Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22C/56/2022

Uznesenie

Okresný súd Dunajská Streda vo veci žalobcu: Artenom s.r.o., sídlo: Kupeckého 515/2, 821 08 Bratislava, IČO: 47 216 280, zast. MÚDRY & MINÁRIKOVÁ advokátska kancelária s. r. o., sídlo: Palackého 6403, 911 01 Trenčín, IČO: 52 418 219, proti žalovaným: 1/ A.. C. I., bydlisko: I. XXXX/XX, XXX XX I., nar. XX.XX.XXXX, a 2/ U.. O. I., bydlisko: L. XXX/X, XXX XX I., nar. XX.XX.XXXX, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia sa v celom rozsahu zamieta.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Dňa 16.09.2022 žalobca doručil tunajšiemu súdu návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal, aby súd nariadil neodkladné opatrenie s nasledovným znením: „Súd nariaďuje neodkladné opatrenie, ktorým nariaďuje žalovaným povinnosť zdržať sa akýchkoľvek stavebných prác, vstupu a vjazdu, akéhokoľvek nakladania, zásahov a užívania stavby rozostavaného rodinného domu, ktorá je realizovaná na pozemku parcely registra ,,T., parc. č. XXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX ? v katastrálnom území D., a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.“

2. Návrh odôvodnil tým, že žalobca ako zhotoviteľ a žalovaní ako objednávatelia uzavreli medzi sebou dňa XX. XX. XXXX Zmluvu o dielo na zhotovenie stavby a poskytnutie súvisiacich služieb č. XXXXXXXX („zmluva“), predmetom ktorej je odplatné zhotovenie stavby rodinného domu podľa projektovej dokumentácie („dielo“), a to na pozemku vo vlastníctve žalovaných CKN parc. č. XXX/XXX v k. ú. D.. Žalobca pre žalovaných vyhotovoval dielo v zmysle zmluvy a pokynov žalovaných. Po tom, ako žalobca predložil žalovaným požiadavku o úpravu ceny diela, odôvodnenú finančne neúnosnou situáciou na trhu, keď stavebné materiály a cena práce dosiahli také vysoké ceny, že žalobca nebol schopný dielo zhotoviť v zmluve dohodnutej cene, žalovaní namiesto konštruktívnej diskusie predložili žalobcovi návrh dohody o predčasnom ukončení zmluvy, s ktorou žalobca nesúhlasil pre zjavne nevýhodný obsah. Napriek snahe žalobcu a predkladanie rôznych riešení z jeho strany k dohode so žalovanými nedošlo. Dňa 01. 07. 2022 žalovaní doručili žalobcovi odstúpenie od zmluvy. Odstúpenie žalovaní odôvodnili omeškaním žalobcu s vykonaním diela a nevykonávaním diela v požadovanej kvalite a v súlade so zmluvou. Žalobca vzhľadom na narušenú vzájomnú dôveru odstúpenie a ukončenie zmluvy akceptoval, avšak s tým, že dôvody uvedené v odstúpení nepovažoval za legitímne a rozporoval ich, čo žalovaným aj písomne oznámil. Žalobca zároveň vyzval žalovaných na zaplatenie dlžnej časti ceny za dielo, ktorá ku dňu ukončenia zmluvy nebola zo strany žalovaných zaplatená. Žalovaní napriek tomu, že dielo je dokončené do štádia cca 90 % z celkového dohodnutého rozsahu v zmysle zmluvy, zaplatili žalobcovi iba sumu 46 500,- EUR, na čo ich žalobca viackrát upozornil a žiadal opakovane o doplatenie ceny za vykonané dielo a skutočne vynaložených nákladov na zhotovenie časti diela, ktoré ku dňu ukončenia zmluvy predstavujú sumu minimálne 117 762,99 EUR. Vzhľadom na uvedené žalobca žiadal od žalovaných, aby mu doplatili cenu za dielo v štádiu jeho dokončenosti v sume minimálne 71 262,99

EUR. Žalovaní do dnešného dňa žalobcovi ani len sčasti dlžnú sumu nezaplatili a ani len nereagovali na výzvu a žiadosť žalobcu. Žalobca žalovaných upozornil, že s poukazom na bod 8.3 zmluvy vlastnícke právo k dielu až do zaplatenia ceny za dielo patrí žalobcovi. Keďže hodnota diela k dnešnému dňu je minimálne 117 762,99 EUR a žalovaní zaplatili len 46 500,- EUR, je zrejmé, že žalovaní nemohli nadobudnúť vlastnícke právo k dielu. Vlastnícke právo, minimálne k prevažnej časti diela, k dnešnému dňu patrí žalobcovi. Žalobca vyzval žalovaných, aby sa zdržali akýchkoľvek zásahov na diele a aby sa na stavenisku nepohybovali, resp. naň nevstupovali, a aby tak nerobili ani žiadne tretie subjekty. Napriek výzve žalobcu však žalovaní na diele pracujú osobne, ako aj prostredníctvom tretích osôb, a to bez súhlasu žalobcu, vstupujú na stavenisko a pokračujú v prácach, ktoré boli začaté žalobcom, čo je neakceptovateľné s ohľadom na vlastnícke právo žalobcu, ako aj s ohľadom na povinnosti žalobcu zo zodpovednosti za vady na predmetnom diele. Tým dochádza k závažnému zásahu do vlastníckeho práva žalobcu a k jeho ohrozeniu, ako aj k ohrozeniu ostatných práv zo zmluvy (predovšetkým napr. prípadné zodpovednostné práva za vady a zo záruk). Je teda osvedčená celkom zrejmá existencia hroziacej ujmy na strane žalobcu a je tak daná naliehavá potreba dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi neodkladným opatrením. Nevydaním neodkladného opatrenia bude zasiahnuté do práv žalobcu spôsobom, ktorý už nebude možné zvrátiť.

3. Na podporu svojich tvrdení žalobca k návrhu priložil nasledovné listinné dôkazy: Odstúpenie od zmluvy o dielo z XX.XX.XXXX (č.l. 5 - 6), Zmluva o dielo na zhotovenie stavby a súvisiacich služieb č. XXXXXXXX s prílohami (č.l. 9 - 18), Predžalobná výzva na zaplatenie z 23.08.2022 (č.l. 19 - 20), email komunikácia (č.l. 21 - 22), 6x fotografia (č.l. 23 - 28).

4. Podľa („CSP“) neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

5. Podľa neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

6. Podľa ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

7. Podľa súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

8. Súd po preskúmaní návrhu žalobcu z pohľadu splnenia podmienok uvedených v , a posudzoval, či sú splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle .

9. Aby súd mohol neodkladné opatrenie nariadiť, musia byť splnené viaceré podmienky vyplývajúce z ustanovení tak, ako sú interpretované ustálenou judikatúrou. Žalobca musí osvedčiť dôvodnosť nároku vo veci samej a potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi účastníkmi. Zároveň je nevyhnutné, aby navrhované neodkladné opatrenie spĺňalo i ďalšie požiadavky, a to (i) neodkladným opatrením možno objektívne dosiahnuť ochranu, ktorej sa strana domáha (princíp efektívnosti), (ii) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, a (iii) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality) (In. Števček, Ficová, Baricová, Mesiarkinová, Bajánková, Tomašovič a kol.: . Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 1092).

10. Žalobca vychádza v podstate z toho, že je vlastníkom minimálne prevažnej časti diela, a to s poukazom na bod 8.3 zmluvy o dielo, ktorého znenie je nasledovné: „Vlastnícke právo k jednotlivým už zrealizovaným častiam, k realizovanému Dielu, jeho časti, ako aj zhmotnená podoba bude patriť Objednávateľovi po uhradení Ceny, alebo jej časti.“ Podľa názoru tunajšieho súdu je bod 8.3 zmluvy neplatným zmluvným ustanovením, a to z ďalej uvedených dôvodov. V prvom rade je absolútne neplatným pre jeho neurčitosť s poukazom na („OZ“), podľa ktorého právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Z bodu 8.3 nie je

zrejmé, v akom momente má prechádzať vlastnícke právo k dielu, pretože hovorí zároveň o vlastníckom práve k dielu a zároveň o vlastníckom práve k jednotlivým už zrealizovaným častiam, a viaže ho na uhradenie ceny a zároveň na uhradenie časti ceny. Nie je možné, aby vlastnícke právo prechádzalo zároveň momentom uhradenia celej ceny diela a zároveň časti ceny diela. Nie je možné, aby vlastnícke právo prešlo na objednávateľa postupne po častiach a zároveň naraz k celému dielu po uhradení celej ceny diela. Ide teda o vnútorne rozporné ustanovenie, ktoré v sebe obsahuje dve navzájom sa vylučujúce možnosti. Bez ohľadu na to, z textu ustanovenia bodu 8.3 v spojení so znením bodu 4.2 zmluvy (realizácia diela v dohodnutých častiach a úhrada časti ceny vždy po zrealizovaní príslušnej časti diela) je možné usudzovať, že strany sa v podstate chceli dohodnúť, že „objednávateľovi patrí to, čo si zaplatil“, t.j. na nadobúdaní vlastníctva k stavbe postupne po jednotlivých zrealizovaných častiach. Tento koncept však nekorešponduje s právnou úpravou nadobúdania vlastníctva k nehnuteľnostiam, a už vonkoncom nie ak ide o stavbu domu na zákazku na základe zmluvy o dielo. Predmetná zmluva o dielo sa riadi ustanoveniami (a to podľa dohody strán vyjadrenej v zmluve o dielo, ako aj s poukazom na poslednej vety), pričom ide o spotrebiteľskú zmluvu uzavretú medzi zhotoviteľom v rámci jeho podnikania a fyzickými osobami, ktoré nekonali v rámci svojej obchodnej či podnikateľskej činnosti ( ). Z povahy veci je vylúčené, aby k časti stavby mal vlastnícke právo objednávateľ a súčasne k inej časti stavby mal vlastnícke právo zhotoviteľ. Zhotoviteľ síce môže byť vlastníkom stavebného materiálu, avšak jeho použitím na stavbe (zabudovaním do stavby) tento stavebný materiál prestáva byť samostatnou vecou v právnom zmysle a stáva sa súčasťou stavby. V návrhu žalobca uviedol, že žalovaní uhradili časť ceny diela vo výške 46 500,- EUR. S poukazom na bod 4.2 zmluvy má súd za to, že ide o cenu za hrubú stavbu v rozsahu písm. a), b) a c) bodu 4.2 zmluvy o dielo, teda cenu za zastrešenú stavbu bez okien, vstupných dverí a bez inštalácií rozvodov vody, elektriny, kanalizácie, podlahového kúrenia a podláh (poterov), omietok, fasády. Ak teda žalovaní uhradili žalobcovi cenu hrubej stavby, potom k nej nadobudli - a to aj v intenciách sporného bodu 8.3 zmluvy, t.j. aj ak by bol platný - vlastnícke právo. Tu je potrebné poznamenať, že žalovaní sú ako vlastníci rozostavanej stavby zapísaní aj na príslušnom liste vlastníctva. Akýkoľvek ďalší stavebný materiál zabudovaný do stavby vo vlastníctve žalovaných nemôže z povahy veci zostať vo vlastníctve zhotoviteľa, ale sa jeho zabudovaním stáva súčasťou stavby a teda bez ďalšieho prechádza do vlastníctva žalovaných ako vlastníka stavby (čím nie je dotknutá povinnosť objednávateľa zaplatiť dohodnutú cenu za predmetné práce a materiál).

11. Podľa názoru tunajšieho súdu je predmetný bod 8.3 zmluvy zároveň neplatný pre jeho rozpor so zákonom a tiež pre rozpor s dobrými mravmi, s poukazom na , podľa ktorého neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. upravuje výhradu vlastníckeho práva iba v prípade kúpnej zmluvy, aj to iba pri kúpe hnuteľnej veci (nie nehnuteľnej). Pri nehnuteľnostiach naopak výslovne ustanovuje, že vlastnícke právo k nehnuteľnosti sa nadobúda vkladom do katastra nehnuteľností, pričom zákon nepripúšťa odchylnú zmluvnú úpravu ( ). Ustanovenia o zmluve o dielo neupravujú vlastnícke právo k dielu a ani výhradu vlastníckeho práva, pričom v právnej teórii je akceptovaný záver, že aj keď otázku vlastníckeho práva pri zmluve o dielo výslovne neupravuje, z jeho obsahu vyplýva, že vlastníkom zhotovovanej stavby je objednávateľ, a to od začiatku výstavby (por. rozsudok NS ČR sp. zn. z 21. 10. 2004).

12. Zároveň dojednanie výhrady vlastníckeho práva v spotrebiteľskej zmluve o dielo, ktorej predmetom je zhotovenie stavby rodinného domu na zákazku na pozemku vo vlastníctve objednávateľa, spôsobuje výraznú nerovnováhu v právach a povinnostiach objednávateľa a zhotoviteľa a vo svojej podstate výrazne sťažuje uplatnenie práv objednávateľa diela. Totiž ak je predmetom diela rodinný dom, ktorý si objednávateľ nepochybne nechal postaviť na vlastnom pozemku, pre seba a chce v ňom bývať, potom je neprípustná situácia, ak vlastníctvo k domu má nadobudnúť až úplným zaplatením ceny diela. Ak totiž objednávateľ napríklad uplatní nároky z vád diela, ktoré zhotoviteľ neuzná a strany sa ocitnú v súdnom spore (napr. keď objednávateľ započíta nárok na zľavu z ceny diela voči cene diela

- čomu predmetná zmluva nebráni), objednávateľ sa ocitne v situácii, keď má na svojom pozemku stavbu vo vlastníctve tretej osoby, do ktorej investoval svoje peniaze, ale nemôže ju (ako nevlastník) dokončiť a užívať, dokonca - podľa názoru žalobcu - do nej ani vstupovať. Nemôže ani nijako nakladať s vlastným pozemkom (ktorý je bez stavby nepredajný). Táto situácia môže trvať dlhé roky s prihliadnutím na náročnosť dokazovania v takýchto súdnych sporoch, a teda takéto nastavenie zmluvného vzťahu sa, podľa názoru tunajšieho súdu, dostáva i do kolízie s ústavnou ochranou obydlia ( SR), keďže objednávateľ (spotrebiteľ) nebude môcť ešte niekoľko rokov bývať v dome, ktorý si nechal

postaviť na zákazku na vlastnom pozemku, a to nie pre nespôsobilosť stavby na užívanie, ale len pre spor so zhotoviteľom (ktorý môže mať najrôznejšie príčiny). Uvedené implikuje značné zvýhodnenie zhotoviteľa pri riešení akýchkoľvek nárokov a námietok objednávateľa a súčasne výrazné faktické obmedzenie objednávateľa pri uplatnení jeho práv (napr. z vád diela), pretože si musí dobre zvážiť, či sa chce so zhotoviteľom prieť alebo či chce v dome bývať (a podľa toho sa nútene vzdať svojich nárokov z vád diela a pod.). Zhotoviteľ pritom má iné možnosti, ako zabezpečiť záväzky objednávateľa zo zmluvy a znížiť riziko na svojej strane. Takéto dojednanie v spotrebiteľskej zmluve o dielo, ktorej predmetom je stavba rodinného domu na zákazku na pozemku vo vlastníctve objednávateľa, je preto podľa názoru tunajšieho súdu v rozpore s dobrými mravmi a dojednanie výhrady vlastníctva v takomto prípade neprichádza do úvahy. Súd nespochybňuje zmluvnú autonómiu strán, avšak táto je limitovaná kogentnými ustanoveniami platných právnych predpisov a nesmie tiež kolidovať s dobrými mravmi.

13. Vzhľadom na všetko vyššie uvedené súd dospel k záveru, že bod 8.3 zmluvy o dielo je absolútne neplatným ustanovením pre jeho rozpor so zákonom a (vo svojej podstate) tiež s dobrými mravmi. Zároveň je tento bod neplatný aj pre jeho neurčitosť (nadobúdanie vlastníctva k jednotlivým častiam vs. nadobudnutie vlastníctva až k dielu ako celku). Aj ak by bod 8.3 zmluvy bol platným ustanovením, potom je nepochybné, že aj podľa neho žalovaní nadobudli vlastnícke právo k hrubej stavbe. Akékoľvek ďalšie materiály zabudované do stavby sa stávajú súčasťou stavby a bez ďalšieho prechádzajú do vlastníctva žalovaných (nie je právne možné, aby vlastníkom časti stavby (napr. múrov), bol objednávateľ, a súčasne vlastníkom inej časti stavby (napr. poterov) bol zhotoviteľ). Bez ohľadu na to, na príslušnom liste vlastníctva sú ako vlastníci rozostavanej stavby zapísaní žalovaní. Súd preto dospel k záveru, že žalobca sa nemôže dovolávať svojho vlastníckeho práva k stavbe, pretože vlastnícke právo k stavbe nemá (ani v časti). Vlastníkom stavby sú žalovaní ako objednávatelia diela, ktorí sú ako vlastníci zapísaní i na liste vlastníctva.

14. Z uvedeného vyplýva, že neodkladné opatrenie v žalobcom navrhovanom znení nespĺňa požiadavku efektivity, keďže ním nemožno dosiahnuť ochranu jeho vlastníckeho práva k stavbe, keď toto právo žalobca nemá. Zároveň nespĺňa ani požiadavku proporcionality. Je jasné, že žalovaní zaplatili žalobcovi cenu za hrubú stavbu. Žalobca sa však domáha, aby súd neodkladným opatrením zakázal žalovaným nakladať s celou stavbou (logikou žalobcu aj v tej časti, za ktorú žalovaní zaplatili), dokonca aby zakázal prechod a prejazd (t.j. obmedzenie v užívaní vlastného pozemku žalovaných a to dokonca po tom, ako žalobca akceptoval ukončenie zmluvy o dielo a jeho prác na diele!), čo je zjavne nepomerným obmedzením práv žalovaných.

15. Zároveň nebola osvedčená ani potreba bezodkladnej úpravy pomerov medzi účastníkmi. Žalobca jasne uviedol, že akceptoval ukončenie zmluvy o dielo, teda že už na diele nebude realizovať žiadne práce. Je teda zrejmé, že žalobca očakáva už len doplatenie ním realizovaných prác a dodávok v intenciách ustanovenia v spojení s bodom 11.3 zmluvy o dielo. Zároveň medzi účastníkmi zostávajú sporné námietky žalovaných ku kvalite a včasnosti vykonávania diela. Riešenie týchto otázok však podľa názoru tunajšieho súdu nevyžaduje neodkladnú úpravu pomerov medzi účastníkmi žalobcom navrhnutým spôsobom. K tvrdeniu žalobcu, že realizácia prác na dome tretími osobami môže mať vplyv na práva zo zodpovednosti za vady, súd uvádza, že žalovaní ukončili zmluvu so žalobcom a žalobca ukončenie zmluvy akceptoval. Je preto výsostným rozhodnutím žalovaných ako vlastníkov stavby, ako so stavbou naložia. Riziká spojené s nimi zvoleným postupom (napr. aj v súvislosti s uplatňovaním nárokov z vád) rovnako znášajú žalovaní ako dôsledok ich slobodného rozhodnutia.

16. Žalobca pritom - z pohľadu rozhodnutia súdu o neodkladnom opatrení - neosvedčil ani dôvodnosť nároku vo veci samej. Tvrdí, že žalovaní mu dlhujú ešte 71 262,99 EUR, pričom celková hodnota žalobcom vykonaných prác a dodávok bola ku dňu ukončenia zmluvy minimálne 117 762,99 EUR. Podľa článku III zmluvy však celková cena za dielo bola dohodnutá vo výške 117 000,- EUR, s tým, táto cena bola maximálna a jej zmeny podliehali písomnej dohode zmluvných strán. Z predložených fotografií domu je zrejmé, že dom napr. nemá zhotovenú fasádu, ani nedošlo k finalizácii exteriéru a interiéru (viď bod 4.2 písm. e) a f) zmluvy). Z doterajších vyjadrení a dôkazov predložených žalobcom teda nie je zrejmé, či si platby nad rámec bodu 4.2 písm. d), g) a h) uplatňuje oprávnene. Podľa bodu 3.2 zmluvy bola dohodnutá cena konečná, pričom podľa bodu 3.3 zmluvy zmena ceny, aj v odôvodnených prípadoch, podlieha písomnej dohode so žalovanými. Žalobca nepredložil takéto dohody, ktorými sa mala cena navyšovať, predložil len pôvodnú zmluvu o dielo. Tiež nie je zrejmé, či žalobca vo svojom vyúčtovaní kalkuloval s cenami podľa zmluvy o dielo alebo s vyššími, žalovanými dosiaľ neschválenými, cenami.

17. Súd poznamenáva, že vyššie uvedené závery vychádzajú výlučne z posúdenia v návrhu uvedených tvrdení žalobcu a ním predložených dokumentov. Tu uvedené závery neprejudikujú rozhodnutie súdu vo veci samej a žalobcom tvrdené skutočnosti budú predmetom riadneho dokazovania, ak sa žalobca rozhodne žalobu podať. Z hľadiska rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je však jednoznačné, že žalobca neosvedčil splnenie podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia v ním navrhovanom znení.

18. Vzhľadom na všetko vyššie uvedené súd dospel k záveru, že neboli splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle . Preto súd s poukazom na návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

19. O trovách súd rozhodol postupom podľa a , keďže toto uznesenie treba považovať za rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Pri rozhodovaní o trovách konania súd vychádzal z toho, že žalovaní boli v plnom rozsahu úspešní, avšak zo spisu im, aj vzhľadom na charakter konania, žiadne trovy nevyplývajú, a preto súd rozhodol tak, že žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania, ako je uvedené vo výroku II. tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. Odvolanie možno podať na Okresný súd Dunajská Streda do 15 dní od doručenia tohto uznesenia. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa ) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.