Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoE/212/2015

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS, s.r.o. so sídlom Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 45 869 464, právne zastúpený JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD., advokátkou so sídlom Bratislava, Martinčekova 13, IČO: 42 174 716 proti povinnému: Y. L., bytom Y. XXXX, o vymoženie 1.460,31 eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 8. júla 2015, č.k. -32, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekučné konanie a súčasne súdnemu exekútorovi nepriznal náhradu trov exekučného konania. Výrok o zastavení exekučného konania po právnej stránke odôvodnil § 104 ods. 1 O.s.p. s poukazom na § 103, § 159 ods. 3 a § 251 ods. 4 O.s.p. Uviedol, že na základe návrhu oprávneného súdny exekútor podal na tamojší súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na vymoženie istiny vo výške 1.460,31 eur s príslušenstvom, a to na základe rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadenom pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., Bratislava sp. zn. IDC12100421 zo dňa 11.11.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19.01.2012 a vykonateľnosť dňa 23.01.2012. Zo spisu Okresného súdu Považská Bystrica sp.zn. bolo zistené, že oprávnený dňa 16.04.2013 podal u súdneho exekútora Mgr. Jany Sitášovej návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na podklade totožného exekučného titulu, a to rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadenom pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., Bratislava sp. zn. IDC12100421 zo dňa 11.11.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19.01.2012 a vykonateľnosť dňa 23.01.2012. Na základe návrhu oprávneného súdny exekútor požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktorá žiadosť bola uznesením Okresného súdu č.k. -25 zo dňa 28.06.2013 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. -49 zo dňa 13.09.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 14.10.2013, zamietnutá, a to z dôvodu, že súd vyhodnotil rozhodcovský rozsudok ako nulitný, vydaný rozhodcom, ktorý vyvodil svoju právomoc na konanie a rozhodnutie z neplatnej rozhodcovskej doložky, teda išlo o nespôsobilý exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku. V predmetnej exekučnej veci bolo zistené, že medzi rovnakými účastníkmi (totožným oprávneným a totožným povinným) bolo už vedené na Okresnom súde Považská Bystrica pod sp. zn. exekučné konanie pre vymoženie rovnakého práva na podklade rovnakého exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a.s. Podľa názoru súdu uvedený rozpor exekučného titulu so zákonom, ktorý bol dôvodom zastavenia predchádzajúcej exekúcie, nemôže byť nijako konvalidovaný, či reparovaný. Uvedené rozhodnutie o zastavení exekúcie tak pre toto exekučné konanie, ktoré sa začalo medzi rovnakými účastníkmi, pre vymoženie rovnakého plnenia, na podklade rovnakého exekučného titulu, predstavuje prekážku res iudicata. Pokiaľ v totožnej už právoplatne rozhodnutej veci podal oprávnený opätovne návrh na vykonanie exekúcie, v takomto začatom exekučnom konaní nemožno pokračovať, a je potrebné ho zastaviť pre existenciu neodstrániteľnej vady podmienok konania.

Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa exekučné konanie zastavil. Záverom s poukazom na § 200 ods. 2 a § 196 Exekučného poriadku uviedol, že elektronickým podaním zo dňa 28.05.2015 súdny exekútor oznámil exekučnému súdu, že nežiada priznať trovy exekúcie. Vzhľadom na skutočnosť, že súdny exekútor nežiadal priznať náhradu trov exekúcie, súd prvého stupňa mu túto náhradu nepriznal.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, ktoré odôvodnil podľa § 205 ods. 2 písm. a/, d/, f/, e/ O.s.p. a § 221 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ O.s.p. Uviedol, že v tejto fáze konania príslušný exekučný súd rozhoduje výlučne o podanom návrhu na vydanie poverenia, pričom exekučný súd môže rozhodnúť len dvoma spôsobmi, a to tak, že súdnemu exekútorovi udelí poverenie, alebo žiadosť o udelenie poverenia zamietne. Poukázal na to, že vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nie je rozhodnutím o veci samej, a preto nezakladá námietku právoplatne rozhodnutej veci. Namietal, že exekučné konanie nemá vo svojom predmete vec, o ktorej by sa mohlo právoplatne rozhodnúť a predstavuje len vykonávacie konanie, ktorého obsahom je nútený výkon už právoplatne rozhodnutej veci. V exekučnom konaní sa nerozhoduje o merite veci, o ktorom by sa rozhodovalo, ale predstavuje len proces. Zároveň poukázal na skutočnosť, že zákonodarca v Exekučnom poriadku úmyselne neuvádza prekážku rozhodnutej veci ako vadu konania, ktorá by bránila ďalšiemu postupu. Uviedol, že podľa ust. § 44 ods. 2 prvá veta a druhá veta Exekučného poriadku je súd oprávnený skúmať a vykonať ako dôkazy výlučne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. V tomto štádiu konania súd nie je oprávnený rozhodovať o zastavení konania, a to už vôbec nie pokiaľ sa nevysporiadal s otázkou o udelení, resp. neudelení poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. Pokiaľ súd nerozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, súd odňal oprávnenému možnosť konať pred súdom. Tiež uviedol, že exekučný súd pri skúmaní žiadosti o udelenie poverenia vykonával samostatne nové dokazovanie skutkového stavu a oprávnený nemal možnosť vyjadriť sa k takto vykonávaným dôkazom. Exekučný súd uprel oprávnenému právo byť účastným na takomto zisťovaní skutkového stavu, čím zasiahol do jeho práva podľa čl. 48 odsek 2 Ústavy Slovenskej republiky. V súvislosti s uvedeným poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. . Zároveň citoval časť odôvodnenia rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave č. k. -25 zo dňa 26.06.2012 a č.k. -36 zo dňa 30.11.2012. Zastával právny názor, že postupom exekučného súdu bol porušený princíp rovnosti účastníkov konania, keďže bez toho, aby povinný urobil akýkoľvek právny úkon, ho nezákonne zvýhodňuje len na základe jeho postavenia. Exekučný súd tak nahrádza pasivitu povinného svojím konaním a svojou vôľou bez toho, aby povinný urobil akýkoľvek úkon. Poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. , na nálezy sp. zn. a sp. zn. a na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -26 zo dňa 19.03.2015. Záverom poukázal na skutočnosť, že exekučný súd svojím postupom znemožnil uplatniť právo priznané exekučným titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v celom rozsahu zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovie, alternatívne aby napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Písomné vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. z týchto dôvodov:

Z obsahu spisového materiálu má odvolací súd preukázané, že v predmetnej veci sa oprávnený návrhom, doručeným na exekútorský úrad JUDr. Ing. Jána Gaspera dňa 30.03.2015, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie 1.460,31 eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s. zo dňa 11.11.2011, sp. zn. IDC12100421, ktorý podľa vyznačenej doložky mal nadobudnúť právoplatnosť dňa 19.01.2012 a vykonateľnosť dňa 23.01.2012. Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekučné konanie a súdnemu exekútorovi nepriznal náhradu trov exekučného konania. Zastavenie exekučného konania odôvodnil tým, že na Okresnom súde Považská Bystrica pod sp. zn. bolo už vedené exekučné konanie medzi rovnakými účastníkmi pre vymoženie rovnakého práva na podklade rovnakého exekučného titulu. Zastával názor, že rozhodnutie o zastavení exekúcie (v konaní sp. zn. ) pre toto exekučné konanie predstavuje prekážku res iudicata a pokiaľ v totožnej už právoplatne rozhodnutej veci podal oprávnený opätovne návrh na vykonanie exekúcie, v takomto začatom exekučnom konaní nemožno pokračovať a je potrebné ho

zastaviť pre existenciu neodstrániteľnej vady podmienok konania podľa § 104 ods.1 O.s.p. v spojení s § 251 ods. 4 O.s.p.

Z obsahu pripojeného spisu súdu prvého stupňa sp. zn. vyplýva, že oprávnený sa na podklade vyššie uvedeného exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s. zo dňa 11.11.2011, sp. zn. IDC12100421, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie 1.460,31 eur s príslušenstvom, a to na podklade návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 16.04.2013. V uvedenej exekučnej veci súd prvého stupňa uznesením č. k. -25 zo dňa 28.06.2013 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.10.2013 v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k. -49 zo dňa 13.09.2013. Proti uvedenému rozhodnutiu krajského súdu podal dovolanie oprávnený, o ktorom rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. zo dňa 17.12.2014 tak, že dovolanie odmietol a povinnému náhradu trov dovolacieho konania nepriznal. Následne súd prvého stupňa uznesením č.k. -71 zo dňa 12.02.2015 exekúciu podľa § 44 ods. 3 Exekučného poriadku zastavil a súčasne súdnemu exekútorovi trovy exekúcie nepriznal. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.02.2015.

Podľa § 251 ods. 4 O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.

Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Podľa § 159 ods. 3 O.s.p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Odvolací súd konštatuje, že existencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci je predpokladom toho, aby súd nekonal a nerozhodoval o veci, o ktorej už prv právoplatne rozhodol iný súd, prípadne iný orgán, ktorého rozhodnutím je civilný súd viazaný. Prekážka rei iudicatae sa zaraďuje do kategórie neodstrániteľných vád konania, existencia ktorých má za následok zastavenie konania bez ďalšieho (iné rozhodnutie súdu v prípade prekážky rozhodnutej veci neprichádza do úvahy). V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné poukázať na ustanovenie § 103 O.s.p., podľa ktorého kedykoľvek počas konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky konania, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). V ustanovení § 104 ods. 1 O.s.p. je ďalej zakotvené, že ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Z citovaných ustanovení O.s.p. teda vyplýva, že podmienky konania, za ktorých môže súd vo veci konať, súd skúma z úradnej povinnosti a kedykoľvek za konania.

Podľa judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k porušeniu procesnej podmienky prekážky rei iudicatae dôjde vtedy, ak sú kumulatívne splnené tri podmienky: 1. začne sa opätovne konať, hoci už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté; 2. začne sa opätovne konať medzi tými istými účastníkmi; 3. a o tej istej veci.

Z ustanovenia § 251 ods. 4 O.s.p. je nutné vyvodiť, že pre exekučné konanie platia procesné podmienky, ktoré sú v podstate totožné s podmienkami sporového (nachádzacieho) konania. Na to nadväzujú aj dôsledky nedostatku podmienok konania; ak pôjde o neodstrániteľnú podmienku exekučného konania, súd je povinný exekučné konanie zastaviť, a to práve vzhľadom na ustanovenia § 103 a § 104 O.s.p. v spojení s ust. § 251 ods. 4 O.s.p. Vzhľadom na skutočnosť, že Exekučný poriadok neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by upravovalo prekážku rozhodnutej veci, je potrebné aj na exekučné konanie aplikovať ust. § 159 ods. 3 O.s.p., ktoré výslovne zakotvuje, že len čo sa o veci právoplatne rozhodlo,

nemôže sa prejednávať znova. Pre posúdenie rozsahu tohto striktného zákazu je nevyhnutné posúdiť, čo sa rozumie rozhodnutím vo veci samej v exekučnom konaní.

Vecou samou sa rozumie nárok uplatňovaný iniciátorom súdneho (ale aj exekučného) konania, ktorý je predmetom konania, spolu s príslušenstvom tohto nároku. V exekučnom konaní je predmetom konania žiadosť oprávneného o tzv. nútený výkon rozhodnutia (exekučného titulu), a to v prípade, ak povinný dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu z tohto rozhodnutia. Uznesenie, ktorým sa v exekučnom konaní rozhodlo o neprípustnosti exekúcie ako celku, bez špecifikácie jej časti či určitých spôsobov vykonania exekúcie, je rozhodnutím súdu vo veci samej.

Odvolací súd po preskúmaní veci konštatuje, že v predmetnej veci bolo už v minulosti medzi tými istými účastníkmi vedené exekučné konanie pre vymoženie rovnakého nároku oprávneného, uplatneného návrhom na vykonanie exekúcie a vyplývajúceho z toho istého exekučného titulu. V tomto predchádzajúcom exekučnom konaní súd prvého stupňa uznesením č.k. -25 zo dňa 28.06.2013 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, pretože dospel k záveru, že rozhodcovská doložka vo všeobecných obchodných podmienkach, ktoré sú súčasťou úverovej zmluvy, je neprijateľná podmienka v zmysle § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Neprijateľné zmluvné podmienky sú v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka absolútne neplatné. Bez platnej rozhodcovskej zmluvy rozhodcovský súd nemal právomoc v spore z úverovej zmluvy rozhodovať a rozhodcovský rozsudok bol vydaný v rozpore so zákonom. Z uvedeného nesporne vyplýva, že rozhodcovský rozsudok nie je spôsobilým exekučným titulom pre vedenie exekúcie. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.10.2013 v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k. -49 zo dňa 13.09.2013. Následne súd prvého stupňa uznesením č. k. -71 zo dňa 12.02.2015 exekúciu podľa § 44 ods. 3 Exekučného poriadku zastavil (správne má byť zastavil exekučné konanie, pozn. odvolacieho súdu) a súčasne súdnemu exekútorovi trovy exekúcie nepriznal. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.02.2015.

Podľa názoru odvolacieho súdu rozpor exekučného titulu so zákonom, ktorý bol dôvodom zamietnutia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a následného zastavenia exekučného konania podľa § 44 ods. 3 Exekučného poriadku v konaní vedenom pod sp. zn. , nemôže byť nijako konvalidovaný, či reparovaný. Uvedené rozhodnutie tak pre toto exekučné konanie, ktoré sa začalo medzi rovnakými účastníkmi pre vymoženie rovnakého plnenia, na podklade rovnakého exekučného titulu, predstavuje prekážku rei iudicatae. Pokiaľ v totožnej už právoplatne rozhodnutej veci podal oprávnený opätovne návrh na vykonanie exekúcie, v takomto začatom exekučnom konaní nemožno pokračovať a je potrebné ho zastaviť pre existenciu neodstrániteľnej vady podmienok konania.

Odvolací súd zároveň v postupe prvostupňového súdu nezistil neprípustné nahradzovanie procesnej pasivity povinného, pričom oprávnenému bola možnosť vyjadriť sa k zistenému skutkovému stavu a právnym záverom exekučného súdu reálne poskytnutá v odvolacom konaní, ktorý napokon túto možnosť aj využil.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .