Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_38Sd-10-2015.pdf
PDF · 77.78 KB
Case nature
Area
Subarea
38Sd/10/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Andreou Vyskočovou v právnej veci navrhovateľky: A. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XX/A, XXX XX Q., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa
- ústredie, ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava 1, o preskúmanie rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13.11.2014, takto
rozhodol:
I. Súd napadnuté rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13. novembra 2014 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. c), d) O.s.p. a vec vracia odporkyni na ďalšie konanie.
II. Súd navrhovateľke náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľka návrhom doručeným odporkyni dňa 17.12.2014 sa domáhala preskúmania rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13.11.2014, ktorým bola zamietnutá jej žiadosť o priznanie vdovského dôchodku. Navrhovateľka uviedla, že sa nestotožňuje s názorom odporkyne, že nárok na priznanie vdovského dôchodku posudzovala len podľa § 46 ods. 5 zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a na tom založila svoje rozhodnutie. Odporkyňa poukázala hlavne na to, že navrhovateľka nežila v spoločnej domácnosti s nebohým manželom a teda, že jej manželstvo prestalo plniť spoločenskú funkciu. Navrhovateľka uviedla, že s nebohým manželom spolu viedli domácnosť, spolu hospodárili do roku 1992, keď sa manžel častejšie zdržiaval v rodičovskom dome v H., nakoľko začal častejšie požívať alkohol, bol agresívny voči nej a voči ich štyrom deťom. Pitie zanechávalo na ňom následky a preto sa musel liečiť u lekára. Navrhovateľka predložila čestné prehlásenia susedov, že nezhody v dôsledku požívania alkoholu u jej nebohého manžela boli značné, rušivé a hlavne destabilizovali rodinné prostredie, preto sa dospelo k dohode, že manžel v roku 1992 odišiel bývať do H. do rodičovského domu, kde ho ona navštevovala, nemohli bývať v spoločnej domácnosti a preto nesúhlasí s názorom odporkyne, že ich manželstvo neplnilo spoločenskú funkciu. Podľa navrhovateľky ich manželstvo plnilo spoločenskú funkciu v takej miere, ako to okolnosti dovolili. Navrhovateľka uviedla, že z ust. § 46 ods. 1,2,3,4,5,6,7 zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení nevyplýva, že žiadateľ o vdovský dôchodok musí splniť podmienky v § 46 ods. 2 písm. a), b), c), d), e), f) súčasne s podmienkami v § 46 ods. 5 citovaného zákona. Navrhovateľka uviedla, že sa domnieva, že má nárok minimálne na priznanie vdovského dôchodku po dobu jedného roka, pretože vychovala štyri deti a všetky štyri boli vychovávané v rodine zomrelého a boli to ich vlastné deti. Navrhovateľka žiadala napadnuté rozhodnutie zrušiť a vrátiť na opätovné konanie.
Odporkyňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia citovala ustanovenia § 46 ods. 2 zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, § 46 ods. 5 zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a § 259 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zák. č. 721/2004 Z.z.. Odporkyňa ďalej v odôvodnení uviedla, že v žiadosti o priznanie sirotského dôchodku pre dcéru E. je uvedené, že
manžel navrhovateľky Y. R. býva na inej adrese. Podľa rozsudku Okresného súdu vo Zvolene zo dňa 15.04.2002, navrhovateľka s nebohým manželom nežili v spoločnej domácnosti a v čestnom vyhlásení úradne overenom navrhovateľka prehlásila, že s manželom nežije v spoločnej domácnosti od roku 1992. Vzhľadom k tomu, že s manželom nežila navrhovateľka v spoločnej domácnosti a manželstvo nespĺňalo svoju spoločenskú funkciu, bola žiadosť navrhovateľky o vdovský dôchodok zamietnutá.
Na prejednanie veci bolo nariadené pojednávanie, na ktorom navrhovateľka uviedla, že vzhľadom na správanie jej nebohého manžela nemohli žiť v spoločnej domácnosti, avšak s deťmi chodievali do H. pravidelne, aj cez víkend, kým nepožíval alkohol, ale potom po požití alkoholu keď bol agresívny nielen voči nim, ale aj voči rodičom, zase museli odísť. Keď bol nebohý manžel triezvy, tak normálne fungovali.
Poverená zástupkyňa odporkyne uviedla, že sa pridržiava písomného vyjadrenia zo dňa 26.01.2015. Manžel navrhovateľky zomrel XX.XX.XXXX, teda za účinnosti zák. č. 100/1988 Zb., ktorý v § 46 ods. 5 stanovuje, že v prípade, ak manželka v čase smrti dlhší čas nežila v spoločnej domácnosti s manželom a manželstvo prestalo plniť spoločenskú funkciu, nárok na vdovský dôchodok je len v tom prípade, ak v čase smrti mala voči nemu nárok na výživné. Skutočnosť, že dlhší čas nežili v spoločnej domácnosti navrhovateľka s nebohým manželom, čo sa považuje podľa judikatúry tri roky, keď navrhovateľka prehlásila, že od roku 1992 nežila s mužom v spoločnej domácnosti, čo je viac ako tri roky a nepreukázala, že mala nárok na výživné, nepreukázala, že by manželstvo spoločne fungovalo, preto žiada napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť.
Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutia postupom v zmysle Tretej hlavy Piatej časti O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Podľa § 244 ods. 2 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie správneho orgánu").
Podľa § 250l ods. 1 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.
Podľa § 250l ods. 2 O.s.p., pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a.
Podľa § 250m ods. 1 O.s.p., konanie sa začína na návrh, ktorým je opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu.
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“), správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.
Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.
Podľa § 3 ods. 4 Správneho poriadku, správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa
správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.
Podľa § 3 ods. 4 Správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
Podľa § 47 ods. 1 Správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.
Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.
Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
Podľa § 46 ods. 5 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom poistení Vdova, ktorá nežila s manželom dlhší čas pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorej manželstvo prestalo plniť svoju spoločenskú funkciu, má nárok na vdovský dôchodok, len ak mala v čase smrti manžela voči nemu nárok na výživné.
Z obsahu predloženého administratívneho spisu vyplynulo, že o nároku navrhovateľky na vdovský dôchodok bolo rozhodované na základe jej žiadosti zo dňa 29.10.2014. Odporkyňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia len všeobecne konštatovala, že manželstvo nespĺňalo svoju spoločenskú funkciu, že navrhovateľka a nebohý manžel nežili v spoločnej domácnosti a preto žiadosť o vdovský dôchodok zamietla.
Súd nepovažuje za správne, keď odporkyňa pri rozhodovaní a postupe nerešpektovala ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku, keď napadnuté rozhodnutie nie je možné považovať za dostatočne odôvodnené v nadväznosti na zistené a vyhodnocované skutočnosti. Súd považuje za nedostatočné zistenie skutkového stavu veci, keď nie je zrejmé, na základe akých úvah odporkyňa dospela k záveru, že manželstvo navrhovateľky a jej nebohého manžela neplnilo spoločenskú funkciu. Odporkyňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa vôbec nevysporiadala s tým, či navrhovateľka mala v čase smrti manželka voči nemu nárok na výživné.
Rozhodnutie správneho orgánu musí byť zrozumiteľné aj pre ostatných účastníkov konania a odôvodnené tak, aby ho bolo možné preskúmať.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd napadnuté rozhodnutia zrušil v zmysle ust. § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p., nakoľko zistený skutkový stav je nedostačujúci na posúdenie veci a v zmysle ust. § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. ako nedostatočne odôvodnené, keď odporkyňa je viazaná právnym názorom súdu.
Súd rozhodol o trovách konania v zmysle § 250l ods. 2 v spojení s ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že procesne úspešnej navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si žiadne neuplatnila.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné (§ 250s O.s.p.).