Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4T/13/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Mariánom Mačurom na hlavnom pojednávaní konanom 19. januára 2016 v Prešove takto,

rozhodol:

Podľa § 285 písm. a/ Trestného poriadku o s l o b o d z u j e obžalovaných M. Š., nar. XX.XX.XXXX H. D., trvale bytom D., bez prihlásenia L. E. F. Č.. X, t. č. v ÚVTOS Prešov a M. L., nar. XX. XX. XXXX H. D., trvale bytom D., bez prihlásenia D. L. E. F. Č.. XX, t. č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby Prešov

spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Prešov, sp. zn. zo dňa 13.2.2015 pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, ktorý mali spáchať tak, že

dňa 06. 10. 2014 asi o 21.30 hod. v obci Rokycany, okr. Prešov v drevenom altánku vpravo od budovy Obecného úradu č. XX po predchádzajúcej vzájomnej dohode lúpežne prepadli G. I., ktorý sedel v altánku, tým spôsobom, že ho obvinený M. Š. udrel pravou rukou, na ktorej mal obväz do ľavej časti hlavy- do oblasti spánku , v dôsledku čoho tento spadol na zem, po tomto konaní k nemu prišiel obvinený M. L. a vykrútil mu ruky dozadu a obvinený M. Š. ho prikľakol nohami v oblasti brucha a z ľavého bočného vrecka nohavíc mu vybral finančnú hotovosť vo výške 120 €, a potom obaja obvinení z miesta činu ušli, čím týmto konaním spôsobili škodu v neprospech G. I. vo výške 120 €, pričom zranenia poškodenému G. I. neboli spôsobené žiadne,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku poškodeného G. I., nar. X.X.XXXX, trvale bytom D., L. E. F. Č.. XXXXX/X, odkazuje s jeho nárokom na náhradu škody na občiansko-súdne konanie.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Prešove podal dňa 13.2.2015 na obvinených M.N.B. Š. K. M. L., obžalobu pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, ktorého sa mali dopustiť na tom skutkovom základe, ako je uvedené v skutkovej vete oslobodzujúceho rozsudku.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 23.4.2015 a 2.7.2015 obžalovaní vyhlásili, že sú vo vzťahu ku skutku, ktorý im je v obžalobe kladený za vinu, nevinní.

Na základe vyššie uvedeného súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom obžalovaných M. Š., M. L., prečítaním svedeckej výpovede - poškodeného G. I., svedka B. T. a ďalších listinných dôkazov.

Obžalovaný M. Š. vypovedal na hlavnom pojednávaní, že v ten deň sa ráno okolo 8:30 hod. stretol s L. a dohadovali sa, že pôjdu do Rokycan za dievčatami, pričom sa dohadovali, že kto má peniaze. Pričom v tom čase prišiel za nimi i poškodený I., ktorý tak, ako i obžalovaný L. nemal peniaze, a tak obžalovaný Š. sa rozhodol, že obom zaplatí lístok na autobus do Rokycan, keďže mal 50 € od mamy z Anglicka. Poobede prišli okolo 13:00 hod. do Rokycan, kde si kúpili alkohol - 7dcl vodky, nejaké jedlo, víno a cigarety. Po nákupoch si šli sadnúť do altánku v blízkosti obchodu, kde za nimi prišli tri dievčatá a odkiaľ sa neskôr pozerali ako hrajú miestni chlapci futbal. Popri tom všetci traja pili alkohol. O 20:00 hod. už ostali všetci traja sami a sa rozhodli, že treba ísť domov, ale keďže nikto z nich nemal peniaze, zavolali L. kamarátovi z Bzenova, či ich neodvezie s tým, že L. mu dá neskôr 10 €, ktoré by mu dala jeho družka žijúca v Prešove, ale on odmietol, že im neverí a tak si všetci traja opäť sadli do altánku, kde sa začal L. hádať s I. o frajerku, pričom Š. sa zastával L.. Po chvíli sa rozhodli s L., že idú preč a I. nechajú samého a nech sa dostane domov ako chce. Na to od nich utiekol I. na druhú stranu cesty , kde začal I. búchať na brány rodinných domov a kričať o pomoc a oni si ho už nevšímali a išli domov peši na Cemjatu, kde ich zastavila polícia, pričom im až neskôr povedali, že ich zobrali pre lúpež, že I. povedal, že ho olúpili. Na hlavnom pojednávaní obžalovaný Š. poprel, že by sa niekto v ten večer s I. pobil, že sa ani nemohol, lebo mal porezanú ruku a mal ju v obväze. Vypili liter vína všetci traja a z pálenky nevedel uviesť koľko vypili, ale že ju nedopili. V jeho výpovedi sa objavili rozpory s jeho výpoveďou z prípravného konania zo dňa 9.9.2014 v procesnom postavení podozrivého, kde vypovedal, síce rovnako, že sa L. s poškodeným I. pohádali ohľadne frajeriek, avšak uviedol, že I. napadol L. tak, že ho udrel päsťou do tváre, na čo L. spadol na zem a I. ho mal kopnúť pravou nohou do tváre. Na uvedený rozpor obžalovaný zareagoval, že je pravdou, že L. spadol na zem, ale že žiadna bitka nebola. Rovnako v tejto výpovedi uviedol, že potom čo odišli od I., videli, ako ku I. prišli policajti a I. im vykrikoval, že keď ich (L. a Š.) chytí, tak ich zbije. Vo vzťahu k uvedenému vypovedal, že je pravdou, že to takto bolo a k policajtom nešiel, lebo sa ich bál preto, že nepreberal poštu (mal v tom čase i iné trestné stíhanie pre porušovanie domovej slobody). Vo výpovedi z 7.10.2014 v procesnom postavení obvineného vypovedal v zásade rovnako ako v konaní pred súdom, avšak s tým rozdielom, že uvádzal, že boli veľmi opití, keďže vypil 15 pohárikov vodky a liter vína a že poškodený I. dal facku L., po tom, čo sa hádali o L. družke, na čo sa L. s I.Č. pochytili a keď ich od seba Š. odtrhol, tak začal I. kričať o pomoc a preto ušli. K týmto rozporom uviedol, že nebola tam žiadna bitka päsťami, fackami, či kopmi a že sa len naťahovali a on ich od seba odtrhol.

Obžalovaný M. L. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že Š. ho volal do Rokycan, ale on nemal peniaze, a tak mu povedal, že on (Štipák) má od mamy z Anglicka. Počul to i I., ktorý sa ich spýtal, či ho nezoberú do Rokycan taktiež. Potom šli všetci traja do mesta, kde im Š. kúpil bagety a cigarety a išli spoločne autobusom do Rokycan poobede. V obchode nakúpili alkohol a jedlo a sadli si do altánku, kde za nimi prišli tri miestne dievčatá. Popri tom popíjali alkohol a pozerali na futbal. Okolo 20:00 hod. odišli dievčatá od nich. Medzitým prišiel k nim B. T. Q. R., a od neho chceli, aby ich odviezol do Prešova za 10-15 €, ktoré by L. vybral na bankomatovú kartu v Prešove, ale on im neveril a nezobral ich autom do Prešova. Potom odišiel a ostali opäť spolu samí traja. Na to začal I. kopať do brány, ktorá bola pri ceste, kde ho L. so Š. upozorňovali, že nech to nerobí, že bude mať problémy s políciou, ale on neprestával a tak od neho odišli a potom počuli ako I. vykrikuje, že ho zbili a prepadli. Obžalovaný L. nechápal, prečo to kričí, keďže medzi sebou dovtedy nemali žiaden konflikt. V ten večer pili len víno, a to každý tak 5 - 6 jednodecových pohárikov.

V prípravnom konaní v procesnom postavení podozrivého vypovedal obžalovaný dňa 7.10.2014, kde uviedol na rozdiel od jeho výpovede v konaní pred súdom, že v Rokycanoch, že popíjali na terase v bare Rokycanoch spolu s ďalšími 12 ľuďmi, a že Š. kúpil 2 l vína a rovnako ešte jeden Róm z Rokycan, ktorý kúpil tak štyri litre vína, a že v ten večer bol veľmi opitý, a že ho zobral ten Róm „G.“ domov a že ostatní tam ostali a on nevedel kedy odišli a čo tam robili Š. E. I.. K tejto výpovedi uviedol, že vypovedal v strese a že nič z toho, čo vypovedal nie je pravda, okrem toho, že I. nič nezobrali. Obžalovaný L. vo svojej výpovedi pred sudcom pre prípravné konanie dňa 10.10.2014 vypovedal, že bol to práve I., ktorý ho udrel, a že v altánku sedel aj s inými Rómami, ktorých nepozná, a títo zavolali jedno auto, že ich odvezie do Prešova, ale keďže nikto z nich (ani Š., ani I.) nemali peniaze, tak ich neodviezli. Rovnako rozporne vypovedal dňa 21.11.20114, že keď sedeli v altánku v Rokycanoch, že on zavolal známemu jeho matky, lebo chceli ísť domov, a to G. R., a aj mu prisľúbili, že mu dajú peniaze v Prešove, ale tento to odmietol, lebo im neveril. Zároveň vypovedal, že zaspal v altánku a zobudil sa

až na to, ako I. kričí o pomoc, čo na hlavnom pojednávaní poprel, že by v ten večer zaspal. Poprel, že by niekto v ten večer I. udrel.

V konaní pred súdom vypovedal svedok B. T., ktorý vypovedal, že obžalovaných a poškodeného pozná z videnia, keďže má ženu, ktorá pochádza od Starej Tehelne a v ten večer bol odviezť svojho kamaráta do Rokycian a zastavil pri potravinách, kde za ním prišli obžalovaný a poškodený a pýtali sa, či ich neodvezie do Prešova, na čo ich mal svedok pýtať 10 € na benzín, a rovnako mu ponúkali i kreditnú kartu, ale on im nedôveroval a tak ich neodviezol.

V konaní pred súdom nebol osobne vypočutý svedok G. I., keďže sa nachádzal na neznámom mieste a jeho prítomnosť sa súdu nepodarilo zabezpečiť ani postupom podľa § 88 Trestného poriadku, a tak boli jeho výpovede z prípravného konania prečítané na hlavnom pojednávaní.

Svedok G. I. dňa 7.10.2014 vypovedal, že ráno predmetného dňa sa dohodol spolu so Š. K. L., že pôjdu do Rokycan za dievčatami, kde prišli okolo 13:00 hod a kde šiel svedok kúpiť do obchodu fľašu vodky, ktorú popíjali na terase baru Tomi v Rokycanoch. Okolo 21:30 hod. povedal, že si zavolá taxík, na čo sa mal k nemu rozbehnúť Š. a sadrou, ktorú mal na pravej ruke ho mal udrieť do ľavej spánkovej časti hlavy a L. ho mal chytiť za pravú ruku, ktorú mu vytočil a Š. mu z ľavého bočného vrecka vybral 120,- € a cigarety a na to sa rozbehli preč. I. sa následne postavil a vybral sa oproti na družstvo, kde chcel zavolať políciu, ale keďže tam nikto nebol, tak sa vrátil do baru a poprosil nejakú pani, aby zavolala políciu, ale polícia neprišla, a tak nakoniec zavolal políciu z telefónu jedného Róma. Viditeľné zranenia nemal. Peniaze si zarobil na brigáde a odvozom železa do zberu.

Vo svojej výpovedi zo 7.10.2014 a 8.10.2014 vypovedal v zhode so svojou výpoveďou z rána 7.10.2014 s tým rozdielom, že navyše uviedol, že každý z nich si kúpil lístok na autobus do Rokycan sám a zároveň uviedol, že štipák s L. pili aj víno, avšak neuviedol odkiaľ mali to víno.

Vo svojej výpovedi z 19.11.2014 vypovedal I. síce v podstatných okolnostiach priebehu skutku v zhode so svojimi výpoveďami zo začiatku prípravného konania, avšak už uvádzal, že obžalovaný Š. ho neudrel sadrou do ľavého spánku, ale rukou s obväzom.

Za takto vykonaného dokazovania súd pristúpil k skutkovým a právnym úvahám spojených s posúdením jednotlivých dôkazov v jednotlivosti ako aj ich vzájomnej súvislosti.

Pred tým, ako súd pristúpi k vlastnému hodnoteniu skutkových a právnych okolností prípadu považuje za potrebné uviesť nasledovné:

Podľa § 2 ods. 10 alinea prvá Trestného poriadku postupujú orgány činné v trestnom konaní a súd tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy zistené zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán.

Z aplikácie jednej zo zásad trestného konania, a to „v pochybnostiach v prospech obvineného“ (ktorá implicitne vyplýva z legálneho výkladu najmä ustanovení § 2 ods. 4, 10 Trestného poriadku) vyplýva, že ak ma súd pochybnosti o niektorých skutkových otázkach (§ 119 ods. 1 Trestného poriadku) má rozhodnúť v prospech obžalovaného, ergo volí variant takého ustálenia skutkového stavu, ktorý je pre páchateľa najpriaznivejší. Uvedené platí aj pre konečný procesný postup podľa § 285 Trestného poriadku, teda podľa ktorého ustanovenia súd obžalovaného oslobodzuje.

Dôvodné pochybnosti sú pochybnosťami vysvetliteľnými logickými úsudkami založenými na vykonaných dôkazoch. Inými slovami výrok o vine musí byť opretý o dôkazy, ktoré celkom vylučujú dôvodné pochybnosti, že sa skutok stal, že ho spáchal obžalovaný a že skutok je trestným činom.

Uveriť jednej verzii priebehu skutku na základe toho, že súd neverí druhej je neprípustné.

Súd vyhodnocoval, či v konaní bolo dostatočne, bez dôvodných pochybností, preukázané, že skutok sa vôbec stal.

Usvedčovať obžalovaných mala jedine svedecká výpoveď poškodeného G. I., ktorý síce v zásade konzistentne popísal udalosti z predmetného dňa, avšak je nutné uviesť, že súd nemal možnosť svedka osobne vypočuť a vykonaním dokazovaní zistil, že v ten večer sa mali obžalovaní a poškodený stretnúť i s B. T., ktorého mali žiadať o odvoz z Rokycan do Prešova, avšak nemali peniaze, a tak mu ponúkli, že mu to zaplatia po príchode do Prešova z kreditnej karty obžalovaného L., čomu však svedok T. neveril, a tak ich do Prešova neodviezol. Bol to v konaní jediný „nezávislý“ svedok, ktorý nemal žiadne vzťahy s obžalovanými, či poškodeným a nikto (ani prokurátor) nespochybňoval jeho dôveryhodnosť a napokon ani súd nemal pochybnosti o jeho dôveryhodnosti, keďže vypovedal o časti večera v zhode s tvrdeniami oboch obžalovaných, ktorí napriek iným rozporom vo svojich výpovediach o priebehu večera o tejto udalosti vypovedali v zásade rovnako.

Naproti tomu, o tejto udalosti svedok poškodený vo svojich výpovediach nevypovedal. Z tejto výpovede svedka T. mal súd za preukázané, že ako obžalovaní, tak i poškodený pred svedkom vystupovali, že nemajú peniaze na návrat do Prešova. Za takejto situácie mal súd pochybnosti o tom, či poškodený vôbec disponoval nejakou peňažnou hotovosťou. Táto pochybnosť bola v posudzovaní dôveryhodnosti poškodeného posilňovaná i tým, že výpovede poškodeného v priebehu prípravného konania, najmä vo vzťahu ku dňom 7.10.2014 a 8.10.2014 boli takmer doslovne totožné, čo vrhá pochybnosti na spôsob vedenia výsluchu a jeho protokoláciu zo strany orgánov činných v trestnom konaní. Rovnako súd v konaní pred súdom nemal možnosť vyjasniť si logické rozpory, ktoré súdu vyvstali z prečítaných výpovedí poškodeného vo vzťahu k tomu, že neuvádzal stretnutie so svedkom T. ohľadne zabezpečenia ich odvozu do Prešova, alebo či ho mal najprv udrieť Š. z ničoho nič sadrou do hlavy a v neskoršej výpovedi už uvádza, že ho mal obžalovaný udrieť rukou s obväzom (súd nemal možnosť ho konfrontovať odkiaľ získal informáciu, že to nebola sadra), či mu mal zobrať peniaze z pravého vrecka a nie z ľavého, alebo napr. že v jednej z výpovedí uvádza, že Štipák mal max. 50 centov a v inej už 5 €. Rovnako mal súd za nelogickú tú časť výpovede, že ak ho mali obžalovaní napadnúť pri bare na terase v Rokycanoch, prečo išiel najprv žiadať o pomoc na družstvo a nie rovno do baru a podobne. Berúc do úvahy vyššie uvedené mal súd za to, že jeho výpoveď nie je natoľko dôveryhodná, aby na nej súd postavil preukázanie spáchania zločinu lúpeže vo vzťahu k obom obžalovaným i napriek tomu, že ich výpovede vykazovali rovnako známky rozporov, a to najmä vo vzťahu, či došlo medzi L. K. I. k vzájomnej hádke ohľadne jeho družky, ba či došlo medzi nimi k nejakému fyzickému útoku.

Pri akceptovaní vnútorných rozporov vo výpovediach obžalovaných je nutné však podotknúť, že priebeh skutku ako popísali bol v zásade rovnaký (príchod do Rokycan, popíjanie alkoholu s dievčatami, i hádka s I. a najmä popis ich snahy ako sa dostať do Prešova) a možný, či reálny. Súd mal za to, že bez ohľadu na rozpory v množstve a druhu vypitého alkoholu obžalovanými, či poškodeným, je možné uzavrieť, že všetci traja boli pod vplyvom alkoholu, čo prirodzene znižuje schopnosti zapamätať si udalosti a ešte ich aj reprodukovať, bez ohľadu na ich primárne danosti, ktoré boli primerané prostrediu, z ktorého obžalovaní a svedok pochádzajú.

Súd považuje za potrebné uviesť, že strany v konaní nenavrhli pred súdom vykonať žiadne ďalšie dôkazy, a tak súd ani z vlastnej iniciatívy nevykonával žiadne ďalšie „vyšetrovanie“ skutku.

Na základe týchto skutkových a právnych úvah mal súd za to, že v danom prípade nebolo dokázané, že skutok sa stal tak ako bol uvedený v obžalobe, a preto obžalovaného podľa § 285 písm. a/ Trestného poriadku oslobodil spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Prešov.

Keďže poškodený si riadne a včas uplatnil nárok na náhradu škody, súd ho s týmto nárokom na náhradu škody odkázal na občiansko súdne konanie.

Poučenie:

POUČENIE: Proti rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlási v

neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolaním môže napadnúť rozsudok obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka. V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh, pokiaľ to nie je proti jeho vôli. Poškodený môže odvolaním napadnúť rozsudok pre nesprávnosť výroku o náhrade škody. Odvolanie je treba podať na súde, proti ktorému rozsudku smeruje, a to v štyroch vyhotoveniach.