Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (9)Rozsudok_3T-93-2015.pdf
PDF · 68.41 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/93/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta samosudkyňou JUDr. Evou Schweitzerovou na hlavnom pojednávaní konanom dňa 19.01.2016 takto
rozhodol:
obžalovaná B. R., K.. L., X.. XX.XX.XXXX v Š., trvale bytom Š., prechodne bytom a adresa na doručovanie J., F. XX/A, Česká republika,
j e v i n n á, ž e
hoci jej v zmysle Zákona o rodine vyplýva vyživovacia povinnosť, ku ktorej bola zaviazaná rozsudkom Okresného súdu Galanta Okresného súdu Galanta sp. zn. 5C/29/2008 zo dňa 18.03.2009, právoplatným 02.07.2009, prispievať na výživu svojho maloletého dieťaťa V. R., X.. XX.XX.XXXX, ktorý bol zverený do osobnej starostlivosti otca C. R.C., bytom Š., H.. K.. Š. Č.. XX/XX, sumou vo výške 33,19 Eur mesačne vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám otca, si túto svoju vyživovaciu povinnosť riadne v mieste trvalého bydliska, ako aj všade tam, kde sa zdržiava, riadne neplnila, čím jej vznikol od mája 2014 do 19.01.2016 dlh na výživnom v sume vo výške 279,21 Eur, hoci bola rozsudkom Okresného súdu Galanta sp. zn. 2T/198/2013 zo dňa 13.05.2014, právoplatným 13.05.2014, za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b) Tr. zákona odsúdená,
t e d a
najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnila, čo aj z nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať iného, hoci bola v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký trestný čin odsúdená,
t ý m s p á c h a l a
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. c) Tr. zákona.
Za to jej
u k l a d á :
Podľa § 207 ods. 3/ Tr. zákona s použitím § 36 písm. l), § 37 písm. m), § 38 ods. 2/ Tr. zákona trest odňatia slobody v trvaní 1(jeden) rok.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 50 ods. 1/ Tr. zákona výkon trestu odňatia slobody sa jej podmienečne odkladá na skúšobnú dobu 2(dvoch) rokov.
odôvodnenie:
Súd hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovanej, svedkyne H. R. a oboznámením ostatného, na vec sa vzťahujúceho spisového materiálu.
V danej trestnej veci na základe podanej obžaloby bol dňa 10.08.2015 vydaný trestný rozkaz, ktorým bola obžalovaná uznaná vinnou zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. c) Tr. zákona a bol jej uložený trest odňatia slobody v trvaní 1 rok so zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Proti trestného rozkazu obžalovaná podala odpor s tým, že medzičasom začala platiť výživné. Na základe podaného odporu bolo nariadené hlavné pojednávanie na deň 19.01.2016.
Obžalovaná B. R. na hlavnom pojednávaní podľa § 257 ods. 1/ Tr. poriadku vyhlásila že je vinnou zo spáchania skutku. Zároveň vydokladovala zaplatenie ďalších súm od podania odporu v celkovej výške 4.600,- Kč.
Svedkyňa H. R. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že obžalovanou uvedené peniaze skutočne aj obdržala a matka jej platí už riadne výživné.
Súd na základe vykonaného a vyhodnoteného dokazovania, vychádzajúc aj z prijatého vyhlásenia obžalovanej, mal za preukázané, že obžalovaná sa dopustila skutku tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Toto jej konanie kvalifikoval ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. c) Tr. zákona s tým, že upravil obdobie neplatenia výživného obžalovanou od mája 2014 do 19.01.2016 a s prihliadnutím na uhradenú sumu na zaostalé výživné aj dlh na výživnom na sumu 279,21 Eur.
Pri úvahách o druhu trestu a jeho výmere podľa § 34 ods. 1, 4/ Tr. zákona súd zvážil všetky okolnosti, charakter trestnej činnosti, výšku dlžného výživného, charakteristiku osoby obžalovanej, pomer poľahčujúcej a priťažujúcej okolnosti. Obžalovaná sa priznala ku spáchaniu skutku a svoje konanie oľutovala ( 36 písm. l) Tr. zákona), v minulosti bola už odsúdená za obdobnú trestnú činnosť (§ 37 písm. m) Tr. zákona), súd pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností hodnotil ako rovnomerný, preto ukladal trest v základnej trestnej sadzbe. I keď výživné neplatila v uloženej skúšobnej dobe, ale podľa svojich schopností a možností sa snažila zaplatiť zaostalosť na výživnom spolu s bežným výživným, súd bol názoru, že v danom prípade bude na jej prevýchovu postačujúci aj výchovný trest. Účelom trestu v danom prípade súd nevidel v izolácii obžalovanej (v prípade uloženia nepodmienečného trestu), ale v uložení skúšobnej doby, aby i naďalej mohla splatiť nielen zaostalosť na výživnom, ako aj bežné výživné. V prípade uloženia nepodmienečného trestu by mohlo dôjsť k zhoršeniu jej zdravotného stavu ako aj k strate zamestnania. Za primeraný trest tak považoval trest odňatia slobody v trvaní 1 rok, výkon ktorého trestu je obžalovanej podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov.
S poukázaním na všetky uvedené okolnosti, zistené skutočnosti, na výsledky vykonaného dokazovania, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Krajský súd v Trnave cestou podpísaného súdu.