Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_39Cb-64-2020.pdf
PDF · 105.01 KB
Case nature
Area
Subarea
39Cb/64/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou Mgr. Janou Brídzikovou v spore žalobcu: Generali česká pojišťovna, a.s., so sídlom Spálená 75/16, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 452 72 956, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom: Generali Poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava, IČO: 54 228 573, právne zastúpený: AK Balara, s.r.o., so sídlom Košická 5590/56, 821 08 Bratislava, IČO: 36 858 528, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, právne zastúpený: JUDr. Felix Neupauer, advokát, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, IČO: 37 928 422, o zaplatenie 1.772,95 EUR s príslušenstvom
rozhodol:
I. Súd konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 1.772,95 EUR z a s t a v u j e .
II. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .
III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 73,90 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 18.06.2019 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd uloží žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.772,95 EUR s príslušenstvom.
2. Žalobca žalobou uplatnený nárok odôvodnil tým, že na základe poistnej zmluvy č. 3405833127 na havarijné poistenie bola u žalobcu ako poistiteľa poistená spoločnosť ANASOFT APR, spol. s.r.o. (ďalej tiež len ako „poistený“) vo vzťahu k motorovému vozidlu s EČV: BL XXXKJ, značky Opel Insignia. Dňa 21.08.2017 došlo k škodovej udalosti, keď vodič vozidla značky Volkswagen Golf, EČV: XX-XXXXX p. R. S. nedobrzdil na kruhovom objazde a zozadu narazil do poisteného vozidla. Vodiči oboch vozidiel na mieste nehody spísali Záznam o dopravnej nehode, v ktorej skonštatovali zavinenie škodovej udalosti vinníkom. Škodová udalosť bola žalobcovi oznámená dňa 21.08.2017. Žalobca z havarijného poistenia poukázal poistenému po odpočítaní spoluúčasti vo výške 165,00 EUR dňa 12.01.2018 poistné plnenie vo výške 1.772,95 EUR. Vozidlo vinníka bolo v čase škodovej udalosti poistené povinným zmluvným poistením zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného. Žalobca poukázal na ustanovenie § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka s tým, že žalobca výzvou zo dňa 17.02.2018 vyzval žalovaného na vyplatenie poistného plnenia z povinného zmluvného poistenia vozidla vinníka vo výške 1.772,95 EUR. Žalobca uviedol, že žalovaný na výzvu žalobcu neplnil bez uvedenia dôvodu. Poukázal na to, že právo na zaplatenie istiny si uplatňuje žalobca voči žalovanému s poukazom na ustanovenie § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej tiež ako „zákon o PZP“). Nárok na úroky
z omeškania si žalobca uplatnil podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka a § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka vo výške 9,00 % ročne zo sumy istiny odo dňa nasledujúceho po dni, kedy márne uplynula žalovanému lehota na plnenie stanovená žalobcom vo výzve na plnenie zo dňa 17.01.2018 (ktorá uplynula dňa 16.02.2018 a odo dňa 17.02.2018 je žalovaný v omeškaní). Žalobca si tiež uplatnil nárok na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v zmysle § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka.
3. Okresný súd Banská Bystrica vo veci vydal platobný rozkaz sp. zn. 11Up/779/2019 zo dňa 11.07.2019, proti ktorému žalovaný podal odpor.
4. Žalovaný v odpore doručenom súdu dňa 20.07.2019 namietol, že faktúra ohľadom uplatňovaného nároku nebola žalovanému doručená a uplatňovaný nárok neeviduje vo svojom účtovníctve. Žalovaný namietol, že žaloba nespĺňa základné kritériá požadované ustanovením § 132 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov („CSP“). Žalovaný ďalej uviedol, že žalovanú istinu vo výške 1.772,95 EUR žalobcovi v plnom rozsahu uhradil. Vo vzťahu k uplatnenému príslušenstvu žalovaný namietol, že nebolo preukázané, že by si žalobca nárok na náhradu škody voči žalovanému skutočne uplatnil, teda nebolo preukázané, že žalovaný je v omeškaní.
5. K odporu žalovaného sa žalobca vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 13.07.2020 oznámil, že dňa 22.07.2019 bola na účet žalobcu pripísaná suma 1.772,95 EUR poukázaná žalovaným. K úhrade istiny došlo po podaní žaloby na súd. Žalobca žalobu vzal čiastočne späť v časti o zaplatenie istiny vo výške 1.772,95 EUR a navrhol, aby súd v tejto časti konanie zastavil. Žalobca zotrval na návrhu v časti uplatneného príslušenstva, pričom úroky z omeškania ohraničil dňom predchádzajúcim dňu pripísania istiny na účet žalobcu, a teda si uplatnil úroky z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 1.772,95 EUR od 17.02.2018 do 21.07.2019 a tiež zotrval na návrhu v časti uplatnenej paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Žalobca mal za to, že pohľadávka bola z jeho strany riadne uplatnená, inak by žalovaný nemal právny titul na plnenie istiny, ktoré vykonal. Žalobca uviedol, že k žalobe pripojil výzvu na náhradu škody zo dňa 17.01.2018 a žalovaný v oznámení o poistnom plnení na túto výzvu odkázal.
6. Podaním doručeným súdu dňa 04.04.2022 žalobca súdu oznámil, že s účinnosťou odo dňa 11.01.2022 došlo k zmene obchodného mena žalobcu. Zároveň žalobca súdu oznámil, že s účinnosťou od 19.12.2021 uzatvoril žalobca so spoločnosťou Generali Česká pojišťovna a.s. Zmluvu o predaji podniku, ktorej obsahom bol prevod celého poisteného a celého zaistného kmeňa žalobcu, ako aj všetkých pohľadávok a záväzkov žalobcu s tým, že práva a povinnosti dotknuté predajom podniku žalobcu bude spoločnosť Generali Česká pojišťovna a.s. vykonávať prostredníctvom svojej organizačnej zložky zriadenej v Slovenskej republike pod názvom Generali Poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava, IČO: 54 228 573. Z uvedeného dôvodu žalobca v zmysle § 80 CSP navrhol, aby súd pripustil, aby na miesto žalobcu vstúpila do konania spoločnosť Generali Česká pojišťovna, a.s., so sídlom Spálená 75/16, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 452 72 956, konajúca v Slovenskej republike prostredníctvom: Generali Poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava, IČO: 54 228 573, na ktorú boli prevedené práva a povinnosti z poistných zmlúv a všetky pohľadávky a záväzky žalobcu. Spoločnosť Generali Česká pojišťovna a.s. vyjadrila svoj súhlas so vstupom do konania v prehlásení o procesnom nástupníctve podpísanom dňa 20.12.2021. V nadväznosti na uvedený úkon žalobcu súd uznesením č.k. 39Cb/64/2020 - 170 zo dňa 14.04.2022 pripustil, aby z konania na strane žalobcu vystúpil doterajší žalobca: GSK Financial, a.s., so sídlom Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava, IČO: 35 709 332 a na jeho miesto do konania vstúpil: Generali Česká pojišťovna, a.s., so sídlom Spálená 75/16, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 452 72 956, konajúca v Slovenskej republike prostredníctvom: Generali Poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava, IČO: 54 228 573.
7. Súd vo veci vytýčil termín pojednávania na 30.09.2022, na ktorom spor prejednal v prítomnosti žalobcu, resp. jeho právneho zástupcu a v neprítomnosti žalovaného, ktorý cestou právneho zástupcu v podaní doručenom súdu dňa 30.09.2022 vyslovil súhlas s vykonaním pojednávania nariadeného na 30.09.2022 v neprítomnosti žalovaného, a to s poukazom na pretrvávanie mimoriadnej situácie na území Slovenskej republiky a v zmysle ustanovenia § 1 ods. 1 písm. p) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 24/2021 Z. z. v znení neskorších predpisov.
8. Žalobca na pojednávaní opravil chybu v písaní vo vzťahu k uplatnenému nároku na zaplatenie úrokov z omeškania s tým, že k pripísaniu úhrady istiny žalovaným na účet žalobcu došlo dňa 19.07.2019, a teda si uplatnil úrok z omeškania len do 18.07.2019 (nie do 21.07.2019, ako uviedol v čiastočnom späťvzatí žaloby). Žalobca vo vzťahu k uplatnenému príslušenstvu zotrval na svojich tvrdeniach a argumentácii a po zastavení konania v časti istiny žiadal vo zvyšku žalobe vyhovieť a priznať žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
9. Súd sa oboznámil so žalobou a vyjadreniami strán sporu a vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými do súdneho spisu, a to najmä: Záznamom o dopravnej nehode zo dňa 21.08.2017, Oznámením škody z poistenia motorových vozidiel zo dňa 21.08.2017, faktúrou č. 218170641 na sumu 2.325,54 EUR, listom žalobcu zo dňa 11.01.2018 - Oznámenie o ukončení likvidácie poistnej udalosti č. 2090197741, čiastočným výpisom z účtu žalobcu zo dňa 12.01.2018, listom žalobcu adresovaným žalovanému zo dňa 17.01.2018 - Refundácia, listom žalovaného zo dňa 17.07.2019 - Oznámenie o poistnom plnení, potvrdením o platbe v sume 1.772,95 EUR zo dňa 19.07.2019 z interného systému žalovaného, rozhodnutím Národnej banky Slovenska č. sp. NBS1-000-060-834, č.z. 100-000-312-875 zo dňa 27.10.2021, Prehlásením o procesnom nástupníctve zo dňa 20.12.2021, čiastočným výpisom z účtu žalobcu zo dňa 19.07.2019, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi založenými do súdneho spisu.
10. Súd spor právne posúdil nasledovne:
11. Podľa § 420 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov („Občiansky zákonník“), každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
12. Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
13. Podľa § 428 Občianskeho zákonníka svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.
14. Podľa § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak poistený má proti inému právo na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu poistiteľ poskytol.
15. Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov („zákon o PZP“) poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.
16. Podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
17. Podľa § 11 ods. 6 zákona o PZP poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a. skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b. poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.
18. Podľa § 11 ods. 7 zákona o PZP poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.
19. Podľa § 11 ods. 8 zákona o PZP ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.
20. Podľa § 369c ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov („Obchodný zákonník“) omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
21. Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.
22. Podľa § 145 ods. 2 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. 23. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. 24. Podaním doručeným súdu dňa 13.07.2020 žalobca vzal žalobu čiastočne späť, a to v časti o zaplatenie istiny vo výške 1.772,95 EUR z dôvodu, že žalovanú istinu žalovaný po podaní žaloby na súd - dňa 19.07.2019 žalobcovi uhradil. Súhlas žalovaného s poukazom na ustanovenie § 146 ods. 1 CSP nebol potrebný. S poukazom na uvedené a odkazujúc na vyššie citované ustanovenia Civilného sporového poriadku súd v rozhodnutí vo veci samej konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 1.772,95 EUR zastavil. 25. Predmetom sporu tak zostalo a žalobca sa po čiastočnom späťvzatí žaloby domáhal zaplatenia príslušenstva, a to žalobou uplatneného nároku na úroky z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 1.772,95 EUR od 17.02.2018 do 18.07.2019 a žalobou uplatneného nároku na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,00 EUR. 26. Po vykonanom dokazovaní a zhodnotení výsledkov dokazovania jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach, súd dospel k nasledovným skutkovým a právnym záverom. 27. Súd konštatuje, že nezistil žalovaným namietané porušenie § 132 CSP, preto aj v konaní, v rozsahu po čiastočnom späťvzatí žaloby, pokračoval a vec meritórne prejednal. 28. Vo vzťahu k zostávajúcemu nároku na zaplatenie príslušenstva k žalovaným uhradenej istine (úrokov z omeškania a paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky) žalovaný v rámci svojej procesnej obrany namietol, že žalobca v konaní nepreukázal, že by si u žalovaného svoj nárok skutočne uplatnil, a teda nebolo preukázané, že žalovaný je v omeškaní. 29. Nadväzujúc na uvedené tak súd v ďalšom posudzoval, či bol preukázaný nárok žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania, teda či sa žalovaný zo zaplatením žalovanej istiny dostal do omeškania a tiež, či žalobcovi vznikol nárok na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. 30. Súd konštatuje, že žalobca v konaní ako listinný dôkaz predložil výzvu zo dňa 17.01.2018, ktorou si voči žalovanému uplatnil svoj nárok na refundovanie žalobcom vyplateného poistného plnenia v sume 1.772,95 EUR, a to s poukazom na ustanovenie § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z vykonaného dokazovania však súd nemal preukázané, že uvedená výzva žalobcu zo dňa 17.01.2018 bola žalovanému doručená, a teda, že si žalobca žalobou uplatnený nárok uplatnil u žalovaného práve prostredníctvom uvedenej výzvy. Súd tiež konštatuje, že žalobca na preukázanie okolnosti doručenia výzvy zo dňa 17.01.2018 žalovanému nenavrhol doplniť dokazovanie. Súd mal preto s poukazom na obsah súdneho spisu preukázané, že žalovanému boli všetky listinné dôkazy preukazujúce nárok žalobcu ako poisťovateľa poškodeného, vrátane výzvy na refundáciu žalobcom vyplateného poistného plnenia doručené až súdom, ako príloha žaloby, teda dňa 12.07.2019 (č.l. 21), ktorý možno vzhľadom na vykonané dokazovanie ustáliť ako dátum, kedy si žalobca u žalovaného reálne uplatnil nárok na refundáciu poistného plnenia s poukazom na ustanovenie § 813 Občianskeho zákonníka a § 15 ods. 1 zákona o PZP. Z listu žalovaného zo dňa 17.07.2019 mal súd ďalej preukázané, že žalovaný následne dňa 16.07.2019 ukončil šetrenie poistnej udalosti a priznal žalobcovi plnenie v sume istiny vo výške 1.772,95 EUR. Súd po vykonanom dokazovaní nemohol prisvedčiť žalobcovi, že list žalovaného zo dňa 17.07.2019 priamo odkazuje na list žalobcu zo dňa 17.01.2018, ktorým si mal ešte pred podaním
žaloby u žalovaného uplatniť nárok na refundáciu vyplateného poistného plnenia, odkaz na uplatnenie nároku žalobcom ešte pred podaním žaloby na súd oznámenie o poistnom plnení neobsahuje. V danom prípade, reflektujúc výsledky vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobca si svoj nárok, ktorý na neho prešiel v zmysle § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uplatnil u žalovaného ako poisťovateľa škodcu až spolu s doručením jeho žaloby žalovanému súdom, teda dňa 12.07.2019, pričom žalovaný listom zo dňa 17.07.2019 oznámil, že dňa 16.07.2019 ukončil šetrenie poistnej udalosti a priznal žalobcovi plnenie vo výške 1.772,95 EUR. V danom prípade, kedy si žalobca, na ktorého prešlo právo na náhradu škody spôsobenej škodovou udalosťou v zmysle § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uplatnil svoj nárok voči žalovanému ako poisťovateľovi škodcu, a to v z mysle § 15 ods. 1 zákona o PZP je podľa názoru súdu nevyhnutné konštatovať, že aj prípadný vznik omeškania žalovaného voči žalobcovi sa bude riadiť príslušnými ustanoveniami zákona o PZP. Pre zákon o PZP ako lex specialis upravujúci určitú oblasť poistenia, vo vzťahu k Občianskemu zákonníku platí, že jeho ustanovenia majú prednosť pred ustanoveniami Občianskeho zákonníka, ako lex generalis. Pri existencii špeciálneho ustanovenia týkajúceho sa splatnosti poistného plnenia v rámci zákona o PZP, je potrebné na daný prípad aplikovať ustanovenia § 11 ods. 6 a ods. 7 zákona o PZP. Z ustanovenia § 11 ods. 6 písm. a) zákona o PZP vyplýva, že žalovaný bol povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalovaný sa dozvedel, a teda, že žalobca si voči žalovanému uplatnil svoj nárok na refundáciu vyplateného poistného plnenia, až doručením žaloby žalovanému, teda dňa 12.07.2019. Žalovaný následne skončil šetrenie poistnej udalosti dňa 16.07.2019 a plnenie v sume 1.772,95 EUR žalobcovi vyplatil dňa 19.07.2019. Žalovaný sa tak s poukazom na ustanovenie § 11 ods. 6 zákona o PZP nedostal s plnením istiny v sume 1.772,95 EUR žalobcovi do omeškania, nakoľko do troch mesiacov od uplatnenia nároku žalobcu ukončil šetrenie poistnej udalosti a žalobcovi aj poskytol plnenie, predstavujúce refundáciu poistného plnenia žalobcom vyplateného svojmu poistenému z havarijného poistenia, pričom nárok žalobcu voči žalovanému bol daný s poukazom na ustanovenia § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 15 ods. 1 zákona o PZP. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že žalovaný sa so zaplatením istiny vo výške 1.772,95 EUR voči žalobcovi nedostal do omeškania, preto v časti žalobou uplatnených úrokov z omeškania súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
31. Súd rovnako považoval za nedôvodný žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,00 EUR. Súd poukazuje na to, že predmetom konania bol nárok žalobcu, poisťovateľa poškodeného, na refundáciu žalobcom vyplateného poistného plnenia, a to s poukazom na ustanovenie § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 15 ods. 1 zákona o PZP. Nemožno teda dospieť k záveru, že by vzťah medzi žalobcom a žalovaným bol vzťahom obchodnoprávnym v zmysle § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka. V danom prípade bol nárok uplatnený v zmysle ustanovení zákona o PZP a Občianskeho zákonníka, nejde teda o vzťah, ktorý vznikol medzi podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti, ale o nárok, resp. vzťah, ktorý priamo vyplýva zo zákona, a to zo zákona o PZP a Občianskeho zákonníka. Vzťah medzi žalobcom a žalovaným vzhľadom na uvedené nemá obchodnoprávny charakter, čo súd zohľadnil aj pri posudzovaní nároku žalobcu na zaplatenie paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v zmysle § 369c Obchodného zákonníka. Zároveň súd poukazuje na skutočnosť, že nevyhnutnou skutočnosťou, ktorá musí v zmysle ustanovenia § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka nastať, aby veriteľovi vznikol nárok na zaplatenie paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, je omeškanie dlžníka, pričom v predmetnom spore nebolo preukázané, že by sa žalovaný voči žalobcovi dostal do omeškania. V zmysle uvedeného, vzhľadom na charakter vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, ktorý nemožno posúdiť ako obchodnoprávny, a vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný ako dlžník sa voči žalobcovi ako veriteľovi nedostal do omeškania so zaplatením žalovanej istiny, súd žalobcovi nepriznal nárok na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v zmysle § 369c Obchodného zákonníka vo výške 40,00 EUR a aj v tejto časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
32. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
33. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
34. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
35. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
36. Vo vzťahu k otázke nároku na náhradu trov konania mal súd za to, že zastavenie konania v časti o zaplatenie istiny vo výške 1.772,95 EUR zavinil žalovaný, keďže v tejto časti žalobou uplatneného nároku žalovaný plnil žalobcovi v intenciách žaloby, a to po začatí konania. Po čiastočnom späťvzatí žaloby v časti celej žalovanej istiny ostalo samostatným predmetom konania žalované príslušenstvo, a to úroky z omeškania a paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, pričom v tejto časti žalovaného nároku bol žalobca neúspešný, nakoľko súd žalobu v časti žalovaného príslušenstva zamietol. Keďže po čiastočnom späťvzatí žaloby v časti istiny zostalo príslušenstvo samostatným predmetom konania, zohľadnil súd pomer úspechu/zavinenia aj vo vzťahu ku kapitalizovanému príslušenstvu, ktoré zostalo predmetom samostatného nároku (k tomu viď napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 1MCdo/1/2004). Súd preto kvantifikoval úroky z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 1.772,95 EUR od 25.02.2020 do dňa úhrady istiny t. j. do dňa 18.07.2019. Vyčíslený úrok z omeškania je 225,89 EUR, paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky predstavuje sumu 40,00 EUR. Tieto sumy súd následne pripočítal k žalovanej istine 1.772,95 EUR a výsledná suma 2.038,84 EUR je sumou, z ktorej súd určil pomer úspechu a neúspechu/zavinenie. Žalovaný zavinil zastavenie konania v časti 1.772,95 EUR, čo predstavuje nárok žalobcu v rozsahu 86,95 %. Žalovaný mal úspech v časti 265,89 EUR, čo predstavuje úspech žalovaného 13,05 %. Čistý úspech žalobcu tak predstavuje 73,90 %. S poukazom na uvedené dospel súd k záveru, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 73,90 % (86,95 % - 13,05 %). O výške náhrady trov konania rozhodne súd v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP) do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 ods. 1 CSP ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. v platnom znení).