Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18Co-98-2015.pdf
PDF · 82.38 KB
Case nature
Area
Subarea
18Co/98/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a sudcov JUDr. Mariany Muránskej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobcu N. a.s., so sídlom F. U. 1, XXX XX V., IČO XX XXX XXX, zastúpená Advokátskou kanceláriou Antovszká, s.r.o., so sídlom Vlárska 831 01 Bratislava, IČO 36 866 881, proti žalovanej R. I., nar. X.X.XXXX, bytom P. XXX, o zaplatenie 629,83 eur s príslušenstvom, odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu vo Vranove nad Topľou, č.k. 13C/327/2014-55 zo dňa 12.12.2014 jednohlasne takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
Žiadnemu z účastníkov nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol. Žalovanej náhradu trov konania nepriznal.
Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá zmluva o revolvingovom úvere. Podľa zmluvy bolo dohodnuté, že sa bude tento zmluvný vzťah riadiť ustanoveniami Obchodného zákonníka. V slovenskom právnom poriadku existuje duálna úprava záväzkov, rozlišuje sa úprava podľa Občianskeho práva a Obchodného práva. Keďže vzťah medzi účastníkmi je spotrebiteľským vzťahom, nie je prípustné, aby sa kogentné normy určené na ochranu spotrebiteľa obchádzali zvolením iného zákona, ktorý primárne nie je určený na úpravu, či realizáciu spotrebiteľských vzťahov. Na základe toho súd vyhodnotil zmluvný vzťah ako vzťah spotrebiteľský a právnu úpravu stanovil na posúdenie veci podľa Občianskeho zákonníka aj vo vzťahu k postúpeniu zmluvy. Žalobca využil svoje právo a listom z 5.2.2014 od zmluvy odstúpil. Žalovaná čerpala od žalobcu úver vo výške 663,88 eur a ku dňu podania žaloby žalobcovi uhradila 1.353,65 eur. Z toho dôvodu zistil, že nevznikla vzájomná reštitučná povinnosť zmluvných strán podľa § 457 OZ, keďže zmluva bola zrušená odstúpením od zmluvy a žalobcovi nevznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.
Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.
Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Poukázal na to, že zmluva bola uzavretá podľa zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch a ustanoveniach Obchodného zákonníka. Uvedená skutočnosť vyplýva aj zo všeobecných obchodných podmienok, ktorých tieto zákony boli uvedené ako úprava vzťahov medzi účastníkmi zmluvy. Spotrebiteľ sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady vrátane úrokov a poplatkov. Súčasťou zmluvy o úvere boli aj všeobecné obchodné podmienky, z ktorých vyplýva, že na rubovej strane tlačiva zmluvy o úvere sa oboznámil aj spotrebiteľ, teda zmluvný partner žalobcu s týmito podmienkami. Zmluva o úvere patrí medzi absolútny obchod a je potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka.
Žalovaný podpisom zmluvy o úvere potvrdil, že sa so zmluvou oboznámil, súhlasil s ňou a uzatvára ju v súlade so slobodnou a vážnou vôľou. Žalovaný svojim podpisom zobral na vedomie, že všeobecné obchodné podmienky, ktoré sú vytlačené na rubovej strane tlačiva zmluvy a prílohy sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere. Žalobca teda vychádza z toho, že žalovaný bol dostatočne upozornený na tieto okolnosti. Zmluva o revolvingovom úvere v čl. 131 Všeobecných obchodných podmienok bola uzavretá v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a obchodného zákonníka. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 1MObdov2/2007, z ktorého vyplýva, že odstúpenie od zmluvy podľa úpravy Obchodného zákonníka má za následok, že odstúpenie nastáva až momentom odstúpenia, nie od počiatku. Tiež uviedol, že všetky nároky zo spotrebiteľských zmlúv nemožno posudzovať len podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Pokiaľ išlo o zákonodarcu, ktorý prijal ustanovenia o spotrebiteľských úveroch aj v Občianskom zákonníku, určite nemal v úmysle určiť jednostrannú kogentnosť Občianskeho zákonníka v celom rozsahu. Preto sa domnieval, že žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie nesplatnej časti úveru spolu s úrokmi, a preto namietal záver súdu prvého stupňa o tom, že odstúpenie od zmluvy mali účinky od počiatku a že žalobca nemá nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Preto navrhol rozhodnutie súdu prvého stupňa ako nesprávne, vecne aj právne, zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie, resp. zmeniť rozhodnutie a vyhovieť žalobe v celom rozsahu. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.
Odvolací súd prejednal rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle v zmysle zásad uvedených ustanovení § 212 ods. 1, 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
Súd prvého stupňa dostatočným spôsobom zistil skutkový stav a vec aj na základe správne zisteného skutkového stravu správne právne posúdil. Na týchto skutkových a právnych záveroch sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.
Z obsahu spisu je zrejme, že účastníci konania dňa 3.1.2008 uzavreli zmluvu č. XXXXXXXX o revolvingovom úvere, na základe ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi úver s úverovým limitom 20.000,- Sk (663,88 eur). Úroková sadzba platná ku dňu uzavretia zmluvy bola vo výške 2,14 % mesačne. Splátky, ktoré boli dohodnuté v zmluve predstavovali sumu 26,52 eur mesačne. Dňa 5.2.2014 žalobca odstúpil od zmluvy listom, ktorý doručoval žalovanej. Žalovaná rovnako žalobcovi oznámila listom, že s ocitla vo veľmi zlej finančnej situácii a nie je schopná túto pôžičku ďalej splácať. Z evidencie platieb vyplýva, že žalovaná obdŕžala ako pôžičku sumu 663,88 eur a vrátila sumu 1.353,65 eur.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 52 ods. 1 až ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 54 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nieje právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.
Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Podľa § 25 ods. 1 a 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak. Ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.
Podľa § 2 písm, a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
V zmysle § 3 ods. 3 zákona NR SR č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Odvolacia námietka žalobca smerovala k tvrdeniu, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil preto, že posudzoval zmluvu, jej podmienky, platnosť, odstúpenie od tejto zmluvy v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka. Žalobca uviedol, že je potrebné vychádzať z Obchodného zákonníka vzhľadom k tomu, že zmluva o úvere uzavretá so žalovanou predstavuje inštitút absolútneho obchodu a ustanovenia Obchodného zákonníka spolu so zákonom o spotrebiteľských úveroch boli tými právnymi predpismi, ktoré sa zmluvné strany dohodli rešpektovať v prípade akýchkoľvek vzájomných nárokov.
Odvolací súd sa nemôže stotožniť s námietkami žalobcu, keďže otázka posudzovania nárokov dodávateľa služby od spotrebiteľa bola už jednoznačne vyriešená viacerými rozhodnutiami Najvyššieho súdu SR. Z týchto rozhodnutí vyplýva, že napriek tomu, že zmluva o úvere je právne upravená v Obchodnom zákonníku a predstavuje tým absolútny obchod, vo vzťahu medzi dodávateľom služby a fyzickou osobou spotrebiteľom, ktorý použije finančné prostriedky pre svoje osobné potreby, je potrebné vychádzať jednoznačne z ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí odcitoval. Správne konštatoval, že takéto dojednania zo strany žalobcu v zmluve samotnej a vo všeobecných obchodných podmienkach sú obchádzaním ustanovení o spotrebiteľských zmluvách a pre slabšiu stranu spotrebiteľa takéto tvrdenia žalobcu sú neprijateľné a z týchto dôvodov vec bola správne právne posúdená.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaná plnila v zmysle zmluvy, splácala tento úver a zaplatila žalobcovi viac ako dostala. Dôležitým je fakt, že odstúpením od zmluvy došlo k zrušeniu zmluvy od počiatku (ex tunc). Nie je možné prijať obranu žalobcu v tom, že pokiaľ aj súd prvého stupňa posúdil vzťah medzi účastníkmi ako spotrebiteľský úver je potrebné vychádzať z ustanovení Obchodného zákonníka pokiaľ išlo o odstúpenie od zmluvy.
Pokiaľ ide o vzťah dodávateľa a spotrebiteľa, teda spotrebiteľský vzťah, na tento sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka tak vo vzťahu posúdenia zmluvného vzťahu § 52 a nasl., ako aj vo vzťahu k námietke premlčania a tiež aj otázke odstúpenia od zmluvy. Tieto okolnosti sú už jednoznačne v rozhodovacej činnosti súdov ustálené. Keď žalobkyňa oznámila odstúpenie od zmluvy, toto oznámenie sa dostalo do sféry vedomosti žalovanej, potom možno vychádzať z toho, že posúdenia odstúpenia od zmluvy a jeho účinkov boli správne a možno prisvedčiť záverom súdu prvého stupňa, že pokiaľ došlo k účinnému odstúpenia od zmluvy v zmysle Občianskeho zákonníka, zrušenia zmluvy od počiatku strany si majú navzájom vrátiť plnenia s tým, že žalovaná túto povinnosť splnila a žalovanému plnenia aj z príslušenstvom za tohto právneho vzťahu vrátila.
Preto súd prvého odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správnu potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p..
O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p.. Vzhľadom k tomu, že žalobca nemal úspech v odvolacom konaní a žalovaná, ktorá úspech mala si nárok na náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila, odvolací súd nepriznal účastníkom konania náhradu trov.
Poučenie:
Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.