Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5CoE/65/2022

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a členov senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a JUDr. Olivera Kolenčíka, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, proti povinnej: F. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom V. XXX/XX, H., o vymoženie pohľadávky vo výške 711,67 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 5. februára 2014 č. k. -30, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd návrhy oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a.

II. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutých častiach výrokov o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a zastavení exekúcie p o t v r d z u j e.

III. Povinnej n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Komárno (súd prvej inštancie v zmysle , ďalej len „CSP“ a ako exekučný súd v zmysle o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení platnom a účinnom do 31. 03. 2017, ďalej len „Exekučný poriadok“) uznesením č. k. -30 z 5. februára 2014 vyhlásil exekúciu za neprípustnú, zamietol návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora, zastavil exekúciu a nepriznal trovy exekúcie.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na , , , , , Exekučného poriadku, , a , a , o rozhodcovskom konaní.

3. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že dňa 10.11.2006 udelil súdnemu exekútorovi Mgr. Silvii Šabíkovej poverenie na vykonanie exekúcie na základe vykonateľného rozhodnutia - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej rozhodcovskej a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, vedeného pod sp. zn. SR 2353/06 zo dňa 04. 07. 2006, ktorý tvorí v danej veci exekučný titul.

4. Oprávnený dňa 31. 05. 2012 doručil súdu návrh na zmenu súdneho exekútora, v ktorom ako nového súdneho exekútora žiadal vykonaním exekúcie poveriť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 60.

5. Súd za účelom posúdenia zákonnosti prebiehajúcej exekúcie opätovne preskúmal účastníkmi uzavretú zmluvu o úvere a jej neoddeliteľnú súčasť, ktorou sú všeobecné podmienky poskytnutia úveru, pričom s prihliadnutím na povahu účastníkov a obsah zmluvy dospel súd k záveru, že ide o spotrebiteľskú zmluvu a na vzťah medzi veriteľom (oprávneným) a dlžníkom (povinným) je potrebné aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva.

6. Zo zmluvy o úvere vyplynulo, že, medzi oprávneným a povinným vznikol jej uzavretím dňa 19. 01. 2006 záväzkovoprávny vzťah, na základe ktorého vznikla dlžníkovi (povinnému) povinnosť vrátiť veriteľovi (oprávnenému) úver vo výške 20.000,- Sk (663,87 Eur), ktorý sa povinný zaviazal zaplatiť oprávnenému spolu s poplatkom za jeho poskytnutie vo výške 5.200,-Sk (172,60 Eur) v 2 mesačných splátkach po 12.600,- Sk (418,24 Eur).

7. Poukázal na bod 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru a uviedol, že z predmetnej spotrebiteľskej zmluvy uzavretej medzi oprávneným a povinným je zrejmé, že oprávnený ponúka svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných formulárových zmlúv, ktoré má vopred pripravené a v ktorých spotrebiteľ zmluvné podmienky nemôže ovplyvniť, čo platí aj pre rozhodcovskú doložku, ktorá je súčasťou všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Táto doložka, ktorá nebola individuálne dojednaná, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa (oprávneného). Jednostrannosť a nekalosť tohto zmluvného dojednania spočíva v tom, že faktickým subjektom, ktorý definuje, ako sa budú prípadné spory riešiť, je v tomto prípade dodávateľ, čiže oprávnený, pretože tento zostavil znenie rozhodcovskej doložky vo svojej vopred pripravenej formulárovej zmluve, ktorú používal v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu.

8. Neplatná rozhodcovská doložka nebola v prejednávanej veci spôsobilá založiť právomoc rozhodcovského súdu. Predložený rozhodcovský rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci rozhodcovského súdu v danej veci konať, a to s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, nie je možné považovať za spôsobilý exekučný titul. Vzhľadom na neprijateľnosť rozhodcovskej doložky, ktorá je v zmysle vyššie uvedeného neplatná, exekučný titul vydaný na základe tejto neplatnej rozhodcovskej doložky je materiálne nevykonateľný, čo predstavuje neodstrániteľnú prekážku brániacu pokračovaniu vo vykonávaní exekúcie, preto súd vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku vyhlásil za neprípustnú a zároveň túto zastavil. Trovy exekúcie nepriznal, nakoľko si exekútor ďalšie trovy konania neuplatnil.

9. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý namietal, že súd svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom, že rozhodol nad rámec zverenej právomocí, že sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, že súd nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležité dokazovanie, a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

10. Navrhol odvolaciemu súdu napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konania, alebo alternatívne navrhol, aby bolo konanie prerušené podľa a aby súd Súdnemu dvoru Európskej únie na základe článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložil prejudiciálnu otázku, ktorú sformuloval v 3 bodoch.

11. Podľa oprávneného súd preskúmal exekučný titul metódou, ktorá mu neprináleží, a spôsobil úplnú nemožnosť vykonať právo veriteľa v situácii, ako by bol exekučný titul zrušený. V oblasti prieskumu rozhodnutia rozhodcovského súdu je všeobecný súd limitovaný ustanovením § 40 a § 43 zákona o rozhodcovskom konaní. Na začiatku konania súd preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, a preto opätovne tento súlad už skúmať nemal. Oprava rozsudku rozhodcovského súdu je časovo limitovaná podľa § 41 zákona o rozhodcovskom konaní tak, že žalobu o zrušenie rozsudku možno podať v lehote 30 dní od jeho doručenia. Právna úprava umožňujúca bez časového obmedzenia zasahovať do právoplatných rozhodnutí, je v právnom štáte neakceptovateľná, pretože je v rozpore s princípom právnej istoty a ochrany dôvery subjektov práva v právny poriadok. Dlžníkovi nič nebránilo využiť možnosť podať žalobu o zrušenie rozsudku rozhodcovského súdu na príslušný všeobecný súd. Rozsudkom rozhodcovského súdu je exekučný súd viazaný rovnako ako rozsudkom všeobecného súdu podľa .

12. Oprávnený v podanom odvolaní ďalej žiadal konanie s poukazom na ustanovenie prerušiť a podať návrh na konanie o súlade ustanovenia prvej a druhej vety EP s prvej vety SR pre rozpor s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok. Namietal, že súd o zastavení exekúcie v podstate

rozhodol bez návrhu, hoci k zastaveniu konania o výkone rozhodnutia rozhodcovského súdu alebo exekučného konania realizované na podklade takéhoto rozhodnutia môže súd pristúpiť len na návrh účastníka konania v zmysle § 45 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní a z dôvodov podľa a nasl. zákona o rozhodcovskom konaní. Súd podľa neho porušil princíp legality, porušil zásadu začatia konania na návrh, rovnosť účastníkov, právo na spravodlivý súdny proces a dvojinštančnosť konania. V rozpore s SR a Dohovorom došlo aj k porušeniu zákazu diskriminácie, keď v konaní mal výrazne nevýhodné postavenie a bolo s ním zaobchádzané odlišne; to nemožno ospravedlniť tým, že je obchodnou spoločnosťou podnikajúcou v oblasti poskytovania krátkodobých úverov. On nemal možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie súdu, a nebol oboznámený s tým, že exekučný súd vedie konanie, v ktorom opätovne rozhoduje o jeho právach v súvislosti s revíziou rozsudku rozhodcovského súdu. Svojím rozhodnutím súd vylúčil možnosť podania opravného prostriedku vo vzťahu k meritu veci a porušil zásadu dvojinštančnosti konania. Súd nevykonal v podstate žiadne dokazovanie zákonným spôsobom, čím mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Ak by zákonodarca chcel umožniť prieskum rozhodcovského rozhodnutia, v zákona o rozhodcovskom konaní by nepochybne okrem , uviedol aj ďalšie dôvody prieskumu exekučného súdu, ktorý v tomto prípade podľa svojej ľubovôle si okruh prieskumu exekučného titulu rozšíril na otázky, ktoré nie je oprávnený riešiť. Rozhodcovská doložka je podľa neho platná a nejde o neprijateľnú podmienku. Nesúhlasil ani s právnym posúdením zmluvy o úvere ako zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom poukázal na príslušné zákonné ustanovenia, vrátane ustanovení , , a . Otázku, či exekučný titul bol vydaný v súlade s právnym poriadkom, súd už raz posudzoval a o nej právoplatne rozhodol vydaním poverenia na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Od vydania poverenia nenastali žiadne nové právne ani skutkové okolnosti, ktoré by mali viesť k zmene postoja súdu. Podľa neho súd urobil nesprávny výklad smernice Rady Európskej únie a v tomto ohľade navrhol prerušiť súdne konanie a Súdnemu dvoru Európskej únie položiť prejudiciálne otázky, ktoré v 2 bodoch sformuloval v súvislosti s výkladom pojmu „nekalá zmluvná podmienka“. Ustanovenia vnútroštátneho práva by mali byť vykladané v rámci smernice Rady 93/13/ EHS v súlade najmä s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ. Súd by mal prerušiť konanie a Súdnemu dvoru EÚ by mal predložiť ďalšiu prejudiciálnu otázku, či je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi. Odvolanie oprávnený uzavrel návrhom na prerušenie konania s formulovaním 3 otázok, ktoré by mali byť položené Súdnemu dvoru Európskej únie.

13. Písomné vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo.

14. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací podľa (ďalej len „“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, ), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, preto uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch ako vecne správne podľa potvrdil.

15. Súd prvej inštancie vydal napadnuté uznesenie dňa 05. 02. 2014, t. j. ešte za účinnosti predchádzajúceho procesného predpisu, ktorým bol . Odvolací súd rozhodujúc vo veci už v čase účinnosti , postupoval v súlade s ustanovením , prvej vety , podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, a právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Exekučný poriadok bol s účinnosťou od 1. júla 2016 v ustanoveniach a novelizovaný o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím <M.>, <M. a <M.> a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V zmysle , , , Exekučného poriadku: (1) Ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia <M.'>. (2) Ustanovenia <M. o odpustení zmeškania lehoty, prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach sa v konaní podľa tohto zákona nepoužijú. (3) Na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky

proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie. (4) Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

16. Exekučný poriadok bol následne novelizovaný , ktorý v ustanovení prvej vety stanovuje, že ak tento zákon v až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 ( Exekučného poriadku).

17. Odvolací súd sa zaoberal návrhmi oprávneného na prerušenie konania, pričom sa predovšetkým zaoberal prípustnosťou požadovaného postupu v zmysle , , účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie (teraz - ). Vychádzajúc z ustanovenia Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017 ( Exekučného poriadku), ktoré vylučuje možnosť prerušenia konania, odvolací súd návrhy oprávneného na prerušenie konania ako nedôvodné zamietol. V prípade exekučného konania sa totiž s určitými výnimkami uplatňuje zákonná zásada, podľa ktorej exekučné konanie nemožno prerušiť. Procesné predpisy vzťahujúce sa na exekučné konanie zakladajú neprípustnosť obligatórneho prerušenia predmetného exekučného konania, a preto bol dôvod na zamietnutie návrhov oprávneného na prerušenie konania. Aj v prípade, že by bolo prípustné prerušenie exekučného konania na vyriešenie oprávneným požadovaných prejudiciálnych otázok, nič by to nezmenilo na dôvodnosti zastavenia exekúcie z dôvodov uvedených súdom prvej inštancie. Dôvodom zastavenia exekúcie bola neplatne dojednaná rozhodcovská doložka medzi účastníkmi konania, v dôsledku čoho rozhodcovský súd nemal konať pre nedostatok právomoci. Judikatúra súdov v Slovenskej republike ustálila, že neplatná rozhodcovská doložka má za následok nulitný rozhodcovský rozsudok, ktorý nemožno vykonať. Vzhľadom na to odvolací súd vo vzťahu k návrhu na prerušenie konania nepovažoval za potrebné požiadať o výklad komunitárneho práva Súdny dvor Európskej únie, pretože otázka komunitárneho práva nie je pre riešenie daného prípadu relevantná.

18. Odvolací súd po prejednaní veci na odvolanie oprávneného uznesenie súdu prvej inštancie podľa ako vecne správne potvrdil. Odvolací súd sa stotožnil s výrokom rozhodnutia súdu prvej inštancie ako aj s jeho odôvodnením, pretože urobil správny právny záver a svoje rozhodnutie aj primerane odôvodnil. V danej právnej veci rozhodcovský súd konal o spore medzi účastníkmi zo zmluvy o úvere uzatvorenej dňa 19. 01. 2006 v spojení so Všeobecným podmienkami poskytnutia úveru (VPPÚ). Svoju právomoc si odvodil z rozhodcovskej doložky obsiahnutej v bode 17. VPPÚ, ktoré boli súčasťou zmluvy úvere. Vo všeobecnosti, ak sa má exekúcia vykonať na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd v ktoromkoľvek štádiu exekúcie oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy. V tomto prípade povinná dlh podľa zmluvy riadne nesplácala, a tak sa oprávnený obrátil so žalobou na rozhodcovský súd, ktorý vydal vyššie uvedený rozsudok. Proti rozsudku rozhodcovského súdu povinná odvolanie nepodala a nepodala ani žalobu na súd o jeho zrušenie.

19. v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy v ustanovení , a uvádza, že spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“), pričom za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú aj ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, pričom neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Rozhodcovský súd si v tomto prípade odvodil svoju právomoc na rozhodnutie sporu medzi účastníkmi z rozhodcovskej doložky uvedenej vo VPPÚ ako súčasti zmluvy o úvere, ktorú súd prvej inštancie na základe listinných dôkazov posúdil, ako neprijateľnú, a teda neplatnú podmienku, ktorá nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu. Rozhodcovská doložka nezodpovedala zákonným podmienkam, pričom spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, a to v neprospech spotrebiteľa. Z predložených listín nie je zrejmé, v akom rozsahu bola povinná adekvátne poučená o následkoch uzavretia tejto rozhodcovskej doložky a či mala reálnu možnosť znenie zmluvy a VPPÚ ovplyvniť. Oprávnený tieto skutočnosti ani netvrdil a k návrhu na exekúciu listinné dôkazy nedoložil. Skutočnosť, že v bode 20. VPPÚ sa uvádza vyhlásenie strán, že „akékoľvek tvrdenie dlžníka v budúcnosti o tom, že nebol oboznámený s podmienkami zmluvy, bude na jeho ťarchu a nebude považované za právne relevantné“, nemení nič na tom, že dojednanie ako také v spotrebiteľskom právnom vzťahu nezodpovedalo zákonu. Oprávnený v konaní nepreukázal, že rozhodcovská doložka obsiahnutá v ťažko

čitateľných VPPÚ, vyhotovených drobným písmom, bola dojednaná s povinnou individuálne a že by tak bola aj v súlade s dobrými mravmi . Oprávnený mal povinnosť predložiť povinnej návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy (doložky) takým spôsobom, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že sa mu poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie prípadných sporov výlučne v rozhodcovskom konaní, a tiež jej poskytnúť aj jasné a zrozumiteľné informácie o tom, čo tá - ktorá voľba znamená. Oprávnený takýto postup v konaní nepreukázal, a tak odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatoval neprijateľnosť rozhodcovskej doložky, ktorá - ak mala byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie - mala byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Súd prvej inštancie na základe listinných dôkazov urobil správny právny záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky, ktorá nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť.

20. Ustanovenie § 57 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017 zakotvuje pre exekučný súd v každej fáze konania povinnosť skúmať súlad exekučného titulu so zákonom, a tak ak dôvody neprípustnosti exekúcie vykonávanej na základe rozhodcovského rozsudku zistil až v štádiu prebiehajúcej exekúcie, v súlade s ustanovením § 57 ods. 1 písm. g/ a § 58 ods. 1, Exekučného poriadku vydal predmetné uznesenie, ktorým vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil. S ohľadom na to odvolací súd posúdil odvolanie oprávneného ako neopodstatnené a napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa potvrdil. V podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie prvoinštančného rozhodnutia.

21. Odvolací súd o nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa v spojení s tak, že v tomto štádiu konania procesne úspešnej povinnej nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči oprávnenému nepriznal, pretože jej žiadne nevznikli a ani si žiadne neuplatnila.

22. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 ( druhá veta v spojení s posledná veta o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (, , ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).