Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23To/124/2015

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Kováča a sudcov JUDr. Beáty Javorkovej a JUDr. Ondreja Samaša na verejnom zasadnutí konanom dňa 19. januára 2016 prejednal odvolanie obžalovaného

E. ,

nar. XX.XX.XXXX v V. trvale bytom M. ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č.k. -144 zo dňa 06.10.2015 a takto

rozhodol:

KE.

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č.k. -144 zo dňa 06.10.2015 bol obžalovaný E. uznaný vinným z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák., pretože dňa 7.8.2014 v čase okolo 9.30 hod. v F. pri obchode s osobným motorovým vozidlom, ktoré riadil, skrížil cestu svojej bývalej družke R. M. ktorá niesla na rukách ich maloletého syna, následne sa dožadoval syna a cestou ako išla domov k rodinnému domu s popisným číslom XX jej z vozidla vykrikoval, že ak náhodou zistí, že má milenca, tak ich oboch zabije, pričom jej aj vulgárne nadával, ktoré konanie poškodenej R. M. vzbudilo dôvodnú obavu o zdravie i život. Bol za to odsúdený podľa § 360 ods. 2 Tr. zákona s prihliadnutím na § 38 ods. 2 Tr. zákona na trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) a § 50 ods. 1 Tr. zákona súd obvinenému výkon trestu odňatia slobody odložil na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov. Tento rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože bol v zákonnej lehote napadnutý odvolaním obžalovaného. V odvolaní namietal, že podľa výroku rozsudku sa skutku dopustil okrem iného tak, že vozidlom, ktoré riadil, skrížil cestu svojej bývalej družke R., ktorá niesla na rukách ich maloletého syna. Tento skutkový záver pritom nevyplýva zo žiadneho vykonaného dôkazu, vrátane výpovedí poškodenej. Vzhľadom na túto nepresnosť v popise skutku, poukazuje na to, že súd nekriticky do výroku rozsudku prebral výrok obžaloby, a to aj v tej časti, ktorá z vykonaného dokazovania vôbec nevyplýva. Za závažnejšie pochybenie však považuje to, že súd nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy a v rozpore s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. sa nevyrovnal s jeho obhajobou, ktorá poukazovala na rozpory a nelogickosti v tvrdeniach poškodenej, čím je jej výpoveď nevierohodná. V trestnom oznámení z 11.08.2014 poškodená uvádza, že sa jej a jej druhovi vyhrážal zabitím a na hlavnom pojednávaní sa k vyhrážkam z tohto dňa vôbec nevyjadruje a uvádza, že toho dňa sa jej nevyhrážal, iba ju slovne urazil. V trestnom oznámení z 11.08.2014 sa k vyhrážkam zabitím, ku ktorým malo dôjsť dňa 07.08.2014, vôbec nevyjadruje, aj keď v následnej výpovedi ako dôvod, pre ktorý išla podať trestné oznámenie, uvádza práve vyhrážky zo dňa 07.08.2014. V trestnom oznámení z 11.08.2014 popisuje udalosti z toho dňa rozdielne, ako v následných výpovediach. Podľa tohto trestného oznámenia, svedkom popísaného správania mala byť kamarátka M. čo však už v ďalších výpovediach ďalej neuvádza. Súd napriek tomu

výpoveď poškodenej vyhodnotil ako vierohodnú, okrem iného aj preto, že bol v ďalšej veci postihnutý za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, čo nepokladá za relevantnú argumentáciu. Pri vzájomnej komunikácii aj poškodená používala vždy vulgarizmy. Súd nepokladal z potrebné preveriť vierohodnosť výpovede poškodenej zadovážením SMS správ svedkyni U. M. v ktorých jej poškodená mala písať o vyhrážaní sa obžalovaného. Nebola preukázaná ani dôvodná obava poškodenej z realizácie vyhrážok. Bola to poškodená, ktorá ho požiadala dňa 11.08.2014 o odvoz na zastávku v M. trikrát po skutku mu umožnila prespať v ňou užívanom byte, o tvrdených fyzických útokoch z jeho strany neposkytla žiadny dôkaz, komunikácia ním doložená potvrdzuje, že poškodená voči nemu používala výrazy vydieračského charakteru. Tieto skutočnosti dokumentujú, že poškodená nemala z vyhrážok z jeho strany najmenšiu obavu. Žiadal preto, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. a podľa § 322 ods. 3 Tr. por. ho z dôvodov uvedených v § 285 písm. a) Tr. por. oslobodil spod obžaloby, alebo aby podľa § 320 ods. 1 písm. a) Tr. por. vec postúpil príslušnému orgánu na prejednanie priestupku. Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí konanom odvolaní obžalovaného poukázala na správnosť skutkových zistení súdu prvého stupňa, na správnu právnu kvalifikáciu konania obžalovaného a primeranosť uloženého trestu a žiadala jeho odvolanie podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietnuť. Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania obžalovaného podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., na podklade podaného odvolania vykonal verejné zasadnutie a postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť obžalovaným napadnutého výroku o vine rozsudku súdu prvého stupňa, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na základe takéhoto preskúmania napadnutého rozsudku dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Súd prvého stupňa vykonal v predmetnej trestnej veci všetky do úvahy prichádzajúce dôkazy a tieto aj správne vyhodnotil a správne ustálil skutkový stav tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. Ani odvolací súd nemal žiadne pochybnosti o správnosti skutkových zistení súdu prvého stupňa a s odvolacími námietkami obžalovaného sa nestotožnil. Zo spisového materiálu vyplynul konfliktný vzťah medzi obžalovaným a poškodenou, ktorú skutočnosť ani obžalovaný nenamietal. Pokiaľ obžalovaný namietal vierohodnosť tvrdení poškodenej, z dôvodu viacerých nepresností, hoci netvrdil, že nepresnosťami v jej výpovediach by nebola zachovaná totožnosť skutku, k tomu odvolací súd poznamenáva, že poškodená v podstatných skutkových okolnostiach prípadu vypovedala ako v prípravnom konaní, tak aj na hlavnom pojednávaní zhodne. Drobné nepresnosti v jej výpovediach môžu byť spôsobené jednak rozrušením z poškodeného (aj svedkyne U. a W. uvádzajú, že v dôsledku konania obvineného plakala), ale aj plynutím času od skutku. Jej výpovede tak prvostupňový súd, ako aj odvolací súd zhodnotil komplexne a nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by výpoveď poškodenej znevierohodňovali. Nemožno opomenúť, že bola riadne poučená tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní o povinnosti vypovedať pravdu, aj o následkoch krivej výpovede. Obžalovaný v ďalšom namietal, že poškodená z neho nemala strach. Táto skutočnosť je jednoznačne vyvrátená jej výpoveďou nielen v prípravnom konaní, kde uviedla, že konanie obžalovaného v nej vzbudilo obavu o zdravie a život, ale aj na hlavnom pojednávaní, kde jednoznačne uviedla, že z konania obžalovaného mala strach. Podporný dôkaz SMS správami, ktoré mala poškodená zaslať svedkyni o tom, že sa jej mal vyhrážať a ktorý podľa obžalovaného nebol zabezpečený, nie je podľa názoru odvolacieho súdu k vyhodnoteniu vierohodnosti výpovede poškodenej potrebný. K námietkam obžalovaného v tomto smere krajský súd uvádza, že dôkazná situácia jednoznačne postačovala na rozhodnutie vo veci samej, pričom dokazovanie vykonané prvostupňovým súdom bolo vykonané v dostatočnom rozsahu, a to aj z hľadiska posúdenia vierohodnosti výpovede poškodenej. Svedkyňa M.ola v prípravnom konaní riadne poučená k akému skutku bude vypočutá a rovnako bola poučená o uvedenom aj na hlavnom pojednávaní, preto sú námietky obžalovaného ohľadne výpovede tejto svedkyne irelevantné. Vychádzajúc z uvedeného nemal preto ani odvolací súd o vine obžalovaného žiadne pochybnosti a v tomto smere nepovažoval jeho odvolanie za dôvodné. Dôkazy zabezpečené v trestnom konaní preukázali, že obžalovaný svojím konaním naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods.2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák.

Odvolací súd nezistil ani pochybenie súdu prvého stupňa pri ukladaní trestu obžalovanému. Trest odňatia slobody uložený mu v trvaní 8 mesiacov, podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov sa aj krajskému súdu javí byť trestom primeraným a potrebným k prevýchove páchateľa a k zabráneniu mu v ďalšom obdobnom konaní voči poškodenej, čím zodpovedá zároveň zásadám individuálnej a generálnej prevencie, či ustanoveniam § 34 odsek 1, odsek 4 Trestného zákona. Tu odvolací súd poukazuje predovšetkým na okolnosti skutku, osobu obžalovaného, ako aj jeho predchádzajúci život, pretože hoci má predchádzajúce odsúdenia zahladené, ide o osobu, ktorá má už skúsenosti so zákonom. Taktiež je potrebné zdôrazniť, že už bol uznaný vinným zo spáchania priestupku voči občianskemu spolunažívaniu práve voči poškodenej a ani konanie pred priestupkovým orgánom ho neprevychovalo, nepoučilo a ani neviedlo k jeho náprave a neodradilo ho ani od ďalšieho obdobného konania voči nej. Odvolací súd preto dospel k záveru, že vzhľadom na stupňujúcu sa agresivitu obžalovaného voči poškodenej je potrebné takýmto výchovným trestom na neho do budúcna pôsobiť, najmä s poukazom na skutočnosť, že má s poškodenou spoločné dieťa a je teda nevyhnutné, aby prichádzali do kontaktu. Je preto potrebné zabrániť tomu, aby sa také konanie voči poškodenej z jeho strany neopakovalo. S poukazom na uvedené skutočnosti preto odvolací súd nepovažoval odvolanie obžalovaného v žiadnom smere za dôvodné a toto potom podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu zákon sťažnosť nepripúšťa.