martinou Líškovou, v spore žalobcu: H. J., narodený XX.XX.XXXX, bytom D. XX, XXX XX Bratislava, proti žalovanému: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866, o náhradu škody podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi.

odôvodnenie:

I.

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 16.08.2015, doručenou Okresnému súdu Bratislava V dňa 20.08.2015, ktorý ju postúpil dňa 04.09.2015 Okresnému súdu Bratislava I, ako súdu miestne príslušnému, v znení jej doplnení zo dňa 30.11.2015 a zo dňa 14.07.2018 na základe výziev súdu, domáhal od žalovaného náhrady škody "a to vo vyške uhrnom za obdobie 2001/7 po súčasnosť 2018/7 / určí sud - môže isť o sumu 198 tisíc eur. / 198 Mesiacov X 1000 eur priemerna mzda k 2018/7 / a to do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku a nahradiť mu náklady na toto konanie, a to do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku."; náhrady škody "a to vo vyške paušalne tisíc eur mesačne od 2018/8 a to do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohoto rozsudku a nahradiť mu náklady na toto konanie, a to do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku."; náhrady škody "a to vo vyške uhrnom za obdobie 2001/7 po súčasnosť 2018/7 / určí sud - môže isť o sumu 198 tisíc eur. / 198 Mesiacov X 1000 eur priemerna mzda k 2018/7 / k invalidnému dôchodku a to do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohoto rozsudku a nahradiť mu náklady na toto konanie, a to do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku."; náhrady škody "uhrádzať paušálne mesačne sumu vo výške 1000eur ta to k invalidnemu dôchodku od 2018/8 a to do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku a nahradiť mu náklady na toto konanie, a to do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.". V doplnení žaloby zo dňa 14.07.2018 žalobca uviedol, že sa domáha náhrady škody z titulu, že mal byť obeťou priestupku - napadnutia v Trnave v lete roku 2001 skupinou miestnych mladíkov, ktorých verbálny útok na jeho osobu kopancami do hlavy, opakovane, mu mali spôsobiť vznik ochorenia na schyzofréniu, ktorej liečba má byť doživotná a má mu spôsobovať nežiadúce zmeny v osobnosti človeka. Jeho nárok by mu mali vyplatiť osoby, ktoré mu spôsobili ujmu, avšak štátny orgán "Policajný zbor Slovenskej republiky" nevyšetril a neurčil páchateľov. Žalobca doslovne uviedol: "z vyššie uvedených dôvodov žiadam, aby súd ako druhým v poradí rozhodol že vzhľadom na to, že štátny orgán nezistil páchateľov, legitímne vzniká nárok na náhradu škody poškodeného voči štátu, ktorý nesie zodpovednosť za vzniknutý stav v neprospech poškodeného a preto ho musí napraviť.".

2. Žalovaný v písomnom Vyjadrení k žalobe zo dňa 27.09.2018, doručenom Okresnému súdu Bratislava I dňa 03.10.2018 navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Žalovaný úvodom uviedol, že mu bola v priebehu augusta 2018 postúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky žiadosť žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 12.06.2018, ktorá súvisí s meritom veci v tejto právnej veci. Žalovaný uviedol, že v danom prípade nie sú splnené predpoklady zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci majúc za to, že žalobca nepreukázal splnenie prvej podmienky zodpovednosti štátu za škodu, teda vznik nesprávneho úradného postupu poverených príslušníkov Obvodného oddelenia Policajného zboru v Trnave; žalobca svoj nárok na náhradu škody žiadnym spôsobom nezdôvodnil a ide o subjektívne vyčíslanie škody žalobcom; žalobcom tvrdená škoda nie je v žiadnej príčinnej súvislosti s tvrdeným nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobca sa domáha náhrady škody v súvislosti s udalosťou z roku 2001, pričom oznámenie o udalosti doručil dňa 28.06.2010 Obvodnému oddeleniu Policajného zboru v Trnave, ktoré dňa 27.07.2010 vec odložilo. Postup Obvodného oddelenia Policajného zboru v Trnave bol dozorujúcou prokurátorkou aj nadriadeným orgánom vyhodnotený ako zákonný. Škoda žalobcovi nevznikla postupom orgánu verejnej moci, ale priamou príčinnou súvislosťou s udalosťou z roku 2001. S odkazom na ustanovenia veta prvá a veta prvá vzniesol žalovaný námietku premlčania žalobcovho nároku voči žalovanému, ktorej vznesenie odôvodnil tým, že žalobca sa svojho nároku domáha žalobou doručenou prvoinštančnému súdu dňa 20.08.2015. Dňa 28.06.2010 bolo Obvodnému oddeleniu Policajného zboru v Trnave doručené oznámenie žalobcu, ktoré bolo kvalifikované ako priestupok. Záznamom povereného príslušníka Obvodného oddelenia Policajného zboru v Trnave Č.: S.-J.-S.-V.-XXXX/XXXX zo dňa 27.07.2010 bola vec priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa odložená. Za danej situácie je zložitejšie určiť moment plynutia premlčacej doby, nakoľko spisový materiál Č.: S.-J.-S.-V.-XXXX/XXXX bol v zmysle platných ustanovení registratúrneho poriadku skartovaný. Nie je teda možné určiť konkrétny dátum plynutia premlčacej lehoty, avšak je možné konštatovať, že: a) žalobca podaným oznámením Obvodnému oddeleniu Policajného zboru v Trnave dňa 28.06.2010 vedel o škode, ktorá mu mala vzniknúť; b) Záznamom povereného príslušníka Obvodného oddelenia Policajného zboru v Trnave Č.: S.-J.-S.-V.-XXXX/XXXX zo dňa 27.07.2010 vedel o skutočnosti, že priestupková vec bola odložená, nakoľko od spáchania skutku uplynula doba dlhšia ako dva roky; tu poukázal žalovaný na skutočnosť, že žalobca podal oznámenie o udalosti z roku 2001 Obvodnému oddeleniu Policajného zboru v Trnave po 9 rokoch; c) žalobcova žaloba bola doručená prvoinštančnému súdu dňa 20.08.2015. Na základe uvedeného žalovaný skonštatoval, že najneskorší moment, kedy sa žalobca dozvedel o ním tvrdenej škode v súvislosti s ním tvrdeným nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci je deň 27.07.2010. Žalobca sa svojho nároku domáha žalobou doručenou prvoinštančnému súdu po uplynutí viac ako 5-tich rokov. Žalovaný ďalej označil žalobu v znení jej doplnení za zmätočnú tvrdiac, že žalobca svoj nárok odôvodňuje prezentáciou svojho životného príbehu a svoje tvrdenia opiera o listinné dôkazy, ktoré s danou právnou vecou nesúvisia. Z dôvodu, že žaloba je zjavne nedôvodná, navrhol súdu, aby vyzval žalobcu na späťvzatie žaloby postupom podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len "").

3. K vyjadreniu žalovaného k žalobe sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 16.12.2018, doručeným Okresnému súdu Bratislava I dňa 21.12.2018 (replika žalobcu), v ktorom uviedol, že v auguste - septembri 2001 ho napadla skupina mladých bitkárov na námestí pred Arena Pubom v Trnave. Ich úroku predchádzalo napadnutie čašníka žalobcom, pretože kamarátka jeho priateľky, s ktorou bol v podniku, tvrdila, že tento muž ju znásilnil alebo sa o to pokúsil. Do žalobcu vošiel hnev, tak ho udrel. Potom zistil, že je čašník, spadla mu aj buxa s peniazmi na zem. Nato opustili Arena Pub. Pred ním boli vyššie uvedení mladí muži, napadli ho mysliac si, že chcel okradnúť čašníka, čo však nebola pravda. Pamätá si kopance do hlavy, ako odpadával, ale vždy zo zeme vstal. Priateľka s kamarátkou ušli. Po tom, ako ho zbili, ešte dobehol majiteľ Arena Pubu, lebo práve prišiel s autom, a pokúsil sa ho udrieť. To už boli ďalej od podniku, na námestí, v súčasnosti sú tam už stavby obytných domov. Po bitke išiel k priateľke, dlhšie bol nad umývadlom, tieklo mu silno z nosa, zdalo sa, že to nemá konca. Dali mu biele tričko, pretože to jeho bolo roztrhané. Odišiel a volal vedúcemu, že nemôže prísť do práce, že ho zbili. Prišli autom kamaráti, chceli, aby išli do Arena Pubu to vysvetliť, čo to malo byť. Žalobca nechcel, tak tam nešli. Odviezli ho na Antolskú do Nemocnice sv. Cyrila a Metoda v Bratislave na pohotovosť, a odišli. Na pohotovosti sa pýtali, či krvácal z nosa, on že áno, a vyšetrili ho. Mal počkať vonku pred ambulanciou. Nevedel prečo, tak odišiel pešo domov. Neskôr si uvedomil, že mal čakať na CT hlavy, aby sa zistilo, či nemá nález. Uviedol, že to bola jeho chyba a ľutuje ju. Bol 7 dní práceneschopný. Nevie, prečo nešiel

na políciu. Keby tušil, aké bude mať následky, určite by oznámil napadnutie. Žalobca v replike ozrejmil, že tieto jeho spomienky uvádza z dôvodu, že popisujú priamu príčinnú súvislosť s jeho ochorením, a nesúhlasí z týchto dôvodov s vyjadrením Prokuratúry v Trnave v roku 2010, kedy podával oznámenie, ktorá to označila za nedôvodné. Ďalej uviedol, že záznam z pohotovosti v nemocnici na Antolskej v inkriminovaný večer roku 2001 bol už skartovaný, nemá dôkazy. Pomohlo by, kedy súd nariadil jeho hypnózu a rozpamätal by sa na priateľku, jej meno a adresu, mohla by svedčiť, aj keď to bola len chvíľková známosť. Žalobca žiadal súd, aby nariadil jeho hypnózu za účelom zistenia vyššie uvedených skutočností. Dôvodil, že ochorením mu vznikla škoda, zmena životného štýlu k horšiemu, sťaženie spoločenského uplatnenia, zmarená športová kariéra silového trojbojára (posiluje od 13-tich rokov, od 1999 do 2006 súťažne za športový klub Strojár Hurbanovo - silový trojboj, od 2013 do 2017 športový klub Pengym Bratislava - tlak na lavičke súťažne, plánuje od 2019 silový trojboj súťažne), znížená jeho sociálna atraktivita pri hľadaní životnej partnerky, nežiadúce zásahy do osobnosti dôsledkom ochorenia, finančné problémy (dlhy, exekúcie), zdravotné problémy a podobne. Záverom repliky žalobca uviedol, že žiadnymi ďalšími dôkazmi nedisponuje, a žiada súd, aby požiadal Policajný zbor v Trnave o poskytnutie súčinnosti pri predkladaní dôkazov.

4. V duplike žalovaného zo dňa 27.02.2019, doručenej Okresnému súdu Bratislava I dňa 01.03.2019, zotrval žalovaný na svojom vyjadrení k žalobe. Vo vzťahu k replike žalobcu uviedol, že žalobca v replike neuvádza žiadne nové skutočnosti, a okrem žiadosti žalobcu, aby súd nariadil žalobcovu hypnózu, žalobca nenavrhuje vykonať žiadne nové dôkazy.

5. Súd vo veci rozhodol na pojednávaní konanom dňa 29.09.2022, na ktorom vykonal dokazovanie výpoveďami strán sporu, oboznámením sa so všetkými na vec sa vzťahujúcimi listinnými dôkazmi tvoriacimi súčasť spisu, najmä so žalobou a jej prílohami, vyjadrením žalovaného k žalobe, replikou žalobcu a duplikou žalovaného.

6. Súd pred otvorením pojednávania dňa 29.09.2022 vyzval žalobcu na späťvzatie žaloby podľa , nakoľko zo skutočností tvrdených v žalobe v znení jej posledného doplnenia zo dňa 14.07.2018 (č. l. 353 - 355) bolo po predbežnom právnom posúdení zrejmé, že žaloba je zjavne nedôvodná - podaná predčasne s poukazom na ustanovenia a , nakoľko zo spisového materiálu nevyplýva, že bol nárok na náhradu škody uplatňovaný touto žalobou v znení posledného doplnenia žaloby zo dňa 14.07.2018 (č. l. 353 - 355) vopred (t. j. pred podaním žaloby /žaloba bola podaná dňa 20.08.2015/) predbežne prerokovaný na základe písomnej žiadosti poškodeného (žalobcu) o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom podľa . Z vyjadrenia žalovaného vo Vyjadrení k žalobe zo dňa 27.09.2018, doručeného súdu dňa 03.10.2018 (č. l. 376 - 383) vyplýva, že: "...Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky bola v priebehu augusta 2018 postúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky žiadosť žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 12.06.2018, ktorá súvisí s meritom veci v tejto právnej veci." Z tohto vyjadrenia žalovaného je zjavné, že žalobcova žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody je zo dňa 12.06.2018. Nakoľko žalobca podal žalobu na Okresnom súde Bratislava V dňa 20.08.2015, teda pred tým, ako požiadal o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody (žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody je zo dňa 12.06.2018), podal žalobu predčasne, a nemôže sa domáhať uspokojenia nároku na súde, pretože pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný ( veta prvá a druhá ).

7. Žalobca na výzvu súdu na späťvzatie žaloby reagoval nasledovne: "Napriek výzve súdu na späťvzatie žaloby a dôvodov v nej uvedených, ktoré sú pravdivé, zotrvávam na podanej žalobe. Je pravdou, že som žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, ktorú si uplatňujem v tomto spore, podal až dňa 12.6.2018, t. j. po podaní tejto žaloby, ktorú som podal 20.8.2015.".

8. Po otvorení pojednávania dňa 29.09.2022 žalobca v rámci prednesu podstatného obsahu žaloby uviedol, že si chce uplatniť náhradu škody za trvalé následky spôsobené páchateľmi, ktoré polícia nevyšetrila, na základe ktorých by mohol vyzvať na náhradu škody priamo tých páchateľov, ale túto si uplatňuje voči štátu. V druhej veci žaluje preto Slovenskú republiku - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky z dôvodu, že bol dvakrát súdne trestaný, ani raz ho neodsúdili a v roku 2013 ho oslobodil sudca G.. Mal problémy zamestnať sa, lebo tam sa stráca spoľahlivosť. Tým stratil na príjme približne 70.000,- eur v čase od roku 2004 do roku 2009, v tom začal poberať invalidný dôchodok. Bol ešte stíhaný do roku

2013, kedy ho súd oslobodil. Bol 17 rokov zadlžený, minulý rok v septembri skončil splácanie dlhov, od februára 2004 do septembra 2021 splácal dlhy rôznym spoločnostiam aj mame, s ktorou žije. Choroba mu spôsobila to, že stratil sociálnu stránku na partnerku, a od 2007 nemá vážny vzťah ani intímneho charakteru. Pred ochorením na schizofréniu sa venoval aktívne silovému trojboju, potom to prerušil, začal sa venovať tlaku na lavičke, ale z dôvodu vysokého krvného tlaku už nemá povolenie od doktora. Úplne sa stal nemajetným. Mal problémy s jedným podnikateľom, ktorý ho zaúveroval ako ručiteľa v úveroch na dlhé roky, nakoniec to všetko splatil, ale mal z toho problémy. Po otcovej smrti v roku 1999 zdedil desatinu bytu a daroval ju mame, lebo sa bál o strechu nad hlavou. Choroba mu spôsobila, že inak zmýšľal, mal horšie sústredenie, nevedel sa učiť. Liečbou sa to zlepšilo. Žalobca uviedol, že preto je aj jeho chaotické podávanie na súd také komplikované. K predbežnému právnemu posúdeniu veci súdom sa žalobca nechcel vyjadrovať s odôvodnením, že by chcel možno doplniť spis nejakým spôsobom v dovolaní. Žalobca zotrval na návrhu na doplnenie dokazovania, obsiahnutom v Odpovedi na Uznesenie zo dňa 16.12.2018 (č. l. 404 - 405), aby súd nariadil jeho hypnózu V záverečnej reči žalobca uviedol, že žalovaný na jednej strane tvrdí, že absentujú dôkazy zo strany žalobcu, a na strane druhej uvádza, že nie je potrebná hypnóza žalobcu, že nie je dostatočne preukázané, že sa skutok stal.

9. Žalovaný vo výpovedi na pojednávaní dňa 29.09.2022 zotrval na svojej argumentácii obsiahnutej vo vyjadrení k žalobe a v duplike. Zopakoval, že na vyhovenie žalobe žalobcu je potrebné kumulatívne spojenie troch predpokladov zodpovednosti za škodu. Prvú podmienku, tzn. existenciu nezákonného rozhodnutia, prípadne nesprávneho úradného postupu žalobca nepreukázal. Žalobcu v tejto právnej veci nezaťažuje len povinnosť tvrdenia, ale aj dôkazné bremeno. Citáciou sentencie žalobcu: ,,Domáham sa náhrady škody za trvalé následky páchateľmi, ktorých polícia nevyšetrila." poukázal na to, že skutková okolnosť tvrdená žalobcom sa stala v roku 2001, pričom samotný žalobca sa ochrany na orgáne verejnej moci domáhal s niekoľkoročným odstupom. Podľa žalovaného žalobca zároveň žiadnym spôsobom nepreukázal akékoľvek pochybenie orgánu verejnej moci, ktorá ním bola riešená v súvislosti so skutkovou okolnosťou. Zastal názor, že v tejto právnej veci absentuje akákoľvek príčinná súvislosť medzi žalobcom tvrdeným nárokom v podobe náhrady škody a konaním orgánom verejnej moci. Na dnešnom pojednávaní žalobca neuviedol, nepreukázal právne relevantné skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné žalobcovi nárok priznať. Žalovanému nie je zrejmé tvrdenie žalobcu, akú príčinnú súvislosť s konaním orgánu verejnej moci má skutočnosť, že v roku 1999 žalobca zdedil desatinu bytu, od roku 2007 nemá vážny vzťah, a tak ďalej. Žalovaný zotrval na názore o nedôvodnosti žaloby navrhujúc jej zamietnutie. Žalovaný poukázal na skutočnosť, ktorá bola na začiatku pojednávania riešená súdom prvej inštancie, a to skutočnosť ohľadne žiadosti žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, ktorú Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky predbežne prejednalo, avšak povinnosť preukázať toto predbežné prejednanie je na strane žalobcu, nie žalovaného. K predbežnému právnemu posúdeniu veci súdom nemal žalovaný potrebu sa ďalej vyjadrovať. Žalovaný nemal ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, a žiadal nevyhovieť návrhu žalobcu na doplnenie dokazovania nariadením hypnózy žalobcu z dôvodu jeho neúčelnosti vzhľadom na predbežné právne posúdenie veci súdom. V záverečnej reči žalovaný navrhol žalobcu zamietnuť pre jej nedôvodnosť, a výslovne uviedol, že žalovaný si zároveň nebude uplatňovať nárok na náhradu trov konania.

10. Podľa v znení účinnom od 01.07.2016 (ďalej len ""), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (predmetné konanie bolo začaté dňa 20.08.2015).

11. Podľa veta prvá , právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

12. Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ""), štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.

13. Podľa , zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

14. Podľa , vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa , koná v mene štátu Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru, a 1. prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného príslušníka Policajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo 2. vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru nekonal na základe záväzného pokynu prokurátora.

15. Podľa , ak bol nárok na náhradu škody uplatnený na orgáne, ktorý nie je príslušný vo veci konať podľa odsekov 1 a 2, je tento orgán povinný bezodkladne postúpiť žiadosť () príslušnému orgánu a upovedomiť o tom žiadateľa. Účinky uplatnenia nároku zostávajú zachované.

16. Podľa , nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "") s príslušným orgánom podľa a 11.

17. Podľa , ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán povinný ju bezodkladne postúpiť príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky podania žiadosti zostávajú zachované.

18. Podľa veta prvá a veta druhá , ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatňovaní nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný.

19. Žaloba je podaná predčasne s poukazom na citované ustanovenia a 16 , nakoľko zo spisového materiálu nevyplýva, že bol nárok na náhradu škody uplatňovaný touto žalobou v znení posledného doplnenia žaloby zo dňa 14.07.2018 (č. l. 353 - 355) vopred (t. j. pred podaním žaloby /žaloba bola podaná dňa 20.08.2015/) predbežne prerokovaný na základe písomnej žiadosti poškodeného (žalobcu) o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom podľa . Z vyjadrenia žalovaného vo Vyjadrení k žalobe zo dňa 27.09.2018, doručeného súdu dňa 03.10.2018 (č. l. 376 - 383, konkrétne č. l. 377 odsek druhý, veta druhá), vyplýva, že: "...Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky bola v priebehu augusta 2018 postúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky žiadosť žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 12.06.2018, ktorá súvisí s meritom veci v tejto právnej veci." ( a ). Tieto skutočnosti potvrdil aj žalobca na pojednávaní konanom dňa 29.09.2022 pred otvorením pojednávania (č. l. 677), keď výslovne uviedol: "Napriek výzve súdu na späťvzatie žaloby a dôvodov v nej uvedených, ktoré sú pravdivé, zotrvávam na podanej žalobe. Je pravdou, že som žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, ktorú si uplatňujem v tomto spore, podal až dňa 12.6.2018, t. j. po podaní tejto žaloby, ktorú som podal 20.8.2015.". Z vyjadrenia žalovaného k žalobe, ako aj z vyjadrenia žalobcu pred otvorením pojednávania dňa 29.09.2022, je zjavné, a nie je medzi stranami sporné, že žalobcova žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody je zo dňa 12.06.2018. Nakoľko žalobca podal predmetnú žalobu na Okresnom súde Bratislava V dňa 20.08.2015, teda pred tým, ako požiadal o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody (žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody je zo dňa 12.06.2018), podal žalobu predčasne, a nemôže sa domáhať uspokojenia nároku na súde, pretože pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný ( veta prvá a druhá ).

20. Súd nevykonal dôkaz navrhnutý žalobcom - súdom nariadiť hypnózu žalobcu (návrh na doplnenie dokazovania obsiahnutý v Odpovedi na Uznesenie zo dňa 16.12.2018 /č. l. 404 - 405/, na ktorom zotrval aj na pojednávaní dňa 29.09.2022), nakoľko mal z doteraz vykonaného dokazovania za dostatočne preukázané, že žaloba je podaná predčasne, a vykonanie žalobcom navrhnutého dôkazu považoval z uvedeného dôvodu za neúčelné, nadbytočné, nehospodárne, a jeho vykonanie nebolo potrebné pre rozhodnutie vo veci.

21. Vzhľadom na uvedené zistenie, že žaloba je žalobcom podaná predčasne, súd žalobu bez ďalšieho (t. j. bez zaoberania sa prostriedkami procesného útoku žalobcu a prostriedkami procesnej obrany žalovaného v spore, nakoľko primárnym pre rozhodnutie súdu je zistenie o predčasne podanej žalobe) zamietol v I. výroku enunciátu rozsudku.

II.

22. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v II. výroku enunciátu rozsudku podľa v spojení s 262 ods. 1 tak, že žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi.

23. Podľa , trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

24. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

25. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

26. Žalovaný mal vo veci plný úspech, keďže súd žalobu zamietol. Žalovanému preto vznikol nárok na náhradu trov konania potrebných na účelné bránenie práva proti žalobcovi, ktorý vo veci úspech nemal, v plnom rozsahu (t. j. v rozsahu 100%). Nakoľko však žalovaný na pojednávaní dňa 29.09.2022 vo svojej záverečnej reči (č. l. 680) výslovne uviedol, že: "Žalovaná si zároveň nebude uplatňovať nárok na náhradu trov konania.", súd rozhodol tak, ako je uvedené v II. výroku enunciátu tohto rozsudku, ktorým žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi.

Poučenie:

Proti I. výroku enunciátu rozsudku, ktorým súd rozhodol o veci samej, je prípustné odvolanie ( ).

Proti II. výroku enunciátu rozsudku, ktorým súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania, je prípustné odvolanie ( ).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde ( ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a uvedenie spisovej značky prebiehajúceho konania / a /) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /odvolacie dôvody/ a čoho sa odvolateľ domáha /odvolací návrh/ ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( ).