Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7P-346-2015.pdf
PDF · 92.96 KB
Case nature
Area
Subarea
7P/346/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava sudkyňou Mgr. Martou Hrenčukovou, vo veci maloletej C.Á. B. L.. XX.XX. XXXX, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny, Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Rožňava, dieťaťa rodičov S. B. L.. XX.XX. XXXX, SZČO, J. M. XX S. C.L. B. L.. XX.XX. XXXX, zamestnaného První plzeňská galvanovna s.r.o. Plzeň, Česká republika, bytom G. K. XXX/XX , Česká republika, na návrh matky, o zvýšenie výživného na maloletú takto
rozhodol:
Okresný súd Rožňava m e n í rozsudok tunajšieho súdu 9C/103/2004 - 21 zo dňa 24.09. 2004 vo výroku o výživnom tak, že z v y š u j e výživné na maloletú C.Á. B. L.. XX.XX. XXXX zo strany otca C. B. nar. XX.XX. XXXX na 100,- Eur mesačne od 01.10. 2015, vopred vždy do 15 dňa toho ktorého mesiaca do rúk matky S. B. nar. XX.XX. XXXX,
Súd z a v ä z u j e otca zaplatiť nedoplatok na výživnom na maloletú za obdobie od 01.10. 2015 do 31.01. 2016 v úhrnnej sume 200,- Eur v mesačných splátkach po 20,- Eur splatných spolu s bežným výživným od právoplatnosti tohto rozsudku do rúk matky, pod následkami straty výhody splátok.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov tohto konania.
odôvodnenie:
Matka svojím návrhom žiadala, aby súd zvýšil výživné na maloletú zo strany otca na 120,- Eur mesačne od podania návrhu na súd, teda od októbra 2015. Svoj návrh odôvodnila tým, že jej manželstvo s otcom maloletej bolo rozvedené ešte v roku 2004. Maloletá na čas po rozvode bola zverená do jej starostlivosti a otec bol zaviazaný prispievať na jej výživu po 1.500,- Sk mesačne. Otec na výživu maloletej prispieva okolo sumy 53,- Eur mesačne. Doteraz návrh na zvýšenie výživného na maloletú zo strany otca nepodala, lebo otec raz ročne maloletú navštívil, nakúpil jej potrebné veci a niekedy jej poslal aj peniaze a darčeky. Posledné štyri roky však maloletú navštevuje nepravidelne a nad rámec výživného na jej potreby neprispieva. V auguste 2015 keď bol doma dcéru navštívil. Dcéra si chcela kúpiť sukňu, on jej však povedal, že jej sukňu nebude kupovať a dal jej 30,- Eur. Dcéra mu peniaze vrátila a plakala. Ona sa chcela s otcom dohodnúť na vyššom výživnom, ale on s tým nesúhlasil. Matka ďalej uviedla, že maloletá v čase poslednej súdnej úpravy výživného nemala ani jeden rok. Bola s ňou na materskej dovolenke a poberala rodičovský príspevok. Otec už pracoval u toho istého zamestnávateľa, u ktorého pracuje aj teraz. Dcéra vyrástla, navštevovala materskú školu a v súčasnej dobe si plní povinnú školskú dochádzku, je žiačkou 6. ročníka základnej školy. Jej zdravotný stav je dobrý, ale často navštevuje stomatológa, s čím sú spojené náklady. Maloletá sa stravuje v školskej jedálni a poplatok za stravu jej uhrádzala po 22,- Eur mesačne. Školu však navštevujú deti zo sociálne odkázaných rodín a preto je v súčasnej dobe poplatok nižší a škola jej poskytuje aj školské potreby a pomôcky. Tieto potreby jej však aj dokupuje. Maloletá navštevuje ľudový súbor Haviarik, treba jej zabezpečiť obuv a oblečenie a príspevok za každé stretnutie činí 1,- Eur. Ona po materskej dovolenke pracovala asi tri roky v pekárni a potom
bola nezamestnaná. Od marca 2015 pracuje ako opatrovateľka v Rakúsku. Po odpočítaní nákladov jej čistý príjem činí 700,- Eur mesačne. Má vyživovaciu povinnosť aj voči dospelej dcére L. P., ktorá študuje na Konzervatóriu v Košiciach. Dospelá dcéra dostáva výživné aj od svojho otca po 50,- Eur mesačne. Ďalšie deti nemá a nežije s nikým v spoločnej domácnosti. S deťmi býva v rodinnom dome a spláca hypotekárny úver po 79,- Eur mesačne. Za energie platí 60,- Eur mesačne a palivové drevo na rok kupuje v sume 900,- Eur. Uhrádza aj ďalšie náklady domácnosti. Pracuje v dvojtýždňových intervaloch a keď je v práci maloletá je u jej matky. Matka poukázala aj na to, že pre maloletú platí aj cestovné do školy a zabezpečuje aj jej každodenné potreby, vrátane stravy asi v hodnote 100,- Eur až 150,- Eur mesačne. Matka k vyjadreniu otca uviedla, že s jeho návrhom na zvýšenie výživného o 10,- Eur mesačne nesúhlasí. Poukázala na to, že otec maloletej má finančné prostriedky na svoje záľuby a preto môže prispievať aj na zvýšené potreby maloletej. Otec od októbra 2015 okrem výživného na potrebách maloletej sa ničím nepodieľal. Ďalej uviedla, že požiadala o vyplácanie prídavkov na maloletú v Rakúsku a už jej bola vyplatená úhrnná sume 1.300,- Eur. Od mája však nebude mať nárok na prídavky na dieťa v Rakúsku, lebo dcéra s ňou v Rakúsku nebýva. Matka trvala na tom, že kým žila s otcom dieťaťa stále vykonával aj nadčasové práce a jeho príjem činil okolo 15.000,- Kč čistého mesačne.
Otec sa na pojednávanie nedostavil, svoju neprítomnosť ospravedlnil a súhlasil s tým, aby súd pojednával v jeho neprítomnosti. Vo veci sa písomne vyjadril a uviedol, že za prácou do Českej republiky odišiel pre nedostatok pracovných príležitostí u nás. Na výživu maloletej dcéry bol zaviazaný prispievať po 1.500,- Sk mesačne, ale vždy sa podieľal na jej potrebách aj nad rámec výživného. Aj v Českej republike sa však zavádzali reformy , čo sa odráža aj na jeho príjmoch. V poslednej dobe sa mu zhoršil aj zdravotný stav. Zvýšili sa jeho výdavky na bývanie, jedlo, oblečenie a na bežné životné potreby. Po poslednej dovolenke na Slovensku dal dcére 50,- Eur, odohrala sa však medzi nimi uvedená nepríjemná príhoda, čo ho mrzí. Dcéra je vo veku, kedy by chcela mať všetko, ale to sa nedá, matka by jej to mala prijateľným spôsobom vysvetliť. Uvedomuje si, že dcéra rastie a má zvýšené náklady, ale na jej výchove sa majú podieľať obidvaja rodičia podľa svojich možností. Nebráni sa tomu, aby prispieval na potreby dcéry, ale nie takým rapídnym spôsobom, ako to žiada matka. Aj on spláca aj pôžičku. Pracuje v súkromnej firme a zarába 13.222,- Kč mesačne. Z toho uhrádza inkaso po 5.000,- Kč, ktoré sa však od 01.01. 2016 zvyšuje na 6.000,- Kč mesačne. Pôžičku spláca po 2.000,- Kč mesačne. Má náklady aj s dochádzkou do práce v sume 840,- Kč mesačne. Po uhradení výživného na maloletú mu zostáva zhruba 3.800,- Kč. Z týchto dôvodov navrhuje zvýšiť výživné o 300,- Kč a nie podľa návrhu matky.
Zo spisu tunajšieho súdu 9C/103/2004 súd zistil, že rozsudkom zo dňa 24.09. 2004 bolo manželstvo rodičov maloletej rozvedené. Maloletá na čas po rozvode bola zverená do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na jej výživu po 1.500,- Sk mesačne. V čase tejto súdnej úpravy výživného bola maloletá v útlom veku, mala iba šesť mesiacov a matka s ňou bola na materskej dovolenke. Otec maloletej bol zamestnaný u terajšieho zamestnávateľa so zárobkom 13.300,- Kč čistého mesačne. Pracoval ako zámočník - údržbár. zamestnávateľom bol hodnotený kladne. Otec okrem maloletej nemal ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Matka mala vyživovaciu povinnosť voči už teraz dospelej dcére L. P..
Podľa správy od Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Rožňava, maloletá pochádza z manželského vzťahu rodičov, ich manželstvo bolo rozvedené právoplatným rozsudkom tunajšieho súdu ešte v roku 2004. Maloletá bola zverená do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na jej výživu po 49,80 Eur mesačne. Otec maloletej už viac ako 20 rokov žije v Českej republike a matka pracuje ako opatrovateľka v Rakúsku a prácu vykonáva na turnusy. Je samostatne zárobkovo činná osoba. S maloletým dieťaťom býva v rodinnom dome v osobnom vlastníctve a hypotekárny úver spláca po 79,- Eur mesačne. V rodinnom dome sú vytvorené podmienky pre starostlivosť o maloletú. Maloletá má spoločnú detskú izbu so svojou nevlastnou sestrou L. P., ktorá pochádza z mimomanželského vzťahu matky s E. D.. Plnoletá dcéra matky navštevuje Strednú umeleckú školu v Košiciach odbor operný spev. Matka prácu opatrovateľky v Rakúsku vykonáva od 18.03. 2015 a jej čistý mesačný príjem činí 700,- Eur. V jej neprítomnosti starostlivosť o maloletú zabezpečuje jej matka, ktorá býva v susedstve. Maloletá navštevuje 6. ročník Základnej školy v Slavošovciach, dosahuje dobré vyučovacie výsledky a navštevuje matematický krúžok. Zvýšené náklady sú spojené s poplatkami školy, nákupom školských potrieb a úhradou za výlety v škole. Z dôvodu rýchleho rastu dieťaťa bolo potrebné jej vymeniť aj šatník. Maloletá navštevuje folklórny súbor Haviarik v Rožňave, kde chodí raz týždenne v piatok a v prípade vystúpenia aj počas víkendov. Za každý piatok uhrádza 1,- Eur a ďalšie náklady súvisia s jej dochádzkou do Rožňavy a na vystúpenia motorovým vozidlom asi v sume 7,- Eur na jeden deň. Ďalšie náklady súvisia so zabezpečením ošatenia
pre dieťa. Maloletá je zdravá. Maloletá uviedla, že s otcom sa stretla naposledy v lete, stretávajú sa zriedka a nie sú medzi nimi blízke vzťahy. Otec na jej požiadanie prispel na sukňu do súboru, ale jej povedal, že si ju kupovať nechce, preto mu peniaze vrátila. Na narodeniny a meniny jej ani nezavolal. Otec výživné určené súdom uhrádza pravidelne a matka nepodávala návrh na zvýšenie výživného, nakoľko otec maloletej nakupoval sezónne ošatenie, obuv, ale pred dvoma rokmi prestal prispievať na potreby maloletej okrem súdom určeného výživného.
Podľa správy od Obecného úradu Ochtiná, starostlivosť o maloletú zabezpečuje matka. Bývajú v rodinnom dome, kde býva aj sestra maloletej. Maloletá navštevuje Základnú školu v Slavošovciach a je o ňu dobre postarané. Otec maloletej sa z trvalého pobytu v obci odhlásil 06.04. 2010.
Podľa správy od Sociálnej poisťovne Rožňava súd zistil, že rodičia nepoberajú dávku v nezamestnanosti, ani dávky nemocenského poistenia.
Podľa správy od Úradu mestského obvodu Plzeň 4, šetrenie u otca bolo vykonané 23.11. 2015 a bolo zistené, že otec žije v dvojizbovom byte, ktorý je v osobnom vlastníctve jeho družky pani J.. Otec na domácnosť prispieva čiastkou 5.000,- Kč mesačne. Uviedol, že vlastní osobné motorové vozidlo VW Lupo, rok výroby 2000. Je zamestnaný s príjmom 12.000,- Kč až 13.000,- Kč mesačne plus prémie. U tej istej firmy pracuje aj jeho družka. Pravidelné mesačné výdavky otca sú pôžička na auto po 1.900,- Kč mesačne, internet 270,- Kč, výdavky na domácnosť a výživné na maloletú. Ďalej uviedol, že dcéru navštevuje raz ročne a vozí jej sladkosti, alebo jej odovzdáva finančnú hotovosť.
Zo správy od zamestnávateľa otca Prvá plzenská galvanovna s.r.o. Plzeň súd zistil, že pracovná morálka otca je nadpriemerná a v tejto spoločnosti pracuje už 10 rokov. Jeho čistý priemerný mesačný zárobok činí 13.222,04 Kč.
Po takto vykonanom dokazovaní kolízny opatrovník maloletej navrhol návrhu matky vyhovieť a zvýšiť výživné na maloletú s prihliadnutím na jej odôvodnené potreby, ako aj na schopnosti a možnosti rodičov.
V zmysle ustanovenia § 78 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z., dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
V zmysle ustanovenia § 75 ods. 1 citovaného zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
V zmysle ustanovenia § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z., plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti a možnosti a majetkové pomery, je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopnosti, možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Z prevedeného dokazovania vyplýva, že od poslednej súdnej úpravy výživného, ktorá bola ešte v roku 2004 sa podstatne zmenili pomery tak na strane maloletej, ako aj na strane obidvoch rodičov. Maloletá v čase poslednej súdnej úpravy výživného bola v útlom veku, nemala ani jeden rok a matka s ňou bola na materskej dovolenke a poberala iba rodičovský príspevok. Od tejto súdnej úpravy výživného maloletá vyrástla, navštevovala predškolské zariadenie a v súčasnej dobe si plní povinnú školskú dochádzku a
v tomto školskom roku je už žiačkou 6. ročníka. Jej odôvodnené potreby sa teda podstatne zvýšili a súvisia jednak s jej rastom a dospievaním, ako aj s návštevou II. stupňa základnej školy. Zvýšené potreby maloletej však ďalej súvisia aj s jej zdravotným stavom a s jej mimoškolskou záujmovou činnosťou, ako aj s jej každodennými potrebami. Na takto zvýšených potrebách maloletej sa majú podieľať obidvaja rodičia podľa svojich majetkových, finančných a zárobkových pomerov, s prihliadnutím aj na ich ďalšie vyživovacie povinnosti.
Starostlivosť o maloletú zabezpečuje matka a jej starostlivosť o dcéru je na dobrej úrovni. Zabezpečuje aj jej všetky potreby. Matka má naďalej vyživovaciu povinnosť aj voči dospelej dcére, ktorá sa pripravuje na budúce povolanie. Jej finančné pomery sú lepšie, ako v čase poslednej súdnej úpravy výživného , keď od roku 2013 na základe živnostenského oprávnenia pracuje ako opatrovateľka v Rakúsku a jej príjem činí okolo 700,- Eur mesačne. Je teda preukázané, že aj matka má finančné predpoklady k tomu, aby sa podieľala na zvýšených potrebách maloletej dcéry.
Otec si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletej plní, ale za posledné dva roky sa inou formou na jej potrebách nepodieľa a s dcérou sa stýka iba nepravidelne. Otec okrem maloletej ani v súčasnej dobe nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Pracuje u toho istého zamestnávateľa, ako v čase poslednej súdnej úpravy výživného a jeho súčasné príjmy sa iba nepatrne zvýšili, vychádzajúc z jeho mzdového listu od zamestnávateľa, keď dosahuje v priemere 13.222,- Kč čistého mesačného zárobku. V čase šetrenia však otec uviedol, že okrem zárobkov od 12.000,- Kč do 13.000,- Kč čistého mesačne zamestnávateľ mu vypláca aj prémie. Je pritom preukázané aj to, že žije v spoločnej domácnosti so svojou družkou, ktorá je taktiež zamestnaná a spolu uhrádzajú náklady za bývanie a ďalšie potreby domácnosti na rozdiel od matky, ktorá tieto náklady uhrádza sama. Vychádzajúc z týchto skutočností podľa názoru súdu aj otec má finančné predpoklady k tomu, aby sa na zvýšených potrebách maloletej podieľal. Súd preto návrhu matky vyhovel a zvýšil výživné na maloletú zo strany otca od 01.10. 2015 ako to žiadala matka a výšku výživného určil po 100,- Eur mesačne. Takto stanovené výživné podľa názoru súdu zodpovedá zmeneným pomerom a je v súlade so zvýšenými odôvodnenými potrebami maloletej, ako aj so zárobkovými a finančnými pomermi rodičov, s prihliadnutím aj na to, že otec okrem maloletej nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť.
Súd zvýšil výživné od 01.10. 2015 a preto otcovi vyčíslil aj nedoplatok na výživnom za obdobie od 01.10. 2015 do 31.01. 2016 úhrnnou sumou 200,- Eur. Nedoplatok na výživnom predstavuje rozdiel medzi pôvodne stanoveným výživným a zvýšeným výživným od 01.10. 2015. Súd povolil otcovi nedoplatok na výživnom splácať v mesačných splátkach po 20,- Eur spolu s bežným výživným s tým, že v prípade, že otec možnosť splátok nevyužije, bude povinný naraz uhradiť celý dlh.
Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach do 15 dní od jeho doručenia v 3 vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných záležitostiach / § 42 ods. 3 O.s.p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené / § 250a /, f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia / § 251 ods. 1 O.s.p. /