Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_1T-74-2014.pdf
PDF · 107.81 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-1T/74/2014
Rozhodnutie
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, samosudcom JUDr. Ivanom Pavlovičom, v trestnej veci obvineného Ľ. I., B.. XX.XX.XXXX P. I. T., trestne stíhaného na slobode pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení účinnom v čase spáchania skutku (ďalej len „Trestný zákon") s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona a iné na hlavnom pojednávaní konanom v Novom Meste nad Váhom dňa 20. januára 2016 t a k t o
rozhodol:
Obžalovaný: Ľ.D. I. H. S. W. C., B.. XX.XX.XXXX P. I. T., X. B. T. B. P., Š. Č.. XXXX/XX, L. X. D. Z. W.W. B. H. L. Č.. XXX, na slobode, j e v i n n ý, ž e 1) dňa 27.01.2014 asi o 10.50 hod. v byte na 6. poschodí obytného domu č. XXXX/XX na Š. D. P. B. T. B. P. úmyselne ublížil na zdraví svojej manželke H. I., a to takým spôsobom, že po predchádzajúcej slovnej hádke sotil rukami manželku H. I. stojacu medzi dverami vedúcimi z obývacej izby smerom na chodbu, ktorá v snahe vyhnúť sa pádu sa pravou rukou zachytila o zárubňu dverí, po čom obžalovaný okamžite ako videl, že sa H. I. drží rukou o zárubňu, aby zamedzila pádu na zem, pristúpil k týmto dverám, a tieto prudko pribuchol, aby sa zavreli, pri čom svojej manželke H. I. privretím pravej ruky do dverí spôsobil zlomeninu posledného článku IV. prsta pravej ruky bez posunu a zmliaždenie posledného článku IV. prsta pravej ruky, ktoré si vyžiadali práceneschopnosť, dobu liečenia a obmedzenia na bežnom spôsobe života po dobu 22 dní, 2) dňa 06.02.2014 asi o 13.45 hod. v byte na 6.poschodí obytného domu č. XXXX/XX na Š. D. v B. T. B. P. sa vyhrážal zabitím svojej manželke Anne Lackovej, ku ktorej po predchádzajúcej hádke prišiel, keď sa prezliekala v detskej izbe, a tam ju aj fyzicky napadol, a to takým spôsobom, že sa postavil pred ňu, uchopil ju ľavou rukou pod bradu za krk, pričom zovrel dlaň a škrtil ju, pričom sa jej aj slovne vyhrážal, že ju vyhodí von z okna, pričom jej vulgárne nadával a uviedol, že za to dostane tri roky a za dobré chovanie je za rok vonku, počas toho ju aj vytláčal smerom k oknu, pričom ich dcéra T. I., na vzniknutú situáciu zareagovala tak, že uchopila zozadu obvineného za pravú ruku a tričko so slovami: “Pusti ju, daj jej pokoj, nechaj ju!“, v dôsledku čoho sa poškodenej H. I. podarilo zvaliť na posteľ pri okne a dcéra T. I. ju chytila za ruku, ktorú spod zovretia otca Ľ. I. vytrhla, na čo následne od neho ušli z bytu von pred obytný dom, čím svojím konaním obvinený u poškodenej H. I. vzbudil dôvodnú obavu o jej život a zdravie, t e d a
- v bode 1) inému úmyselne ublížil na zdraví, uvedený čin spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe,
- v bode 2) inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu, uvedený čin spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe, č í m s p á c h a l
- v bode 1) prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona,
- v bode 2) prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona. Za to sa o d s u d z u j e
podľa § 156 ods. 2 Trestného zákona s použitím na § 36 písm. j) Trestného zákona, § 37 písm. h) Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona a § 41 ods. 1 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 1 /jeden / rok. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obvinenému podmienečne odkladá výkon trestu odňatia slobody. Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona súd obvinenému u r č u j e skúšobnú dobu v trvaní 4 /štyri/ roky. Podľa § 50 ods. 2 Trestného zákona a § 51 ods. 4 písm. a) Trestného zákona súd u k l a d á obvinenému v skúšobnej dobe povinnosť
- spočívajúca v zákaze akéhokoľvek styku s poškodenou H. I., B.. XX.XX.XXXX P. O., O. X. B. T. B. P.V., Š. Č.. XXXX/XX, T. I., B.. XX.XX.XXXX P. O., O. X. B. T. B. P., Š.W. Č.. XXXX/XX, T.. H. I., B.. XX.XX.XXXX P. O., O. X. B. T. B. P., Š.W. Č.. XXXX/XX,
- spočívajúca v zákaze úmyselne sa priblížiť k týmto osobám na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov,
- spočívajúca v zákaze nezdržiavať sa v blízkosti obydlia H. I., B.. XX.XX.XXXX P. O.B., T. I., B.. XX.XX.XXXX P. O., T.. H. I., B.. XX.XX.XXXX P. O., B. T. B. P., Š.W. Č.. XXXX/XX. Uvedený zákaz sa nevzťahuje na úradný styk na orgánoch verejnej moci. Podľa § 50 ods. 2 Trestného zákona a § 51 ods. 4 písm. g) Trestného zákona súd obvinenému u k l a d á povinnosť podrobiť sa v spolupráci s probačným a mediačným úradníkom súdu alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu. Podľa § 50 ods. 2 Trestného zákona a § 51 ods. 4 písm. i) Trestného zákona súd obvinenému u k l a d á povinnosť podrobiť sa v skúšobnej dobe podrobiť sa psychoterapii alebo sa zúčastniť na psychologickom poradenstve.
odôvodnenie:
Tunajší súd vedie trestné konanie proti obžalovanému pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona a pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom v obžalobe Okresnej prokuratúry Nové mesto nad Váhom zo dňa 05.05.2014, Pv 112/14/3304. Súd vo veci vydal trestný rozkaz, proti ktorému podal v zákonnej lehote obžalovaný odpor a v nadväznosti naň súd nariadil hlavné pojednávanie. Po otvorení hlavného pojednávania samosudca zistil, že k dohode o vine a treste medzi obžalovaným a prokurátorom nedošlo. Po prečítaní obžaloby, poučení obžalovaného o jeho právach a pouč, poučení obžalovaného o jeho právach a poučenia podľa § 257 Trestného poriadku obžalovaný uviedol, že je nevinný. Z výpovede obžalovaného Ľ. I. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že sa ku skutkom, ktoré sú mu kladené obžalobou za vinu nepriznal. Obvinenie popiera. Spolužitie s poškodenou, ktorá bola jeho manželka, označil za konfliktné. Ku skutku zo dňa 27.01.2014 došlo medzi ním a poškodenou ku konfliktu, ktorý začala poškodená, pričom on bol pokojný, a keď už nemohol počúvať jej nadávky a narážky na jeho priateľku, sa len rukou načiahol na dvere a tieto sa pribuchli. Poprel, že by sotil poškodenú, poškodená si to vymyslela. Nevšimol si, že mala prsty na zárubni. Následne ostala ticho, nevykríkla od bolesti a povedala mu, že jej zlomil prst. Nereagoval na to. Po chvíli prišla domov ich dcéra T., s ktorou išla poškodená na ošetrenie. Neurobil to úmyselne. Obžalovaný popísal ako podľa jeho názoru došlo k privretiu prsta poškodenej do dverí. Z výpovede obžalovaného k druhému skutku vyplynulo, že poškodená vyvolala hádku medzi nimi, ale on jej nijako nenadával a ani sa jej nevyhrážal zabitím, pričom sa poškodenej ani nechytil a ani jej nespôsobil žiadne zranenia. Z výsluchu poškodenej H. I. na hlavnom pojednávaní vyplynulo problematické a konfliktné spolužitie s obžalovaným, pričom asi od novembra 2013 začal byť obžalovaný voči nej a ich deťom agresívnejší, stupňovali a zintenzívňovali i fyzické útoky z jeho strany na ňu. Obžalovaný ju mal i v minulosti v manželstve napádať fyzicky, verbálne a psychicky. Od novembra roku 2013 je jeho správanie nepredvídateľné, budí v nej strach a obavy, je agresívny po tom, čo zistil, že mu manželka prišla na jeho mimomanželský pomer. Fyzické útoky z minulosti neohlasovala na polícií zo strachu, ako i kvôli deťom, lebo sa bála, aby im neublížil. Z výpovede poškodenej ku skutku zo dňa 27.01.2014 sa ako obžalovaný, vtedy jej manžel, prvý rozzúril, vznikla medzi nimi hádka v súvislosti s ich rozvodom. Počas hádky ju obžalovaný sotil rukami, keď stála medzi dverami z obývacej izby na chodbu, pričom v snahe vyhnúť sa pádu, sa pravou rukou zachytila o zárubňu dverí, po čom obžalovaný okamžite ako to videl, pristúpil k týmto dverám, a tieto prudko pribuchol, aby sa zavreli, pri čom jej privrel ruku a do dverí, čím jej spôsobil
zlomeninu prsta pravej ruky Pred sotením neviedla voči obžalovanému žiaden fyzický útok. Obžalovaný stál počas incidentu bezprostredne oproti nej, videl, že sa drží zárubne, a keď išiel zabuchnúť dvere jej povedal, aby zmizla, inak ju trafí. Z výpovede poškodenej k druhému skutku vyplynulo, že obžalovaný sa v ich byte poškodenej vyhrážal zabitím, ku ktorej prišiel po predchádzajúcej hádke, keď sa prezliekala v detskej izbe, kde ju fyzicky napadol, a to tak, že sa postavil pred ňu, uchopil ju ľavou rukou pod bradou za krk, pričom zovrel dlaň a škrtil ju, pričom sa jej aj slovne vyhrážal, že ju vyhodí von z okna, pričom jej vulgárne nadával a uviedol, že za to dostane tri roky a za dobré chovanie je za rok vonku, pričom ju vytláčal smerom k oknu. Dcéra poškodenej obžalovaného zareagovala tak, že uchopila zozadu obžalovaného za pravú ruku a tričko so slovami: “Pusti ju, daj jej pokoj, nechaj ju!“, v dôsledku čoho sa poškodenej podarilo zvaliť na posteľ pri okne a dcéra T. I. ju chytila za ruku, ktorú spod zovretia otca Ľ. I. vytrhla. Následne zo strachu pred obžalovaným ušli z bytu von pred obytný dom. Z výpovede poškodenej vyplynulo, že zo správania obžalovaného mala strach. Z výsluchu svedkyne T. I., O. Š.Č., na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že obžalovaný, ktorý je jej otec, poškodenej - jej matke, ubližuje už dlhšie roky, ale poškodená túto situáciu neriešila, nakoľko sa obžalovaného veľmi bojí. Je i psychicky na dne, a tiež obžalovanému nechcela ubližovať kvôli deťom. V súvislosti s rozvodom obžalovaný začal reagovať takým spôsobom, že si poškodenú vôbec neváži, správa sa k nej ako k odpadu, neustále ju ponižuje, bije ju a začal ju intenzívne fyzicky napádať. Zo správania obžalovaného má strach, má strach o mamu a sestru, lebo je nevypočítateľný. Z výpovede k prvému skutku vyplynulo, že nebola priamym svedkom, ale dňa 27.01.2014, keď prišla domov, poškodená bola uplakaná a celá roztrasená, povedala jej, že sa s obžalovaným pohádali, a že jej privrel ruku do dverí. Keď sa ho na tento incident pýtala, hovoril, že jej nič nespravil, rýchlo sa obliekol a odišiel preč. Z výpovede svedkyne k druhému skutku vyplynulo, že bola jeho priamym svedkom a v podstate uviedla rovnaké skutočnosti ako poškodená. Z výpovede svedka N.. Y. W. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že o trestnom čine nevie, preto nemôže hovoriť čo nevidel ani o tom, čo počul z ústneho podania. Vyjadril k osobe obžalovaného, ktorého pozná od chlapca, je slušný a inteligentný. S manželkou nepostrehli problémy v rodine obžalovaného. S rodinou obžalovaného sa nenavštevovali. Svedok býva od bývalého bydliska rodiny obžalovaného 40
- 50 metrov. V rodine obžalovaných nepozoroval problémy. Keď sa dozvedel o týchto problémoch, boli s manželkou z toho veľmi prekvapení. Svedkom hádok ani konfliktov nebol. Obžalovaný sa nesťažoval na problémy v rodine. Myslí si, že ho obžalovaný bral ako otca a bol by mu povedal, keby nejaké problémy boli. Poškodená ani dcéry sa svedkovi nesťažovali. Obžalovaný sa mu s mimomanželským vzťahom nezdôveril. Z výpovede svedkyne Z. W. vyplynulo, že obžalovaný je jej priateľ a otcom jej dcéry. Nebola svedkom konfliktov medzi obžalovaným a poškodenou. Po tom, čo bol obžalovaný prepustený z väzby na slobodu, sa jej obžalovaný sťažoval, ako mu robia doma napriek, keď mal zlomenú ruku ako mu nechceli variť. Chodili vulgárne sms od poškodenej na jej adresu, chodilo vyhodené prádlo obžalovaného zalepené páskou s odkazom, že toto treba oprať obžalovanému. S obžalovaným sa zoznámila v septembri 2013 v práci, kde pracoval obžalovaný. Od októbra sa dali bližšie dokopy. Vedela, že v tom čase obžalovaný mal rodinu. Hovoril, že doma to nie je dobré, chce odísť a rozviesť sa, že mu robia zle, vyvolávala mu každú chvíľu, kde je, kedy príde domov. Telefonicky nebola v kontakte s poškodenou, len raz ju stretla na ulici, keď bola tehotná a kde jej vynadala, či sa nehanbí. Vyhľadali poškodená dcérami jej matku. Obžalovaný aktuálne býva s ňou a ich dcérou a problémy v spolužití nemajú. Donedávna ju otravovali množstvom sms-iek, keď bol obžalovaný prepustený z väzby, čo riešila aj polícia, ale ako to dopadlo nevie, lebo o tom neboli informovaní. Z výpovede svedkyne T. W. vyplynulo, že obžalovaný je priateľ jej dcéry a o trestnom čine nevie nič. Podľa jej názoru by toho nebol schopný, je to mierumilovný človek. Pred dvoma rokmi na Vianoce sa dozvedela o to, že O tom, že dcéra svedkyne chodí so ženatým mužom nevedela, dozvedela sa to až po tom, čo prišla poškodená s dcérami k nim a povedali jej, že hľadajú dcéry otca a jej dcéra im ho ukradla. Bolo o druhej v noci. Dcéra mal firemný večierok. Zazvonil zvonček, svietili jej do očí. Vulgárne jej nadávali a hovorili, že jej dcér im ukradla otca. Potom to incidente objavila po nejakom čase balík s odkazom, že toto treba obžalovanému oprať. Vie, že poškodená dcére vypisovala vulgárne sms správy. Zo záverov znaleckého posudku č. 17/2014 zo dňa 05.04.2014 vypracovaného znalcom T.. W. Z. z odboru psychológia, odvetvia klinickej psychológie dospelých, klinickej psychológie detí, ktorý bola na hlavnom pojednávaní vypočutý, vyplynulo, že sa pridržiava podaného znaleckého posudku a jeho záverov, nie sú mu známe žiadne skutočnosti, ktoré by mali vplyv na záver posudku. Potencionálnu neveru pri vypracovaní posudku bral do úvahy. Išlo o dlhodobý konflikt, citových a sexuálnych sporov, ktoré dlhodobo kulminovali až k nevere. Z posudku vyplynulo, že vo vzťahu k poškodenej bol konaním jej manžela vytváraný psychologický stres, pričom neboli naplnené všetky kritéria syndrómu týranej
osoby. V popredí ide o riešenie mimomanželského vzťahu, oslabenie citového vzťahu a odchod z domu. Poškodená sa s obžalovaným citovo odcudzila, vzťah bol ambivalentný (neurčitý), nebolo jednoznačne určené rozdelenie rolí, poškodená sa parciálne dokázala dehonestujúcemu verbálnemu devalvovaniu jej osoby brániť a mala zároveň podporu svojich dcér. Neprišlo k jej izolácii ako obete. V ostatnom období u poškodenej išlo o žiarlivosť, obavu zo straty partnera pri jeho extramatriomoniálnom, vzťahu a nie o systematické cielené fyzické, či psychické týranie poškodenej. Poškodená považuje takéto správanie subjektívne za príkorie. Z psychologického hľadiska sa o ťažké príkorie nejedná, ale vystupňované matrimoniálne konflikty, v ktorých nie je vždy jednoznačné určenie roly agresora a obete napriek zjavnej fyzickej prevahe obvineného. Poškodená mala podporu dcér a mohla konať a rozhodovať sa nezávisle na obžalovanom. Vo vzťahu k H. I. T.. sa konaním obvineného vyskytli úzkostné stresové reakcie s mierne zhoršenou adaptáciou v škole, svojím trvaním a intenzitou však nenadobudli charakter dlhodobej psychickej poruchy či reaktívneho stavu., ktoré sú uvedené vo forenznopsychologickom rozbore. Vo vzťahu k T. I. konaním otca nebolo spôsobené fyzické a psychické utrpenie, konanie otca nepociťuje ako ťažké príkorie voči jej osobe, skôr ako nespravodlivosť a neférové konanie voči matke a jej ohrozovanie po existenčnej stránke. Hlavným motívom bolo brániť matku pred možným agresívnym konaním otca, hoci sama často nepoznala pozadie vzájomných konfliktov. Zo záverov znaleckého posudku č. 62/2014 zo dňa 13.04.2014, vypracovaného znalcami T.. U. J. H. T.. Y. I., z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvia psychiatrie (liečba alkoholizmu a toxikománie, gerontopsychiatria), okrem iného vyplynulo, že v objektívnom obraze obvineného sa nachádza nesporne prevaha emocionality nad racionalitou, patriarchálne autoritatívne postoje, nastavenia, reagovania. U obvineného ani v minulosti, ani v súčasnosti, ani v čase spáchania trestnej činnosti, nešlo o žiadnu duševnú poruchu v zmysle choromyseľnosti, jednalo a jedná sa u neho o poruchu osobnosti pithiatickú, afekt emočne instabilnú, emulatórne podozrievavú. Schopnosť obvineného rozpoznať protiprávnosť a spoločenskú nebezpečnosť svojho konania, tak schopnosť toto konanie ovládať, boli v čase spáchania trestnej činnosti prítomné v plnom rozsahu. Obvinený je v súčasnosti schopný chápať zmysel trestného konania v plnom rozsahu, ako aj v plnom rozsahu sa sám obhajovať. Pobyt obžalovaného na slobode nie je pre spoločnosť nebezpečný. Zo záverov odborného vyjadrenia č. V/2014 zo dňa 03.03.2014 vypracovaného znalcom T.. Y. G., L.. z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvia chirurgia, traumatológia, okrem iného vyplynulo, že poškodená pri napadnutí dňa 27.01.2014 utrpela zlomeninu posledného článku IV. prsta pravej ruky bez posunu a zmliaždenie posledného článku IV. prsta pravej ruky, pričom bola čiastočne obmedzená 22 dní pri vykonávaní hygieny, domácich prác a príprave stravy, kde jej pomáhala dcéra. Menovaná mohla utrpieť zranenia tak, ako ich uviedla vo svojej výpovedi. Podľa odpisu registra trestov bol obžalovaný bol doposiaľ raz súdne trestaný, pričom sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený. Podľa registra priestupkov nebol priestupkovo sankcionovaný. Na hlavnom pojednávaní boli vykonané ďalšie dôkazy vzťahujúce sa na osobu obžalovaného a predmetnú vec ako to vyplýva z jednotlivých zápisníc z hlavného pojednávania. * * * * * Na základe dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní má súd vinu obžalovaného preukázanú riadne a náležite, a to v rozsahu nevyhnutnom na zákonné rozhodnutie. Súd z dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní a po dôkladnom vyhodnotení všetkých dôkazov má preukázaný skutkový stav veci ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku. Obžalovaný vyhlásil, že je nevinný a k spáchaniu trestných činov sa nepriznal a poprel ich. Na svoju obranu ďalej uvádzal, že je to práve poškodená, ktorá mu neustále nadáva, vyvoláva konflikty, a to z dôvodu, že si našiel priateľku. Obhajobné tvrdenia však nekorešpondujú ani s usvedčujúcou výpoveďou poškodenej, ani s usvedčujúcou výpoveďou svedkyne T. I., listinnými dôkazmi (lekárskymi správami) a odborným vyjadrením znalca T.. Y. G., L.. k zraneniam poškodenej. Svedkyňa poškodená v podstate v zhodne so skutkovou vetou obžaloby popísala oba skutky a uviedla detaily oboch skutkov. Z jej výpovede vyplynulo, že obžalovaný počas manželstva ju v minulosti fyzicky i verbálne napádal, ale od novembra 2013 je jeho správanie nepredvídateľné, budí v nej strach. Zo strachu pred obžalovaným útoky na políciu nenahlasovala. Spáchanie trestnej činnosti obžalovaným nepriamo svedčia i závery znalcov T.. U. J. H. T.. Y. I.. Znalci v objektívnom obraze konštatujú pithiatickú poruchu osobnosti, afekt emočne instabilnú, emulatórne podozrievavú, pričom v mechanizme osobnosti je prítomná racionalizácia, bagatelizácia, presun zodpovednosti, popretia a vytesnenia. Z výpovede obžalovaného, z výpovede poškodenej, svedkyne T. I. vyplynula jediná zhoda, že manželstvo poškodenej a obžalovaného nebolo ideálne a v závere, minimálne od septembra roku 2013 bolo konfliktné a dôvodom bol mimomanželský pomer obžalovaného k svedkyni Z. W.. Uvedenú skutočnosť potvrdzujú i závery znaleckého posudku znalca T.. W. Z. a jeho výpoveď na
hlavnom pojednávaní. Na základe výpovedí obžalovaného, poškodenej a svedkyne Michaely Lackovej v spojení so závermi znalca T.. W. Z. je možné konštatovať, že dôvodom vzájomných konfliktov je riešenie mimomanželského vzťahu, oslabenie citového obžalovaného a poškodenej vzťahu, následné odcudzenie a odchod obžalovaného z domu. Súd sa stotožňuje s vyjadrením znalca, že v danom prípade ide o vystupňované matrimoniálne konflikty, v ktorých nie je vždy jednoznačné určenie roly agresora a obete napriek zjavnej fyzickej prevahe obvineného. Takto determinované vzájomné spolužitie vyvrcholilo fyzickými atakmi zo dňa 27.01.2014 a 06.02.2014. Poškodená mala podporu dcér a mohla konať a rozhodovať sa nezávisle na obžalovanom. Výpovede svedkov Y. W., Z. W. H. T. W. sú vo vzťahu k prejednávaným skutkom bezpredmetné, keďže uvedení svedkovia neboli priamymi svedkami udalostí zo dňa 27.01.2014 a 06.02.2014 a ak nejakými informáciami disponujú, sú to informácie len sprostredkované tretími osobami. Výpovede svedkov Z. W. H. T. W. len potvrdzujú mimomanželský pomer obžalovaného k svedkyni Z. W.. Podľa súdu na základe vykonaných dôkazov mimomanželský pomer obžalovaného bol len logickým dôsledkom narušených medziľudských vzťahov v rodine obžalovaného a poškodenej. Vykonané dôkazy spolu korešpondujú, dopĺňajú sa a súd nezistil medzi nimi zásadné rozpory, pričom vykonané dôkazy vytvárajú spolu ucelenú reťaz dôkazov, na základe ktorých súd mohol vysloviť logický záver, že skutok kladený obžalovanému sa stal, spáchal ho obžalovaný. Konanie obžalovaného po stránke objektívnej i subjektívnej napĺňa všetky zákonné znaky v bode 1) prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona a v bode 2) prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona. Pokiaľ ide o subjektívnu stránku - zavinenie, bolo konanie obžalovaného posúdené podľa § 15 písm. b) Trestného zákona ako trestný činy spáchaný v nepriamom úmysle, keďže obžalovaný vedel, že svojim konaním môže porušiť alebo ohroziť spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť záujem chránený týmto zákonom a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený. Obžalovaný svojim konaním porušil záujem spoločnosti na ochrane života a zdravia a na ochrane jednotlivca pred niektorými závažnými vyhrážkami. Pri výmere trestu súd prihliadol na stupeň závažnosti spáchaného trestného činu, mieru zavinenia, pohnútku, osobu páchateľa, na okolnosti, za ktorých došlo k spáchaniu trestného činu, ale aj na účel trestu a na možnosti nápravy páchateľa. Súd zistil na strane obžalovaného jednu poľahčujúcu okolnosť a to, že vedenie riadneho života. Žiadnu ďalšiu poľahčujúcu ani priťažujúcu okolnosť vzhľadom na zadovážené správy o povesti súd nezistil. Súd uložil obžalovanému podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 1 rok s odkladom na skúšobnú dobu 4 roky s primeranými povinnosťami a obmedzeniami v nadväznosti na závery znalcov psychiatrov a vzhľadom na to, aby boli vytvorené inštitucionálne predpoklady na to, aby v budúcnosti nedochádzalo medzi obžalovaným a poškodenou k ďalším konfliktom. Uložené povinnosti podľa § § 51 ods. 4 písm. g) Trestného zákona a § 51 ods. 4 písm. i) Trestného zákona majú vytvoriť u obžalovaného predpoklady na lepšie zvládanie emočných záťaží. Súd je presvedčený, že podmienečným trestom odňatia slobody s primeranými povinnosťami a obmedzeniami bude naplnený účel trestu, nakoľko sledovaním správania obvineného v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia je možné pôsobiť na jeho správanie tak, aby sa ďalšej trestnej činnosti nedopustil. Inštitút podmienečného odsúdenia kladie dôraz v prvom rade na resocializačnú povahu trestnoprávnych noriem, ktorého podstatou je, že súd vynesie odsudzujúci rozsudok alebo trestný rozkaz a uloží trest odňatia slobody, ale výkon tohto trestu odloží páchateľovi trestného činu pod tou podmienkou, že v priebehu určenej skúšobnej doby sa bude riadne správať a bude plniť povinnosti uložené súdom. To znamená, že odsúdený bude v priebehu skúšobnej doby dodržiavať právny poriadok, základné normy občianskej spoločnosti a nebude sa dopúšťať trestných činov, priestupkov a iných deliktov a v neposlednom rade bude plniť súdom uložené povinnosti a obmedzenia. Skúšobná doba začne plynúť obžalovanému prvým dňom po právoplatnosti tohto rozhodnutia. V prípade, že sa v priebehu skúšobnej doby dopustí obžalovaný akejkoľvek trestnej činnosti, za ktorú bude právoplatne odsúdený, alebo i v prípade spáchania akýchkoľvek priestupkov (t. j. aj dopravných), prípade porušenie uložených povinností alebo obmedzení, zakladajú takéto skutočnosti zákonný dôvod na premenu uloženého podmienečného trestu odňatia slobody na nepodmienečný. V prípade, ak bude obžalovaný viesť v skúšobnej dobe riadny život a vyhovie bezo zvyšku všetkým v rozsudku uloženým podmienkam, súd vysloví, že sa o s v e d č i l; ináč rozhodne, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby, že si trest v y k o n á. Súd považuje za potrebné obžalovaného poučiť, že v prípade, ak spácha v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia úmyselný trestný čin, tak v prípade uznania viny, v zmysle § 49 ods. 2 Trestného zákona mu nebude možné za trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody a reálne mu môže
hroziť nepodmienečný trest. Účelom trestu teda nie je len ochrana občanov pred páchaním trestných činov, ale aj výchovné pôsobenie na páchateľa, ktoré má smerovať k tomu, aby v ďalšom živote viedol riadny život. Uložený trest považuje súd vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje a na okolnosti prípadu, za dôvodný a primeraný, zodpovedajúci zásadám ukladania trestov v zmysle ustanovenia § 34 Trestného zákona, ktorých účelom je zabezpečenie nielen ochrany spoločnosti pred páchateľmi trestných činov, ale aj vytvorenie podmienok na nápravu páchateľa a na jeho výchovu k tomu, aby v budúcnosti viedol riadny život.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom na Krajský súd v Trenčíne. Právo podať odvolanie neprináleží tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku /§ 307 ods. 1 písm. a), ods. 2 Trestného poriadku/ a to v neprospech i v prospech obžalovaného /§ 308 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku/. Odvolanie môže podať obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka /§ 307 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku/. Odvolanie môžu podať v prospech obžalovaného okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa týka obžalovaného). Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného /§ 308 ods. 2 Trestného poriadku/. Odvolanie môžu podať zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo jeho obhajca /§ 308 ods. 2 Trestného poriadku/. Odvolanie môže podať štátny orgán starostlivosti o deti a mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa týka mladistvého obžalovaného, a t len v jeho prospech, a to aj proti jeho vôli /§ 345 ods. 1 Trestného poriadku/. Odvolanie môže podať poškodený, ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody /§ 307 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku/, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu / § 68 Trestného poriadku/. Odvolanie môže podať zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci /§ 307 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku/. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.